Pestovanie drobného ovocia a stĺpovitých jabloní RONDO® v záhrade

Ovocné druhy sa pomaly vytrácajú z našich záhrad. Neraz je „na vine“ aj nedostatok priestoru. Pri troške fantázie a správnom výbere ovocných druhov však môžete aj v malej záhrade vypestovať pestrý sortiment ovocia.

Do takýchto záhrad sú najvhodnejšie ovocné kry, ktoré nedorastajú do väčších veľkostí, a tiež druhy, ktoré sú dobre tvarovateľné. Určite sa treba vyvarovať stromom, ako sú orechy, gaštany, čerešne na klasických podpníkoch či moruše. Priestor sa snažte využiť čo najefektívnejšie, preto výsadbu rastlín plánujte tak, aby ste využili aj možnosti podrastu.

Stĺpovité jablone sú ideálnym riešením pre menšie záhrady, terasy či balkóny. Vyznačujú sa úzkym, vzpriameným rastom a bohatou úrodou chutných jabĺk, pričom zaberajú len minimum miesta. Napriek svojmu kompaktnému tvaru prinášajú každoročne množstvo plodov rovnako kvalitných ako klasické odrody.

Stĺpovité jablone sú ideálne do malých záhrad

Ako začať s pestovaním drobného ovocia

Najskôr si vyberte druhy veľkého ovocia, ktoré budú tvoriť kostru výsadby. Z nich sú, samozrejme, najvhodnejšie jablone a hrušky, ktoré sú jednoducho tvarovateľné a súčasný sortiment ponúka veľké množstvo odrôd a podpníkov.

Keďže tieto stromy budú v záhrade najvyššie, snažte sa ich umiestniť do severnej strany záhrady, aby čo najmenej tienili nižším druhom.

Veľmi dôležitý je výber vhodného tvaru. Miesto ušetríte tak, že si vyberiete niektorý z plochých, prísne tvarovaných tvarov, ako sú napríklad kordóny alebo palmety. Vďaka nim efektívne využijete vertikálny priestor a pritom z plochy uberiete iba minimum.

Superštíhle tvary

Určitou modifikáciou jednoduchého kordónu je aj superštíhle vreteno. Ide o tvar, ktorého základom je terminálny stredník, na ktorom sa pravidelne obmieňa rodivý obrast.

Oproti klasickému štíhlemu vretenu je užší, vďaka čomu ho môžete vysádzať do vzdialenosti 40 až 50 cm od seba. Pri všetkých týchto prísne tvarovaných tvaroch je potrebné rátať s výstavbou opornej konštrukcie, ktorá bude stromy fixovať.

Ak by ste opornú konštrukciu nechceli budovať, siahnite po sortimente stĺpovitých jabloní napríklad ‘Rondo’, ‘Sonet’, ‘Kordona’, ‘Pidi’, ‘Red Spring’, ‘Goldlane’, ‘Redlane’ alebo ‘Moonlight’.

Pre tých, ktorí majú priestor iba na jeden strom, možno odporučiť duo stromčeky alebo duetá. Ide o druh výpestka, keď sú na jednom podpníku naštepené dve rozdielne odrody. Pri výbere odrôd prihliadajte nielen na vhodnosť do vašej lokality, ale aj na rezistentnosť.

Ušetríte tak mnoho času pri starostlivosti a ošetrovaní. Vyhnite sa aj odrodám rodiacim na dlhom dreve, sú to napríklad ‘Rubín’, ‘Rubinola’, ‘Bohemia’, ‘Gold Bohemia’ či ‘Viktória’. Zo súčasného sortimentu sú do malých záhrad najvhodnejšie odrody ‘Red Topaz’, ‘Luna’, ‘Opál’, ‘Orion’, ‘Ametyst’ či ‘Heliodor’.

Stĺpovité tvary

Z ostatných druhov možno odporučiť ešte odrody so sklonom k vertikálnemu rastu, ktoré sa predávajú tiež pod označením stĺpové. Tu si však treba uvedomiť, že okrem jabloní ostatné ovocné druhy zatiaľ nemajú stĺpovitý rast geneticky podmienený.

Takže sa treba pripraviť na pravidelný rez, ktorým dané odrody v stĺpovitom tvare budete udržiavať. Pokiaľ vám to priestor umožňuje, vysaďte si aj čerešňu na slaborastúcom podpníku Gisela 5, ktorú treba zapestovať do tvaru štíhleho vretena a pravidelne udržiavať v kompaktnom tvare.

Ak máte miesto iba pre jednu čerešňu, vyberte si niektorú samoopelivú odrodu - ‘Lapins’, ‘Summit’, ‘Halka’ alebo ‘Stella’.

Stĺpovité jablone v záhrade

Drobné ovocie v malej záhrade

Vďaka svojmu vzrastu je ideálne do malých záhrad, ale aj v tomto prípade je možné sa s priestorom pohrať. Využiť môžete napríklad bojnický systém pestovania, keď do jednej jamy a k jednému kolíku vysadíte 2 až 3 kusy stromčekových ríbezlí či egrešov s rozličnou výškou štepenia.

Využijete tak vzácny priestor bez toho, aby ste zabrali veľkú plochu. Podobne môžete vysadiť aj kríčkovú a stromčekovú ríbezľu. Jahody sú ovocný druh, ktorý by nemal chýbať v žiadnej záhrade. Pre šetrenie priestoru ich môžete pestovať podrastovo pod jabloňami alebo v debničkách zavesených na stene či plote.

Menej známe druhy

Do menších záhrad sú vhodné napríklad brusnice, drieň či zemolez kamčatský. Aróniu čiernoplodú môžete pre šetrenie priestoru vysadiť v stromčekovej forme do jednej jamy napríklad s kríčkovou ríbezľou alebo zemolezom kamčatským.

Stromčekový tvar arónie navyše nerastie tak intenzívne ako kríčkový. Veľmi vďačné sú tiež čučoriedky, ktoré vytvárajú kry veľkosti ríbezle. Ak sa rozhodnete pre ich pestovanie a vytvoríte im vhodné kyslé prostredie, plochu pod nimi môžete podrastovo ešte vyplniť kľukvou.

Popínavé alebo výhonkové druhy

Ďalšiu možnosť na vertikálne využitie poskytuje stena domu, múr či plot. Pomocou jednoduchej a ľahkej konštrukcie tu môžete pestovať vinič či popínavé ovocné druhy, ako sú aktinídia, schizandra alebo tiež ovocné druhy tvoriace dlhšie výhonky - černice a malinočernice.

V kúte záhrady vymedzte priestor aj na maliny.

Stĺpovité jablone dnes už nájdete v mnohých záhradách. Doslova sú fenoménom posledných rokov. Cenná je najmä ich nenáročnosť na priestor, ktorá tieto jablone predurčuje na pestovanie i v tých najmenších záhradách. Už v roku 1960 objavil kanadský ovocinár Wijcik vo svojom sade stĺpovitý náznak koruny pri odrode Mac Intosh. Tu sa vytvoril genetický základ pre tvorbu stĺpovitých odrôd jabloní.

Podmienky pre pestovanie jabloní

  • Prostredie: Vyžadujú pestovanie na rovine alebo na mierne zvlnenom teréne s možnosťou závlahy.
  • Výnosnosť: Výhodou stĺpovitých jabloní je, že veľmi skoro nastupujú do rodivosti. Prvé kvetné puky sa objavujú už v 1. roku po vysadení. Úrody sú bohaté a pravidelné. Do plnej rodivosti prichádzajú už v 3. roku.

Charakteristika a pestovanie Jablone zimnej stĺpovitej ´RONDO®´

  • Zrenie plodov od konca septembra.
  • Tvar je guľovitý, veľký.
  • Farba je zeleno žltá červeným líčkom.
  • Dužina je jemná, biela, navinulo sladká príjemne aromatická.
  • Netrpí múčnatkou a ani chrastavitosťou.
  • Pri dobrom skaldovaní vydrží až do februára.
  • Podpník M7 podobný ako M9 až na to že má bohatý koreňový systém, hodí sa aj do chudobnejších pôd a je menej náročný na vlahu.
  • Podpník nevyžaduje oporu.
  • Teplé, slnečné stanovište, orientované na juh alebo juhozápad.
  • MM106: stredne rastúci podpník so silným koreňovým systémom, po zakorenení nevyžaduje oporu.
  • Dorastá do výšky 3 až 4,5 metre (závisiac od naštepenej odrody).
  • Do rodivosti stúpi skoro, prináša vysoké úrody.
  • Je odolný voči mrazom ako aj voči voške krvavej.
  • sú stredne veľké až veľké, mierne sploštené.
  • Šupka je hladká, lesklá a atraktívna, so zelenožltým základným sfarbením a pruhovaným červeným líčkom.
  • Dužina je žltkastobiela, pevná a chrumkavá.

V našej ponuke nájdete rôzne odrody stĺpovitých jabloní - skoré, neskoré, sladké aj kyselkavé, vhodné na priamu konzumáciu aj skladovanie.

Príklady odrôd:

  • 'Cactus' je jesenná stĺpovitá odroda so zelenožltými plodmi. Dozrieva začiatkom septembra. Dorastá do výšky max. 2,2 m, koruna je uzavretá, stĺpovitá.
  • Okrasná a úžitková jesenná odroda s dekoratívnymi ružovými kvetmi. Plody sú menšie, guľaté, šupka červená. Dozrieva v polovici septembra.
  • Veľmi úrodná, rezistentná jesenná odroda, odolná voči chrastavitosti a múčnatke. Vyžaduje čiastočnú prebierku plodov a pravidelné hnojenie. Dozrieva koncom septembra.

Väčšina odrôd ponúkaných v ovocných škôlkach a záhradných centrách je naštepená na slabo rastúcich podpníkoch M 9 a MM 106, stĺpovité aj na M 26, MM 111 a na iných. Špecialitkou sú trpasličie jablone - bonsaje. Odroda ’Garden Sun Red‘ je zakrpatená forma jablone, vhodná na pestovanie v črepníku aj vo voľnej pôde, je samoopelivá.

Majú geneticky podmienený stĺpovitý vzrast, vďaka ktorému ich možno pestovať v extrémnej blízkosti - 0,5 m v rade, medzi radmi je odporúčaná vzdialenosť 2,5 m. Nástup rodivosti je už v 2. roku pestovania, úrody dosahujú v priemere 10 kg na 1 m2.

Sú náročnejšie na stanovište ako jablone. Žiadajú stredne teplé až slnečné polohy. Darí sa im na miernych svahoch s južnou, juhozápadnou, juhovýchodnou expozíciou. V miestach, kde sa drží chladný vzduch, zle kvitnú, ba môžu aj namŕzať.

Najvhodnejšia zóna na pestovanie je do 300 m n. m.; priemerné ročné teploty nad 8 °C; súhrn ročných zrážok 450 až 700 mm.

Pôdy im vyhovujú suchšie, dobre zásobené živinami, s neutrálnou reakciou, piesočnaté, piesočnatohlinité, hlinitopiesočnaté alebo hlinité. V mokrých a studených ílovitých pôdach, ako aj v pôdach s nepriepustnou spodinou zaostávajú v raste a zaschýnajú im vrcholy.

Pestované tvary sú veľmi variabilné a plastické. Pestujú sa ako nízky zákrpok, stĺpovité, tzv. kolumnárne tvary, štíhle vreteno a vysoké tvary s korunou širokou niekoľko metrov. Sú cudzoopelivé, preto treba pestovať viac odrôd, aby sme sa dočkali úrody. Vhodné sú kombinácie odrôd s dozrievaním v lete, na jeseň, skoré a neskoré zimné odrody.

Jablone sú náročné na vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu. V teplejších oblastiach plody skôr dozrievajú, majú vyšší obsah cukrov, zato sú však menej trvanlivé. Naopak, vo vyšších polohách majú viac kyselín a dlhšiu skladovateľnosť.

Najvhodnejšie pôdy sú stredne ťažké, hlinitopiesočnaté, piesočnatohlinité, ílovitohlinité; bohaté na živiny, primerane vzdušné, priepustné, dostatočne zásobené pôdnou vlahou a s neutrálnou reakciou. Darí sa im však aj v slabo kyslých pôdach. Nevhodné sú príliš piesočnaté a vysychavé pôdy.

Odrody stĺpovitých jabloní

Odroda Farba plodu Doba zberu Chuť Poznámky
Redcats Červená Polovica septembra Sladká, jemne kyslá Pevný plod, dlhá skladovateľnosť
Starcats Červená Začiatok septembra Podobná odrode Elstar Náchylnejšia na chrastavitosť a múčnatku
Suncats Žiarivo červená Koniec augusta Sladšia Atraktívny vzhľad
Greencats Žltozelená Polovica septembra Šťavnatá, pevná dužina Chutné plody
Goldcats Žltá Koniec septembra Sladšia Chutné s pevnou dužinou, dlhá skladovateľnosť, náchylnejšia na chrastavitosť a múčnatku

K najkvalitnejším stĺpovitým jabloniam patria odrody, ktoré majú koncovku CATS - Redcats, Starcats, Suncats, Greencats a Goldcats.

Ďalšie odrody:

  • POMPINK syn. Plody sú stredne veľké až veľké. Základná žlto zelená farba je na 60 - 80 percentách prekrytá žiarivo červenou až fialovo červenou farbou. Šupka je pevná a suchá. Dužina je biela až krémová, pevná, šťavnatá s podielom jemných kyselín, aromatická. Zberovú zrelosť dosahujú plody koncom septembra. Skladovateľnosť v chladiacom boxe je možná až do marca. Odroda je náchylnejšia na chrastavitosť a múčnatku. Patrí k slabšie rastúcim odrodám.
  • Odroda s červenou dužinou vznikla krížením Maypole x Roter Elstar. Kvitne stredne skoro a kvitnutie je veľmi bohaté. Odroda bohato rodí a do rodivosti prichádza veľmi skoro. Plody sú menšie až stredne veľké s hmotnosťou 60 - 80g. Farba plodu je purpurová až tmavočervená. Odroda sa vyznačuje červenou, veľmi pevnou, aromatickou dužinou. Dozrieva v polovici septembra. Je rezistentná voči chrastavitosti a múčnatke. Plody tejto odrody s červenou dužinou majú vysoký obsah antioxidantov, ktoré sú látky prospešné pre naše zdravie.

Slivky sú najmenej náročné. Nemali by chýbať ani v malej záhradke. Dobre sa im darí v stredných aj vyšších polohách. Vyhovuje im výška 350 až 450 m n. m., priemerná ročná teplota nad 7 °C, ešte lepšie až nad 8 °C a priemerné ročné zrážky 500 až 700 mm. Pôdy sú vhodné výživné, dobre zásobené vodou a vápnikom, v suchých pôdach bývajú napádané škodcami.

Ringloty, myrobalán, mirabelky a slivy žiadajú stredne teplé a chránené stanovište. Celkom dobre znášajú zimné mrazy, no jarné už horšie. Priemerná ročná teplota by mala byť medzi 7,5 až 9 °C.

Ako podpník sa používa St. Julien A, Adesotto, myrobalán a WWA1. Vyberáme rezistentné odrody. Nazývajú sa aj ázijské. Dozrievajú neskôr ako klasické odrody. Plody sú veľké a pevné, možno ich skladovať niekoľko týždňov. Vhodné sú aj na pestovanie v severnejších polohách. Neplatí to však pre neskoré odrody, tie sem nevysádzame, lebo plody by nedozreli. Pestujú sa na podpníku myrobalán, tvary sú také isté ako pri klasických slivkách.

Sú veľmi náročné na výber lokality. Žiadajú otvorené teplé polohy, najlepšie na miernom svahu s južnou orientáciou, kde prúdi vzduch. Neznášajú mrazové kotliny. Vhodné na pestovanie sú oblasti vo výške 200 až 500 m n. m. s priemernou ročnou teplotou nad 7 °C a s priemernými ročnými zrážkami 650 až 750 mm.

Pôdy žiadajú skôr ľahšie, piesočnatohlinité, záhrevné, s dostatkom vápnika a priepustnou spodinou. Vysoká hladina podzemnej vody im škodí. Na suchých stanovištiach rastú slabšie, majú malé plody.

Patria medzi najmenej náročné kôstkoviny. Väčšinou sa pestujú ako nízke kmeňové tvary. Bez problémov rastú na náveterných miestach aj v inverzných polohách, možno ich pestovať na západných i severných svahoch.

Na tienistých miestach kvitnú menej. Kvitnú neskôr ako čerešne, takže dobre odolávajú neskorým jarným mrázikom. Väčšinou sú samoopelivé. Priemerná ročná teplota na pestovanie višní by mala byť 7 až 8 °C.

Višne nie sú náročné na pôdu, no neznášajú ťažké pôdy s vysokou hladinou podzemnej vody. Vyhovujú im vlhké, hlinitopiesočnaté i suché pôdy.

Ako podpník sa používa čerešňa vtáčia. Do malej záhradky si zvolíme radšej sladšie, tzv.

Patria medzi náročné teplomilné kôstkoviny. Potrebujú chránené polohy, južne alebo juhozápadne orientované. Darí sa im v teplých vinohradníckych oblastiach. Pri použití vhodnej odrody a na chránenom stanovišti ich možno pestovať aj vo výške nad 300 m n. m.

Neznášajú veterné polohy s častým prílevom studeného vzduchu. Mrazové kotliny sú absolútne nevhodné - namŕzajú im kvetné púčiky aj drevo. Priemerná ročná teplota by mala byť 9,5 až 10 °C.

Ako podpník sa prevažne používa myrobalán, marhuľový semenáč, St. Julien A, WAKO či wavit. Pestované tvary sú štvrťkmene a polokmene. Marhule sú väčšinou cudzoopelivé, preto treba pestovať aspoň 2 odrody. Plody dozrievajú v polovici júna, začiatkom júla až koncom augusta.

Pôdy majú byť teplé, výživné, hlboké, úrodné, vápenaté, s dostatočnou zásobou humusu. Pôdna reakcia by mala byť neutrálna až slabo zásaditá.

Majú podobné nároky ako marhule. Potrebujú chránené polohy, južnú, juhovýchodnú alebo východnú expozíciu, svetlé a teplé stanovište. Dobre rastú i na miernom svahu, nevhodné sú pre ne mrazové kotliny a údolia, v ktorých sa udržiava studený vzduch. Pestujeme ich v oblastiach do 200 až 300 m n. m. s priemernou ročnou teplotou nad 9 °C a s priemernými ročnými zrážkami do 600 mm.

Nevhodné sú pre ne ťažké pôdy a vysoká hladina spodnej vody. Žiadajú piesočnaté alebo piesočnatohlinité pôdy s neutrálnou až slabo zásaditou reakciou. Nadbytok vápnika im škodí - trpia chlorózou (žltnutie lístia) z nedostatku železa. Odrody naštepené na semenáčiku mandle alebo broskyňomandle sú odolnejšie proti chloróze.

Pestované tvary sú zákrpky, štvrťkmene s dutou korunou, štíhle vreteno. Do vyšších polôh vyberáme skoršie odrody, ktoré stihnú dozrieť. Úrodu máme istú, lebo broskyne aj nektárinky sú samoopelivé. Plody dozrievajú v júli až auguste. Zaujímavé sú odrody so sploštenými plodmi, tzv. sendvičovky.

Drobné ovocie je nenáročné a vhodné na pestovanie vo všetkých oblastiach Slovenska. Kry či stromčekové tvary nezaberajú veľa miesta, takisto sú nenáročné aj na ošetrovanie, úrodu pohodlne oberieme, stojac na zemi. Dozrievajú prakticky celé leto, niektoré sú remontantné (maliny, jahody).

Červeným, bielym a ružovým ríbezliam sa najlepšie darí v teplých a slnečných polohách. Neznášajú slnečný úpal, na suchom stanovišti sa rast spomalí až zastaví. Vyhovujú im piesočnatohlinité až hlinité pôdy, dobre zásobené vodou. Reakcia pôdy má byť slabo kyslá až neutrálna. Vysádzajú sa na vzdialenosť 1 až 1,5 m.

Čierne ríbezle rastú bujnejšie. Treba ich sadiť na vzdialenosť 1,5 až 2 m od seba. Vyhovujú im teplejšie, slnečné miesta. Pôdy sú vhodné humózne, ľahšie, piesočnatohlinité, slabokyslé až zásadité. V tieni a polotieni plody nedozrejú - budú kyslé. „Ozobávanie“ kríkov s drobným ovocím je lákavé najmä pre deti.

V porovnaní s ríbezľami je náročnejší na pôdu. Pôdy sú najlepšie hlinitopiesočnaté s dostatkom vápnika, zásobou pôdnej vody. Vhodné je slnečné stanovište, znáša aj polotieň. Neznáša veterné stanovište.

Pestuje sa ako ker alebo stromček na podpníku ríbezľa zlatá. Kry vysádzame vo vzdialenosti 1,5 m v riadku, stromčeky 1,2 m.

Malinočernice sú medzidruhové krížence maliny a černice.

Tvoria mohutné výhonky - šľahúne. Na pestovanie je potrebná opora (drôtenka, pletivo, sieť), vysadiť ich možno k plotu. Sú vyšľachtené odrody s ostňami aj bez nich, všetky sú samoopelivé. Intenzívne rastú, treba ich usmerňovať, aby nevytvárali veľa letorastov a málo plodov.

Dobre rastú na slnečných stanovištiach, znášajú i mierny polotieň. Ide o kríženca čiernej ríbezle a egreša; plody sú veľké bobule usporiadané v strapcoch. Pestuje sa ako ker alebo stromček.

Tvorí poloker, pestuje sa v 1- alebo 2-ročnom cykle. Celkovo je nenáročná. Žiada slnečné stanovište, polohy chránené pred vetrom. Do tieňa ju nevysádzame (plody zle dozrievajú, sú kyslé). Maliny kvitnú až koncom mája, no netreba mať obavy, že kvety či mladé plody zamrznú.

Ivan Hričovský: MOŽNO SKRÁTIŤ TERMINÁL STĹPOVITEJ JABLONE?

tags: #rondo #drobne #ovocie #pestovanie

Populárne príspevky: