Krájanie jablka na Vianoce: Slovenská tradícia, ktorá veští budúcnosť
Vianoce sú oslavou narodenia Ježiša Krista. Štedrý deň sa oslavuje večer pred jeho príchodom. Niektoré vianočné zvyky sú na celom území Slovenska rovnaké, niektoré sa však od seba líšia od regiónu k regiónu. Na východe Slovenska tento deň volajú “vilija” alebo “vigilija”, čiže predvečer sviatku. Viete, čo nesmie na sviatočnom vianočnom stole chýbať a aký význam majú jednotlivé ingrediencie?
Štedrý deň nie je len o darčekoch, aj keď sa na ne tešíme asi najviac. Je to noc zázrakov. Večera v tento deň pozostáva z viacerých chodov a pokrmov, s ktorými sa bežne počas roka nestretávame, aby si udržali svoje čaro. Počas dňa sa dodržiava prísny pôst, zdržiava sa mäsitých pokrmov.
Okrem chutných jedál či krásne zabalených darčekov prinášajú Vianočné sviatky so sebou aj mnoho tradícií. Niektoré z nich siahajú až do doby našich predkov a niektoré si zasa ľudia prispôsobili v posledných stáročiach sami. A tak je toto obdobie magické už samo o sebe a ľudia si ho už v dávnych dobách prirodzene spojili s určitými zvykmi.
Vianočné stolovanie nie je len o peknom prestieraní, vianočných servítkach a dobrom jedle. Nezabudnite si pod tanier položiť šupinu z kapra, či peniaze. Dodržiavajte tento zvyk a peniaze sa vám začnú množiť a stále ich bude dostatok. Šupinu z kapra si po Štedrej večeri vložte do peňaženky, aby v nej bolo stále toľko peňazí, koľko má kapor na tele šupín. Nezabudnite na cesnak. Aby ste počas celého roka boli silní a zdraví. O pevné zdravie pre seba a celú rodinu prosí predsa každý.
Ani med na štedrovečernom stole nesmie chýbať. Nie nadarmo sa hovorí sladký ako med. Milí k sebe máme byť každý deň, nie len pri výnimočných príležitostiach a práve med nám to má pripomínať. Vo väčšine prípadov sa med jedáva spolu s vianočnou oblátkou.
Význam krájania jablka
Vyberte jedno jablko a priečne ho prekrojte na polovicu. Ak sa po prerezaní ukáže hviezda, čaká vás šťastný rok, ak sa ukáže kríž, hrozí choroba, či smrť. Každý, kto sedí pri stole, by si mal z jablka odhryznúť, aby dal najavo, že mu na kruhu rodiny záleží a že je rád, že je jej súčasťou. Podobne sú na tom vlašské orechy. Ak sa pod škrupinkou objaví pekný zdravý orech, taký bude aj celý rok. Ak sa objaví čierny a zlý, je pravdepodobné, že na vás striehne niečo nepríjemné.
Sviatočný stôl je srdcom Štedrého večera. Hoci sa jedálny lístok a rodinné rituály v jednotlivých domácnostiach líšia, existuje niekoľko stáročných zvykov a jedál, bez ktorých by pre mnohých Vianoce neboli Vianocami.
Podľa tradícii by sa malo pred večerou vykonávať spoločné umývanie tváre a rúk v rieke, no mnoho ľudí tento zvyk už nedodržiava. Zvyky, ktoré dodnes zostali sú napr. slama pod stolom alebo reťaz okolo stola, aby rodina držala pokope . Samozrejmosťou je spoločná modlitba pred večerou. Na stole sú sviečky , o ktorých sa traduje, že keď sa po večeri sfúknu a na koho pôjde dym ten do roka zomrie.
Pýtali sme sa obyvateľov Košíc, čo nesmie chýbať na ich sviatočnom stole. Väčšina oslovených sa zhodla na tom, že kľúčovým slovom na vianočnom stole je hojnosť. Štedrovečerná večera má podľa tradície zabezpečiť dostatok jedla na celý nasledujúci rok.
Popri hlavných jedlách sú dôležité rituály spojené so zabezpečením šťastia v novom roku. Oplátky a med sú symbolom zdravia a nevyhnutnou súčasťou predjedla, na čom sa zhodli takmer všetci opýtaní, vrátane maturantky a mladej študentky. Neoddeliteľnou súčasťou je aj rozrezanie jablka: „Jabĺčko sa rozreže, a ak jadierka tvoria pravidelnú hviezdu, znamená to pre rodinu zdravie a šťastie,“ hovorí oslovený muž.
Starý zvyk zabezpečujúci bohatstvo dodržuje manželský pár. „Pod obrus dávame peniaze. Veľa peňazí,“ potvrdil manžel. Dôležitá je aj estetická stránka, oslovená maturantka spomenula sviečky: „Sviečky máme stále na špeciálnych pohároch a mamka to nazdobí. Máme na stole aj ďalšie dekorácie,“ opisuje štedrovečerný stôl.
Napriek všetkým rituálom a jedlám, najsilnejšie posolstvo zaznelo od manželského páru, pre ktorých sú materiálne zvyky menej podstatné. „Hlavné je, aby bola celá rodina pokope. To je pre nás základ. Na konkrétne výzdoby si nepotrpíme,“ zdôraznila manželka. Túto myšlienku potvrdila aj mladá študentka, ktorá medzi jedlo a dekorácie pridala aj to najdôležitejšie: “Okrem oplátok, medu, jablka, dobrého jedla a sviatočnej atmosféry nesmie chýbať samozrejme, celá rodina,” opisuje rodinné zvyky študentka.
Tanier navyše pre náhodného okoloidúceho je symbolom milosrdenstva. Niekto nemusí mať toľko šťastia ako vy. Doprajte požehnané sviatky radosti a pokoja ľuďom okolo seba a ukážte, aké máte veľké srdce. Chlieb sa nikdy nepreje. Keď bude dostatok chleba, nikdy nebudete hladní.
Základom štedrej večere je ryba, ktorá mala v dávnej histórii aj symbolický význam - šupiny pripomínajúce mince sa odložili do peňaženky, čím sa mala zabezpečiť hojnosť v rodine aj na ďalší rok. V minulosti sa na Slovensku večerali najmä varené či pečené pstruhy a zubáče, postupne ich nahradil obľúbený kapor. Možno vás prekvapí, že dnes už tradičný vyprážaný kapor až taký tradičný vlastne nie je, v slovenských domácnostiach sa začal objavovať relatívne nedávno, v 50. rokoch minulého storočia. Čoraz populárnejší je napríklad aj losos, no sladkovodné ryby na našich sviatočných stoloch bez pochýb stále dominujú.
Súčasťou večere je nepochybne aj predjedlo v podobe oblátky s medom a cesnakom a štedrák ako symbol hojnosti a štedrosti. Obsahuje totiž všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov - mak, orechy, lekvár a tvaroh. Na východe Slovenska majú silnú tradíciu zase opekance, v nárečí známe ako bobaľky či pupáčiky. Pripravujú sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané najčastejšie makom a poliate roztopeným maslom. V niektorých domácnostiach môžete však túto pochúťku nájsť v kombinácii s tvarohom, bryndzou či dokonca kyslou kapustou. Ak si chcete bobaľky pripraviť presne ako naši predkovia, nezabudnite ich jesť spoločne z jednej misy.
Polievky na vianočnom stole rozhodne nesmú chýbať ani v súčasnosti, platí však, že čo región, to iný zvyk. V niektorých kútoch Slovenska sa udomácnili polievky zo strukovín (hrachová, fazuľová), ktoré mali opäť symbolizovať hojnosť do nového roka. Tradičná bola aj rybacia alebo mliečna hubová polievka. Tá sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou, v určitých regiónoch sa do nej pridáva aj klobása. Okrem ryby je jedným z najbežnejších vianočných pokrmov aj kapustnica. V niektorých rodinách sa varí buď už na Štedrý deň alebo až na Nový rok. Kapustnicu si rodiny pripravujú po svojom, na západe do nej pridávajú mäso, smotanu či slivky, obyvatelia zo stredného Slovenska okrem toho dávajú do sviatočnej polievky aj kvalitné klobásy. Oravské gazdinky zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Príjemná vôňa koláčov sa v nejednej domácnosti vznáša minimálne týždeň pred Vianocami. Na sladké dobroty sa tešia veľkí i malí. Bez medovníčkov to nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac. Každý má rád to svoje, čo mu pripomína Vianoce s rodinou. Manželstvami a rozširovaním rodiny sa vianočné tradície a zvyky menia, prípadne dopĺňajú, no podstata zostáva rovnaká. V každej rodine sa pečú trochu iné koláčiky, ale všetky chutia skvelo.
Ako naznačuje staré známe: „Iný kraj - iný mrav“, na východnom Slovensku sa žije opäť trošku inak, ako v predchádzajúcich oblastiach. Predsa len, je to zas o kúsok ďalej. O vianočných špecialitách, zvykoch a tradíciách v tejto časti Slovenska sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Vo väčšine rodín sa pred večerou za stolom povie malý príhovor , po ktorom sa celá rodina pomodlí a poďakuje. Po spoločnej modlitbe sa večera začína tradične oplátkami s medom. Zvykom je tiež zjesť kúsok chleba so soľou (napr. Spišská Nová Ves ), kúsok chleba s cesnakom a medom (napr. Bardejov), či najskôr zjesť oplátku s medom a potom chlieb s cesnakom (napr. Rožňava). Po takomto zahájení večere , ktoré dopĺňajú v každej rodine rôzne zvyky, nasleduje polievka. Najčastejšie pripravovanou a konzumovanou vianočnou polievkou je kapustnica , v ktorej sú huby a klobása. V okolí Trebišova sa pripravuje táto kapustnica s paradajkovým pretlakom a ryžou, ku ktorej sa podáva zemplínsky biely koláč a poprípade podľa chuti kyslá smotana. V okolí Starej Ľubovne sa tiež zvykne jedávať šošovicová, fazuľová alebo hubová polievka.
Po polievke sa zvyknú podávať pirohy plnené zemiakmi , ku ktorým sa podáva šošovicový alebo fazuľový prívarok a následne sa podáva kapor, či filé so zemiakovým šalátom. Inou možnosťou sú pirohy a k tomu ryba - okrem kapra je to často pstruh. Miestami sa tiež vyskytujú rezne so zemiakovým majonézovým šalátom. V niektorých oblastiach, ako napríklad v okolí Rožňavy, sa pri sviatočnom stole konzumuje tiež zajac alebo morka s lokšami a kapustou. Viaceré rodiny po kapustnici zvyknú jedávať pirohy plnené bryndzou, cibuľkou, zemiakmi a syrom, a po nich následne jedávajú hrachovú polievku, a až po nej vianočnú rybu. Tá však nemusí byť iba vyprážaná, veľmi často sa vyskytujúcim je pečený kapor so zemiakovým šalátom . Ako posledné sa podávajú lokše s makom (napr. Spišská Nová Ves), opekance s tvarohom a maslom (napr. Trebišov) alebo bobáľky s makom (pupáčky s makom). K slávnostnej štedrej večeri patrí samozrejme dobré vínko , v ktorého sprievode sa vychutnáva večera už od prvotného prípitku. Počas večere osvetľujú stôl sviečky , alebo iba malé svetlo nad sporákom. Ak v rodine nie sú veľmi netrpezlivé deti, po dojedení sviatočnej večere sa za stolom posedí ešte chvíľa v príjemnej vianočnej atmosfére . Stôl v kuchyni so sviečkou uprostred zostane ozdobený aj po Štedrom dni, zväčša až do Silvestra.
Niektorí ľudia pred Vianocami zvyknú striktne dodržiavať adventný pôst . V Štedrý deň ráno zvyknú chodiť muži vinšovať radostné a pokojné sviatky. Pred večerou sa všetci členovia rodiny od najstaršieho po najmladšieho umyjú vo vode, v ktorej sú hodené mince, aby boli všetci zdraví a bohatí . Vo zvyku je tiež dávať chlieb a peniaze pod obrus, na zabezpečenie dostatku peňazí a jedla na ďalší rok. Zaužívaným zvykom je taktiež rozrezanie jablka , ktoré ukáže zdravie rodiny v najbližšom roku, či šupina z kapra putujúca do peňaženky.
Pri stole sa zhodnotí celý rok, rodina sa pomodlí a spievajú sa vianočné piesne . Počas týchto úkonov sa nesmie odísť od stola. Dievčatám sa kreslí na čelo medový krížik , aby ich chlapci ľúbili. Pri štedrovečernom stole nesmie tiež chýbať jeden tanier navyše , ktorý symbolizuje tých, ktorí sa nemohli zúčastniť štedrej večere, alebo zosnulých.
Niektorí ľudia slávia Vianoce až 6. januára . Rodiny oslavujúce pravoslávne Vianoce jedávajú cesnak s oplátkou a medom, pirohy s kapustou, kapustnicu s hubami a fazuľový prívarok so zemiakmi v šupke. Štedrý deň je striktne pôstny a stromček sa zdobí zvyčajne až v sviatočný deň. Pečie sa zvyčajne približne týždeň pred sviatkami.
Zaujíma vás, kedy sa počas Štedrého večera krája jablko? Tento zvyk prichádza na rad presne po štedrovečernej večeri, a to spoločne s púšťaním lodičiek z orechových škrupín alebo liatím olova. Až potom by podľa tradície malo nasledovať rozbaľovanie darčekov pod vianočným stromčekom.
Aké má rozkrojené jabĺčko význam? Ak vo vnútri rozkrojeného jablka na Štedrý večer nájdete hviezdičku z jadrovníka, znamená to, že budete v nasledujúcom roku zdraví a šťastní. Pokiaľ ale v rozkrojenom jabĺčku uvidíte krížik alebo nájdete červa, značí to chorobu a nešťastie, alebo dokonca smrť.
Prajete si nájsť v rozkrojenom jablku hviezdičku? Svojmu zdraviu a šťastiu v budúcom roku môžete napomôcť tak, že k vianočnému krájaniu vyberiete na prvý pohľad zdravé jablko.
Počas Štedrého dňa a večera naši predkovia nazerali pomocou jablka do budúcnosti aj iným spôsobom. Slobodné dievčatá napríklad olúpali na jeden záťah celé jablko tak, aby vznikla čo najdlhšia možná špirála. Vzniknutou šupkou zatočili trikrát nad hlavou a potom ju hodili za seba. Tvar šupky, ktorá spadla na zem, potom mala predstavovať počiatočné písmeno mena ich budúceho ženícha.
Pomocou jablka sa tiež hospodári snažili zistiť, aká bude úroda. Na Štedrý deň ponorili do vody celkom 12 jadierok, ktoré predstavovali mesiace v budúcom roku. Koľko jadierok zostalo nasledujúce ráno ponorených, práve toľko mesiacov malo byť úrodných.
Ďalšie slovenské vianočné tradície
Okrem krájania jabĺk existujú aj ďalšie tradície, ktoré sa na Slovensku dodržiavajú počas Vianoc:
- Vkladá sa pod obrus počas štedrej večere. Šupina mala zabezpečiť peniaze v rodine na budúci rok a aby ich ešte viac pribudlo.
- Takmer každý Slovák má na stole počas štedrej večere orechy, ktoré sa hádzali do kútov v byte alebo v dome.
- Jeden tanier sa predstieral pre náhodného hosťa. Ide o symbol spolupatričnosti a milosrdenstva.
- Nie len kresťania ale všetci sa aspoň raz do roka pomodlili pred štedrou večerou.
- V niektorých slovenských regiónoch je zvykom, že na stole musí byť párny počet tanierov.
- Počas štedrej večere sa nesmelo odchádzať od stola a dokonca aj gazdiná to mala zakázané. Pokiaľ by sa tak stalo, človek, ktorý sa postavil by do roka zomrel.
- Počas vianočných sviatkov hádzali slobodné dievčatá topánku za hlavu smerom k dverám. Pokiaľ špička smerovala k dverám, išlo o znamenie, že sa do roka vydá.
- Musel sa dodržiavať pôst, pokiaľ nevyšla na oblohe prvá hviezda. Taktiež si dávali pozor na to, čo celý deň robia.
- Počas Vianoc bolo zakázané vešať opranú bielizeň, pretože ten komu patrila, by čoskoro umrel.
- Gazdiná musela mať dokončené varenie pred východom slnka, aby bolo prichystané ako dar pre koledníkov.
- Zo slávnostného stola počas štedrej večere sa nemohlo nič vyhodiť. Odrobinky z tejto večere pomáhali neskôr chorému dobytku.
Tradícia dodržiavať v tento deň určité povery alebo zvyky plynie z histórie. Štedrému dňu je už po stáročia pripisovaný veľký význam a pre kresťanov sú tieto dni jednými z najvýznamnejších v roku, pretože si pripomínajú narodenie Ježiša Krista.
Ilustračný obrázok: Vianočné tradície na Slovensku
Vianočné tradície a zvyky sa manželstvami a rozširovaním rodiny menia, prípadne dopĺňajú, no podstata zostáva rovnaká. V každej rodine sa pečú trochu iné koláčiky, ale všetky chutia skvelo. Dôležité je, aby bola celá rodina pokope.
Tajomstvá archívov - Vianoce kedysi a dnes
tags: #rozrezanie #jablka #na #vianoce #tradícia #význam
