Recepty a využitie špicatých bielych paprík
Špicatá biela paprika, známa aj ako slovenská paprika, je obľúbená pre svoju všestrannosť v kuchyni. Svetlozelené plody môžu byť sladké až poriadne pálivé, v závislosti od odrody. Biela paprika je ideálna na varenie.
Využitie v kuchyni
Všetky druhy paprík nájdu v kuchyni široké spektrum uplatnenia. Biela paprika je ideálna na varenie.
Recepty
Pikantná paradajková salsa s broskyňami, limetou a koriandrom
4 porcie, príprava 10 minút
Potrebujete:
- zmes rôznych paradajok
- 1 červená paprika (špicatá alebo mäsitá)
- 2 zrelé a pevnejšie broskyne alebo nektárinky
- 1 červená cibuľa
- 1 čili paprička
- šťava z 1 limety
- 2 lyžice nasekanej koriandrovej vňate
- soľ, mleté čierne korenie
- olivový olej
Postup:
Paradajky, papriku a broskyne nakrájajte na menšie kocky a premiešajte s nadrobno nakrájanou červenou cibuľou a čili papričkou. Salsu dochuťte limetovou šťavou, koriandrovou vňaťou, soľou, korením a olivovým olejom.
Sladkokyslá omáčka s paprikou
4 porcie, príprava 10 minút, varenie 20 minút
Potrebujete:
- 4-6 veľkých mäsitých paradajok (býčie srdce, vinohradnícke)
- 1 červená paprika
- 2 strúčiky cesnaku
- 1 čili paprička
- 1 lyžica octu (vínneho, jablčného alebo liehového)
- 1 lyžica cukru alebo medu
- soľ, mleté čierne korenie
- olivový olej
Postup:
Paradajky priečne rozpoľte, semená vytlačte a od narezanej časti paradajky nahrubo nastrúhajte. Šupku použite na iný účel (na polievku, omáčku alebo do kompostu). Na oleji sprudka skaramelizujte kúsky nahrubo nakrájanej papriky, pridajte prelisovaný cesnak, nasekané čili a nastrúhané paradajkové dužiny. Prilejte ocot a vsypte cukor, trochu soli a omáčku varte do zhustnutia asi 20 minút. Omáčku prepasírujte cez jemnejšie sitko, ak treba, zahustite ďalším varením a dochuťte soľou, octom a sladidlom.
Žltá paradajková salsa s melónom
4 porcie, príprava 10 minút
Potrebujete:
- 2 hrste zmesi žltých a oranžových paradajok
- pár polmesiacov žltého melóna (alebo čerstvé figy)
- 2 mladé cibuľky
- biely vínny ocot alebo citrónová šťava
- pár bazalkových listov
- petržlenová vňať
- soľ, mleté čierne korenie
- olivový olej
Postup:
Paradajky, melón (alebo figy) nakrájajte na menšie kocky, premiešajte s najemno nakrájanou mladou cibuľkou. Dochuťte octom alebo citrónovou šťavou, bazalkou a petržlenovou vňaťou, soľou, korením. Hotovo.
Nakladanie a kvasenie papriky
Nakladanie zeleniny má v slovenských domácnostiach svoje pevné miesto, najmä koncom leta a na jeseň. Keď sa úroda zeleniny nahromadí a je jej viac, než dokážeme spotrebovať, prichádza na rad nakladanie do slaného nálevu. Tento spôsob konzervovania je aktuálny po celý rok a umožňuje nám vychutnávať si zdravú a chutnú zeleninu aj mimo sezóny.
Dôležité je rozlišovať medzi kvasenou a zaváranou zeleninou. Hlavný rozdiel spočíva v spôsobe konzervácie. Pri zaváraní sa používa ocot a následné tepelné spracovanie, čo však uberá zelenine jej nutričné hodnoty. Pri kvasení, alebo fermentácii, dochádza k aktivácii kvasenia, čo je zdravší spôsob uchovávania zeleniny.
Kvasenie je starý a zdravý spôsob konzervácie potravín bez sterilizácie a prídavných látok. Počas kvasenia mikroorganizmy premieňajú sacharidy na kyselinu mliečnu, vitamíny a oxid uhličitý. Výsledkom je chutná, jemne kyslá zelenina bohatá na probiotiká, prebiotiká a kyselinu mliečnu.
Základný recept na kvasenú zeleninu (pickles)
Na prípravu kvasenej zeleniny potrebujeme:
- Zeleninu
- Nádobu na kvasenie (keramický hrniec, zatvárateľný pohár)
- Soľ
- Korenie a bylinky podľa chuti
Postup:
- Zeleninu nahrubo nastrúhame alebo nakrájame.
- Dôležitý je pomer soli: Na cca 2 kg zeleniny ide zhruba 45 g soli. Soľ zabraňuje množeniu „zlých“ baktérií.
- Okrem soli je možné pridať aj rascu, ale aj ďalšie koreniny a bylinky podľa fantázie.
- Všetko zmiešajte vo veľkej mise dohromady, dajte do keramického hrnca alebo pohára, poriadne zatlačte päsťou, aby sa uvoľnila šťava.
- Je dôležité, aby bola zelenina stále v tekutine, bez prístupu vzduchu. Denne ju v pohári alebo hrnci stláčajte, zelenina sa bude zmenšovať.
- Ak sa vytvorí biela pena, odstráňte ju lyžicou.
- Zelenina je vykvasená približne za týždeň, záleží od teploty, pri ktorej kvasila.
- Hotovú dajte do čistých, vysterilizovaných pohárov a uchovávajte v chladničke. V chlade sa proces kvasenia zastaví.
Pickles, teda prirodzene konzervovaná kvasená zelenina, vám v chladničke vydrží aj niekoľko mesiacov.
Nakladanie zeleniny do súdka
Všetku zeleninu dobre umyjeme, mrkvu nečistíme nožíkom, iba kefkou vydrhneme. Zeler pokrájame na osminky, vňať oddelíme, karfiol rozdelíme na menšie kúsky, uhorky poprepichujeme tenkou ihličkou. Papriku, rajčiny a mrkvu necháme celé. Do umytého kameninového súdka uložíme na dno zelerovú vňať, postupne pridávame papriku, mrkvu, zeler, karfiol, rajčiny, feferóny a kapustu. Znova vrstvíme: zeler. vňať, paprika... Zvaríme vodu so soľou v pomere - 5dkg soli na 1l vody. Časť roztoku môžeme uvariť s nakladačom bez konzervačných prísad, ale bez octu! Zeleninu zalejeme ešte horúcim, nie však vriacim roztokom ( cca 50 -60 st.C.). Ďalej postupujeme ako pri kvasení kapusty. Sem-tam skontrolujeme, čo robí zelenina, dollievame vodu do žliabku a trpezlivo čakáme, pokiaľ sa nám zelenina pekne nevykvasí. Celý proces vykvasenia trvá asi 1 mesiac - záleží od teploty miestnosti, v ktorej sa uskladnila.
Liečivé účinky papriky
Paprika je zdravá zelenina. Všeobecne paprika:
- obsahuje veľa vitamínu C, okolo 40 kalórií a množstvo vlákniny,
- obsahuje veľké množstvo antioxidantov, ktoré slúžia ako prevencia nádorových ochorení, predovšetkým tráviaceho traktu,
- podporuje tvorbu tráviacich štiav v žalúdku, preto je prospešná pri problémoch s trávením,
- štipľavá paprika je mierne preháňadlo,
- má málo uhľohydrátov, preto je vhodná aj pri cukrovke a obezite,
- vysoký obsah vitamínu C prospieva k vstrebávaniu železa a posilňuje obranyschopnosť organizmu,
- zinok a vápnik v paprike spevňujú kosti, väzy a zuby,
- paprika stimuluje činnosť mozgu a žliaz s vnútorným vylučovaním.
Spomedzi paprík má práve červená paprika najvyššiu nutričnú hodnotu. V desaťdekovej červenej paprike je 89 gramov vody, 6 gramov sacharidov a 2 gramy vlákniny. Okrem toho obsahuje vápnik, zinok, železo, mangán, horčík, jód, vitamíny A, C, K, E, skupiny B, kyselinu listovú.
Oranžová a žltá paprika majú zo všetkých paprík najviac vitamínu C, a to až trikrát viac, než je odporúčané denné množstvo. Betakarotén a vitamín A sa postarajú o zdravie pokožky, selén a zinok stimulujú imunitný systém a celkovo oranžové a žlté papriky upravujú činnosť srdca a krvný tlak.
Rovnaké množstvo zelenej papriky obsahuje rovnako 2 gramy vlákniny, ale iba 4 gramy sacharidov. Z minerálov stoja za zmienku draslík, vápnik, zinok, sodík, horčík, fosfor; z vitamínov C, A, E, K, D, kyselina listová a vitamíny skupiny B. Pozitívne vplýva na imunitu, srdce, zrak, ale aj na pevné a zdravé zuby a kosti.
Ako pestovať papriky v nádobách, kompletný sprievodca pestovaním
Pestovanie papriky
Paprike sa dobre darí v humusovej pôde, preto ak chcete mať v lete pekné, veľké papriky, na jeseň pohnojte miesto na papriku maštaľným hnojom, aplikujte superfosfát alebo síran draselný. Paprike sa dobre darí aj vo väčšom kvetináči na balkóne. V tomto prípade radšej než pôdu zo záhrady použite substrát na pestovanie paprík a paradajok.
Priesady papriky si vypestujete zo semena na okennom parapete. Od februára do marca vysievajte paprikové semienka po jednom - dvoch do sadbovačov s výsevným substrátom. Môžete na to použiť hoci aj staršie tégliky alebo obaly na vajíčka. Tie z recyklovaného papiera potom pokojne zasaďte spolu s rastlinkou, v zemi sa rozložia. Semienko zasypte tenkou vrstvou zeme a dostatočne zalejte odstátou vodou. Použite rozprašovač, tak sa semienka zo substrátu nevyplavia. Substrát udržiavajte stále vlhký, pretože mladé rastlinky sú na nedostatok vody veľmi citlivé.
Priesady vhodné na výsadbu majú:
- Výšku 10 - 20 cm
- 5 mm hrubú stonku
- 10 pravých listov
- dobre vyvinuté korene
Priesady papriky vysádzajte von v druhej polovici mája, aby mladé rastlinky nepoškodili prípadné mrazy. Vysádzajte do sponu 30 x 60 cm, do jamiek alebo rýh, zaliatych vodou, priesady zahrňte suchou, kyprou zeminou a dostatočne ju pritlačte ku koreňom. Aby ste predišli vysušovaniu a burinám, nasteľte papriky netkanou textíliou alebo fóliou.
Papriky zalievajte pravidelne, najlepšie ráno, kým je pôda chladnejšia. Polievajte odstátou vodou, aby rastliny neutrpeli tepelný šok. Papriku pravidelne prekyprujte a zbavujte buriny.
Plody papriky sú zrelé, keď majú charakteristický tvar, veľkosť, farbu, sú lesklé a pevné.
Skúsení záhradkári radia prvý kvet odštipnúť, vďaka čomu paprika rovnomerne nasadí plody.
Tabuľka nutričných hodnôt papriky (na 100g)
| Nutričná hodnota | Červená paprika | Oranžová paprika | Zelená paprika |
|---|---|---|---|
| Voda | 89 g | - | - |
| Sacharidy | 6 g | - | 4 g |
| Vláknina | 2 g | - | 2 g |
| Vitamín C | Vysoký obsah | Najvyšší obsah | - |
| Betakarotén | Až 80% ODD | - | - |
| Minerály | Vápnik, zinok, železo, mangán, horčík, jód | Selén, zinok | Draslík, vápnik, zinok, sodík, horčík, fosfor |
| Vitamíny | A, C, K, E, skupiny B, kyselina listová | - | C, A, E, K, D, kyselina listová, skupiny B |
tags: #recepty #špicatá #biela #paprika


