Rozdiely v zložení medzi kravským a materským mliekom

Veľa sa hovorí o zdravie podporujúcich vlastnostiach mlieka, ale bohužiaľ sú to často neúplné alebo až zavádzajúce informácie. Nasledujúce riadky Vám môžu poskytnúť aj trochu iný pohľad na kravské mlieko ako také.

Hneď na začiatku si treba uvedomiť, že človek je jediný cicavec, ktorý svojím mláďatám nanucuje mlieko iného živočíšneho druhu. A zároveň jediným cicavcom, ktorý si myslí, že má v dospelosti nevyhnutnú potrebu piť mlieko iného cicavca. Mlieko nikdy nebolo prírodou určené dospelému jedincovi, ktorý už dokáže prijímať tvrdú stravu.

Ľudský organizmus v období približne 3 rokov stráca schopnosť tráviť mlieko ako také - tak ako všetky cicavce po istom čase. Je to vlastne doba, kedy by sa dieťa prirodzene samo odstavilo od dojčenia, keby sme mu tú možnosť dlhého dojčenia dali. A tak ako iné cicavce by si aj ono bolo schopné v ďalšom období získať potrebné živiny (bielkoviny, vápnik atď.) z inej stravy, prináležiacej dospelým.

Ak hovoríme o potrebe pitia mlieka, máme zväčša na mysli kravské mlieko. Ale sú tu aj mlieka iných cicavcov a podľa istých štúdií je zložením najbližšie materskému mlieku práve kozie mlieko.

Kvality materského mlieka je možné lepšie opísať pomocou jeho porovnania s kravským mliekom, v prípade ktorého je zrejmý rozdiel v zložení.

Zloženie materského mlieka

Materské mlieko je i dnes pre život novorodenca nenahraditeľné. Materské mlieko nezabezpečuje nielen najlepšiu výživu, ale je aj nenahraditeľným zdrojom ďalších zložiek, ktoré dieťa potrebuje pre správnu adaptáciu na samotný život. Zloženie materského mlieka zodpovedá meniacim sa nárokom a potrebám adaptujúceho sa novorodenca a dojčaťa.

Kolostrum alebo mledzivo, či prvé mlieko je hustá smotanovožltkastá tekutina, ktorá vzniká v prvých hodinách po pôrode. Obsahuje vo väčšom množstve bielkoviny, ďalej vo vysokých koncentráciách obsahuje najmä imunoglobulíny (sIgA), biele krvinky - leukocyty, polymorfonukleáry a vitamíny rozpustené v tukoch (A, E, K), ale aj vitamíny B1, B2, C, ďalej zinok, soli - sodík a fosfor, a menej laktózy a tuku ako zrelé mlieko.

Asi štvrtinu bielkovín kolostra tvoria obranné látky, už spomínaný sekrečný imunoglobulín A, lyzozým, laktoferín atď. Na­viazané železo sa bezcieľne nevylučuje z tela stolicou alebo močom, ale sa v organizme zužitkuje. Laktoferín naviaže železo, čím bráni vzniku anémie - chudokrvnosti a zároveň bráni v rozvoji mikroorganizmov, ktoré potrebujú železo pre svoje množenie, pretože železo je ich dôležitou obživou (napr. E.coli, Staphylococcus, Candida).

Materské mlieko má relatívne nízky obsah proteínov v porovnaní s kravským (materské mlieko má 0,9-1,3 g bielkovín /100ml, kolostrum 2,3g /100 ml), toto množstvo je však dostačujúce množstvo pre rast dojčených detí a je nezávislé od príjmu bielkovín obsiahnutých v strave matky.

Dominantnými srvátkovými bielkovinami materského mlieka sú alfa - laktalbumín a laktoferín, ale neobsahuje beta-laktoglobulín. Pomer základných bielkovinových zložiek mlieka (kazeínu a srvátky je v materskom mlieku 40 : 60, kým v kravskom mlieku 80 : 20) ako aj unikátne spektrum aminokyselín je presne prispôsobené metabolickým požiadavkám novorodencov a dojčiat.

Materské mlieko obsahuje aj vysoké koncentrácie voľných aminokyselín (ďalej AMK), najmä vysokú koncentráciu taurínu, ktorý je potrebný na konjugáciu žlčových kyselín (vznik žlčových kyselín v pečeni, ktoré sú potrebné pre správne trávenie a vstrebávanie tukov), ďalej sa podieľa na dozrievaní CNS (centrálny nervový systém). Taurínu je v materskom mlieku 30-krát viac ako v kravskom, kde sa nachádza v minimálnom množstve.

Laktóza (okolo 7 g / 100ml) dodáva dieťaťu takmer polovicu potrebnej energie, podporuje rast a rozmnožovanie baktérií Lactobacillus bifidus. Cukor laktóza je metabolizovaná laktázou - enzýmom enterocytov (bunky čreva).

Približne polovica energetickej hodnoty materského mlieka je obsiahnutá v tukoch (priemerne 3,9 g / 100 ml). Množstvo tuku je najvariabilnejšou zložkou materského mlieka. Závisí jednak od genetických vplyvov, výživy matky, dennej doby.

Dôležité pre dieťa je i vysoké zastúpenie esenciálnych a polynenasýtených mastných kyselín v materskom mlieku (viac ako štvornásobné v porovnaní s kravským liekom), z ktorých významná je kyselina arachidonová, ktorá urýchľuje dozrievanie enterocytov (buniek čreva) a ovplyvňuje imunitné odpovede.

V prvých mesiacoch života je sekrécia pankreatickej lipázy (enzým tráviaci tuky) nedostatočná a práve tento enzým je zložkou materského mlieka. Vyššia hladina cholesterolu v materskom mlieku je považovaná za nesmiernu výhodu nielen pre rast a vývoj organizmu, ale pre naštartovanie enzymatických systémov, ktoré regulujú v neskoršom veku metabolizmus cholesterolu, a tak znižuje riziko hypercholesterolémie v dospelosti.

Obsah vitamínov závisí od výživy dojčiacej matky a okrem vitamínu D zväčša pokryje potreby zrelého novorodenca a dojčaťa.

Koncentrácie minerálnych látok sú nižšie, ale spĺňajú optimálne potreby dojčaťa. Osobitne dôležitý je vysoký obsah a priaznivý pomer vápnika a fosforu, vďaka čomu sa vápnik sa podstatne lepšie vstrebáva z materského mlieka.

Sideropenická anémia (chudokrvnosť v dôsledku nedostatku železa) sa vyskytuje extrémne zriedkavo u detí dojčených do 6.-8. mesiaca života.

Materské mlieko obsahuje pomerne malé množstvo vitamínu D. Za normálnych okolností je u dojčených detí hlavným zdrojom tvorby vitamínu D slnečné žiarenie.

Prečo nie je kravské mlieko vhodné pre dojčatá?

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča zaradiť mlieko hospodárskych zvierat do výživy dieťaťa najskôr od 9. - 10. mesiaca veku. Dôvodom sú odlišnosti v zložení materského a kravského mlieka, najmä čo sa týka obsahu bielkovín, mliečneho cukru a minerálnych látok.

Ak žena prestane dojčiť a dieťa ešte nedosiahlo potrebný vek na konzumáciu kravského mlieka, odporúča sa zaradiť do výživy výrobky zo skupiny „dojčenské a detské výživy“, najmä upravené, adaptované sušené mlieka, prípadne kaše, ktoré je potrebné pripravovať v prísne sterilnom prostredí.

Dojčenie sa odporúča počas celého prvého roku veku dieťaťa, ak je množstvo materského mlieka dostatočné (viac ako približne 0,5 litra denne).

Kľúčové rozdiely medzi materským a kravským mliekom

Detailné porovnanie zloženia:

1. Bielkoviny: Materské mlieko obsahuje ľahko stráviteľný laktalbumín, ktorý v brušku dieťaťa vytvára jemné vločky, ktoré dieťa ľahko a rýchlo strávi. Umelé mlieko, naopak, obsahuje bielkovinu kazeín, ktorá vytvára ťažko stráviteľné veľké vločky, ktoré majú tendenciu sa zrážať a spôsobovať tráviace problémy ako hnačky alebo zápchu.
2. Tuky: Materské mlieko obsahuje zväčša nenasýtené mastné kyseliny, ktorých je približne 4x viac ako v umelom mlieku. Obsahuje tiež 2-3x viac „dobrého“ cholesterolu oproti umelému mlieku. Nenasýtené mastné kyseliny sú dôležité najmä pre správny vývoj centrálnej nervovej sústavy (CNS), mozgu, imunity a sietnice novorodenca. Stráviteľnosť tukov v materskom mlieku je oveľa ľahšia vďaka enzýmu lipáza, ktorý v umelom mlieku chýba.
3. Sacharidy: Hlavným cukrom v materskom mlieku je mliečny cukor laktóza.
4. Vitamíny a minerály: Materské mlieko obsahuje dostatočné množstvo vitamínov a minerálov s vysokou biologickou dostupnosťou (zhruba 80 % z materského mlieka ku 20 % z umelého). Vitamínu C je v materskom mlieku 6x viac ako v umelom. Obsah železa je v materskom mlieku nižší ako v umelom, ale je podstatne lepšie využiteľné (v materskom mlieku je 50-70 % využiteľnosť, v kravskom 10 % a v umelých mliekach len 4 %). Biologickú hodnotu železa v materskom mlieku zvyšuje aj prítomnosť bielkoviny laktoferínu. Pomer solí vápnika a fosforu je v materskom mlieku optimálny (cca 1,5:1), čo umožňuje lepšie vstrebávanie vápnika.
5. Imunitné faktory: Novorodenec nemá vybudovanú imunitu a preto je pre neho dôležité skoré osídlenie pokožky aj tráviacich orgánov „správnymi baktériami“. Pitím mledziva sa osídľuje jeho črevo správnymi baktériami a prijíma veľké množstvo obranných látok.
6. Ďalšie zložky: Minimálne 2 % zloženia materského mlieka ešte stále nie je známe, ide zväčša o neurohormóny (podieľajú sa na dozrievaní mozgu, vyššie IQ), enzýmy a rastové faktory (napr. rast a dozrievanie tráviaceho traktu).

Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové rozdiely v zložení medzi materským a kravským mliekom:

Alergia na bielkovinu kravského mlieka a laktózová intolerancia

Mlieko je vhodná potravina pre všetky vekové kategórie detí a mládeže, s výnimkou detí trpiacich laktózovou intoleranciou a detí, ktoré majú alergiu na bielkovinu kravského mlieka.

Laktózová intolerancia: Deti, ktoré trápi laktózová intolerancia, majú nedostatok enzýmu laktázy a nie sú schopné spracovať a vstrebať mliečny cukor - laktózu. Riešením je konzumácia zakysaných mliečnych výrobkov (zákvasy, jogurty, kefíry a pod.), syry a „delaktózované“ výrobky.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka: U detí s alergiou na bielkovinu kravského mlieka ide o neprimeranú reakciu imunitného systému. Riešenie vždy neprináša ani požívanie kozieho a už vôbec nie ovčieho mlieka, pretože existuje podobná antigenicita a alergenicita ako u mlieka kravského. U malých detí sú to špeciálne upravené mlieka s hydrolyzovanou bielkovinou kravského mlieka.

Vplyv na vývoj dieťaťa: Dojčené vs. Nedojčené deti

Zo štúdií porovnávajúcich dojčené a nedojčené deti vyplýva, že dojčené deti sú stavbou tela subtílnejšie (majú nižšiu hmotnosť a ľahšie kosti), sú živšie, menej spia, častejšie sa dožadujú kŕmenia, vyžadujú si viac spoločnosť a komunikáciu, odmietajú osamote nečinne ležať v postieľke.

Naopak, nedojčené deti sú robustnejšie a ťažšie, sú pomalšie, spia dlhšie, jedia v dlhých intervaloch, sú menej komunikatívne a uspokoja sa aj s pasívnym ležaním či sedením.

Kozie mlieko ako alternatíva

Kozie mlieko je jedným z najčastejšie konzumovaných druhov mliečnych výrobkov na svete. Táto alternatíva kravského mlieka nabitá vitamínmi a minerálmi je šetrnejšia k žalúdku a poskytuje riešenie pre ľudí s citlivosťou na laktózu. Kozie mlieko má v skutočnosti bližšie k ľudskému mlieku ako kravskému.

Kozie mlieko má veľmi nízky obsah kazeínu Alpha S1 a primárne obsahuje kazeín Alpha S2. Kozie mlieko poskytuje vitamíny skupiny B. Vitamín B1 je dobrý pre nervový a svalový systém. Vitamíny B2 sú užitočné pre tkanivá. Kozie mlieko je tiež bohaté na vitamín A, ktorý pomáha udržiavať dobrý zrak a zvyšuje odolnosť voči infekciám. Kozie mlieko má výraznejší redukčný účinok na cholesterol ako kravské mlieko.

tags: #rozdiel #medzi #kravskym #a #materskym #mliekom

Populárne príspevky:

• Tradičný recept
• Informácie o nehnuteľnostiach
• Jednoduché bezlepkové palacinky
• Návod na vytvorenie torty s písmenami a číslicami
• Paradajková polievka pre najmenších