Ryba z doby ľadovej: Charakteristika a osud síha marény na Slovensku

V 21. storočí sme svedkami smutného konca ďalšieho živočíšneho druhu. Ryba síh maréna (Coregonus maraena), ktorá kedysi obývala vody Štrbského plesa, s najväčšou pravdepodobnosťou už v nich nepláva. Už v roku 1984 bolo Štrbské pleso pravdepodobne posledným miestom na Zemi, kde táto ryba žila vo svojej čistej genetickej forme.

Síh maréna (Coregonus maraena)

Charakteristika Síha Marény

Tento druh bol unikátny tým, že Štrbské pleso bolo pravdepodobne posledným miestom na Zemi, kde sa vyskytovala táto ryba v čistej genetickej forme. Následné pátranie odhalilo, že ide o síha marénu, pôvodom z poľského jazera Miedwie, ktorý bol do plesa nasadený spolu s jalcom tmavým ešte v roku 1929.

Síh maréna bol v minulosti cenený najmä ako kulinárska pochúťka. "Síha chceli preto rozmnožiť po celej Európe. Tak sa vlastne dostal aj do plesa. Ide však o extrémne chúlostivú rybu, ktorej umelý odchov patril k vysoko stratovým a neudržateľným.

Preto zhruba v polovici 20. storočia krížence boli odolnejšie, no vďaka tejto ľudskej „šikovnosti“ časom došlo k úplnému vymiznutiu čistej formy síha marény v prírode. Podľa odborníkov bolo pleso uchránené pred hybridizáciou tým, že od jednorazového zarybnenia v roku 1929 sa do neho už žiaden iný síh nedostal.

Príčiny Vymiznutia Síha Marény

Na postupné vymiznutie síha a ďalších druhov rýb sa z časti podieľal človek a z časti príroda sama. Medzi hlavné príčiny patria:

• Eutrofizácia: Prirodzený nárast anorganických látok vo vode a jej následné zozelenenie, ktoré neminulo ani Štrbské pleso.
• Znečistenie: Štrbské pleso nemá žiadne prítoky, a preto si musí so všetkým, čo do neho "spadne", poradiť samo. Okrem biologického materiálu sme do plesa nahádzali veľa aj my. Už v roku 1983 bola v rámci snáh o zlepšenie čistoty vody zrušená reštaurácia postavená priamo nad hladinou plesa, takzvaná Stará plaváreň. Potápači následne z dna vytiahli asi jedno nákladné auto odpadkov.
• Invázne druhy: V 70. rokoch 20. storočia sa do plesa dostali plotica, šťuka a ostriež. Pôvodne nasadené ryby začali odchádzať. Nové druhy rýb ich jednoducho vytlačili, či už predačným tlakom, alebo potravnou konkurenciou. Odkiaľ sa ryby v plese vzali? Ťažko povedať, no hlavnými podozrivými sú vodné vtáky, ktoré mohli priniesť už oplodnené ikry v konečnom vývojom štádiu prilepené na svojich nohách, a opäť ľudská nezodpovednosť.
• Prikrmovanie dravých rýb: K udomácneniu dravých rýb sme do značnej miery opäť prispeli my. Ich prikrmovanie sa stalo akýmsi národným športom. Aj napriek snahám ochranárov poučiť ľudí o negatívnom dopade tejto „zábavky“, len počas jednej letnej sezóny (2002), narátali 300 kilogramov nahádzaného pečiva v plese.

Snahy o Záchranu Síha Marény

Štátne lesy TANAP-u spolu s odborníkmi z celého Slovenska vyvinuli značné úsilie na záchranu síha. Už v 80. rokoch 20. storočia pristúpili k viacerým opatreniam na zastavenie znečisťovania vody v plese. V roku 2000 vznikla špeciálna skupina na záchranu síha. O rok na to potápači pomocou svojpomocne vyrobeného podvodného vysávača z dna plesa vysali viac ako pol tony oplodnených ikier ostrieža. Ten sa však nemienil vzdať a počas nasledujúcej sezóny nakládol o 100 kilogramov ikier viac.

V priebehu rokov 2000 až 2009 boli odlovené stovky plotíc a asi 20 šťúk. Tieto opatrenia síhovi pomohli, no iba pribrzdili jeho zánik. Posledná udalosť, ktorá mala pre síha pravdepodobne katastrofálne následky, bolo nevysvetliteľné rozmnoženie rias v rokoch 2013 - 2014. Rok predtým sa pritom zdalo, že všetky opatrenia na vyčistenie vody boli úspešné.

Viditeľnosť sa pohybovala okolo troch metrov a zmizol aj typický rybací zápach. Rozbory vody ukázali, že ide o zelenú riasu z radu desmídie. Záhadou bolo, že až 99% rias v plese tvoril tento jediný druh. Podľa odborníkov to bolo minimálne zvláštne, pretože pri vzniku vhodných podmienok pre rast rias vo vode je neobvyklé, že sa rozmnoží len jeden druh. Následné rozbory však nepomohli odhaliť skutočnú príčinu tohto javu.

Súčasný Stav a Budúcnosť

Posledné dostupné správy o síhovi v plese pochádzajú z roku 2016. Vtedajšie prognózy boli jasné: síh v plese v dohľadnej dobe s najväčšou pravdepodobnosťou vyhynie. Tento fakt potvrdil aj P. Kráľ."V prírode nikdy nič nie je 100%, no indície veľmi vážne naznačujú, že tento druh v jazere vymizol.

Otázkou ostáva, či za vyhynutím ďalšieho živočíšneho druhu na našej planéte stojíme my - ľudia, alebo samotná príroda. Tým, že sme do prirodzene nezarybneného jazera nasadili ryby, tým, že sme ho začali využívať na rekreačné účely a za niekoľko desaťročí do neho nahádzali tony odpadkov, sme mnohé procesy zásadne popohnali."

Iné Ohrozené Druhy Rýb na Slovensku

Okrem síha marény existuje na Slovensku viacero ďalších chránených druhov rýb, ktoré si zaslúžia pozornosť a ochranu:

• Blatniak tmavý (Umbra krameri)
• Čík európsky (Misgurnus fossilis)
• Hrebenačka Balonova (Gymnocephalus baloni)
• Hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetser)
• Hrúz fúzatý (Romanogobio uranoscopus)
• Hrúz Kesslerov (Romanogobio kesslerii)
• Jeseter jadranský (Acipenser naccarii)

Zoznam Chránených Druhov Rýb na Slovensku

Na Slovensku existuje niekoľko druhov rýb, ktoré sú chránené z dôvodu ich ohrozenia alebo vzácnosti.

Charakteristika vybraných druhov rýb

• Blatniak tmavý (lat. Umbra krameri): Je malá, ohrozená sladkovodná ryba, ktorá dorastá do dĺžky približne 10-15 cm. Má podlhovasté telo s tmavohnedým sfarbením a svetlejšími škvrnami. Patrí medzi reliktné druhy, ktoré prežili z doby ľadovej, a je jediným zástupcom svojho rodu v Európe. Obýva pomaly tečúce alebo stojaté vody s bahnitým dnom a bohatou vegetáciou.
• Čík európsky (lat. Misgurnus fossilis): Známy aj ako čík pruhovaný, je podlhovastá sladkovodná ryba dorastajúca do dĺžky 20-30 cm. Má valcovité telo s charakteristickým pruhovaním a drobnými fúzikmi okolo úst, ktoré mu pomáhajú hľadať potravu. Obýva stojaté a pomaly tečúce vody s bahnitým dnom, ako sú riečne ramená, jazerá a mokrade.
• Hrebenačka Balonova (lat. Gymnocephalus baloni): Známa aj ako hrebenačka vysoká, je sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých. Dorastá do dĺžky približne 10-15 cm a má pretiahnuté telo so žltkastým až hnedastým sfarbením a tmavými škvrnami. Vyznačuje sa vysokým telom a ostnatými plutvami. Obýva pomaly tečúce rieky a stojaté vody s piesočnatým alebo bahnitým dnom.
• Hrebenačka pásavá (lat. Gymnocephalus schraetser): Je sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, ktorá dorastá do dĺžky 15-30 cm. Má pretiahnuté telo so žltkastým až hnedastým sfarbením a charakteristickými tmavými priečnymi pásmi na bokoch. Vzhľadom pripomína ostrieža, no na rozdiel od neho má menej výrazné ostne na chrbtovej plutve. Vyskytuje sa vo veľkých riekach s piesočnatým alebo kamenistým dnom.
• Hrúz fúzatý (lat. Romanogobio uranoscopus): Je malá sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, dorastajúca do dĺžky približne 10-15 cm. Má pretiahnuté telo s olivovo-hnedým sfarbením a svetlejšími škvrnami. Charakteristickým znakom sú dva páry fúzikov pri ústach, ktoré mu pomáhajú pri hľadaní potravy na dne riek. Obýva čisté, dobre okysličené rieky s piesočnatým alebo štrkovitým dnom.
• Hrúz Kesslerov (lat. Romanogobio kesslerii): Patrí medzi menšie sladkovodné ryby z čeľade kaprovitých a dorastá do dĺžky 10-15 cm. Jeho telo je štíhle, sfarbené do svetlosivej až hnedastej farby, pričom po bokoch má tmavé škvrny. Pri ústach sa nachádzajú dva páry fúzikov, ktoré využíva na hľadanie potravy na dne. Vyskytuje sa v čistých, dobre prúdiacich riekach.
• Jeseter jadranský (lat. Acipenser naccarii): Je vzácny druh jesetera, ktorý obýva predovšetkým rieky ústiace do Jadranského mora, najmä v Taliansku a na Balkáne. Dorastá do dĺžky približne 1,5 metra a môže vážiť až 25 kg. Jeho telo je pretiahnuté, pokryté radmi kostných štítkov a typickým znakom je predĺžený rypák s fúzikmi, ktoré mu pomáhajú pri hľadaní potravy. Je anadromný druh, čo znamená, že žije v mori, ale rozmnožuje sa v sladkých vodách.

tags: #ryba #z #doby #ľadovej #charakteristika

Populárne príspevky:

• Jedlé tekvicové semienka
• Efektný vianočný dezert
• Obložené chlebíčky pre každú príležitosť
• Stravovanie v okolí Hotelovej akadémie
• Recept na cuketový koláč