Život po požiari: Zuzana Maková otvorene o traume a vďačnosti
Koncom minulého roka prežila rodina slovenského futbalistu Róberta Maka hrozivé chvíle. V polovici decembra 2024 vypukol v ich dome požiar, ktorý spôsobil adventný veniec.
Oheň napokon spôsobil materiálne škody vo výške 20-tisíc eur a, našťastie, nikomu sa nič nestalo, aspoň čo sa týka fyzickej stránky, Makovci mali šťastie v nešťastí. Manželka Róberta Maka, Zuzana, sa z udalosti stále úplne nedostala. „Môj muž sa druhýkrát narodil,“ napísala vtedy Zuzana na sociálnej sieti.
Koncom roka nám opísala aj to, že keby nezostal jej manžel doma, možno by prišli o komplet bývanie. „Nebola som doma, pretože sme boli s deťmi hrať futbal. Tým, že Robo bol doma, tak som si to neuvedomila a odišla som len tak bez kontroly z bytu preč. On bol celý čas blízko svietniku, ale tiež odišiel do zadnej izby a o desať minút už cítil smrad. Keď prišiel do obývačky, bol všade dym a nič nevidel. To už len vybehol von a hľadal pomoc od susedov,“ povedala pre ŠPORT24.SK.
Od požiaru prešlo už tri štvrte roka, no Maková naň tak ľahko nezabudne. Na desivé momenty si zaspomínala a opísala ich na sociálnej sieti. „Požiar u nás doma bol obrovský šok. Pamätám si, že prvé dni som len fungovala, ani som si neuvedomovala, čo sa vlastne stalo. Až neskôr prišlo všetko: strach, smútok aj hnev,“ opisuje Zuzana a pokračuje: „Nesiem si z toho aj traumu. Dodnes, keď počujem sirény, cítim, ako sa mi rozbúši srdce. Akoby som sa na chvíľu vrátila späť do tej noci.“
Z hrozivej skúsenosti však popri negatívnych dopadoch Maková predsa len vyťažila aj niečo pozitívne. „Popri tom všetkom som sa aj veľa naučila. O sebe, o rodine, o tom, čo je v živote naozaj dôležité. Naučila som sa vážiť si pokojné chvíle, obyčajný deň doma, a tešiť sa z maličkostí, ktoré som predtým brala ako samozrejmosť. Dnes, keď stojím v našom novom dome, cítim vďačnosť. Nie za to, čo sa stalo, ale za to, čo sme spolu dokázali prekonať,“ doplnila Maková.
Pridala aj rady od hasičov, ako sa vyhnúť podobnej katastrofe.
„Nikdy nezapaľujte okrasné svietniky. Sú len dekorácia, nie na horenie, a sú extrémne nebezpečné. Nechápem, že sa predávajú bez výstrahy, a pritom ich vidíme bežne v televízii či na instagrame. Potom majte poistený majetok. Dnes viem, že je to nevyhnutnosť, nie luxus,“ posúva manželka slovenského futbalistu rady od záchranárov a pokračuje:
„Nepoužívajte lacné predlžovačky a hlavne na ne nenapájajte veľa spotrebičov naraz. Potom sú tu nabíjačky a batérie. Veľké riziko sú elektrické kolobežky, autá a ich nabíjačky. Ak sa baterka chytí, nedá sa to uhasiť. Tieto rady nie sú strašenie, ale realita.
Druhýkrát sa narodil. Desivé slová manželky Maka: Obrovský šok a trauma. Keď počujem sirény...19. 9. 2025, 0:01 (aktualizované: 19. 9. 2025, 10:34)Koncom minulého roka zažili hrozivé chvíle. Manželka Róberta Maka Zuzana sa z nej stále úplne nedostala.
Pamätám si, že prvé dni som len fungovala, ani som si neuvedomovala, čo sa vlastne stalo. Až neskôr prišlo všetko: strach, smútok aj hnev,“ opisuje Zuzana a pokračuje: „Nesiem si z toho aj traumu. Dodnes, keď počujem sirény, cítim, ako sa mi rozbúši srdce. Akoby som sa na chvíľu vrátila späť do tej noci.“
Z hrozivej skúsenosti však popri negatívnych dopadoch Maková predsa len vyťažila aj niečo pozitívne. „Popri tom všetkom som sa aj veľa naučila. O sebe, o rodine, o tom, čo je v živote naozaj dôležité. Naučila som sa vážiť si pokojné chvíle, obyčajný deň doma, a tešiť sa z maličkostí, ktoré som predtým brala ako samozrejmosť. Dnes, keď stojím v našom novom dome, cítim vďačnosť. Nie za to, čo sa stalo, ale za to, čo sme spolu dokázali prekonať,“ doplnila Maková.
Ako sa vyhnúť katastrofePridala aj rady od hasičov, ako sa vyhnúť podobnej katastrofe. „Nikdy nezapaľujte okrasné svietniky. Sú len dekorácia, nie na horenie, a sú extrémne nebezpečné. Nechápem, že sa predávajú bez výstrahy, a pritom ich vidíme bežne v televízii či na instagrame. Potom majte poistený majetok. Dnes viem, že je to nevyhnutnosť, nie luxus,“ posúva manželka slovenského futbalistu rady od záchranárov a pokračuje:„Nepoužívajte lacné predlžovačky a hlavne na ne nenapájajte veľa spotrebičov naraz. Potom sú tu nabíjačky a batérie. Veľké riziko sú elektrické kolobežky, autá a ich nabíjačky. Ak sa baterka chytí, nedá sa to uhasiť. Tieto rady nie sú strašenie, ale realita. 26.
Život Adama 3 je na svete!
Adam je už dvanásť rokov rebelom. Úspešný hudobník a dlhoročný člen skupiny Polemic Peter Petko Opet dokazuje, že je aj rovnako úspešným autorom. Prvé dva diely knihy pre starších detských čitateľov Život Adama výrazne zarezonovali a stali sa jednými z najpredávanejších detských kníh. V tretej knihe sa Adam pomaly prehupol do takmer teenagerského obdobia - rieši iné problémy, ešte viac rebeluje. Vytáčajú ho dospeláci ako takí, no najviac jeho rodičia - exoti.
Ako by knihu predstavil rebel Adam? Ahoj! Volám sa Adam, som siedmak, mám dvanásť rokov. Mám aj dvoch súrodencov, s ktorými sa musím deliť o peniaze svojich rodičov. Našťastie, som najstaršie z detí, a preto mám vlastnú izbu, do ktorej ostatní vstupujú len na moje povolenie. Mám aj oboch rodičov, a to je v našej triede exotika. Ale naši sú naozaj exoti. Zobrali sa po dvadsiatich rokoch chodenia na svadbe, o ktorej sa mama dozvedela dvadsať minút pred ňou. Vytáča ma, keď ma dospeláci stále berú ako decko, ktoré treba poučovať. Akoby oni nerobili žiadne chyby. A milujem porušovanie zákazov! Ja totiž viem o živote oveľa viac, ako si všetci myslia.
Čo hovorí o knihe autor Peter Petko Opet? „Kniha opisuje skutočné príbehy skutočného chlapca, ktorý má divokú pubertu a rodičov, ktorí ho podľa jeho slov vôbec nechápu. Adam je veľká duša, plná porozumenia a pochopenia a zäroveň takmer tínedžer, ktorý hľadá cestičky, ako od neho dostať čo najskôr čo najviac s čo najmenšou námahou. Jeho rodičia ho milujú a snažia sa ho vychovávať najlepšie ako vedia, ale jemu sa ich výchovné metódy akosi nepozdávajú... „Kedy si mal prvýkrát alkohol?“ spýtal som sa tatka. Zavolal som ho do izby, aby sme sa porozprávali pred spaním. Častejšie si pred spaním čítam, ale dnes som mal chuť popýtať sa na niečo veľmi dôležité. „V pätnástich. Oslavovali sme narodeniny u suseda a skončilo sa to tak, že som grcal z balkóna,“ bez vykrúcania odpovedal otec. Ty kokso! Aké priznanie?! Takto by sa mal tatko so mnou baviť stále. Som rád, že vie byť úprimný. Aj keď na otázku, koľko zarába za koncert, alebo kedy mal prvý sex, sa mi z neho odpoveď ešte nepodarilo dostať. Ale zase od niektorých spolužiakov viem, že ich rodičia sa na takéto témy úplne odmietajú baviť. „Čo si pil?“ pokračoval som vo vyzvedaní. „Neviem, asi tvrdý alkohol, niečo ochutené, už si presne nepamätám. Vo veku tínedžera ti nechutí poriadny alkohol, ale maximálne tak niečo sladké,“ lovil otec v pamäti. „Pil si aj fernet?“ doplnil som svoju otázku, aby tatkovi bolo jasné, že sa nebaví s nejakým deckom, ako je môj brat, ktorý pozná z alkoholu maximálne pivo, víno a dedkovu slivovicu. „Nie, nikdy mi to nechutilo. Keď tak, Becherovka mi šmakovala,“ pokračoval vo vysvetľovaní. „To naozaj? „Becherovka, to je niečo ako Jäger?“ znovu som prejavil svoju znalosť nápojov. „Áno, je to podobné. Extrakty z byliniek vylúhované v alkohole. Ale musí sa to piť v malom množstve ako liek. Panáka a dosť. Lebo čím viac cukru je v alkohole, tým horšia opica a krutý bolehlav na druhý deň,“ sypal tatko zo seba svoje skúsenosti s alkoholom. „Veď som ti hovoril, že tvrdý alkohol nepijem viac ako dvadsať rokov, lebo mi nerobí dobre,“ pripomenul mi tatko svoj obľúbený výrok. Podľa mňa si ním len chce ospravedlniť, že mu chutí víno a niekedy ho vypije aj celú fľašu. Pritom to je tiež alkohol a pekne hnusný. „Prečo sa ma vlastne na to pýtaš? „Chcem vodnú fajku,“ vyletelo zo mňa. Necítil som sa na odpoveď, ktorú odo mňa rodič očakával. „Prečo sa ma pýtaš na alkohol, keď chceš vodnú fajku? Niečo mi tu uniká,“ krútil otec hlavou na znak toho, že nechápe. „A ty si ešte neokoštoval tvrdý alkohol, Adam?“ spýtal sa otec priamo. „Počkaj,“ vyslovil som slovo, ktoré mi malo dať čas na rozmyslenie odpovede. Pochopil som hneď, že nemá zmysel zatĺkať a budem musieť aspoň čiastočne povedať pravdu. „Podľa mňa ste už určite s kamošmi niečo skúšali,“ pustil sa do mňa otec s úsmevom. „Nie, len mi bolo ponúknuté,“ zareagoval som ihneď. „Mal si im povedať: Nie, radšej knihu!“ spomenul si otec na potlač tričiek, ktorú poznám aj ja. Ukazoval mi raz logo s týpkom, ktorému ponúkajú pohárik alkoholu a on to gestom odmieta a hovorí toto heslo. Zasmial som sa. Tento večer bol tatko už dvakrát vtipný. Peter „Petko“ Opet je muzikant, spevák, autor hudby a textov. Realizuje sa najmä v skupine Polemic. Má tri deti, najstarší syn Adam ho priviedol na spisovateľskú dráhu. Napísal o ňom knižky Život Adama Zápisky rebela z piatej triedy (2016) a Život Adama 2. Rebel to má ťažké! (2017).
18. Včera odštartoval Knižný kompas! Prvých 28 kníh je už na pultoch kníhkupectiev. Knižná akcia, aká na Slovensku ešte nebola. 17. október bol tento rok sviatkom všetkých milovníkov kníh. Už včera sa na pulty kníhkupectiev dostalo 12 noviniek od slovenských autorov a 16 prekladových titulov. Nechýbajú medzi nimi veľké mená ako Jozef Karika, Veronika Homolová Tóthová, Jana Pronská, Arpád Soltész, Kristína Tormová, Andrea Coddington, Paolo Coelho, Jojo Moyesová, E L James, Daniel Cole a mnohé iné.
Cieľom Knižného kompasu je podľa slov Generálnej riaditeľky vydavateľstva Ikar Gabiky Belopotockej zoznámiť čo najviac ľudí s pozitívnymi aspektmi čítania a priviesť ich späť ku knihám. Knižný kompas priniesol Ikar po prvýkrát už na jar ale na jeseň zašlo vydavateľstvo ešte o krok ďalej.
„Pripravili sme pre čitateľov naozajstný knižný sviatok! V jeden deň sme vydali 28 vynikajúcich titulov, vďaka ktorým bude zážitok z čítania ešte omnoho intenzívnejší. Inšpirovali sme sa v zahraničí, kde podobné akcie fungujú veľmi dobre. Vydať 28 titulov v jeden deň s obrovskou mediálnou a marketingovou podporou je akcia, ktorá nemá v histórii Slovenska obdobu. Skúšame to po prvý raz a vkladáme do Knižného kompasu veľkú nádej.“ dodáva G. Marketingový riaditeľ Michal Synak hovorí o najväčšej podpore, akú doteraz mali knihy vo vydavateľstve Ikar. „Chceme vrátiť ľudí späť k čítaniu a ku knihám, lebo veríme, že to má pozitívny vplyv na ich život. Kampaň Knižného kompasu je naozaj intenzívna, má vlastnú webovú stránku, tlačí sa takmer 800 000 katalógov, Knižný kompas je podporený online komunikáciou, rozhlasovými spotmi, citylightmi a súťažou na špeciálnych záložkách. Odštartovali sme tlačovou konferenciou s 11 slovenskými autormi a čitateľov čaká množstvo autogramiád a stretnutí s autormi v rôznych mestách Slovenska. Našim cieľom je dostať top tituly tejto jesene k čo najväčšiemu počtu čitateľov, dať im silnú marketingovú aj PR podporu. Knižnému kompasu absolútne veríme.
Knižný kompas je rozdelený na dve vlny, v druhej vlne, ktorá štartuje 6. 11. sa k dvadsiatim ôsmim titulom pridá 7 ďalších. Čitatelia sa môžu tešiť napríklad na novú knihu najúspešnejšej slovenskej spisovateľky Táne Keleovej Vasilkovej Tri sestry, ale aj na seriálovú knihu Oteckovia, ktorá bude veľkým hitom a predstavíme ju na veľtrhu Bibliotéka. Zo zahraničných titulov jednoznačne na bestseller Prezident je nezvestný od Billa Clintona a Jamesa Pattersona. Zoznam besied a autogramiád s autormi sa bude priebežne dopĺňať. Nájdete ho rovnako na webovej stránke.
9. Kniha obsahuje skutočné príbehy reálnych ľudí - pacientov, v ktorých naozaj išlo o to najvzácnejšie - o život. Príbehy prepísalo 15 známych slovenských autorov do poviedok. Poviedky zachytávajú autentickosť prežitia ťažkej životnej etapy, kedy sa hlavný hrdina ocitá v obzvlášť zložitej zdravotnej situácii, v bezprostrednom ohrození života. Čo je človek ochotný podstúpiť, kam až dokáže zájsť? Ocitá sa zoči voči situácii, o ktorej by predtým nikdy nechcel počúvať, nechcel hovoriť. Odrazu sám verí a spolieha sa na bezhraničnú ľudskosť a lásku, na čistú, altruistickú pomoc iných. Každá poviedka je iná, podaná inou rečou, v inom štýle, inom žánri, z pohľadu inej osoby. Všetky však majú spoločné jedno - záchranu človeka prostredníctvom daru, ktorý znamená život. Iniciátorom tejto aktivity je OZ Dar života, ktoré združuje pacientov po transplantáciách. Knihu zostavil jeden z autorov Silvester Lavrík. Ambasádorkou knihy sa stala herečka Slovenského národného divadla Táňa Pauhofová. Autorom grafického návrhu obálky je Ondrej Jób. Silvia Bystričanová, Andrea Coddington, Ľubo Dobrovoda, Oľga Feldeková, Gabriela Futová, Daniel Hevier, Peter Karpinský, Silvester Lavrík, Petra Nagyová - Džerengová, Daniel Pastirčák, Dana Podracká, Ján Púček, Alexandra Salmela, Veronika Šikulová, Pišta Vandal.
Keď profesor Barnard v roku 1967 urobil prvú transplantáciu srdca, otvoril cestu, po ktorej sa, naivne povedané, dá vrátiť z druhého brehu. Navzdory Cháronovi, navzdory osudu, navzdory tým, ktorí v nič také neveria. Lenže zároveň, hoci to zámerom toho juhoafrického chirurga určite nebolo, výrazne skomplikoval život spisovateľom, dramatikom a filmárom. Hlavne tým, ktorí sa radi pohybujú v pološere možného a nemožného, reálneho a vysnívaného. Lebo veď čo si budeme hovoriť - aj keď naoko rešpektujú starú pravdu, ktorá hovorí, že fantázia skutočný život nikdy neprekoná, pokúšajú sa o to znova a znova. Autori textov prítomných v tejto knihe sa podujali porozprávať skutočné príbehy skutočných ľudí, z ktorých každý sa dotkol absolútna a - nerozplynul sa v ňom. Nestiahlo ho na svoju stranu. Vrátili sa do života plného veľkých aj malých starostí, vznešených aj podlých ľudí, maloverných aj veľkorysých okamihov. Sú to príbehy ľudí, ktorí vďaka súčasnému stavu ľudského poznania a nesmiernej vlastnej húževnatosti sú tu, aby nás, ostatných, posmelili žiť tak, aby sme si svoje životy zaslúžili.
Táto kniha vznikla, aby vzdala hold ženám a mužom, ktorých životné príbehy sa stali predobrazom poviedok prítomných v tejto knihe a podieľnikom ich súčasného žitia. Redakčnému tímu sa podarilo osloviť spisovateľky a spisovateľov, ktorí svoje remeslo ovládajú tak dobre, že slovo, výdatne sýtené z poznania, že báť sa treba s odvahou, šarmom a hlavne preto, aby sme sa nabudúce - nezľakli, používajú hlavne na to, aby tým úžasne inšpiratívnym životným príbehom zodpovedne poslúžili a sprostredkovali ich čitateľom. Tieto príbehy spája okrem podobnej skúsenosti túžba žiť a vďačnosť. A prijímanie života ako veľkého daru. tej ťažkej skúšky predtým. chuť žiť, je našou povinnosťou pristupovať k tomu svojmu hravo, ale zodpovedne. Aj keď to znie ako oxymoron. Vždy však máme možnosť rozhodnúť sa. využijú, a môžu sa tak stať inšpiráciou. Ďakujem za možnosť údivu. PhDr. Dúfam, že kniha ŽI VO MNE osloví čitateľov jednak z pohľadu rôznorodosti spracovania, literárneho štýlu. Príbehy pacientov možno napomôžu slovenskej verejnosti zamyslieť sa nad touto závažnou problematikou a tým podporia program darovania orgánov.
Po takmer sto rokoch vychádza komplexný román o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi
V knihe Prebijem sa! Štefánik sa dozviete aj to, aký svetový rekord vytvoril a či sa stretol s Dubčekom. Milan Rastislav Štefánik dokázal nepredstaviteľné. Mladík z chudobnej rodiny neznámeho národa sa stal hvezdárom a generálom svetovej mocnosti.
Čím sa motivoval a kde čerpal železnú vôľu siahať vždy až na dno síl? Jozef Banáš o knihe: „Knihou o najvýznamnejšom Slovákovi som chcel vzbudiť emócie, ale emócie pozitívne, emócie lásky a príkladu. Štefánik si zaslúži, aby sme ho milovali. So všetkými jeho slabosťami a pochybnosťami. Mal ich dosť, ale dokázal ich prekonať. Dokázal do bodky naplniť antickú múdrosť: Per aspera ad astra - cez prekážky ku hviezdam. Alebo ako on vravieval: Rastúcimi prekážkami rastie moja energia na ich prekonávanie. Pavol Kanis (znalec M.R.Štefánika, bývalý politik): Skĺbenie faktografie a románovej fikcie. Autor rozdelil dramatický život hrdinu do 79 kapitol. V dôsledku toho román vyvoláva podobný dojem ako Breughelove obrazy. Až keď sa im detailne prizriete, žasnete, koľko informácií o živote príslušnej doby prináša každý ich štvorcový centimeter. Keď sa začítate do hociktorej zo 79 kapitol, nájdete niečo zaujímavé, čo si treba osobitne všimnúť, zamyslieť sa nad tým a možno si aj niečo zapamätať... Miroslav Musil (historik, diplomat a publicista): Aký výstižnejší model by si uletený svetobežník Jozef Banáš mohol zvoliť z našej domácej historickej scény, ak nie práve Štefánika? Azda ešte tak Beňovského (ale toho som mu už vyfúkol ja). Keď sa Banáš zaľúbi do hocijakej témy, zahryzne sa do nej sťa buldog a nepovolí, kým sa mu dielo nepoddá. Keď zaklopal na dvere s prostou menovkou Tomáš Garrigue Masaryk mierne sa mu potili dlane. Po prvýkrát v živote sa stretne s človekom, ktorý je pre neho stelesnením cnosti a pravdy, s človekom, ktorého považoval za pokračovateľa svojho idolu - Jana Husa. Namiesto zvolania „ďalej“ sa dvere otvorili a v nich stál doširoka usmiaty chlapík s briadkou, mohutnými fúzmi, ostrým pohľadom a orlím nosom, na ktorom trónil typický cviker. „Dobrý deň, som Štefánik. „Milan, vitajte, poďte ďalej,“ pokynul mu profesor prekvapujúco po slovensky a ukázal na kreslo. Sám zaujal miesto oproti hosťovi. Štefánik rozpačito mlčal, profesor si ho chvíľu skúmavo obzeral. „Dá sa to vydržať,“ odvetil nepresvedčivo. Masaryk sa díval na drobného študentíka a nechápal kde sa v tomto útlom mladíkovi berie toľká energia a odhodlanie, ktoré je cítiť z každého jeho článku, gesta, nadšeného pohľadu, ktorému je len ťažko odolať. „Odvtedy ako čítam vaše články. Vaše politické názory sú veľmi moderné a majú to, čo máloktorí autori - staviate ich na demokracii, mravnosti, spravodlivosti, historickom a prirodzenom práve a navyše pozorujem váš umelecký talent poeticky formulovať. Vaše články majú srdce, sú jasné a úprimné. Píšete, že Slovensko je krajom spustošených vrchov a ten kraj treba zúrodniť. Pekná metafora. Pozrite, tu sú všetky vaše články - či už z Hlasu, alebo Času mám ich odložené. Štefánik sedel ako obarený. „Ale... prepáčte... ako viete, že sú to moje články? „Ich dikcia, štýl, myšlienkové pochody a najmä tá neskutočná, priam plamenná zanietenosť sú pre vás typické,“ usmial sa Masaryk. „Takže smiem, ďakujem. Na oplátku vy môžete pokojne citovať mňa. Napokon sme takmer krajania. Viem, že miesto vášho a môjho narodenia sú si veľmi blízko. „Mám vo zvyku vždy sa o ľuďoch, ktorí ma zaujmú, dozvedieť čo najviac. Páči sa mi, že aj v Prahe hovoríte po slovensky, veď ja som tiež Slovák a my si predsa rozumieme. Poprosil som kolegu Šrobára, aby sprostredkoval naše stretnutie. Chcem vám poďakovať za to že píšete do Času v slovenskej rubrike. Robíte to výborne.
Jana Kociánová podľahla vo veku 72 rokov ťažkej chorobe. Bola talentovanou speváčkou, trojnásobnou víťazkou Zlatej bratislavskej lýry, venovala sa spievaniu jazzových a bluesových melódií. Vo vydavateľstve IKAR vyšla koncom roka 2016 životopisná kniha Zahoď starosti, v ktorej sa s Janou Kociánovou o jej živote rozprávala novinárka a publicistka Marika Studeničová. Vydavateľstvo IKAR vyjadruje úprimnú sústrasť pozostalým a priateľom Jany Kociánovej.
19. Román Jozefa Kariku Priepasť dosiahol to, čo sa doposiaľ nepodarilo žiadnej slovenskej knihe. O tom, že Jozef Karika patrí medzi top slovenských spisovateľov niet pochýb. Jeho nový román Priepasť, ktorý sa dostal na trh len nedávno, prekonal všetky doterajšie rekordy v predajnosti slovenskej beletrie. Za necelé dva mesiace sa z neho predalo viac ako 20 000 výtlačkov. Vydavateľstvo Ikar tak muselo okamžite dopĺňať zásoby a dotláčať ďalšie a ďalšie kusy. „Je to pre nás obrovský úspech a tešíme sa, že sa nám podarilo vydať knihu, ktorá tak silno zarezonovala u čitateľov,“ hovorí riaditeľka vydavateľstva Ikar Gabriela Belopotocká. „Jozef Karika je talentovaný spisovateľ a jeho knihy sú vždy zárukou kvalitného čítania. Som presvedčená, že Priepasť bude mať ešte dlhú a úspešnú cestu.“
tags: #robert #mak #zuzana #makova #životopis
