Recept na život: Pohľad na spoločenské očakávania cez umenie a televíziu
Ako som kráčala večerným mestom, neplánovane som navštívila galériu, ktorá ma akoby sama pozývala svojou otvorenosťou i obsahom. Išlo o presklenený roh budovy Kunsthalle LAB v Bratislave, z ktorého vo večer rozžatých svetlách na ulicu prečnievali inštalácie a obrazy.
Zvádzali k pristaveniu sa a vkročeniu - dokorán otvorenými dverami - hlbšie preskúmať, čo sa skrýva vo vnútri. Aj samotný priestor a kurátorské riešenie môžu byť umením i spoločenským odkazom, komunikujúc s verejnosťou v súlade so zámerom a poslaním výstavy.
Posadnutosť vzhľadom a spoločenský rast
Výstava odkazuje na posadnutosť vzhľadom a telom žien a čoraz viac aj u mužov, ústiacu neraz vo fyzické a psychické utrpenie, váženie úspechu ľudí podľa spoločenského rastu a kapitálu. Aj bez toho, aby sme na váhy dosadzovali konkrétne stereotypy a očakávania, samotné ich rozostavenie do poľa pozorovateľa okolitého diania je odkazom kryštalickým a univerzálnym, upriamuje sa na proces. Podotýka na to, že zdroj moci zostáva pre tých, koho sa najviac týka, neviditeľný.
Sofistikovaný manipulátor taktiež využíva nečitateľnosť situácie a komunikácií. Skôr či neskôr je však jeho nekorektné mocenské správanie možné prekuknúť. A keďže má fyzickú podobu, je ľahšie mu zdroj, účinky a dôsledky moci napokon pripísať a spod jeho vplyvu sa oslobodiť, obhájiť si vlastnú autonómiu.
Moc stereotypov a predsudkov
Totalitné režimy presadzujú svoju moc tak jednoznačne, že kritériá a očakávania jasne artikulujú, ako aj dôsledky ich nespĺňania. Moc stereotypov a predsudkov však najviac účinkuje mlčky a skryte. Ako je možné oslobodiť sa od niečoho, čo nemá dostatočne ohraničené kontúry?
Sociálne konštruktivistické prístupy v humanitných vedách hovoria o možnosti vymanenia sa z „dominantnej moci vedenia spoločnosti“ spoznaním vlastných presvedčení nadobudnutých pod jej vplyvom, najmä tých, ktoré ho/ju najvýraznejšie ovplyvňujú, spôsobujú problémy, vlastné utrpenie. Čo je pomenované a vyslovené, znázornené, to nadobúda tvar, akoby ožije, je možné si to lepšie ohmatať, spoznať.
Mám tridsať a nemám plán
Takým je aj dielo Ivany Šátekovej, mladej umelkyne, ktorá minulý rok prezentovala svoj projekt Mám tridsať a nemám plán. Umelecky stvárňuje zistenia z jej kvalitatívneho prieskumu sociálne konštruovaných výziev vynárajúcej sa dospelosti. Respondentom rôznych generácii kládla otázky ohľadom dôležitých mét vo veku tridsať rokov.
Výsledkom bola séria ironizujúcich grafík, ako aj biodromálna os - Chronológia sociálneho nátlaku, ktorú tento rok na výstave FEM (INIST) Fatale predstavila prepracovanú a rozšíreniú aj o ďalšie životné obdobia až po starobu. Projekt Mám tridsať a nemám plán ma zaujal už v jeho prvej etape. A to viac než jeho obsahom či estetickým prevedením práve jeho zámerom a spôsobom, ktorým mal šancu prehovárať ku verejnosti. Výstave vtedy patril jeden z priestorov obľúbeného kultúrneho centra v Bratislave.
Odpor a rebélia
Spoločenské očakávania je možné stvárňovať rôzne - vecne do bublín ako odkazy, nech si s tým každý dorobí svoje, pokiaľ je ochotný túto výzvu prijať. Alebo aj ako všakovaké postavičky, zvieratá, hrdinov kladných i záporných, externalizovaných démonov, harpií, dozorcov a trýzniteľov, ktorí robia so životmi ľudí divy.
Odpor a rebélia voči dominantným očakávaniam môže tiež byť neslobodnou reakciou a teda prejavom podliehania moci spoločnosti, pokiaľ je človek do stanoviska a následne konkrétneho správania nevedome tlačený nástojčivosťou vyvolaných emócií, presvedčení, situácie. Samotný náhľad na to, čo naše presvedčenie ovplyvňuje a akým spôsobom, porozumenie procesu pomôže slobodnejšie a vedomejšie sa rozhodnúť, aké presvedčenia človek zaujme, ktorými diskurzmi sa nechá ovplyvňovať, ktoré dokonca bude ďalej slobodne rozvíjať.
Ne(po)sudzovanie a východné filozofie
Výzva „Neposudzuj!“ je nezmyselným klišé. Realitu konštruujeme vyvodzovaním významov vždy v kontexte situácie i kultúry, čo prebieha neustále, nedá sa tomu vyhnúť. Je možné si však častejšie tento fenomén pripomínať a taktiež zaujímať k týmto hodnoteniam v kontexte spoločenských (a následne našich) očakávaní rôzny postoj.
Je možné to robiť rôznymi spôsobmi a práve na tom zaváži, zvlášť keď ide o duševné zdravie. (Nielen) v tomto bode sa prelínajú východiská systemického prístupu s pohľadom východných filozofií uplatnených napr. v mindfulness prístupoch. Východiskom z utrpenia, ktoré plynie z neuspokojených očakávaní (formovaných vždy v kontexte kultúry danej spoločnosti, rodiny, priateľov), je nezaujaté láskyplné pozorovanie procesu. Nepotláčanie, nezatváranie očí a neprekrúcanie vlastných vnemov a sprievodných emócií.
"Horná Dolná" dobýva Poľsko
Komediálny slovenský seriál smeruje na ďalší zahraničný trh. Najprv si svoju vlastnú verziu Hornej Dolnej nakrútili v Maďarsku. Televízia RTL Klub ho nakrútila na základe licencie TV Markíza a na začiatku mesiaca už seriál pod názvom A mi kis falunk odštartoval.
Poliaci si nenakrútili vlastnú verziu, ale rozhodli sa prevziať pôvodný slovenský seriál a nadabovať ho. Seriál sa dostane na obrazovky poľskej televízie TV Plus od 27. Pozrite si, ako bude Horná Dolná vyzerať v poľskej mutácii a krátku ukážku prvého dielu. Stojí za to.
Prečo pociťujete úzkosť pri socializácii (a čo s tým robiť) | Fallon Goodman | TED
tags: #recept #na #život #polsky #serial #epizody
