Ryba ako symbol v kresťanstve

Kríž je najvýznamnejším kresťanským symbolom. Pripomína obeť Pána Ježiša Krista za naše hriechy. V kríži kresťan nevidí iba nástroj na mučenie a vykonanie popravy, ktorým v staroveku kríž bol (išlo o brutálnejšiu obdobu šibenice). V kríži vidí aj + (plus) v náš prospech.

Pre Ježišovu obeť lásky nám Pán Boh nepočíta hriechy, nie sme viac u Neho v mínuse, ale v pluse. Rovnocennou značkou je symbol jednoduchej rybky, ktorú vidíme predovšetkým na autách.

Už v minulosti si majitelia automobilov zdobili svojich miláčikov rôznymi nálepkami, ktoré vystihovali buď športové ambície majiteľa, alebo dotvárali jedinečný dizajn automobilu. Občas nálepky na aute majú aj praktický význam, keď zakrývajú skorodované miesta. Samostatnou kapitolou sú reklamné nálepky na firemných automobiloch a sponzorské nálepky na závodných automobiloch v motoršporte.

My sa teraz budeme venovať jednej špecifickej nálepke, ktorá je veľmi rozšírená medzi majiteľmi áut. Jednoduchá odpoveď by bola, že je to kresťanský symbol. Toto vám odpovie asi väčšina opýtaných ľudí. Samozrejme je to plná pravda, ale význam je omnoho hlbší. Vysvetlíme vám to.

Príbeh tejto značky kresťanov má svoje opodstatnenie: v časoch raného kresťanstva totiž nemali títo prívrženci novej viery či sekty, ako ich volali, nijako na ružiach ustlané - skôr naopak. Museli byť preto obozretní a ozaj opatrní ako hady.

Aby sa teda neprezradili známym znakom kríža a nepriviedli niekoho zo svojich spolubratov do problémov, začali používať ako spoločný symbol znak ryby, ktorý dokonca kreslili do piesku či na zem ako šifru.

Začneme samotným slovom ryba. V gréčtine sa povie ryba ichthys (ΙΧΘΥΣ). Keď si to slovo rozdelíme na jednotlivé písmená, tak v preklade to znamená Ježiš Kristus, syn Boží a Spasiteľ (Iesous Christos teou hyos soter). Toto je presný preklad a význam symbolu ryby. Tento symbol bol používaný ešte pred symbolom kríža, ktorý dobre poznáme. Starí kresťania tak prejavovali príslušnosť ku kresťanskej viere a k učeniu Ježiša Krista.

IXTHYS je teda akronym - slovo zložené zo začiatočných písmen viacerých slov - konkrétne týchto: Iesous (Ježiš) CHristos (Kristus) THeou (Boží) Uious (Syn) Soter (Spasiteľ). „Ježiš Kristus je Boží Syn, Spasiteľ“ - je jedným z prvých vyznaní raných kresťanov.

Majiteľ automobilu, ktorý si túto nálepku nalepí na viditeľné miesto, zväčša vzadu sa hlási ku kresťanskej viere, ale nielen to. Predpoklad je, že je to človek, ľudovo povedané s dobrým srdcom, ktorý nemyslí len na seba, ale vie ochotne pomôcť aj tým, ktorí sa počas jazdy ocitnú v problematickej situácii. Môže ísť o poruchu, defekt, alebo niečo iné.

Takže keď najbližšie uvidíte na aute pred sebou nálepku rybyčky, môže v aute sedieť náruživý rybár, ale symbol ryby vyjadruje niečo iné. Ryba na aute je tak trochu kultovou záležitosťou. Nejde o kult spájaný so sektou, ale skôr s povedomím o tejto nálepke u tých, ktorí ju už poznajú dlhšie.

Vodič auta s touto nálepkou totiž nie je len kresťan, ktorý sa nehanbí za svoju vieru. Ak sa stretnú dvaja nositelia rovnakého symbolu, je akýmsi nepísaným pravidlom, alebo skôr poslaním pomôcť tomu druhému.

Je tomu tak, že človek vyjadrujúci niečo nehmotné touto nálepkou bude s najväčšou pravdepodobnosťou človek ochotný pomôcť. Ako by povedali samotní ortodoxní a silne veriaci ľudia, pomôžu blížnemu. Napríklad v núdzi na cestách, pri defekte. Oslovujúci má menšiu pravdepodobnosť, že by si s druhým človekom s rovnakou nálepkou nerozumeli. Čisto hypoteticky sú si dvaja nositelia navzájom príbuzní nepokrvne, iba ak názorovo, či vierou, hlásajú o sebe nie len príslušnosť k viere, ale aj k jej princípom.

V modernej dobe je rybička nie len symbolom kresťanov, ale tiež akýchkoľvek dobrých ľudí, ktorí nemusia patriť medzi silne veriacich. Celkom stačí, ak nemajú ťažkosti, ak sú požiadaní o pomoc, radu na cestách, navigáciu, alebo informácie. Ľudia si tak dávajú najavo otvorenosť a ochotu tu byť ako majákom v mori.

Symbol ryby sa zachoval po celé stáročia a spopularizoval sa práve na autách opäť v oveľa silnejšej miere, než kedykoľvek predtým. Najmä na Slovensku žijeme v prostredí, že priznávať a nepriznávať sa k viere u nás neznamená prežiť, alebo zomrieť. Nebojuje sa u nás žiadna náboženská vojna a ani nás nikto nechce lynčovať za príslušnosť k niektorej konkrétnej. Avšak jej uvádzaním o sebe dávajú vedieť kresťania navzájom.

Dalo by sa teda povedať, majitelia nálepky jednoducho dávajú svetu na známosť, že sú kresťania. V prenesenom význame však môže ísť aj vodičov, ktorí sú pripravení nezištne pomáhať. Nemusia ani nutne byť kresťania. Téme sa v minulosti venoval aj denník SME, ktorý uviedol, že „rybkári“ rybku na kapote auta nosia na znak ochoty pomôcť aj bez odmeny.

Od vodičov vlastniacich túto nálepku teda môžeme očakávať dobromyseľnosť a ochotu. V prípade akejkoľvek nehody alebo poruchy na ceste je dobré stretnúť jedného z „rybkárov“, keďže ak to s nálepkou myslia vážne, mali by zastaviť a problém pomôcť vyriešiť.

Zaujímavý je aj samotný symbol ryby. Ako informuje portál Christianity Today, v prvom storočí kresťania šikovne vytvorili akronym z gréckeho slova pre rybu, „ichthys“, aby predstavoval „Iesous Christos Theou Yios Soter“, čo znamená Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ.

Symbol ryby mal pre kresťanov rôzne teologické konotácie, ako napríklad zobrazenie Kristovho zázračného nasýtenia 5 000 ľudí a jeho prirovnanie svojich apoštolov k „rybárom ľudí“. Stojí však za zmienku, že symbol ryby nie je exkluzívny pre kresťanov, pretože ho v minulosti používali Gréci, Rimania a iné kultúry. Jeho nenápadnosť z neho urobila ideálny tajný symbol pre prenasledovaných veriacich tvárou v tvár rímskym hrozbám.

Podľa starodávneho príbehu kresťania používali symbol ryby na vzájomnú identifikáciu, nakreslili jeden oblúk do hliny a čakali, kým cudzinec dokreslí zvyšok. Niektorí veriaci kritizujú súčasné používanie symbolu ryby pre jeho komercializáciu viery.

Použitie ryby ako symbolu v Biblii

Ryba sa objavuje aj vo Svätom písme, keď Ježiš povoláva učeníkov a hovorí im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ (Mk 1, 17). Taktiež rozmnožuje päť chlebov a dve ryby (porov. A poznáme aj Jonášov príbeh, ktorého zhltla veľká ryba (porov. Jon 2, 2). Práve tento motív bol v minulosti, v ranom kresťanstve, skvelým príkladom vysvetlenia Ježišovho učenia pre pohanov.

Ďalšie kresťanské symboly

Okrem ryby existuje mnoho ďalších symbolov, ktoré majú v kresťanstve hlboký význam:

Kalich: Je symbolom Večere Pánovej (eucharistie). Večera Pánova je sviatosť, v ktorej prijímame Ježišovu obeť za nás, skutočnosť, že Ježiš aj za nás prelial svoju nevinnú krv.
Kotva: Je symbolom nádeje na život v nebesiach a istoty večnej záchrany (spásy).
Dúha: Je symbolom pokoja a zmierenia, že už netrvá Boží hnev.
Plameň ohňa: Symbol Ducha Svätého (Skutky 2, 3; 1. Tesalonickým 5, 19).
Kohút: Symbol pre bdelosť, vernosť, ale aj ľútosť a obrátenie (Matúš 26, 74 - 75).
Svieca: Prináša svetlo. Bez svetla niet života. Pán Ježiš povedal, že On je svetlo sveta (Ján 8, 12; Ján 12, 35 - 36).
Voda: Symbol krstu - obmytia, očistenia od hriechu, nového života, ktorý Pán Boh človeku daruje v krste, ktorý je kúpeľom znovuzrodenia (Títovi 3, 5).
Strom: Je symbolom vzkriesenia a nesmrteľnosti, keďže strom vyháňa každý rok nové púčiky.
Vinič: Symbolizuje spojenie človeka s Pánom Ježišom. Ježiš je vínny kmeň a my ratolesti.

Pohanské korene niektorých kresťanských symbolov

Typický znak kríža, vianočný stromček alebo veniec je len zopár príkladov symbolov, ktoré kresťania uznávali a vážili si už od začiatku svojho náboženstva. Avšak niekde tieto symboly museli vzniknúť - a to práve v čase pohanstva. Ktoré znaky náboženstva pôvodne patrili medzi pohanské a aký je ich význam?

Ichthys: je slovo gréckeho pôvodu, ktoré sa stalo skratkou pre „Iesous Christos Theou Yios Soter“, čo v preklade znamená „Ježiš Kristus, Syn Boží, Spasiteľ“. Táto skratka vznikla po tom, čo sa kresťania rozhodli používať tento pohanský symbol s významom, ktorý mal pre nich zmysel. Pôvodne, medzi pohanmi však tento znak predstavoval život a plodnosť. Dnes je tento symbol známy aj ako Ježišova ryba.
Kríž: Pohanské kultúry začali používať kríž ako symbol dávno predtým než sa stal symbolom ukrižovaného Ježiša Krista. Starovekí Egypťania využívali kríž ako symbol života a pohania ako symbol Bakcha (osláv podobných orgiam). Kresťania ho najskôr zaznačovali ako písmeno X, až neskôr nadobudol podobu ako ho poznáme dnes, a teda typický kríž.
Veniec: Nie je náhoda, že veniec má tvar kruhu - bez začiatku a konca, niečo čo sa neustále opakuje - malo nadväzovať na striedanie ročných období. V minulosti sa v rámci kultúry germanov zdobili kruhové vence malými sviečkami ako prejav úcty bohu Slnka a vďaka za teplo, ktoré im dáva. Rimania často nosili rôzne vence ako koruny, najčastejšie počas festivalov alebo prehliadok. Dnes poznáme vence, ktoré si na jeseň alebo na jar zavesíme na dvere, oveľa symbolickejší je ale adventný veniec, ktorý si kresťania osvojili už v stredoveku ako súčasť adventu - prípravy na radosť z príchodu malého Ježiška. Na adventnom venci sú štyri sviece, pričom každý týždeň sa zapáli jedna.
Amen: Výraz „Amen“ s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z mena egyptského boha Amona (tiež nazývaného ako Amun-Ra). Amun nebol považovaný za najmocnejšieho boha zo všetkých, avšak týkala sa ho jedna zvláštnosť - nemal presne daný význam, a preto mu ľudia mohli pripísať akúkoľvek vlastnosť, ktorú chceli.
Kalich: V kresťanstve sa nám kalich spája s premenou vína na Kristovu krv, ale aj s rozdávaním prijímania. V súčasnom kresťanstve predstavuje kalich súčasť poslednej večere, kedy Ježiš ustanovil Eucharistiu.

Symbolika kľúčov Svätého Petra

Až sa niekedy zadívate na vatikánsku žlto-bielu zástavu, možno si položíte otázku „Čo symbolizujú jednotlivé symboly a prečo je vatikánska zástava žltobiela či prečo drží v rukách sv. Peter dva kľúče?“ Zástava Vatikánu má štvorcový tvar podobne ako švajčiarska zástava, rozdelená je na zlaté a strieborné pole. Skrížené kľúče sv. Petra sú obrátené zubami von, nad nimi je pápežská tiara zo štátneho vatikánskeho znaku. Oba kľúče pripomínajú slová Evanjelia sv. Matúša (Mt 16,13-19):

13 Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ 14 Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ 15 „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. 16 Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ 17 Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. 18 A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. 19 Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“

Podoba súčasnej vatikánskej štátnej zástavy bola po prvýkrát definovaná v Základnom zákone štátu Vatikán z 11. februára 1929 (Lateránska zmluva medzi Talianskom a Pápežským štátom), posledná revízia tohto zákona sa uskutočnila v roku 2023. Treba objektívne uviesť, že štvorcový formát vatikánskej zástavy sa však nie vždy dodržiava, často sa používa obdĺžniková zástava a štvorcový tvar sa používa pri ceremoniálnych príležitostiach.

Skrížené kľúče patria k symbolom Pápežského štátu už od 14. stor. Pápežský štát však až do roku 1808 používal kombináciu karmínovej a zlatej farby, teda tradičných farieb Ríma a rímskeho senátu. Takúto zástavu používal aj Július II., jeden z mojich najobľúbenejších pápežov v histórii katolíckej Cirkvi.

Dva kľúče - tradične predstavujú jedno zlato, jedno striebro - predstavujú dve ríše, dva rôzne svety. Zlatý kľúč symbolizuje nebeskú autoritu, božské povolanie odpustiť, učiť, odomknúť. Symbolizuje moc viazať a rozväzovať v nebi (duchovná, nebeská moc). Strieborný kľúč poukazuje na pozemskú autoritu, to znamená praktické riadenie ľudskej Cirkvi, plniacej Božie prikázania. Strieborný kľúč znamená moc viazať a rozväzovať na zemi (pastoračná a disciplinárna moc v Cirkvi). Tieto kľúče vyjadrujú, že Peter (a jeho nástupcovia - pápeži) má plnú moc učiť, riadiť a posväcovať v mene Krista.

Veľmi pekne o týchto kľúčoch ako symboloch hovorí Katechizmus katolíckej Cirkvi:

„KĽÚČE OD KRÁĽOVSTVA“551 Ježiš si hneď na začiatku svojho verejného života (858) zvolil dvanásť mužov, aby boli s ním a mali účasť na jeho poslaní. Dal im účasť na svojej moci a poslal ich „hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých“ (Lk 9,2). Zostávajú navždy pridružení ku Kristovmu kráľovstvu, (765) lebo prostredníctvom nich on sám riadi Cirkev: „Ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela“ (Lk 22,29-30).

552 V zbore Dvanástich má Šimon Peter prvé miesto. (880) Ježiš mu zveril výnimočné poslanie. (153) Vďaka zjaveniu, ktoré dostal od Otca, Peter vyznal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (442) (Mt 16,16). Náš Pán mu vtedy povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16,18). Ježiš Kristus, živý kameň, zaručuje svojej Cirkvi, postavenej na Petrovi, víťazstvo nad mocnosťami smrti. Peter pre vieru, ktorú vyznal, zostane neotrasiteľnou skalou Cirkvi. (424) Jeho poslaním bude strážiť túto vieru, aby nikdy neochabla, a posilňovať v nej svojich bratov.

553 Ježiš udelil Petrovi osobitnú moc: (381) „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16,19). „Moc kľúčov“ znamená moc spravovať Boží dom, ktorým je Cirkev. Ježiš, „dobrý pastier“ (Jn 10,11), potvrdil toto poverenie po svojom zmŕtvychvstaní: „Pas moje ovce“ (Jn 21,15-17). Moc zväzovať a rozväzovať“ znamená plnú moc rozhrešovať od hriechov, (1445) vyhlasovať úsudky vo veciach učenia viery a vynášať disciplinárne rozhodnutia v Cirkvi. Ježiš udelil túto plnú moc Cirkvi prostredníctvom služby apoštolov a osobitne Petra: jedine jemu výslovne zveril kľúče od Kráľovstva. (641, 881)

Sv. Peter takmer nikde nie je zobrazený bez týchto kľúčov, červenou stužkou spojené kľúče sú symbolom jednoty Neba i zeme. Dôležité je, že kľúče sa nemajú vnímať ako dar za „Petrove cnosti“, Sväté Písmo úprimne hovorí o všetkých Petrových chybách, zlyhaniach či chybách, vrátane katastrofálneho pokusu chodiť po vode. Kľúče, ktoré boli dané sv. Petrovi nie sú odmenou za dokonalosť, ale sú servisnými nástrojmi pre niekoho, ktorý dobre pozná svoju slabosti, pády a nesmierne a nezaslúžené milosrdenstvo zo strany Krista.

Kľúče v rukách sv. Petra nie sú kľúčmi, ktorých cieľom je strážiť, ale treba ich vnímať skôr pozvaním, odpustením a otváraním. Mentálny obraz sv. Petra vo Svätom Písme ako nebeského kľúčiara je tiež zaujímavý. Ukazuje na skutočnosť, že cesta do Neba nie je priamočiara, cesta do Neba je plná pochybení a hriechov. Stačí si vziať príklady z cirkevných dejín. Sv. Augustín nebol vždy svätcom, sv. Mária Egyptská mala v mladosti pochybné mravy a takisto sv. Dismas (spasený lotor na kríži) nežil statočným a evanjeliovým spôsobom života.

Odovzdávanie Kľúčov Sv. Petrovi v Sixtínskej Kaplnke

Aj keď mám radšej barok ako renesanciu, samozrejme existuje viacero renesančných obrazov, ktoré sa mi veľmi páčia a ktorých symbolika má pre katolíka nesmiernu výpovednú hodnotu. Jedným z týchto obrazov, resp. fresiek je freska „Odovzdávanie kľúčov sv. Petrovi“, ktorej autorom je Pietro Perugino, Raffaelov učiteľ a jeden z najvýznamnejších talianskych renesančných maliarov. Táto freska sa nachádza na severnej stene Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne a ako už bolo povedané, patrí k najvýznamnejším dielam ranej renesancie.

Pietro Perugino (ok. 1446-1523), vlastným menom Pietro di Cristoforo Vannucci, bol významný taliansky maliar vrcholnej renesancie. Pochádzal z mesta Città della Pieve v Umbrii, no pôsobil najmä v Perugii (odkiaľ má prezývku Perugino) a vo Florencii. Je známy svojím harmonickým, vyváženým a pokojne pôsobiacim štýlom, ktorý výrazne ovplyvnil mladého Raffaela - jeho žiaka. Jeho výtvarný štýl je charakteristický jasnou kompozíciou a lineárnou perspektívou, v duchu renesančného racionalizmu. Postavy sú pokojné a vyrovnané, s jemnými výrazmi tváre. Používa mäkké svetlo a ideálne krajinné pozadie. Jeho tvorbe dominovali náboženské témy, najmä scény zo života Krista, Panny Márie a svätcov.