Kvalita mäsa na Slovensku: Reportáž o rozdieloch medzi pultovým a farmárskym mäsom

Kvalita mäsa na pultoch verzus kvalita farmárskeho mäsa. Aj to je jedna z tém filmov a diskusií, ktoré si môžete pozrieť a vypočuť. Reportáž „Kvalita mäsa“ popisuje a vysvetľuje nekvalitu mäsa a jej dôvody.

Už 34. ročník Medzinárodného filmového festivalu Agrofilm je sviatkom pre poľnohospodárov, drobných farmárov, výskumníkov, potravinárov a samozrejme filmárov. Divákom prístupnou formou približuje špecifické témy poľnohospodárstva, potravinárstva, ochrany prírodných zdrojov a života na vidieku.

Ambasádorom festivalu je športová osobnosť Matej Tóth, ktorý považuje kvalitné potraviny za základ zdravia.

Tak ako minulé roky bude súčasťou festivalu interaktívne Diskusné fórum spojené s premietaním filmov na tému Farmárske potraviny na slovenský stôl. Odborné vystúpenia a diskusia budú spojené s ochutnávkou domácich poctivých potravín a v závere nebude chýbať v galérii vernisáž výstavy obrazov výtvarníčky Marty Horníkovej.

Odborný garant textu a fotografie poskytla: Ing. Richard DÍRER, moderátor:"Slovensko má za sebou niekoľko potravinových škandálov. Vajcia z nelegálneho chovu, cestárska soľ v potravinách, alebo kuracie mäso plné vody. To je len niekoľko príkladov toho, čo sme ochotní, chceme alebo musíme jesť. Sú potraviny na Slovensku kvalitné, alebo sme naozaj odpadkovým košom Európy? Aké je stravovanie na Slovensku a dokáže ho štát regulovať? Tak presne o tomto budeme hovoriť v dnešnom vydaní relácie Zoči voči, príjemný dobrý večer, vitajte pri jej sledovaní.

Dovoz mäsa a jeho vplyv na kvalitu

„Na Slovensku sa v obchodných sieťach nachádza (podľa posledných prieskumov SPPK) 24 % baleného bravčového a hovädzieho mäsa, balená hydina je na tom lepšie (46 %). Ostatné mäso je dovážané z celého sveta. Bravčové z Českej republiky, Nemecka, Holandska, Belgicka a z Poľska. Hovädzina z Českej republiky, Poľska, Írska, ale aj Južnej Ameriky. Hydina sa dováža z Poľska, Maďarska aj Brazílie.

Importované mäso neraz nacestuje tisíce kilometrov a na udržanie jeho kvality a čerstvosti dodávatelia často používajú rôzne ,´tajné´ praktiky. Preto je kvalita dovážaného mäsa často diskutovanou témou. Netvrdím, že všetko dovezené mäso je nekvalitné, len nie je určite najčerstvejšie a nemáme záruku, že sa počas prepravy tisíce kilometrov dodržal chladiarensky reťazec. Teda, či mäso bolo neustále v požadovanej teplote, či nebolo rozmrazené a opätovne zmrazené… Druhou stránkou je otázka environmentálnej záťaže - zníženie uhlíkovej stopy, pretože je to veľmi závažná téma dnešnej doby. Slovenské mäso určite neprispieva k enormnému zvýšeniu uhlíkovej stopy. Slovenské mäso pochádza zo slovenských chovov, ktoré sú pod neustálou veterinárnou kontrolou, zvieratá sú chované výlučne zdravým krmivom, ktoré je neustále kontrolované, nepoužívame stimulátory rastu svalovej hmoty, ktoré sú napríklad povolené v krajinách Južnej Ameriky. Všetky zvieratá sú evidované, čo umožňuje spätnú vysledovateľnosť každého kúska mäsa až k samotnému chovu.

Porovnanie kvality slovenského a dovážaného mäsa

Faktory ovplyvňujúce kvalitu mäsa

Kvalita mäsa, podľa nej, závisí od rôznych faktorov. V prvom rade je to spôsob a systém chovu zvierat. Do toho spadá krmivo, pohoda - welfare zvierat, prístup k vode, dostatok životného priestoru, aj pohyb. Dôležité je aj samotné plemeno zvierat. Ďalej je veľmi dôležitá samotná preprava na bitúnok, ustajnenie pred porážkou, či zviera neprežíva stres, pretože to sa môže prejaviť na kvalite mäsa. U bravčového je to vada mäsa PSE (angl. skratky - bledé, mäkké, vodnaté) a u hovädziny je to DFD mäso (tvrdé, suché, tmavé). Toto mäso je zdravotne nezávadné, len má tieto kvalitatívne vady.

Dôležitosť pôvodu mäsa

Je kvalita slovenského mäsa porovnateľná so zahraničným a je vôbec pôvod mäsa tak dôležitý? Nie sú skôr dôležitejšie podmienky chovu a následného spracovania mäsa? „Kvalita nášho mäsa je porovnateľná a v niektorých prípadoch je vyššia ako mäsa dovážaného. Dôležité sú však všetky spomínané faktory. Ťažko povedať, ktoré viac alebo menej. Krajina pôvodu znamená narodené, chované aj zabité. Takže to spolu súvisí. Spracované už môže byť mäso inde (viď obrázky), no stále je to ten istý výrobok. Zviera môže byť napríklad narodené, chované, porazené a porciované v Argentíne, ale oválna pečiatka je PL. Prečo? Lebo do Poľska prišlo mäso pravdepodobne v štvrťkách, polkách alebo väčšie časti jatočného tela, následne bolo mäso rozporciované a zabalené. Kto mal mäso posledný v ruke, ten dal pečiatku. To odkiaľ mäso je, súvisí aj s jeho kvalitou, je preto dôležité odkiaľ mäso pochádza,“ zdôrazňuje Ing.

Farmárske bravčové mäso

Ďalším z festivalových filmov, ktorý sa taktiež venuje kvalite mäsa je „Farmárske bravčové“. Na trhu totiž bežne kupujeme, najmä z dovozu, nekvalitné vodnaté, svetlé bravčové mäso, ktoré kedysi smelo ísť iba do výrobkov. Reportáž prináša porovnávací test prípravy bravčového mäsa z dovozu a z farmy. Diváci sa dozvedia aký je rozdiel v kvalite bravčového, ktoré nie je vyprodukované v rýchlovýkrme v porovnaní s tým, čo bežne kupujeme v obchodoch.

Podľa odborníkov sú pritom kapacity slovenských chovateľov ošípaných dostatočné na to, aby sme konzumovali naše, slovenské bravčové a nie to z dovozu. „Na Slovensku sú kapacity na to, aby bola pri úrovni spotreby bravčoviny približne 31 kg na osobu a rok dosiahnutá sebestačnosť. Jedným z faktorov, ktorý by mohol oddialiť dosiahnutie sebestačnosti je počet prasníc na Slovensku (momentálne okolo 34 tisíc), avšak rýchly obrátkový cyklus a reprodukcia ošípaných (počet dní od pripustenia prasnice po porážku potomstva - výkrmovej jatočnej ošípanej je asi 9 mesiacov) čiastočne eliminuje aj tento hendikep. Na dosiahnutie sebestačnosti by sme potrebovali chovať okolo 75 tisíc prasníc. Ďalším dôležitým faktorom je cenová realizácia jatočných ošípaných. Pri súčasných cenách krmív (ktoré sa podieľajú vo výkrme 70 % nákladov) nie je možné dosahovať trvalo kladnú rentabilitu chovu ošípaných,“ sumarizuje Ing. Peter Demo, PhD.

Doma máme určite kvalitnú hydinu, bravčové, ryby, divinu, hovädzinu, jahňacinu. V spracovaní hovädzieho mäsa máme trošku medzeru v oblasti zrenia. Hovädzie mäso potrebuje viac času, aby nadobudlo svoje požadované kulinárske vlastnosti, musí zrieť pri určitých špeciálnych podmienkach minimálne 10 - 14 dní. Často sa stáva, že hovädzie mäso sa do predaja dostane na 2. - 3. deň po zabití, a práve v tomto období je mäso ešte tuhé, tvrdé, nepoddajné. Spotrebiteľ je potom často sklamaný z kvality. Našťastie sú na Slovensku zanietení chovatelia, spracovatelia, ktorí nechávajú hovädzinu vyzrieť a až tak ju predávajú,“ vysvetľuje Ing. Martina Gondeková, PhD.

tags: #reportáž #kvalita #mäsa #Slovensko

Populárne príspevky:

• Všetko o tortových formách
• Vlastnosti LDPE rúr
• Náhrady za mascarpone
• Sladké a slané recepty s mascarpone
• Zdravá mrkvová polievka