Prehľad francúzskych pravicových strán

Francúzsko zažíva obdobie zvýšenej politickej neistoty, čo sa prejavilo aj v nedávnych predčasných parlamentných voľbách. Tieto voľby boli vyvolané neúspechom koalície prezidenta Emmanuela Macrona v eurovoľbách a priniesli výrazné zmeny v rozložení politických síl.

Vo Francúzsku sa konali predčasné parlamentné voľby, ktoré nasledovali po takmer troch desaťročiach od posledných volieb v roku 1997. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil rozpustenie Národného zhromaždenia a stanovil termín predčasných volieb na 30. júna a 7. júla.

V prvom kole volieb dosiahla účasť takmer 70 percent, čo je najviac za posledné desaťročia. Krajina je rozdelená na 577 obvodov, kde v prvom kole je zvolený kandidát, ktorý získa absolútnu väčšinu hlasov (50 percent) za účasti najmenej 25 percent voličov v danom obvode. V prípade, že takúto väčšinu nedosiahne nikto z uchádzačov, koná sa druhé kolo, kde sa stretnú kandidáti, ktorí v prvom kole dosiahli aspoň 12,5 percenta hlasov.

Poďme sa pozrieť na niektoré z hlavných aktérov na francúzskej pravicovej scéne.

Národné združenie (RN)

Vzostup Marine Le Penovej v „zabudnutom Francúzsku“

Francúzska krajne pravicová strana Národné združenie (RN) vedie v prvom kole nedeľňajších predčasných parlamentných volieb so ziskom približne 34 percent hlasov. Ide o nacionalistickú a populistickú stranu, ktorá bola do roku 2018 známa ako Národný front (FN). Strana vznikla v roku 1972, keď ju založil Jean-Marie Le Pen.

Marine Le Penová, líderka Národného združenia

Medzi hlavné body straníckej agendy patrí boj proti prílevu imigrantov, najmä zo severnej a západnej Afriky a Blízkeho východu do Francúzska, uvoľnenie klimatických pravidiel Európskej únie a reforma štátu. Už vtedy sa Le Penová snažila o umiernenejšiu politiku strany.

Le Penová sa stala v roku 2022 šéfkou poslaneckého klubu strany Národné združenie. Ešte pred prezidentskými voľbami v tom istom roku sa vzdala predsedníckeho postu v RN, jej nástupcom sa stal Jordan Bardella. Následne kandidovala za prezidentku, skončila však na druhom mieste - v druhom kole hlasovania ju porazil úradujúci prezident Emmanuel Macron.

Vo voľbách do 577-člennej dolnej komory francúzskeho parlamentu v roku 2022 dosiahlo RN svoj historický úspech, skončilo na treťom mieste a zaistilo si 89 poslaneckých kresiel. Výrazne si tak polepšilo oproti predošlým ôsmim mandátom a stalo sa najsilnejším opozičným subjektom v parlamente.

Pre RN sú výsledky sklamaním po tom, ako pred týždňom v prvom kole volieb skončilo s výrazným náskokom na prvom mieste. Na druhej strane bude mať táto strana v parlamente svoje dosiaľ najväčšie zastúpenie.

Politické Ideológie

Všetky definície ideológie ukazujú na jej väzbu s politikou, resp. politická ideológia je ucelený myšlienkový systém, ktorý je využívaný ako model pre riadenie štátu či iné politické jednotky. Politická veda rozoznáva tzv. tradičné politické ideológie, tvoriace ideologický trojuholník - liberalizmus, konzervativizmus, socializmus a „nové“ politické ideológie, ktoré sa objavili najmä v 60. rokoch 20. storočia - environmentalizmus, feminizmus. Pramene liberalizmu siahajú do doby osvietenstva, vzniku slobodného pohľadu na svet, a jeho uplatnenie vo filozofii a politike. Liberalizmus chce oslobodiť spoločnosť od neslobody. V USA konzervativizmus vznikol až v polovici 20. storočia v podobe krídiel oboch politických strán (napr. dnes konzervatívci vytvárajú republikánske strany a kresťansko-demokratické strany.

Politické spektrum

Reakcie na politickú situáciu

Líderka RN Marine Le Penová kritizovala Lecornuovo „nezodpovedné oznámenie“ a vyzvala na „prísne potrestanie politikov, ktorí sa rozhodli zničiť našu krajinu, aby si zachránili svoje miesta“. Tajomníčka strany Ekológovia (LE) Marine Tondelierová v rozhovore pre rozhlasovú stanicu LCI uviedla, že Zelení „nemajú dôvod nekritizovať vládu, pretože tento rozpočet je zlý pre francúzsky ľud“.

Výsledky volieb a ich dôsledky

Ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách vo Francúzsku pred centristickou koalíciou prezidenta Emmanuela Macrona a krajne pravicovou stranou Národné združenie (RN). Žiadna skupina však v parlamente nezískala absolútnu väčšinu.

Nový ľudový front podľa týchto výsledkov obsadí v 577-člennej dolnej komore parlamentu, Národnom zhromaždení, 182 kresiel. Macronova koalícia Spolu (ENS) bude mať 168 kresiel a Národné združenie, ktoré po prvom kole viedlo, 143 mandátov.

Takéto rozloženie síl znamená pre Francúzsko obdobie novej politickej neistoty. Na absolútnu väčšinu je potrebných 289 kresiel a cesta k nej je tri týždne pred olympiádou v Paríži nejasná.

Samotný prezident, ktorý vyhlásil predčasné voľby po neúspechu ENS s eurovoľbách, sa k výsledkom zatiaľ verejne nevyjadril. Jeho kancelária však odkázala, že prezident pred akýmkoľvek ďalším rozhodnutím počká na definitívne zloženie Národného zhromaždenia. To prvýkrát zasadne 18. júla.

Premiér Gabriel Attal už oznámil, že v pondelok ponúkne hlave štátu rezignáciu. Dodal však, že ak ju prezident odmietne, je pripravený zostať vo funkcii, pokiaľ to bude potrebné, najmä s odkazom na blížiace sa olympijské hry.

Predstavitelia Nového ľudového frontu v nedeľu po zverejnení prognóz žiadali možnosť zostaviť novú vládu. Zatiaľ sa však nedohodli, koho by chceli za jej predsedu.

Podľa jedného zo scenárov by sa ľavica mohla pokúsiť získať podporu centristických síl - buď by vznikla menšinová vláda, alebo veľká koalícia.