Candiru: Mýtus o rybe v penise
Je to parazit a so svojou dĺžkou 2,5 - 6 centimetrov a šírkou iba niekoľko milimetrov predstavuje drobného a nenápadného zástupcu juhoamerických sumčekov. Živí sa krvou veľkých druhov rýb, predovšetkým v žiabrových dutinách veľkých sumcov. Hostiteľa vyhľadáva podľa prúdu vody, ktorý vychádza zo žiabrov obete. Následne candiru vnikne proti prúdu do žiabrových dutín, kde pomocou ostrých zubov poraní rybu a „saje“ jej krv.
I keď tento pojem nie je úplne správny, lebo nemá vyvinutý žiadny mechanizmus pre sanie. Naplní sa iba poranením tepny, z ktorej prúdi krv priamo do jej tela. Po nakŕmení má výrazne zväčšené brucho a cez rybu je možné vidieť prijatá krv. Aby nedošlo k spätnému toku tejto krvi, je vybavená špeciálnou chlopňou. Domorodci na základe spôsobu obživy nazývajú ľudovo candiru ako rybieho upíra.
Strach z nej nemajú ale len kvôli jej krvilačnosti. Kandiru je totiž schopná dostať sa aj do ľudskej močovej trubice. K napadnutiu dochádza ako u žien, tak u mužov, najčastejšie počas močenia do vody. Candiru totiž považuje prúd moču za prúdenie vody zo žiabrov sumcov, na ktorých parazituje. Penis potom považuje za žiabre, a tak úhorovitá rybka vnikne do močovej trubice. Tam sa začne dusiť a v kŕči vzprieči tvrdé plutvové lúče. Takto zakliesnená kandiru sa nie je schopná sama dostať von. Ani chirurgicky nie je ľahké sa jej zbaviť, jedná sa o veľmi náročnú operáciu. Naviac v lokalite, kde sa vyskytuje, je veľmi zlá dostupnosť lekárskej starostlivosti.
Domorodí obyvatelia, ktorí žijú pri rieke Amazonke, sa vandélie obecnej obávajú viac ako piraně kvôli tomu, že môže vniknúť napríklad do penisu. Život tejto ryby teraz skúmali brazílski vedci.
Vandellia cirrhosa
Historky a realita
Existujú záznamy s výpoveďami postihnutých, ako kandiru vyskočil z vody po prúde moču rovno do penisu. Alebo ako priplával a vycikal si dieru v tele človeka, len aby sa nakŕmil ľudskou krvou. Oba popísané prípady sú nereálne a najskôr vymyslené. Ľudia si najskôr hrôzostrašnosť rybieho upíra radi prikresľovali.
Miestni domorodci túto rybu veľmi dobre poznajú a vedia sa proti nej brániť. Na intímne partie si napríklad nasadzujú kokosovú škrupinu, ktorá slúži ako štít, alebo si pevne podväzujú predkožku, čo je ešte účinnejšie. Najväčšie nebezpečenstvo tak hrozí nevedomým turistom, ktorí nedodržujú v rieke základné hygienické pravidlá.
Keby ste hľadali zviera, z ktorého majú strach hlavne muži, našli by ste ho v rybe menom candiru. Stalo sa to v Brazílii roku 1997: dvadsaťtriročný mladík močil do vody. Stál pritom po kolená v rieke - naraz z nej vyskočila malá ryba. Vkĺzla mu do močovej trubice, kde sa zahryzla. Mladík (známy len pod iniciálami F.B.C.) okamžite omdlel bolesťou - ale aj potom, čo sa prebral, nebol schopný rybku z citlivého miesta dostať. Nakoniec musel podstúpiť zložitú urologickú operáciu - teprve skalpel dokázal rybu z jeho tela dostať. Lekár mladíkovi oznámil, že mal vlastne ešte šťastie, rybka menom candiru ho totiž mohla pripraviť o viac než len o mužstvo…
Rybky candiru sú po celej Južnej Amerike preslávené práve tým, že ich priťahuje pach moču; akonáhle ju ucítia, vrhajú sa za jej zdrojom - dokážu sa údajne prehrýzť pomocou svojich ostrých zubov močovou trubicou pekne ďaleko. Z neznámych dôvodov pritom uprednostňujú muža…
Horror story: Candiru: the Toothpick Fish - Weird Nature - BBC animals
Európania na ne narazili prvýkrát v polovici 19. storočia. Nemecký biológ von Martius si vtedy povšimol, že si indiáni kmeňov pozdĺž Amazonky kryjú pohlavné orgány tvrdými materiálmi. Keď sa ich pýtal, prečo, odpovedali mu, že je to kvôli candiru…
Ochranné prostriedky domorodcov
Ryba, ktorej sa báli domorodci i dobyvatelia
Podobných správ sa neskôr objavilo viac; mnoho indiánskych kmeňov a neskôr aj bielych osadníkov tvrdilo, že táto ryba naozaj existuje - a je smrteľne nebezpečná. Už prví európski vedci však upozorňovali, že niečo nie je v poriadku: podľa známych fyzikálnych zákonov by nič podobné nemalo byť možné. Candiru je totiž pomerne veľká ryba, na dĺžku môže merať až 40 centimetrov. Aby sa vošla do mužskej močovej trubice, je prakticky vylúčené - toho by mohli byť schopní len tí najmenší zástupcovia tohto živočíšneho druhu. Lenže proti nudnej teórii svedčili desiatky prípadov z celej Južnej Ameriky - niektorí vedci objavili celé dediny, kde mali chlapci amputované penisy.
Biológovia zdokumentovali tiež niekoľko prípadov, kedy candiru zaútočil na ženské pohlavné orgány, rovnakým spôsobom ako na tie mužské. Prečo vlastne? Candiru, čo je vlastne druh máčky, čiže malého sladkovodného žraloka, mal útočiť na pach moču. Ryby, ktorými sa najčastejšie živí, totiž močovinu vylučujú zo svojich žiabrov. Lenže o čo viac bolo správ a historiek, o to menej existuje doložených dôkazov. Ten popísaný v úvode článku je vlastne jediným, ktorý pochádza z modernej doby. Preto vzbudil veľkú pozornosť biológov i lekárov.
Americký morský biológ Stephen Spotte sa rozhodol vyšetriť causu candiru priamo na mieste, u Amazonky. Keď prešiel detaily prípadu, zistil, že je krajne nepravdepodobný. Odporuje fyzikálnym zákonom, aby močovou trubicou prešla celá ryba, rovnako ako je nemožné, aby si cestu prehryzla - jej zuby k tomu sú úplne nevhodné. Rovnako tak zrejme ošetrujúci lekár klamal, keď tvrdil, ako rybu z močovej trubice odstránil.
V rovnakej dobe vznikla tiež iná štúdia, ktorá prvýkrát študovala candiru a ich správanie v prirodzenom prostredí. Tá zase vyvrátila, že by boli tieto ryby priťahované pachom moču - chýbajú im totiž orgány čuchu. Historici zase zistili, že muži, ktorí študovali indiánov údajne napadnutých močožravými rybami, neovládali miestne jazyky. A predovšetkým informovali o candiru v riekach, kde sa tieto ryby nikdy nevyskytovali…
A ony ochranné pomôcky na penisoch domorodcov? Tie zrejme slúžili na ozdobu, prípadne na ochranu pred piraňami… S najväčšou pravdepodobnosťou ryby candiru na mužov nijako výnimočne neútočia. Ide len o historický mýtus, ktorý sa raz rozšíril a už sa z fantázie ľudí nedostal. Je logické, že táto téma je natoľko príťažlivá, že mu radi podliehame. Veľmi tomu pomohla i literatúra: William S. Burroughs v knihe Nahý obed popísal candiru a jej močožravé chovanie presne v súlade s legendou.
Vandélie obecná a jej život
Vandélie obecná zastaralo šulinokaz cudzopasný (tiež kandiru; rybí upír, Vandellia cirrhosa; Valenciennes, 1846) je drobná sladkovodná ryba z čeľade kandirovitých, ktorá dorastá maximálnej dĺžky 6 cm a šírky 5 mm. Je to polopriehľadný sumec úhorovitého tvaru tela. Žije v tropických sladkých vodách Južnej Ameriky, v povodí Amazonky a Orinoka, kde je domorodcami považovaný za jedno z najväčších známych nebezpečenstiev číhajúcich vo vode.
Strach domorodcov je daný spôsobom obživy vandélií, ktorým sa ľudovo hovorí rybie upíry. Ide o parazity cudzopasiace v žiabrovej dutine veľkých druhov rýb. Tu prehrýznu veľké žiabrové artérie a pijú krv vystrekovanú pod tlakom z tepny (nemusia ju sať, ako by napovedal v angličtine používaný termín „blood sucker“). Žiabrovú dutinu vyhľadávajú podľa prúdu vody vychádzajúceho zo žiabrov. Poverčiví indiáni sa v nebezpečných oblastiach vybavujú pred vstupom do vody ochrannými prostriedkami - kokosovou škrupinou na genitáliách alebo pevným podviazaním predkožky, z obavy pred vstupom vandelie do močovej trubice.
Brazílski vedci sa aktuálne venovali vandéliám obecným. Tí pod vedením Chairy Lubichovej možno prišli na to, ako sa vlastne tieto drobné rybky pohybujú na veľké vzdialenosti. Odborníci pracovali na rieke Rio Negro, kde našli 9 trnovcov druhov Doras phlyzakion, na ktorých boli prichytené práve vandélie.
Zaujímavosťou je, že v prichytených vandéliách neboli žiadne stopy krvi, kože, mäsa alebo slizu. Vědci sa tak domnievajú, že vandélie sa chceli proste „len zviezť“. Dôležitou informáciou ale v štúdii je tiež to, že vedci zatiaľ stopercentne nevedia, prečo sa vandélie na povrch veľkých rýb prichycujú.
Candiru útočí na rybu
