Puding Pani Elvisovej – Tektonická platňa: Recenzia albumu k 20. výročiu

Puding Pani Elvisovej nebol za posledné roky veľmi produktívny. Ich fanúšikovia si museli počkať päť rokov, aby sa im opäť dostal do uší nový album. Diskografia sa im tak rozrástla o štvrtý názov. Rok 2015 bude mať v neskorších kronikách slovenskej hudby prívlastok "návratový". Po dlhých rokoch sa kapelám Nocadeň, Lavagance, Chiki Liki Tu-a, Le Payaco aj Puding pani Elvisovej konečne podarilo dať dokopy nové, a zároveň kvalitné albumy.

Album Tektonická platňa vyšiel pri príležitosti výročia 20 rokov existencie PPE. Je to zároveň najvystihujúcejšia pointa názvu albumu Tektonická platňa, okrem toho, že vyjde aj ako ich doposiaľ jediný album na vinylovej platni. Pre milovníkov platní kapela chystá aj vinylové vydanie.

Samotný názov napovedá, že následkom počúvania je valiaci sa prúd energie, ktorému nemožno uniknúť. Celý album je živší a živelnejší ako tie predchádzajúce, dokonca na ňom nájdete aj skladbu o výbuchu energie a prúdoch láv, tak sa im ten názov dokonale hodil. A tiež aj preto, lebo vyjde aj na vinylovej platni, z čoho sa členovia kapely veľmi tešia.

Puding pani Elvisovej pokrstia svoj nový album 15. Tektonická platňa je prvým albumom, ktorý kapela nenahrávala v skúšobni, ale v profesionálnom nahrávacom štúdiu Lavagance Studios, pričom o zvukovú postprodukciu sa postaral Juraj Marikovič zo skupiny Bad Karma Boy.

Hudobný posun a charakteristika albumu

Tektonická platňa v súlade s jej geologickým názvom znamená pomerne veľký posun v tvorbe. Mladí chemici už nie sú takí mladí ako pred piatimi rokmi, na druhej strane im však pribudli skúsenosti a zrelšie uvažovanie. Ich nákazlivý elektro/indie pop je vďaka tomu prepracovanejší a profesionálnejší. Svoj alternatívny hudobný prejav dokázali prvýkrát prezentovať aj mimo skúšobňu, keďže prvýkrát nahrávali v nahrávacom štúdiu a to v Lavagance Studios.

Po vypočutí albumu si každý mohol len overiť, že nový album nenahradil ich starý štýl. Doba je neúprosná a musia s ňou držať krok. Nečudo teda, že pridali pár malých zmien aj do svojej hudby. Schopnosť a odvaha Pudingu pani Elvisovej ísť vlastnou cestou bez ohľadu na popularitu hudobných žánrov či nastavenie vkusu slovenského poslucháča sa prejavila aj na novej nahrávke. Experimentujú s rytmami, tradične sa hrajú so zvukmi, v čom im pomáha aj nový člen kapely Dalibor Kocián, známy ako Stroon.

Práve tento nový prvok je jedným z najvýraznejších "tektonických pohybov" prinášajúcich posun vo zvuku Pudingu pani Elvisovej, ktorý dozrel bez toho, aby sa z neho stratila typická hravosť. Svojou výstrednou cestou, ktorá predstavuje ich vlastný odlišný imidž, opäť išli proti konzervatívnym kritikom. Celý album je nespútanejší ako predchádzajúce a dochádza pri ňom k erózii veselých tónov plných syntetizátorov.

Kapela priznáva vplyvy súčasnej hudby, ktoré však zladili so svojimi nápadmi a vznikol striktne tanečný album s jedenástimi hitmi. Elektronické podklady prechádzajúce rôznymi štýlmi od breakbeatu cez dubstep až k rovným beatom predurčujú ich novinku ku koncertnému úspechu, čo si budú môcť fanúšikovia overiť na krste albumu už v piatok 15. mája v bratislavskom Klube Loft alebo v lete na festivaloch Pohoda či Grape. Tektonická platňa vyvádza poslucháča z každodennej rutiny a ukazuje mu svoj „disco“ svet, kde sa stačí len nechať unášať na vlnách Pudingu pani Elvisovej.

Puding Pani Elvisovej - Milošove Meniny

Analýza skladieb a textov

Zvyšných desať kúskov je výborne otextovaných, preto si viaceré z nich vyžadujú podrobnejšiu "pitvu". Väčšina skladieb je zdanlivo šitá na mieru pre letné festivaly. Pokojne si môžete s nimi zaspievať, lebo texty sú ľahko prijateľné. Zároveň nezapočujete žiadne frustrujúce tóny, ale iskrivý rytmus v elektronickom podklade, čo sa podobá dubstepu. Rozbiehajú sa jemne, gradujú, až napokon vyústia do veľkého finále.

V textoch sa kapela zameriava na konkrétne zážitky a udalosti. Kým singel Sisisisi farbisto opisuje zhon bežného pracovného dňa, Vernisáž ponúka manuál správania na vernisáži a precítiť bezváhový stav je možné v pudingáčskej óde na slobodu Freelance.

Do kategórie "historických" songov sa zaraďujú Spev Sirén a Mezopotámia, tá prvá však snáď len názvom, pretože prítomnosť výrazov ako márnica, hrudný kôš či termofor ju ukotvuje v súčasnosti. Slivkin neodolateľný spev navodzuje lákanie Sirén, podporené krásnym ženským zborom. Mezopotámia je doposiaľ najepickejším kusom v tvorbe PPE s úchvatným textom o prvej civilizácii, parádne trilkujúcim vibrafónom, takmer orientálnym aranžmánom a zasnenou atmosférou.

Presným opakom je vianočná návšteva Košíc s basgitarovým motívom Antistres, kde má Slivka priestor pozdraviť členov rodiny a kamarátov a nedajú sa zahanbiť ani chalani, spomínajúci na čarovné chvíle pri pive v obľúbených mestských častiach (Barca, Šaca, Furča) a na festivaloch v okolitých dedinách (Čaňa). V posledných rokoch sa stalo nepísanou módou oslovovať Silvie menom Sisi (Sisa), z čoho si speváčka trefne strieľa v singli Sisisisi. Ešte lepšie v ňom však strieľa (a triafa) do hekticky roztancovanej hudby.

Chýbajú vyložené hity, o to viac je nápaditosti Na vlnách si mužská väčšina kapely (Pino, Viliam, Miloš a Dalibor) vystačí bez Slivkinej pomoci, rovnako aj vtedy, keď sa jeden z členov ocitne v Basovej pasci a prosí ostatných, aby mu z nej pomohli von. Práve v tejto skladbe je asi najviac cítiť vplyv najnovšieho člena Dalibora Kociána, pre ktorého je to prvý album v PPE. Pod pseudonymom Stroon tvorí experimentálnu elektroniku plnú rozorvaných a temných emócií, podľa ostatných kolegov však v kapele "spudingovatel" a jeho hra na vibrafóne má skôr hrejivý charakter.

Kto by nemal rád udalosti, kde sa podáva všetko zadarmo? Zrejme to bolo hlavným motívom piesne Vernisáž, kde je obliatie sa vínom povolené, dokonca až spoločensky žiadúce, k tomu drobný zákusok a záležitosť je vybavená. Čo na tom, že vystavované obrazy 99 percent ľudí sabotuje. Pod výrazom Freelance si predstavujem slobodné povolanie, čo je ideálny status väčšiny umelcov. Ako však bolo spomenuté, Slivka má aj šéfa, takže zatiaľ sa jej tento beztiažový stav asi nepodarilo dosiahnuť. Pesnička je odľahčená, snívanie príjemné, no nie je to hit do rádií.

Hodnotenie albumu

Avšak, album si musíte vypočuť viackrát, pretože niektoré piesne sú si veľmi podobné a zlievajú sa do celku. Neuberá to na kvalite, po opakovanom vypočutí zistíte, že sa dajú ľahko rozlíšiť. V niektorých piesňach sa zase slová objavujú pomenej a prevláda skôr inštrumentálna zložka. Môžete to započuť napríklad v piesňach ako Na vlnách alebo Pohár víťazov v Ouagadougou.

Pesničky sú vytvorené prevažne v podobnom duchu a atmosfére a môžu vyvolať pocit akejsi monotónnosti. Tú však narúša rôznorodosť tém. Celkovo Pudingáčom na platni chýba hitový potenciál. Niektoré staršie skladby ako Mladí chemici alebo Gramatika mali veľmi chytľavé refrény a hoci ich dramaturgovia komerčných rádií "neobjavili", nepochybne išlo o hity, koncertné tutovky v pravom slova zmysle. Na Tektonickej platni nič podobné nájsť nedokážem. Netvrdím, že ide o slabinu.

Platňa posúva tvorbu PPE do nových sfér využitím nových zvukov, aranžmánov, beatov, melódií (a vibrafónu). Nie je možné s istotou povedať, či je Tektonická platňa najlepším počinom PPE. Oproti predošlým je skrátka iný - kompaktnejší, vyzretejší, napriek trademarkovej ľahkosti a štipke recesie serióznejší, so skvelými textami a bohatou zvukovou paletou. Bratislavským Košičanom sa podarilo vytvoriť fantastického pokračovateľa ich tvorby s charakteristickým zvukom, v ktorom sa úspešne vyhýbajú stagnácii.

Puding pani Elvisovej svojou novinkou potvrdili, že sú osobitou farbou domácej hudobnej scény a veríme, že na ďalšiu nahrávku nebudeme musieť čakať ďalších päť rokov. Želaním Pina bolo, aby album vyvolal u poslucháčov dobrý pocit a zlepšil im deň. Ať se na “Tektonickou platňu” podíváte z různých úhlů, tak Puding pani Elvisovej neztratil nic ze své linie originality a zápalu pro danou věc. To, že došlo k určitému zkrocení nadměrné pestrobarevnosti ve zvukovém spektru, nic nemění na faktu, že přesně takový indie pop chcete poslouchat do zblbnutí a nechat se to této rozverné párty vtáhnout, semlít a následně čerpat energii z dojmů a pojmů.

Tracklist albumu Tektonická platňa

Zoznam skladieb na albume Tektonická platňa:

Prúdy láv
Mezopotámia
Pohár víťazov pohárov v Ouagadougou
Sisisisi
Spev Sirén
Basová pasca
Vernisáž
Freelance
Na vlnách
Antistres
Biela

Počúvajte celý album na Deezeri: - informácie o službe Deezer - Album si môže vypočuť a podporiť kúpou aj na Bandcampe.