Rajčiak: Ovocie alebo zelenina? Vedecký pohľad

Každý máme svoje chute, ale vedecké fakty nepustia. Čo odborníci podľa obsahu vitamínov a minerálov označili ako najzdravšiu zeleninu a najzdravšie ovocie? Na zoznam zeleniny a ovocia sa pozreli odborníci z Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb. Hodnotia podľa výživovej hustoty na základe obsahu vitamínov a minerálov a pri verejnosť pripravili jasný rebríček.

Žiarivočervené šťavnaté plody paradajky dozaista patria medzi najvydarenejšie produkty prírody. Takmer všetky veľké a šťavnaté plody pochádzajú z veľmi teplých oblastí s dostatkom vlahy, predovšetkým zo subtropického pásma. K takým plodom patria aj paradajky. Pôvodne pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, mimoriadne dobre sa im darí aj v juhoeurópskych štátoch, ktoré sú ich hlavnými exportérmi.

Mojich 10 NAJLEPŠÍCH tipov na pestovanie PARADAJOK z 20 rokov skúseností

Ako píše pluska.sk, jednou z najlepších druhov zeleniny je žerucha. Korenistá zelená rastlina získala perfektných 100 bodov. Na zeleninovom zozname sú ďalej napríklad špenát s 86 bodmi, kapusta, ktorá má 49 bodov, červená paprika so 41 bodmi.

Aj sladké plody prírody sú pre nás zdrojom vitamínov, minerálov a antioxidantov. Nie všetky druhy ovocia sú však rovnako výživné - niektoré majú vyšší obsah vlákniny, iné sú bohatšie na vitamíny či antioxidanty. Rebríček najzdravších druhov ovocia podľa odborníkov vás asi prekvapí, pretože prvé miesto by ste asi neuhádli!

Paradajka - ovocie alebo zelenina?

Paradajka je ovocie z botanického hľadiska, pretože obsahuje semená a má bobuľovité plody. Termín ovocie sa používa pri sladkých a mäsitých botanických plodoch a termín zelenina zasa na označenie širokej škály rastlinných častí. V mnohých kultúrach je zelenina súčasťou hlavného jedla, zatiaľ čo ovocie je považované skôr za malé občerstvenie alebo dezert.

Neexistuje žiadne striktné pravidlo, ktoré by toto botanické ovocie označovalo za zeleninu, ale vzhľadom na to, že paradajky sa vo všeobecnosti nevyskytujú v dezertoch, ale skôr sa použitím v kuchyni približujú paprike či baklažánu, zaradíme ich do zeleniny. Žiadna potravina však v skutočnosti nebalansuje na hranici ovocia a zeleniny tak ako paradajka.

Avšak paradajky plnené mletým mäsom alebo paradajkový koláč s kozím syrom - to vôbec neznie ovocne. Existujú dva princípy a prístupy, ako je paušálne definované ovocie. Vedci hovoria, že paradajka je ovocie, pričom ovocie je definované ako „jedlá, reprodukčná časť rastliny…“ Vo výkladovom slovníku sa dočítate: „Všetko, čo rastie priamo na rastline a je jej časťou, pomocou ktorej sa jej semienka dostanú do sveta, je ovocie…“

Informačný zmätok však vzniká preto, lebo „zelenina“ nie je botanickou klasifikáciou, je to kulinárske určenie.

História sporu

V roku 1893 bol Najvyšší súd v Spojených štátoch nútený rozhodnúť o tom, či by dovážané paradajky mali byť zdaňované podľa tarifného zákona z roku 1883, ktorý sa vzťahuje len na zeleninu a nie na ovocie.

Pri tejto príležitosti vznikol takýto argument: „Botanicky povedané, paradajky sú ovocím rovnako ako uhorky, tekvice, fazuľa a hrášok, ale čo sa týka praxe a reality, ľudia ich považujú za zeleninu, používajú ich varené aj čerstvé, rovnako ako mrkvu, petržlen, repu, karfiol, kapustu, zeler a pod.“

Toto zeleninovo-ovocné polemizovanie bolo približne o 100 rokov neskôr ukončené a vznikla múdra veta, ktorá sa pripisuje novinárovi Milesovi Kingtonovi: „Vedomosti a znalosti nám síce hovoria, že paradajka je ovocie, ale náš rozum nám aj tak nedovolí pridať ju do ovocného šalátu.“

Prečo jesť paradajky?

Aromatické paradajky sú svieže, delikátne, nízkokalorické a pritom skutočne prospešné pre zdravie. Ich prírodné účinné zložky, makro a mikroživiny pôsobia ako silné antioxidanty. Paradajky obsahujú veľké množstvo vitamínu A a vitamínu C. Je to hlavne preto, lebo tieto vitamíny a beta-karotén pôsobia ako antioxidanty na neutralizáciu škodlivých voľných radikálov v krvi.

Voľné radikály v krvnom obehu sú nebezpečné, pretože môžu viesť k poškodeniu buniek. Paradajky obsahujú kyselinu listovú, ktorá nám dodáva životný optimizmus a vitamín B3, ktorý podporuje dobrú náladu a zdravý spánok. Každodenné konzumovanie rajčiaka znižuje riziko vzniku hypertenzie. To je čiastočne spôsobené pôsobivými hladinami draslíka nachádzajúcich sa v rajčiakoch.

Paradajky pomáhajú udržiavať zdravé zuby, kosti, vlasy a pokožku. Topická aplikácia paradajkovej šťavy je dokonca známa ako liečba ťažkých spálenín. Denná spotreba chráni pokožku pred UV spálením. Hodia sa v príprave produktov proti starnutiu. Okrem toho antiperspiračná kompozícia na liečenie hyperhidrózy (nadmerného potenia) obsahujúca rajčiak ako jednu zo zložiek bola patentovaná Dr. Audrey G. Lykopén je dobrý pre vaše oči. A to nie je jediný výživný prostriedok v rajčiakoch; obsahujú tiež luteín a beta-karotén.

Paradajky obsahujú značné množstvo vápnika a vitamínu K. Avšak, paradajky môžu znížiť množstvo poškodenia spôsobeného fajčením cigariet. Paradajky udržujú tráviaci systém zdravý tým, že zabraňujú zápche aj hnačke. Zabraňujú tiež žltačke a účinne odstraňujú toxíny z tela. Okrem toho majú veľké množstvo vlákniny, ktoré môžu vylučovať črevá a znižovať príznaky zápchy.

Zdravé množstvo vlákniny pomáha stimulovať peristaltický pohyb v hladkých tráviacich svaloch a uvoľňuje žalúdočné a zažívacie šťavy. Paradajka obsahuje veľké množstvo lykopénu, ktorý je karotenoid a antioxidant, ktorý je vysoko účinný pri odstraňovaní voľných radikálov spôsobujúcich rakovinu. Túto výhodu je možné získať aj z tepelne spracovaných výrobkov z rajčiakov, ako je kečup.

Pestovanie paradajok

Paradajky sú v predaji po celý rok - v sezóne od domácich pestovateľov, v zime a na jar z dovozu. Paradajky sú jednou z najobľúbenejších plodín na pestovanie. Existuje mnoho rôznych odrôd paradajok, vrátane cherry, slivkových a mäsitých, z ktorých každá má svoje vlastné charakteristicky tvarované plody, chuť a kulinárske využitie.

Odrody

Vedecký názov pre paradajky znie Solanum lycopersicum, čo znamená „vlčia broskyňa“. Existuje veľa rôznych odrôd, ktoré sa navzájom líšia nielen chuťou, ale aj konzistenciou a tvarom. Existujú biele, žlté, zelené, červené, ružové a fialové plody. Počet plodových komôr určuje veľkosť paradajky. Paradajky možno konzumovať čerstvé, ale tiež ich použiť na prípravu zeleninových pokrmov. Ak je ich šupka príliš tvrdá, možno ju pred prípravou blanšírovaním jednoducho odstrániť. Úpony stopiek obsahujú zdraviu škodlivý solanín. Preto je ich potrebné pred konzumáciou dôkladne odstrániť.

História pestovania

Prvé paradajky priviezol do Európy zo svojej druhej cesty do Západnej Indie Krištof Kolumbus. Pôvodnou domovinou paradajok sú však Andy: Mexickí a peruánski indiáni časom vyšľachtili tieto plody z veľkosti čerešne na ich terajšiu známu veľkosť. Pestovanie v Európe začalo až od polovice 18. storočia, pretože ľudia boli najprv kvôli farbe novej zeleniny skeptickí. Oranžová pôsobila skôr jedovato, preto sa paradajky, podobne ako zemiaky, najprv pestovali ako ozdobné rastliny.

Kedy a ako začať s pestovaním?

Máte dve tradičné možnosti ako začať pestovať paradajky. Priesadami alebo sadením semienok. Predstavíme si ten zdĺhavejší, no o to zaujímavejší spôsob, kedy si priesady vypestujete sami už od semienka. Je to náročnejšie, ale viete na čom ste, nie každý predajca priesad je poctivý. V súčasnosti nájdete na trhu so semenami neuveriteľné množstvo zaujímavých odrôd. Paradajka je teplomilná rastlina.

Odhadnite pomocou dlhodobejšej predpovedi počasia posledný deň kedy do vašej záhrady príde mráz. Odpočítajte od tohto termínu 6 až 8 týždňov a na miesto slnečnej strany vášho domu alebo bytu semienka zasaďte do vlhkej hliny alebo substrátu v nejakej stredne veľkej a plytkej nádobe, či črepníku. Dôležitou podmienkou správneho rastu je pôsobenie svetla. Zvoľte napríklad parapet okna slnečnej strany vášho domu či bytu. Slnečnou stranou máme na mysli miesto, kde svieti slnko aspoň 6 hodín denne.

Semiačka vložte do prstom vydlabanej dlhej jamky a zasypte substrátom. Snažte sa ich vhodiť do zeme pár milimetrov od seba. Keď nastane čas prvého presádzania, vysvetlíme si, prečo. Dbajte o to, aby bola hlina spočiatku neustále vlhká. Pri polievaní myslite na to, aby ste semienka nevyplavili. Svetlo, teplo a vlhko zapríčinia rýchle klíčenie rastlín.

Ak budú mať priesady okolo 3-4 cm a budú mať prvé lístky, môžete ich začať pikírovať do plastových alebo rašelinových zakoreňovačov tak hlboko, aby ste videli len horné lístky nad zemou. Ak ste semiačka roztrúsili mierne od seba, nebude žiaden problém ich presadiť, pretože korene sa vám nezamotali. Pikírovanie je spôsob presádzania paradajok, kedy si pomáhate pri presádzaní mladých a krehkých priesad tenkým a ostrím drievkom, napríklad špajdlou.

Príprava pôdy

Asi začiatkom mája si pripravte pôdu na sadenie priesad. Jamy vykopte do hĺbky rýľa. Zeminu dobre rozrobte a zmiešajte s trochou hnoja a kompostom. Druhý májový týždeň skúšajte sadenice presunúť von. Zo začiatku len na pár hodín do tieňa a s postupom času interval predlžujte. Rastlina sa tiež musí zoznámiť s priamymi slnečnými lúčmi. Tento postupný proces aklimatizácie pomôže paradajkám uľahčiť prechod do záhrady.

Obyčajne v našich klimatických podmienkach volíme čas na sadenie priesad po Troch zamrznutých, teda v druhej polovici mája. Predpokladom dobrého prijatia zmeny prostredia je, že nehrozí žiaden prízemný mráz a zem je už vyhriata.

Do jamy pripravenej na sadenie tiež vložte spolu s rastlinou kôl. Pri pestovaní paradajok Tornádo počítajte s výškou kolíka minimálne 2 m, pričom aspoň 40 cm bude v zemi. Dôvodom je, že rastlina sa pri obľúbených kolíkových odrodách bude ťahať po tejto opore. Avšak aj pri kríčkových, či kvetináčových odrodách môžete voliť kratší kolík. Vďaka tomu nebudú plody od bahna a vy budete mať dobrý prístup na obhospodarovanie. Napríklad pri kríčkových typoch rajčín, môžete použiť nižšie kolíky.

Rajčiny saďte asi 0,5 m od seba. Po sadení poriadne polejte, aby ste minimalizovali šok, ktorý korene prežívajú presadením do nového prostredia. Dokonca je odporúčané štedro zaliať samotnú jamu ešte pred sadením.

Starostlivosť o rajčiny v období vegetácie

Na to, aby bolo vaše pestovanie paradajok čo najúspešnejšie, by ste mali dbať o ich pravidelnú starostlivosť. Pozrime sa teda, ako polievať paradajky a ako sa o rastlinky starať, aby čo najlepšie prosperovali.

Polievanie

Rajčiny môžete polievať často. Prirodzene to záleží od počasia. V horúcich letách môžete polievať každý deň. Avšak je tu pár zásad pri polievaní. Ak používate na polievanie vašich rastliniek výbornú čerstvú vodu zo studne, radšej ju prečerpajte do suda. Počas horúcich letných dní sa voda v sude zohreje na príjemnejšiu teplotu a vaše rajčiny nedostanú šok v podobe ľadovej sprchy. Tak isto nepolievajte rastliny počas poludnia a už vôbec nie na listy. Slnečné júlové lúče nemajú problém vlhkú rastlinu spáliť.

Zálistky

Počas celého obdobia chce rastlina paradajky rásť a to doslova všetkými možnými smermi. Spod pazúch stoniek budú vyrastať zálistky. Pravidelne ich vylamujte. Ide to ľahko rukami alebo záhradkárskymi nožnicami. Tým dosiahneme, že rastlina bude venovať svoju energiu na dozretie plodov a nie na tvorbu nových výhonkov a ďalších plodov, ktoré nestihnú dozrieť.

Ako zastaviť bujný rast rastliny?

Stáva sa to bežne, že rastlina má tendenciu prerásť svoj oporný kolík. V takom prípade bývajú rastliny ťažké, kolíky sa môžu dokonca vyvaliť a je teda lepšie vývoj do výšky zastaviť. Dosiahnete to jednoduchým vylomením vrcholu rastliny.

Zber plodov

Nie je nič krajšie ako zbierať plody vlastnej práce. A pri troche starostlivosti to pri rajčinách bude hojná úroda. Ak nepestujete práve nejaké zelené alebo čierne hybridy, tak dozretú rajčinu spoznáte podľa krásnej červenej farby. Nezameniteľná je taktiež vôňa čerstvého a dozretého plodu.

Keď prichádza jeseň

Všetko opäť závisí hlavne od počasia. No s príchodom kratších dní je lepšie obrať nedozreté plody a uložiť ich do veľkého skleneného pohára, kde vám budú postupne dozrievať. Chutnými domácimi rajčinami môžete prekvapiť ešte v novembri.

Spôsoby pestovania paradajok

Paradajky môžete pestovať nielen v záhrade, v skleníku, ale aj v kvetináči. Pozrite sa s nami na to, ako sa starať o paradajky pri rôznych spôsoboch pestovania.

Pestovanie paradajok v kvetináči

Použite väčší kvetináč, ktorý má dierky na dne. Je dôležité aby bola výživná pôda v kvetináči vlhká, ale dobre odvodnená. Zasaďte jednu rastlinu do kvetináča. Prakticky by vám pri správnom pestovaní mala vzísť každá odroda, no pri kríčkových alebo trpasličích odrodách, ktoré sú na tento spôsob pestovania priamo určené, získate lepšiu úrodu. Vyberte slnečné miesto s priamym slnečným svitom s intervalom svietenia aspoň 6 hodín. Týmto spôsobom si môžete pestovať paradajky aj na balkóne.

Pestovanie paradajok v skleníku

Dôležitým faktorom je teplota. Najlepšie sa darí rajčinám v skleníku pri dennej teplote 21-27 stupňov Celzia a nočnej 16-18 stupňov Celzia. Taktiež dôležitým faktorom pre pestovanie v skleníku je vlhkosť. Držte ju pod hranicou 90% ako prevenciu pred tvorbou listovej plesne. Rajčinám robí dobre čerstvý vzduch. Vetrajte váš skleník, najlepšie počas sviežich hmlistých rán. Zvoľte správnu odrodu, teda skleníkovú, ktorá je viac pripravená znášať špecifické prostredie skleníka. Rovnakým spôsobom sa môžete riadiť aj pri pestovaní paradajok vo fóliovníku.

Pestovanie paradajok dole hlavou

Tento spôsob pestovania nie je žiadnou novinkou, ale do popredia sa dostal len pred pár rokmi. Tiež vieme tento trend nazvať aj pestovaním paradajok vo vreci, pretože na pestovanie dolu hlavou sa skutočne používajú špeciálne vrecia alebo vedrá. Šetríte priestor a máte dobrý prístup k rastlinám. Najlepšie sa na pestovanie dole hlavou hodia rajčiny s malými plodmi ako sú napríklad cherry rajčiny, no pokojne experimentujte aj s typmi, ktoré majú väčšie plody. Do vedra spravte na dno dieru s 10 cm priemerom a zasaďte priesadu rajčiny dole hlavou. Použite ľahkú pôdu, dobre prevzdušnenú, aby korene rastliny mohli bezproblémov rásť v obrátenej pozícii. Nezabúdajte tiež na každodennú zálievku.

Choroby paradajok

V našej klimatickej oblasti sa rajčinám darí dobre. Avšak nevyhneme sa chorobám a škodcom. Pár si ich vymenujeme a v krátkosti popíšeme. Ak chceme dobrú úrodu, musíme poznať, ako sa im vyhnúť.

Vírus tabakovej mozaiky (The tobacco mosaic virus - TMV) - je vírus, ktorý napáda asi 125 druhov rastlín. Medzi nimi aj paradajky. Jeden z prvých príznakov je svetlo zelené zafarbenie medzi žilkami mladých lístkov. Postupne sa objaví tzv. mozaika svetlých a tmavých odtieňov na listoch. Druhým je objavujúca sa vráskavitosť povrchu listov. Tento vírus nespôsobuje priamo uhynutie rastliny, ale ak ju zasiahne v skoršom období života, môže jej vývoj rapídne ochromiť. Objavuje sa hlavne v období tepla a sucha. Zbaviť sa ho je veľmi ťažké. Ak sú vaše rastliny napadnuté, tak ich odstráňte. Vírus prežije -40 stupňov Celzia a sadenie v infikovanej zemi sa odporúča až po dvoch rokoch od objavenia.
Hniloba špičiek paradajok - ako už názov prezrádza, na špičkách plodov rajčín sa začnú objavovať hnedé škvrny. Hlavným dôvodom je slabý príjem vápnika z pôdy. To je spôsobené nevyváženým zložením pôdy, kedy je zem prehnojená dusíkom alebo draslíkom. Tieto dva chemické prvky sťažujú rastlinám príjem vápnika. Môže to tiež byť signál slabého zavlažovania v období dozrievania plodov.
Zeleninový úpal - slnečné žiarenie je pre rajčiny nevyhnutné. Avšak pri rýchlej zmene počasia môže slnko ublížiť. Na náhle zvýšenie intenzity slnečného svitu je paprika a rajčina citlivá najmä po presadení do záhrady. Sadenice sú obyčajne pestované na parapetách okien alebo v skleníkoch, kde nie sú vystavené priamemu slnečnému žiareniu. Zelené časti rastliny môžu zkorkovatieť ale...

Rebríček najzdravšieho ovocia

Rebríček nájdete na ďalšej strane >>>1. Paradajky Z botanického hľadiska sa paradajky považujú za ovocie, i keď si ich mnohí stále mýlia so zeleninou. V rebríčku získali paradajky 20 bodov a tým sa zaradili na jeho vrchol. Sú teda nízkokalorickým ovocím, ktoré má podobný nutričný profil ako zelenina. Zhruba 60-gramová slivková paradajka má len 12 kalórií a menej ako tri gramy sacharidov.Zdroj: ShutterstockParadajkyParadajky sú tiež bohaté na dôležitú živinu lykopén, ktorá dodáva paradajkám červenú farbu. „Konzumácia paradajok a výrobkov z nich môže pomôcť chrániť vaše telo pred rakovinou a srdcovými chorobami,“ hovorí dietologička Sherri Berger, RDN, zo spoločnosti The Plant Strong Dietitian. Paradajky sú navyše štedré na vitamíny A a C, ktoré bojujú proti zápalom v tele.

Pokračovanie zoznamu najzdravšieho ovocia na ďalšej strane >>>2. Citróny Citróny majú veľmi vysoký obsah vitamínu C, hovorí dietologička Sara Riehm z Orlando Health. „Na rozdiel od väčšiny zvierat si ľudia nedokážu v tele vytvoriť vlastný vitamín C. To znamená, že sme závislí od vitamínu C, ktorý konzumujeme v podobe potravín alebo nápojov,“ podotkla. Vitamín C môže znížiť riziko vzniku niektorých druhov rakoviny, kardiovaskulárnych ochorení a šedého zákalu.Zdroj: ShutterstockCitrónyŠťavu z citrónov možno použiť pri varení na dodanie extra chuti, zabránenie zhnednutiu jabĺk a avokáda alebo na ochutenie vody. Nakoľko však môže kyselina narušiť zubnú sklovinu a spôsobiť žalúdočné ťažkosti, treba dávkovať citróny, resp. neriedenú citrónovú šťavu s mierou.

3. Pomaranče Podobne ako citróny, aj pomaranče majú vysoký obsah vitamínu C. Obsahujú tiež malé množstvo vitamínu B6, ktorý je potrebný pre zdravie mozgu, ako aj draslík, ktorý podporuje činnosť obličiek, srdca a nervov, a vápnik, ktorý potrebujete pre silné a zdravé kosti, vysvetľuje Riehm.Zdroj: LAURA WITTEKOVÁPomarančeOkrem toho pomaranče obsahujú aj vlákninu, ktorá pomáha podporovať zdravé trávenie a udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi. Pravidelná konzumácia pomarančov môže tiež posilniť imunitný systém a prispievať k zdravšej pokožke vďaka antioxidantom, ktoré bojujú proti voľným radikálom.

4. Jahody Okrem vitamínu C obsahujú jahody aj antokyanín, fytochemickú látku, ktorá dodáva ovociu farbu a pôsobí ako antioxidant. „Ukázalo sa, že antioxidačné vlastnosti jahôd zohrávajú dôležitú úlohu v oblasti zdravia mozgu. Chránia schopnosť mozgu myslieť a spracovávať informácie. Môžu tiež oddialiť alebo zabrániť vzniku Alzheimerovej choroby,“ hovorí Riehm. Zdroj: Laura WittekováJahody sú tiež bohatým zdrojom vlákniny, ktorá pomáha regulovať trávenie a udržiavať zdravú hladinu cukru v krvi, čo je dôležité pre prevenciu cukrovky 2. typu. Obsahujú aj kyselinu listovú, ktorá je dôležitá pre tvorbu červených krviniek a môže znižovať riziko vzniku niektorých vrodených chýb počas tehotenstva. Vďaka kombinácii týchto živín môžu jahody podporiť zdravie srdca, znížiť zápal a prispieť k celkovému pocitu vitality.

5. Limetky Kyseliny v limetkách stimulujú tvorbu tráviacich enzýmov a štiav, čo zlepšuje trávenie a pomáha pri žalúdočných problémoch. Limetky podporujú vylučovanie toxínov z tela, čím pomáhajú čistiť pečeň a zlepšujú celkové fungovanie tela. Limetky obsahujú látky, ktoré bojujú proti infekciám a pomáhajú znižovať zápaly v tele.Zdroj: ShutterstockLimetkaAko všetky citrusové plody, aj limetky sú vynikajúcim zdrojom vitamínu C, hovorí Riehm. Limetky sa dajú použiť na mnoho spôsobov - na varenie, pečenie, ako ozdoba, na čo si len spomeniete.

tags: #rajčiak #zelenina #alebo #ovocie #vedecké #hľadisko