Ryby s očami na jednej strane: Majstri kamufláže a skrytého života

More je domovom pre nespočetné množstvo tvorov s fascinujúcimi adaptáciami. Zatiaľ čo väčšina z nás si predstaví ryby ako elegantné tvory plávajúce vo vodnom stĺpci, existuje aj skupina rýb, ktorá sa dokonale prispôsobila životu na morskom dne. Sú to ploché ryby, majstri kamufláže a skrytého života.

Ploché ryby sú majstri kamufláže.

Adaptácia na život na dne

Ploché ryby, ako napríklad raja, sú skutočne fascinujúce tvory. Ich telo je prispôsobené na život na dne mora, kde sa pohybujú elegantne a nenápadne. Tieto ryby majú široké plutvy, ktoré pripomínajú krídla, čo im umožňuje kĺzať sa po dne a zahrabávať sa do piesku alebo bahna.

Na rozdiel od väčšiny rýb, ktoré majú telo orientované vertikálne, ploché ryby ležia na jednej strane. Počas vývoja dochádza k pozoruhodnej transformácii: jedna strana tela sa stáva chrbtom a druhá bruchom. Oči sa presunú na jednu stranu tela, ktorá je teraz orientovaná smerom nahor, aby ryba mohla sledovať svoje okolie. Táto adaptácia im umožňuje dokonale sa maskovať a čakať na korisť alebo sa ukryť pred predátormi.

Anatómia plochej ryby s očami na jednej strane.

Raja: Príklad plochej ryby

Ako už bolo spomenuté, raja je typickým príkladom plochej morskej ryby. Žije na dne mora a živí sa bezstavovcami a rybami. Jej ploché telo a široké plutvy jej umožňujú efektívne sa pohybovať po dne a loviť potravu.

Ďalšie zaujímavosti zo sveta zvierat

Tieto zaujímavosti nám ukazujú, aká rozmanitá je príroda a ako sa rôzne druhy prispôsobili svojmu prostrediu.

Rýchlosť: Všeobecne sa za najrýchlejšie zviera považuje gepard. Avšak, aj v mori nájdeme rýchlych plavcov.
Veľkosť: Aj najväčší cicavec, vráskavec ozrutný, žije v mori. A nielen to, aj najväčší dravec pláva v mori.
Tehotenstvo: Spomedzi všetkých zvierat si na svoje mláďatá najdlhšie počkajú slony africké.
Sila: Ak by sa človek chcel v sile vzhľadom na svoju váhu vyrovnať istému tvorovi, musel by potiahnuť približne 6 obsadených dvojposchodových autobusov. Tento tvor dokáže odtiahnuť až 1141-násobok svojej váhy.
Dĺžka života: V ľudskom zajatí prežila najdlhší život korytnačka Adwaita, ktorá sa dožila úctyhodných 255 rokov. Vedci však v mori objavili mäkkýša menom Ming, ktorý bol, žiaľ, nedopatrením usmrtený.
Veľkosť: Najmenší morský koník má dĺžku do 32 milimetrov. Pre porovnanie, najmenší motýľ na svete, Brephidium exilis, má rozpätie krídel maximálne 20 milimetrov. Najmenší pavúk sveta je samček a žije na Borneu. V dospelosti meria niečo okolo 0,37 milimetra.

Ďalšie morské živočíchy

Okrem plochej ryby raja, existuje mnoho ďalších zaujímavých morských živočíchov, ktoré si zaslúžia našu pozornosť:

Rúrkovček: Rúrkovček je morský mäkkýš, ktorý si buduje rúrkovité obydlia z piesku a kalu. Živí sa filtrovaním drobných organizmov z vody.
Rybár: Rybár je veľký vták, ktorý loví ryby z povrchu vody. Má dlhý zobák a špecializované nohy na lov vo vodnom prostredí.
Rybárik: Rybárik je malý vták s pestrofarebným perím. Živí sa lovom malých rýb, ktoré chytá šikovným ponorom do vody.

Iné živočíchy začínajúce sa na písmeno "R"

Pre rozšírenie našich vedomostí sa pozrime aj na niektoré ďalšie živočíchy, ktorých názov začína na písmeno "R":

Radix: Radix je druh sladkovodného slimáka, ktorý obýva stojaté vody a rieky. Jeho úloha v ekosystéme spočíva v čistení vody od rias a organického odpadu.
Rajka: Rajka je tropický vták známy svojím pestrofarebným perím a komplexnými tanečnými rituálmi, ktorými samce lákajú samice.
Rajovec: Rajovec je tropická akvarijná ryba s pestrým sfarbením. Je pokojná a obľúbená v sladkovodných akváriách.
Rak: Rak je sladkovodný kôrovec s tvrdým pancierom a klepetami. Živí sa organickými zvyškami a hrá dôležitú úlohu v čistení vodných biotopov.
Rákosnička: Rákosnička je drobná žaba obývajúca mokrade a rákosiny. Je známa svojím jemným spevom a pestrým sfarbením.
Ratufa: Ratufa je veľká veverica žijúca v Ázii. Má huňatý chvost a živí sa orechmi, ovocím a kvetmi.
Razbora: Razbora je drobná sladkovodná ryba s jasnými farbami.
Rebrovček: Rebrovček je drobný slimák, ktorý žije v lesoch a na vlhkých miestach. Živí sa rastlinným materiálom.
Roháč: Roháč je veľký chrobák s mohutnými "rohmi", ktoré sú vlastne zväčšené hryzadlá. Larvy sa vyvíjajú v mŕtvom dreve.
Roháčik: Roháčik je menší príbuzný roháča. Obýva podobné biotopy a živí sa kôrou a drevom.
Roháň: Roháň je druh lesnej antilopy s dlhými zahnutými rohmi. Žije v savanách a lesoch Afriky.
Rohatka: Rohatka je veľká žaba s výraznými „rohmi“ nad očami. Obýva dažďové pralesy a živí sa hmyzom a menšími stavovcami.
Ropucha: Ropucha je suchozemská žaba s hrboľatou kožou.
Rosnička: Rosnička je malá stromová žaba s priľnavými prstami, ktoré jej umožňujú šplhať po listoch a konároch. Má krásne zelené sfarbenie.
Rosomák: Rosomák je veľká šelma z čeľade lasicovitých, známa svojou silou a dravosťou. Obýva lesy a tundru severnej Európy a Ameriky.
Rozela: Rozela je pestrofarebný papagáj pôvodom z Austrálie. Živí sa semenami, plodmi a kvetmi a je obľúbený ako domáci miláčik.
Roztočec: Roztočec je drobný pavúkovec žijúci na rastlinách, kde môže spôsobovať škody.
Rulrul: Rulrul je exotický vták žijúci v tropických lesoch. Je známy svojím melodickým spevom.
Rýpoš: Rýpoš je hlodavec žijúci pod zemou.

Metamorfóza platesy

Nový druh ryby: Histiophryne psychedelica

Americký ichtyológ opísal nový druh ryby, ktorá sa pohybuje ani nie tak plávaním, ako poskakovaním. Vyzerá ako prízrak z drogovej halucinácie.

Histiophryne psychedelica.

Charakteristika a správanie

Novoobjavená ryba Histiophryne psychedelica patrí do radu čertotvarých (Lophiiformes) a čeľade anténovcovitých (Antennariidae). Obýva vody Bandského mora pri ostrove Ambon, ktorý je súčasťou východoindonézskeho súostrovia „korenia", Molúk. Konkrétne koralové útesy. Dospelé jedince sú veľké iba približne ako ľudská päsť. Telo husto vzorované zebrovitými pásmi majú sťaby zo želatíny. Pokrývajú ho hrubé záhyby kože, aby sa ryba nezranila pri získavaní potravy, ktorú si hľadá v kútikoch a štrbinkách útesu, kde hrozia mimoriadne ostré výbežky koralov. Tvor má sploštenú hlavu s očami nasmerovanými dopredu. Vedci z toho usudzujú, že možno vidí binokulárne, tak ako ľudia. Zhrubnuté hrudné plutvy využíva ako nohy.

Unikátny pohyb

Zvlášť pozoruhodný je ale jej pohyb vo voľnejšom priestore. V podstate vtedy poskakuje, odrážajúc sa odo dna či povrchu útesu hrubými plutvami na bokoch tela. Súčasne vystrekuje vodu z malých žiabrových otvorov, čo ju posúva dopredu. Chvostom nekormidluje, ale skrúca ho do jednej strany. Ryba týmto nadobúda celkovo guľovitý tvar, ktorým pripomína nafúknutú gumovú loptu. Výtrysky vody využívajú na „štart" odo dna aj ďalšie anténovcovité a iné ryby, no ani u jednej sa dosiaľ nepozorovalo podobné poskakovanie, ako pri H. psychedelica. Objavil a pomenoval ju Theodore Pietsch z Washingtonskej univerzity v Seattle (USA).

Objav a identifikácia

Dospelého jedinca nezvyčajnej ryby s dopredu orientovanými, akoby ľudskými očami, prví zbadali v januári 2008 sprievodca a majitelia turistickej potápačskej firmy so základňou na Ambone. Prekvapivo vo frekventovanom prístave Ambonu, lebo, ako sa neskôr ukázalo, je dosť plachá. Snímky prebehli svetovými médiami. Rybu poslali na identifikáciu Theodorovi Pietschovi. Odvtedy potápači pozorovali veľký počet dospelých i mladých jedincov. Testy DNA ukázali, že ryba patrí do rodu anténovcovitých Histiophryne a je jeho tretím známym druhom. No zvyšné dva druhy sú voči nej sfarbené pomerne fádne. A navyše voči väčšine anténovcovitých a čertotvarých nemá návnady - tenké, na konci rozšírené výbežky vyrastajúce z čela. H. psychedelica to nerobí a celkove sa javí ako veľmi plachá. Už krátko po tom, čo ju potápači zbadajú, hľadá nový úkryt. Zrejme to je dôvod, prečo tak dlho unikala ľudskej pozornosti.

Farebné vzorovanie a oneskorené odhalenie

Napriek základnej skutočnosti, opäť na rozdiel od iných anténovcovitých, že farebne nesplýva s prostredím a zachováva si výrazné pásovité vzorovanie tela. Pásovanie každej ryby je navyše individuálne, podľa Rachel Arnoldovej akoby išlo o odtlačky prstov, takže vedci dokázali ľahko rozpoznávať rôzne jedince. Nedá sa ale vylúčiť, že ryba sa práve výrazným pásovaním predsa len usiluje splývať s prostredím a napodobňuje koraly. Farby a vzorovanie tela si však zachovávajú iba živé jedince. Preparáty v etanole rýchlo vyblednú, už za niekoľko dní. Vysvetľuje to kurióznu skutočnosť - Theodore Pietsch dostal dva exempláre tejto ryby už v roku 1992. Pochádzali zo zásielky živých rýb z Bali a pôvodne mali nezvyčajné sfarbenie a odosielatelia ich nazvali „esovité čerty". No sprievodné fotografie boli nekvalitné a kým exempláre dorazili, už boli prakticky biele. Keď sa na ne teraz pozrel cez mikroskop, zbadal pásovanie. Sedemnásť rokov mal v zbierkach neznámy druh ryby a neuvedomil si to!

Ligulóza na Oravskej priehrade

Oravská priehrada spolu s riekou Oravou patrí k našim najkrajším vodám. Dovolenka a lov rýb na Oravskej priehrade má vždy svoje jedinečné čaro. A to nielen pre hojnosť rýb, ale najmä pre svoje prekrásne zachovalé okolie, prírodu, množstvo tichých zátok… A ako bonus ponúka z jednej strany úžasný výhľad na Roháče v Západných Tatrách a na druhej strane na majestátnu Babiu horu. Ďalšie bohatstvo skrýva Oravská priehrada pod vodnou hladinou. Sú to kapitálne šťuky, zubáče, bolene, kapry alebo ostrieže. Hlavne šťuky a zubáče dorastajú do trofejných rozmerov.

Rybárik loví rybu napadnutú ligulózou na Oravskej priehrade.

Výskyt ligulózy

Už po ulovení niekoľkých kusov som bol nemilo prekvapený a zhrozený, podobne ako môj priateľ z Oravy. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že sú to larvy pásomnice Ligula intestinalis. Je to takmer celosvetovo rozšírený parazit rybožravého vtáctva. Ryba je len medzihostiteľom. Bežne sa vyskytuje na priehradných nádržiach, štrkoviskách, rybníkoch a iných väčších vodných plochách. Ale nie v takom množstve ako na Oravskej priehrade. Vývoj tejto pásomnice je pomerne zložitý a prebieha cez dvoch medzihostiteľov. Dospelé pásomnice cudzopasia v črevách rybožravých vtákov. Tie sú definitívnymi hostiteľmi liguly. Z vajíčok sa uvoľňujú mikroskopické voľne plávajúce larvy, označované ako coracidium.

Životný cyklus parazita

Vo vode sa stávajú potravou pre prvého medzihostiteľa, malého kôrovca - napríklad cyklopa. Cyklopy sú bežnou súčasťou planktónu, ktorým sa ryby živia. Druhým medzihostiteľom sa stáva nedravá kaprovitá ryba, živiaca sa planktónom. Okrem pleskáča to môžu byť aj belička, plotica, podustva, hrúz alebo iné druhy. Larvy liguly cudzopasia v čreve týchto rýb, z ktorého postupne prerastajú do telovej dutiny. V rybe sa larva (plerocerkoid) vyvíja niekoľko mesiacov, rok, ba niekedy aj dlhšie. Za ten čas dosiahne väčšinou veľkosť dvadsať až štyridsať centimetrov. Ale v pleskáčoch z Oravskej priehrady sme zaznamenali larvy dlhé až jeden meter pri šírke tela okolo 1,5 - 2 cm! A tak sa často stáva, že sa veľká larva dokáže dostať cez brušnú stenu až vytŕča z tela ryby von!

Dôsledky pre ryby a vtáctvo

V jednej rybe môže byť aj niekoľko lariev, ktoré rastú, a tak brucho napadnutej ryby postupne abnormálne vydúvajú. Plynový mechúr prestáva plniť funkciu, je extrémne nafúknutý a rybu ťahá k hladine. Po čase sa ryba už ani nedokáže ponoriť, len bezbranne krúži na hladine, takže láka predátora - definitívneho hostiteľa. A tým je rybožravý vták, najčastejšie čajka alebo volavka. Základnou podmienkou výskytu ligulózy je dostatok rybožravého vtáctva. A toho je na Oravskej priehrade viac než dosť! Pri bližšom pozorovaní vodnej hladiny, brehov a okolia som postupne prichádzal na nové a nové stopy po ligulóze. Najčastejšie to boli pleskáče, bezbranne krúžiace na hladine, alebo uhynuté ryby v pobreží, z ktorých sa uvoľňovali veľké larvy. Postupne som začal pozorovať volavky, čajky, ale aj kormorány, loviace pleskáče napadnuté ligulou.

Správanie vtáctva pri love

Volavky často lovili choré pleskáče netradične - priamo z vodnej hladiny. Z výšky robili prudké nálety, inokedy pleskáče po hladine doslova naháňali. Niekedy si vybrali také veľké ryby, že ich takmer nedokázali vcelku skonzumovať. Avšak zdokumentovať toto správanie nebolo vôbec jednoduché. Volavky sú totiž mimoriadne ostražité a pri priblížení okamžite unikajú. Čajky sú trochu menej bojazlivé, ale tiež veľmi opatrné… Niekedy som bol svedkom doslova drastických scén. Čajky vyzobávali napadnutým pleskáčom najskôr oči a žiabre, aby im zabránili v úniku, a až potom sa pokúšali otvoriť brušnú dutinu. Menšie ryby konzumovali vcelku priamo na hladine, väčšie si prenášali na breh, kde ich ostrým silným zobákom „porcovali“. Najskôr oddelili hlavu od trupu a až potom konzumovali vnútornosti spolu s larvami. Často o svoju korisť zvádzali urputné súboje. Celý proces sa mi viackrát podarilo aj kompletne fotograficky zdokumentovať.

Vplyv na hostiteľa a šírenie

Ligula väčšinou dokáže z hostiteľa „vysať“ len toľko energie, aby sama rástla, ale hostiteľskú rybu nechávala čo najdlhšie nažive. Je obdivuhodné, ako dokonale majú tieto pásomnice nastavenú fyziológiu, aby z hostiteľa odviedli čo najviac energie pre svoj rast, a pritom ho čo najdlhšie ponechali nažive. Má to význam najmä preto, aby definitívny hostiteľ - rybožravý vták získal dostatok času na ulovenie infikovanej ryby. Ale nie vždy je to tak. Niektoré nenažrané larvy svoju hostiteľskú rybu zabijú pomerne rýchlo.

Príčiny rozšírenia ligulózy

Ligulóza je ochorenie, ktoré sa vyskytuje na rôznych typoch stojatých vôd. Ale prečo sa v takej miere rozšírila práve na jednej z našich najkrajších vodných nádrží? Stačilo sa pozrieť na obrovské kŕdle čajok vznášajúcich sa nad Vtáčím ostrovom a bolo to celkom jasné.

Vtáčie ostrovy a ich vplyv

Ďalšou zaujímavosťou Oravskej priehrady je, že sa tu nachádzajú dva ostrovy. Známy je najmä Slanický ostrov umenia, ktorý je pozostatkom zaplavenej obce Slanica. Ide o vyhľadávanú turistickú atrakciu, keďže sa na ňom nachádza kostol s expozíciou oravského ľudového umenia, plastiky a maľby. Druhým je menej známy Vtáčí ostrov. Je menší a je vyhlásený za chránené vtáčie územie so zákazom vstupu. Prioritne je určený na ochranu rybára riečneho a kalužiaka červenonohého. Tých je tu však len niekoľko kusov. Avšak podľa aktuálnych vyhlásení ornitológa Dušana Karasku tu hniezdi až okolo 2000 párov rôznych vtáčích druhov!

Kontroverzie okolo ochrany vtáctva

Každý, kto sa danou problematikou čo i len trochu zaoberá, veľmi dobre vie, že sa pod „rôznymi vtáčími druhmi“ - v tomto prípade - skrývajú predovšetkým obrovské kolónie veľkých rybožravých čajok. Toto nebývalé množstvo agresívnych čajok nedovolí úspešné vyvedenie mláďat iných druhov vtáctva. A to ani rybára riečneho a kalužiaka červenonohého! A pokiaľ predsa, tak len v minimálnom počte. Paradoxne tak chránený vtáčí ostrov poskytuje nadštandardný luxus práve týmto nežiaducim agresívnym čajkám, ktorých sú milióny na pobreží morí a státisíce vo vnútrozemí. Napriek tomu, že sa na Oravskej priehrade nachádza už jeden chránený vtáčí ostrov, ktorý, zdá sa ani zďaleka, neplní funkciu, pre ktorú bol prioritne vyhlásený, plánuje sa výstavba ďalšieho!

Nové vtáčie ostrovy: Prínos alebo riziko?

To, že výnimočne (zhruba raz za sedem i viac rokov) dochádza k čiastočnému zatopeniu chráneného ostrova a ohrozeniu znášky vtáctva, je len zavádzaním verejnosti, nie argumentom! Veď na štrkových riečnych laviciach k tomu dochádza každoročne a vtáky jednoducho nakladú ďalšiu znášku… Alebo argument, že sa vtáci už na jednom ostrove tlačia, že je tu zobák na zobáku… Kto sa tu však naozaj tlačí? Koľko je tu tých reálne ohrozených druhov? A ak sa tu rybáre riečne a kalužiaky červenonohé tak tlačia - sú naozaj ešte ohrozené? Nie, netlačia sa tu rybáre ani kalužiaky, ale veľké agresívne čajky! Je viac ako pravdepodobné a logické, že aj na novom vtáčom ostrove, podobne ako na tom už existujúcom, nájdu ideálne podmienky na hniezdenie opäť len veľké agresívne druhy čajok. Tie však rozhodne nepatria k cieľovým druhom ochrany prírody a tobôž nie na Orave!

Dopad na ekosystém

Výstavba tejto novodobej „vtáčej pyramídy“ - ak sa skutočne zrealizuje - prispeje len k ďalšiemu šíreniu nepôvodných agresívnych čajok, k rozširovaniu ligulózy a ďalších ochorení prenášaných vodným vtáctvom. Ligulóza nie je ochorením, ktoré by bolo prenosné alebo nebezpečné pre človeka. Ale jednoznačne si táto parazitóza zaslúži hlbšiu pozornosť a podrobnejší výskum. Rovnako stojí za zváženie opodstatnenosť podpory výskytu ich definitívnych hostiteľov, hoci aj budovaním nových vtáčích ostrovov. A napokon, je tu okrem ligulózy ešte množstvo ďalších ochorení, ktoré rybožravé vtáctvo prenáša a tie už môžu predstavovať reálne riziko aj pre ľudí. Súhrnné pomenovanie pre čajku bielohlavú, striebristú a čajku žltonohú. Sú najčastejšími hostiteľmi liguly. Ligulóza sa však môže vyskytnúť aj u ostatných druhov čajok, volaviek a podobne. Pritom vonkoncom nie sú ohrozené. Naopak!

Prispôsobivosť čajok

Masovo sa vyskytujú prakticky po celom svete, hlavne na morských pobrežiach. Sú dokonale prispôsobivé. V prípade potreby dokážu migrovať na obrovské vzdialenosti z morských pobreží (kde sú ich už milióny!) až hlboko do vnútrozemia. Aj keď sú prioritne rybožravé, vedia sa priživiť tiež na najrôznejších odpadkoch, hlavne na smetiskách.

tags: #ryba #s #ocami #na #jednej #strane