Ryba a Kríž v Ríme: Symbolika v Kresťanskej Architektúre a Umení

Kresťanské symboly sú znakové obrazce, ktoré majú hlbší náboženský význam. Uplatňujú sa ako v kresťanskej architektúre, tak aj v inom umení kresťanstva ako je napríklad výtvarné umenie. Z hľadiska viery prezentujú určité spojenie s Bohom.

Vývoj kresťanskej symboliky začal už v ranom kresťanstve, ktoré nadväzovalo na rímske a pohanské vzory a v značnej miere z nich čerpalo. Najstaršie symbolické zobrazenia z 2. storočia sú zobrazenia Ježiša Krista v podobe akrostichov (slovo zložené zo začiatočných písmen teologického výrazu).

V ranom kresťanstve sa rozvíjala aj symbolika znázorňujúca Ježišovo utrpenie, predovšetkým symbolom kríža.

Kresťanská sakrálna architektúra (z latinského slova sacer - „svätý“) zahrňuje stavby slúžiace k náboženským účelom, k uctievaniu a chvále Boha. Existuje mnoho druhov kresťanských sakrálnych stavieb. Medzi najbežnejšie stavby patria napríklad kostol, chrám, bazilika, kaplnka, katedrála alebo kláštor.

Kresťanská symbolika sa vo veľkej miere odzrkadlila aj na architektúre. Základným pôdorysom väčšiny kresťanských stavieb je kríž. V byzantskej architektúre sa používal najmä pôdorys gréckeho kríža, v západnej kresťanskej architektúre bol využívaný najmä pôdorys latinského kríža.

Smer od západnej strany kostola, kde nachádza krstiteľnica, na východnú stranu kostola, kde sa nachádza oltár, symbolizuje pomyselnú cestu od zániku ku vzkrieseniu. Jednotlivé časti kresťanských stavieb v sebe často nesú určitý význam.

Vo veľkej miere sa používal napríklad symbol ryby, ktorý svojím gréckym znením odkazoval na základnú christologickú formulu - ICHTHYS čiže Iésús CHristos THeú (H)Yos Sóter - „Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ“.

Symbol Ryby (Ichthys)

Jedným z najviac rozšírených symbolov prvých storočí bola ryba. Tento symbol je prevzatý z pohanstva. V kultoch mnohých národov bola ryba symbolom plodnosti.

Symbol ryby má v kresťanskej symbolike veľké množstvo významov. Prvýkrát sa objavil už v starovekých katakombách najmä ako symbol eucharistie a až do ranného stredoveku môžeme rybu nájsť aj na obrazoch poslednej večere spolu s chlebom a kalichom vína. Ryby sú taktiež okrem iného aj atribútom mnohých svätcov (svätý Peter, sv.

Veľkú úlohu na tom, že kresťania prijali tento symbol za svoj, malo to, že ryba zohrala dôležitú úlohu v evanjeliovom zvestovaní. Samotný Spasiteľ často používal ryby alebo lovenie rýb vo svojich rečiach.

Keď sa obracal k rybárom, skutočne používal také obrazy (obrazné vyjadrenia), ktoré by im boli blízke a pochopiteľné. Prizval ich na apoštolskú službu a nazval ich "lovcami ľudí" (Mt 4, 19; Mk 1, 17). Božie kráľovstvo Isus Christos prirovnal k rybárskej sieti, ktorá je plná rýb rôznych druhov. S rybou sa prirovnávajú aj nebeské blahá (Mt 7, 9-11. 13. 47-48; Lk 5, 10).

No veľké rozšírenie tohto symbolu v kresťanstve malo aj iný základ a to význam piatich slov, z ktorých počiatočné písmená tvoria slovo ryba - ICHTYS = Isus Christos Boží Syn Spasiteľ. Tieto slová vyjadrujú vieru v Božstvo Isusa Christa a Jeho spasiteľnú misiu. Je to určitá forma starobylého Vyznania (Symbolu) viery, ktorá sa ukrývala v jednom jedinom slove.

Obraz ryby vidíme takmer všade - na stenách, sarkofágoch, v náhrobných textoch a na rôznych predmetoch. Okrem symbolov Christa máme v prvých dobách aj symboly vzkriesenia: fénix (vták, ktorý zomiera a vstáva z popola), kohút (krikom prebúdza zo sna, t. j. smrti), kotva (symbol nádeje), páv (symbol nesmrteľnosti, lebo podľa vtedajších názorov jeho mäso nepodliehalo skaze) a ďalšie, ktoré predstavujú Cirkev, ako napr. koráb, vinič s vetvami a pod.

Zobrazenia Isusa Christa boli v prvotnej Cirkvi zväčša symbolické - baránok, pastier, vinič, ryba, Orfeus a pod. Naproti tomu, zobrazenia Bohorodičky sú v katakombách priame, hoci boli potrebné aj vonkajšie rozpoznávacie znaky. Najstarobylejšie zachované vyobrazenia Bohorodičky v katakombách pochádzajú z 2. storočia. Bohorodička je vyobrazovaná v scéne poklonenia mudrcov z Východu, v Zvestovaní a v scéne Narodenia Isusa Christa. Často sa zobrazuje aj ako "Oranta", t. j. s modlitebne vztýčenými rukami. Takéto vyobrazenie podčiarkuje jej úlohu orodovníčky pred Bohom za Cirkev a za celý svet. Takto sa často zobrazuje až dodnes.

Pre umenie prvých storočí je charakteristické aj zobrazenie postáv robené s minimom detailov. Táto skúposť (jednoduchosť) v prostriedkoch vyobrazovania súhlasí s jednoduchosťou evanjeliovej zvesti. V Evanjeliu sa udalostiam, ktoré opisujú históriu ľudstva, venuje len niekoľko riadkov. Takisto i obraz nám poukazuje len to základné. V Evanjeliu aj v obraze sa pripúšťajú iba tie detaily, ktoré zvýrazňujú zmysel a význam danej udalosti. Všetky tieto črty nás vedú priamo ku klasickej forme pravoslávnej ikony.

Od tohto času začali umelci privádzať svoje práce k tej vyššej prostote a jednoduchosti, hĺbka obsahu ktorej je dostupná len duchovnému zraku. Umelec očisťoval svoje umenie od všetkého individuálneho, zostával anonymom (práce sa nepodpisovali) a všetko úsilie umelca sa sústreďovalo na podanie Tradície. Umelec sa musel vzdať svojho vlastného estetického cítenia a využiť všetku krásu viditeľného sveta na podanie sveta horného - duchovného.

Symbolika tohto obdobia nie je hra slov či pojmov, abstraktná či svojvoľná. Vidíme v nej logický systém prenikajúci evanjeliovou blahozvesťou. Aj jazyk týchto symbolov splnil svoju úlohu, lebo prostredníctvom neho bolo kresťanstvo odkryté pre väčšie masy ľudí, ktorých posvätilo i vychovávalo a z ktorých vzišiel celý rad mučeníkov.

V prvých obdobiach kresťanstva bola symbolika cirkevného umenia hlavne ikonografická: ako symboly slúžili vyobrazené predmety, napr. ryba, vínny kmeň a iné, alebo historické scény, ktoré mali symbolický význam, napr. vzkriesenie Lazara - symbol prichádzajúceho všeobecného vzkriesenia. Každý takýto symbol, ako forma zobrazenia, ktorú Cirkev prijala, sa už nemenil a používal sa po celom vtedajšom kresťanskom svete.

Ranokresťanské umenie je umenie liturgické aj dogmatické; je to originálne duchovné vedenie a preto netreba brať seriózne tvrdenia, že sa toto umenie objavilo mimo Cirkvi a nemalo v nej žiadny význam až do 4. storočia. Naopak, toto umenie znamená presne stanovené cirkevné vedenie i prísnu kontrolu prác umelcov. Nič v ňom nedávalo možnosť samostatného rozhodovania sa umelca, jeho vlastného chápania. Všetko je tu osnované na učení Cirkvi. Od počiatku Cirkev začala vytvárať taký umelecký jazyk, ktorý by vyjadril tú istú pravdu, ako jej jazyk slovný.

Symbol ryby, známy ako kresťanský znak, je na cestách stálicou už desaťročia. Ale poznáte jeho skutočný význam a históriu?

Ryba na aute nie je len prejavom kresťanskej viery, ale aj kultovou záležitosťou. Kresťania si ňou dávajú navzájom vedieť o svojej príslušnosti k viere. Vodič s touto nálepkou je vnímaný ako človek ochotný pomôcť blížnemu v núdzi, napríklad pri defekte na ceste. Medzi "nositeľmi" tohto symbolu panuje nepísané pravidlo pomoci a vzájomnej podpory. V modernej dobe symbolizuje ryba aj otvorenosť a ochotu pomôcť, bez ohľadu na vierovyznanie.

Symbol ryby Ichthys

Kríž ako Symbol Kresťanstva

Kríž (latinsky crux) je symbol ukrižovania Krista a symbol kresťanstva vôbec. Bol pôvodne nástrojom popravy používaného Rimanmi. Ako symbol kresťanstva sa začal používať až v dobe, kedy cisár Konštantín ukrižovanie zakázal.

Najstaršie zobrazenia kríža sú datované počiatkom 4. storočia, ktoré boli často kombináciou Ježišových monogramov. Kríž sa časom stal symbolom nádeje na vykúpenie a symbolom triumfu nad smrťou. V stredoveku kríž prenikol do verejného života a v západnej architektúre sa uplatňoval hlavne v plastickej podobe krucifixu.

Kríž je najvýznamnejší symbol kresťanstva, pretože skrze kríž sme boli vykúpení na večnosť. Ak sa rozhodujete, či nosiť viditeľným spôsobom kríž, alebo nie, vedzte, že sú tu ľudia, ktorí ho nosia s v ešte väčšou obľubou ako my - kresťania. Čím viac je takýto človek vzdialený Bohu, tým je „kríž“ nápadnejší. Nebojme sa preto ukázať, koho nosíme v srdci, komu patríme a dôverujeme.

Žiaden iný symbol nie je taký kontroverzný ako práve kríž. Používajú ho kresťania, pohania, iné náboženstvá, punkeri, ba dokonca aj satanisti. Každý z nás, kto má v obľube symbol kríža, ho nosí presne z takého dôvodu, z akého v niečo alebo v niekoho verí. Podľa druhu kríža, ktorý nosí, je hneď zrejmé, kam sa zaradil a komu patrí.

Nebezpečné je, ak si kresťan pomýli kresťanské symboly s amuletmi alebo talizmanmi. Kto si myslí, že nosí kríž ako amulet či talizman len z dôvodu ochrany pred zlom alebo urieknutím a je to v poriadku, mýli sa. Posvätený kríž nás ochraňuje od Zlého skrze Ježiša Krista, ktorému dôverujeme a s ktorým sa stretávame v Eucharistii.

Okrem kresťanského kríža, ktorý môže mať rôzne podoby (ondrejský, františkánsky, petrovský, pápežský, jeruzalemský, pravoslávny…), poznáme aj pohanské (keltský, egyptský kríž), ktoré sa v dnešnej dobe začali hojne používať, najmä egyptský (nílsky) kríž.

„Božia sila je slovom z kríža, lebo ním nám bola ohlásená Božia sila víťazstvo nad smrťou, lebo Božou silou boli spojené a upevnené výška a hĺbka, dĺžka i šírka, to znamená všetky viditeľné stvorenia rovnako ako sú upevnené a spojené štyri strany kríža jeho stredom. Kríž, ktorý podľa sv. Pavla »je pre Židov pohoršením a pre pohanov bláznovstvom« (1 Kor 1, 22), je prostriedkom zmierenia s Bohom a Božej záchrany, a preto sa nechce »chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet« (porov.

Skutočnosťou Veľkej noci apoštoli a prví kresťania postupne rozpoznávali, že „Mesiášovi toto všetko bolo treba vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy“ (porov. Lk 24, 26). Preto sa stal kríž najvýznamnejším symbolom kresťanstva. Aj keď v kresťanských prvopočiatkoch dominujú na verejnosti hlavne iné symboly ako napr.

Často v prvokresťanských storočiach dochádzalo k apológii kríža proti antickým filozofom, ktorí sa vysmievali kresťanom, že si „uctievajú boha, ktorý bol ukrižovaný“. Dokonca takýto výsmešný obraz - ukrižovanú ľudskú postavu s oslou hlavou, ktorý zobrazil nepriateľ kresťanstva, môžeme nájsť medzi prvými zobrazeniami kríža. Možnože je vôbec najstaršie, ktoré poznáme. Niekto ho vyryl nie dlho po Ježišovej smrti v Ríme do steny miestnosti, v ktorej sa zdržiavala cisárska osobná stráž: Ježiš na kríži s veľkou somárskou hlavou. Pred krížom kľačí mladý rímsky legionár. Pod tým je napísané: „Alexamenos sa klania svojmu Bohu.“ Je to čistá irónia. Scéna hovorí asi toto: Aký to môže byť Boh, ktorý sa dá od ľudí pribiť na kríž?! Kresťania preto z opatrnosti nezobrazovali Krista na kríži.

Najstaršie zobrazenie Ježiša na kríži pochádza zo 4. storočia na dverách Baziliky sv.

Konštantín Veľký, ktorý pred rozhodujúcim víťazstvom r. 312 videl podľa Euzébia víziu kríža a počul hlas: In hoc signo vinces - v tomto znamení zvíťazíš! , dal zhotoviť Kristov monogram (Christos) na štíty svojich vojakov. Kríž tiež zdobí helmu cisára na minci, ktorú vydal v r.

Cisár Konštantín, keď udeľuje kresťanom slobodu, zrušil vo svojej ríši následne trest smrti ukrižovaním a pri nasledujúcom povýšení kresťanstva na štátne náboženstvo (r.

Úctu Sv. kríža rozšírila aj skutočnosť nájdenia Ježišovho kríža sv. Helenou (+ 327), matkou Konštantína Veľkého. Veľkonočná kronika, ktorá vznikla pravdepodobne v Konštantínopole, uvádza, že kríž bol nájdený 14. 9. 312 a jednotlivé jeho časti boli rozposlané do celého kresťanského sveta. Sv. Ambróz, milánsky biskup uvádza, že Helena na Golgote nechala hľadať kríž. Podľa neho našli sa tri kríže a autentický kríž bol identifikovaný zázrakom. Aj pútnička Aethéria okolo r. 400 hovorí, že 14.

Sv. Ján Chryzostom na prelome 4. a 5.

Keď pri dobytí Jeruzalema Peržanmi r. 615 bol ulúpený Ježišov kríž, cisár Heraklius I.

Idea oslobodenia Ježišovho kríža sa vinula aj pri križiackych ťaženiach v 11.-13. storočí. Cisár Justín II. daroval jednu takúto čiastočku do Potiers, kde žila rehoľnica svätého života Radegunda. Jej kláštor bol z tohto dôvodu premenovaný z Notre-Dame na Sainte Croix. Podobne Chrám sv. Genovévy v Paríži získal od jeruzalemského pútnika relikviu kríža, ktorá pôvodne pochádzala z vlastníctva gruzínskeho kráľa Dávida. Parížsky chrám Notre-Dame uchováva v chrámovom poklade dve relikvie kríža, ale aj predmety umučenia Ježiša Krista, ktoré priniesol z križiackej výpravy sv. Ľudovít IX.

Rôznorodosť historického vývoja niekoľkých storočí zodpovedá mnohotvárnosti podôb kríža v mimokresťanskom i kresťanskom prostredí. Spektrum sa rozprestiera od jednoduchých kruhových krížov na stenách jaskýň až k drahocenným cirkevným šperkom, maľbám alebo plastikám, od symbolov panovania cisára a kráľa na minciach, zástavách a insígniách, až ku krížovým cestám, kalváriám a rôznym iným zobrazeniam. K tomu sa ešte pridávajú mnohotvárne zvláštnosti jednotlivých epoch a geografických regiónov. Známe sú svojím zvláštnym zobrazením motívov zo života Ježiša Krista kamenné kríže na území Írska (po r. 400), z ktorých sa niektoré zachovali podnes. Na našom území je najstarší dokázaný bohato zdobený kríž asi z r. 600 z antickej Gerulaty (dnešných Rusoviec pri Bratislave). Povšimnutiahodný je zaujímavo riešený kríž na Nitrianskom evanjeliári z 11. storočia, ktorý mal v spodnej časti aj vsadené relikvie Sv. kríža (obálka evanjeliára pochádza zo 14.

Nevieme, aký tvar mal presne Ježišov kríž. Nie je to ani podstatné. Dôležité je, že kríž prijal ako prostriedok nášho vykúpenia a že ho vyniesol až na Kalváriu. Filozof a mystik sv. Tomáš Akvinský nás cez Ježišov kríž vedie do oblastí každodenného života. „Prečo musel Boží Syn za nás trpieť?“ A sám si odpovedá: „Vcelku sú dve veľké príčiny: prvou je, aby nám dal liek proti hriechom, a druhou, aby nám dal príklad, ako máme žiť“- a pokračuje: „Na kríži nechýba nijaký príklad čností. Ak hľadáš príklad lásky: »Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.« To urobil Kristus na kríži… Ak hľadáš trpezlivosť, nájdeš na kríži tu najvinikajúcejšiu… Ak hľadáš príklad pokory, pozri na Ukrižovaného… Ak hľadáš príklad poslušnosti, nasleduj toho, ktorý sa stal poslušným Otcovi až na smrť.

Latinský kríž

Ďalšie Symboly Kresťanstva

Okrem ryby a kríža existuje mnoho ďalších symbolov, ktoré majú v kresťanstve dôležitý význam:

• Kalich - je symbolom Večere Pánovej (eucharistie).
• Kotva - je symbolom nádeje na život v nebesiach a istoty večnej záchrany (spásy).
• Dúha - je symbolom pokoja a zmierenia, že už netrvá Boží hnev.
• Plameň ohňa - symbol Ducha Svätého.
• Kohút - symbol pre bdelosť, vernosť, ale aj ľútosť a obrátenie.
• Svieca - prináša svetlo a je symbolom obete pre iných.
• Voda - symbol krstu - obmytia, očistenia od hriechu, nového života.
• Strom - je symbolom vzkriesenia a nesmrteľnosti.
• Vinič - symbolizuje spojenie človeka s Pánom Ježišom.

tags: #ryba #a #kriz #v #rime #symbolika

Populárne príspevky:

• Recept na huspeninu z údeného kolena
• Všetko o chove sliepok
• Plnené kuracie prsia
• Bezlepková torta
• Recept na tvarohový koláč