Rýchla príprava jedla počas pôstu: Recepty a tradície

Pôst, obdobie striedmosti a odriekania, má v rôznych kultúrach a náboženstvách hlboké korene. Okrem duchovného rozmeru môže byť pôst prospešný aj pre naše telo, umožňujúc mu odpočinok od neustáleho trávenia. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty pôstu, jeho históriu, benefity a praktické recepty na rýchle a chutné jedlá, ktoré si môžete pripraviť počas tohto obdobia.

Pôst: Tradícia s rôznymi významami

Pôst môže mať rôzny význam, od náboženského až po zdravotný. Využíva sa napríklad v predveľkonočnom alebo predvianočnom období na odľahčenie tela pred sviatkami.

Okrem náboženskej tradície a ľudových zvykov si môžeme nastaviť riadený pôst na relaxáciu, očistu od prejedania, po liečbe antibiotikami, na schudnutie alebo na vyliečenie telesných neduhov. Pôst má aj duchovnú rovinu, v histórii sa postili "hriešnici", hladovku držali protestujúci a mystici vydržali bez jedla dlho.

Trochu z histórie pôstu

Pôst je obdobie, keď doprajeme nášmu telu odpočinok od trávenia jedla a nápojov. Aj pôst v náboženskom kontexte môžeme využiť na striedmosť. Náboženstvá väčšinou nadväzovali na prirodzený kolobeh prírody, zvyky ľudí z hôr, lesov a jednoduchých obydlí. Logicky sa postilo koncom zimy, keď dochádzali skladovateľné zásoby.

V pivniciach zostávalo obilie, semená tekvice, slnečnice, ľanu a konope, sušené plody ako lesné bobule (hloh, brusnice, kľukva, šípky a trnky), byliny, rastliny, kôra stromov, huby zemné i stromové. V záhradách sa pestovali tekvica, kapusta, špenát, bôb, fazule, hrach, cícer, šošovica, repa, cibuľa a cesnak. Používali sa mak, slnečnica, ľan a konope, a samozrejme bylinky.

Neskôr prišli s objavmi a nájazdmi dobyvateľov nové plodiny, ktoré sú pre nás už samozrejmosťou - pohánka, zemiaky, kukurica. Ako ľuďom dochádzali potraviny, prirodzene sa uskromňovali, aby vydržali do prvej úrody či lesného zberu koncom jari. Zvyčajne sa v pôste nejedlo mäso, nič mastné, pochádzajúce z cicavcov či vtáctva. Deťom boli povolené ryby, tie mohli jesť aj tehotné a starší. Ak sa našli raky, potočné ustrice či slimáky, mohli sa zjesť. V zimnom období sa začína obdobie pôstu Popolcovou stredou a končí sa po 40 dňoch Veľkou nocou.

Ako jesť počas pôstu?

Ak sa rozhodneme držať pôst, je dobré dať si cieľ, dôvod, prečo ho chceme dodržať, a nastaviť si dĺžku trvania.

#1: Jednodňový opakovaný pôst

Dôvodom je očista a úľava tráveniu. Toto obmedzenie môže byť úplné, 24 hodín vydržíte s vodou alebo s bylinným čajom, napríklad žihľavovým. Ak sa na takýto pôst necítite, môžete stravu obmedziť na zeleninové šťavy. Výborná je zo stonkového zeleru, špenátu s ume octom alebo citrónom. Hydratácia je dôležitá, pite pravidelne, a ak vám začne byť zima, skúste čaj alebo pridajte pohyb.

Takáto očista by mohla byť sprevádzaná duševnou aktivitou, ako je vzdelávanie, príjemnou a nenáročnou prechádzkou, starostlivosťou o telo - doprajte si voňavý bylinkový kúpeľ, pedikúru, masku na tvár a vlasy. Možno byť celý deň osamote, vypnúť telefón a zabudnúť na internet. Takýto krátky pôst je výborné sprevádzať meditáciou a uvoľnením mysle od bežných starostí.

Jednodňový pôst sa dá opakovať každý týždeň alebo si ho nastaviť v iných pravidelných intervaloch. Sami odpozorujete, aké signály vám vaše telo vysiela. Pôst sa dá nastaviť aj na 24 hodín, prestanete jesť o 19.00 a ďalšie jedlo si doprajete o 18.00 na druhý deň. Medzitým spíte, čas bez jedla vám nepríde taký dlhý. Posledné aj prvé jedlo by mohla byť ryža, cestoviny, polievka alebo niečo teplé, no nie mäso, mlieko ani studená surová zelenina.

#2: Dlhý pôst - obmedzenie mäsa a živočíšnych tukov

V obchodoch je veľká ponuka, a tak zostať aspoň 40 dní bez mäsa nikomu neuškodí. Ako pri každej diéte (myslím tým nastavenie inej stravy ako bežnej) je dôležité dbať na vyvážené pomery. Možno sa poradiť s výživovým poradcom a spolu zostaviť jedálniček.

Aký bol pôst za čias starého otca? Jedli sa prevažne zemiaky, kyslá kapusta, cesnak, cibuľa. Obilné a bezlepkové kaše sladené melasou či medom. Tradičné jedlá boli lokše, zemiakové placky, špenát s vajíčkom a zemiaky, zemiaky v šupke, posolené, s kyslým mliekom - pripravovaným doma. Dôležitou súčasťou boli múčne jedlá ako cestoviny, chlieb, ochucovaný zemiakmi, bylinami, pečený z rôznych druhov zŕn a semien. Zo zvyškov múk sa vyrábali placky, a aby ich nejedli suché, potreli ich olejom zo slnečnice alebo maslom, ak bolo. Už v minulosti gazdiné poznali nakličovanie zŕn, jedol sa pôstny kalkýš. Spomienky na babičkine jedlá: zemiaková fučka, erteple.

Tipy na pôstny štandard

• Využívajte celé zrná, namočené a uvarené ako súčasť zeleninovej prílohy alebo kaše (napr. pohánka, pšenica).
• Obmieňajte strukoviny - hrachovú polievku, šošovicu (dnes dostanete v minimálne 4 druhoch), fazuľu, cícer, bôb, sóju.
• Kombinujte huby ako hliva, dubáky, šampiňóny, uchovec bazový a plamienka zimná.
• Nakličujte.
• Ak si doprajete v pôste ryby, dbajte na ich úpravu - losos na pare je ľahší/zdravší ako vyprážaný kapor.
• Vypestujte si sami výhonky rukoly, horčice, ďateliny, pažítky, postrihané sú výborné k nátierkam, do dipov a omáčok.
• Koreňová zelenina sa výborne kombinuje v šalátoch, polievkach, ale i pečená s orechmi, gaštanmi, cesnakom, cibuľou a bylinkami.
• Nezabúdajme na mak, orechy, semená a sušené plody.
• Pro- a prebiotiká nám doplnia bryndza, cesnak s tvarohom, ricottou.
• Stále je obdobie, keď vieme piť nechladené smoothie - kombinujeme banán s proteínmi hrachu, konope, vitamínmi, čerstvým špenátom, mangoldom, jablkami aj citrusmi, zázvorom, škoricou, kurkumou.
• Výbornými zohrievačmi a liečiteľmi prezimených tiel aj posilňovačmi imunity sú čili, zázvor, klinček, škorica, kurkuma. Bylinky ako repík, harmanček, medovka, slez, šípky, trezalka, túžobník, baza, šalvia…
• Nejedzte a nepite studené jedlá, ráno začíname vlažnou vodou, a ak sa dá, aspoň pol hodiny po nej nejedzme a nepime. Raňajkujeme teplé (nie horúce) jedlá ako kaše sladené medom, obohatené olejom (sezam, rakytníkový, konopný, cédrový, perilový) a semienka so sušeným ovocím.
• Dopĺňame vitamíny C, A, B6, B12, D3 + K2, pangamín, magnézium, nezabúdajme na zinok a selén, draslík a vápnik, pridajte si chlorelovú kúru alebo zelený jačmeň.
• Snažíme sa začať s postupným otužovaním nôh (studená sprcha, prebehnutie po snehu) a následne zahriať usušením, naolejovaním zahrievajúcim olejom a hrubými ponožkami.

Recepty na rýchle pôstne jedlá

Po hojných fašiangoch sa začína pôst a mnohí sa počas tohoto obdobia vyhýbajú mäsu. Tu je niekoľko receptov na rýchle a chutné jedlá, ktoré si môžete pripraviť:

1. Cesnačka

Staré mamy vedeli, že telu treba dodávať aj tekutiny a pripravovali z pár ingrediencií hotové pochúťky. Rýchlou dobrotou je napríklad cesnačka.

1. Na masle vo veľkom hrnci opražte cibuľu, pridajte cesnak a minútu povarte.
2. Vmiešajte múku a postupne prilievajte vývar.
3. Znížte oheň a odokrytú polievku varte ešte 15 minút. Pridajte kajenské korenie.

2. Granadír

Granadír je jednoduché jedlo, napriek tomu ho pripravujeme rôzne.

1. Zemiaky ošúpte a nakrájajte na menšie kocky. Cibuľu nasekajte nadrobno. Na panvici rozohrejte maslo, olivový olej a cibuľu a orestujte. Pridajte zemiaky, osoľte a okoreňte podľa chuti. Nezabudnite na mletú červenú papriku, bez ktorej by granadír nebol tým pravým. Miešajte, kým zemiaky trošku nezmäknú a neobalia sa koreniami a cibuľou.
2. V inom hrnci si uvarte fliačky podľa návodu.

3. Krúpy s cuketou

1. V menšom hrnci zohrejte 700 ml vody s čajovou lyžičkou soli.
2. Na hlbšej panvici zahrejte olivový olej a opečte na ňom cesnak a cibuľu dosklovita. Pridajte nastrúhanú cuketu, papriku a paradajky nakrájané na menšie kúsky, premiešajte a opekajte. Teraz pridajte prepláchnuté jačmenné krúpy (môžete ich hodinu predtým nechať napučať vo vode), premiešajte a podlejte vínom.
3. Nakoniec krúpy zalejte paradajkovou šťavou a dochuťte bylinkami. Pridajte aj časť odloženej horúcej osolenej vody. Miešajte, kým sa voda nevpije do krúp. Dolejte aj zvyšok vody a stále miešajte na strednom plameni, kým nebudú krúpy uvarené.

4. Zemiaky na sklovito s cibuľou

1. Pridáme hladkú múku.
2. Na sporáku necháme zemiaky s múkou prevrieť, pritom miešame, aby zemiaky boli do sklovita.
3. Nakrájame si cibuľu, čím viac, tým lepšie. Na masti, alebo oleji ju opražíme pekne do hneda a chrumkava.

5. Rýchla pôstna hŕstková polievka

V našich jedlách často strukoviny absentujú, hoci sú nesmierne zdravé a poskytujú telu bohaté množstvo ľahko stráviteľných živín a vlákniny. Táto rýchla pôstna hŕstková polievka, s pečivom či bez, rýchlo zasýti celú rodinu. Navyše, nakoľko sa jedná o jedlo z jedného hrnca, nezostane vám po jej príprave v kuchyni ani veľa neporiadku. Toto jedlo je nielen výborné, ale zároveň pôstne, ideálne pre tých, ktorí sa rozhodli počas 40 dní obmedziť svoju stravu a odľahčiť jedálniček.

6. Cviklovo-zemiakový šalát

Cviklovo-zemiakový šalát si môžete pripraviť ako prílohu k rybe, no v období pôstu vám poslúži aj ako výživný obed či večera. Pre ešte odľahčenejšiu verziu môžete majonézu v recepte nahradiť kyslou smotanou alebo bielym jogurtom. Cviklovo-zemiakový šalát tak splní vaše pôstne stravovacie preferencie bez zbytočného kompromisu, čo sa týka chuti.

7. Lusková polievka na kyslo

Chutná a blesková, to je lusková polievka na kyslo pripravená z mladých bielych fazuľových strukov. Táto surovina je bohatá na rastlinné bielkoviny, zasýti a je skvelou pôstnou pochúťkou. Na jej prípravu pre celú rodinu vám navyše bude stačiť ani nie pol kila strukov, zemiaky, mlieko a ocot na dochutenie. Polievočka chutí výborne samotná, ale i s čerstvým pečivom. Môžete sa vyhnúť aj zahusteniu múkou a na hutnejšiu konzistenciu použiť postrúhaný zemiak.

8. Koláč z kyslej kapusty

Skúšali ste už niekedy upiecť koláč, v ktorom je hlavnou ingredienciou kapusta? Ak je odpoveďou nie, mali by ste to určite napraviť. Kyslá kapusta je obľúbeným sezónnym druhom zeleniny, ktorá sa tradične konzumuje v chladnejších mesiacoch. Menej tradičný je však už spôsob prípravy tohto receptu. Ku koláču z kapusty sa skvele hodí klobása, či slanina, no v pôstnom období vám poslúži aj ako príloha k hustým strukovinovým polievkam.

9. Kulajda s hubami a kôprom

Kulajda s hubami a kôprom je tradičná česká polievka tvorená zásmažkou, mliekom či smotanou, hubami a tradičnou pôstnou surovinou - zemiakmi. Dochutiť ju môžete kôprom, octom a cukrom.

Tradičné veľkonočné jedlá a pôst

Pre kresťanov predstavujú veľkonočné sviatky najväčšie cirkevné sviatky v roku, pri ktorých sa oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a oslava víťazstva nad smrťou. Okrem toho sú tieto dni úzko späté s oslavami príchodu jari, a preto sa v tomto období prelínajú mnohé cirkevné aj ľudové tradície. Sláveniu Veľkej noci predchádza 40-dňový pôst, ktorý vyvrcholí veľkými prípravami v kuchyni. Veľká noc má totiž nielen rozmer cirkevný, v mnohých rodinách je to príležitosť na milé rodinné stretnutia a príjemný čas strávený v spoločnosti dobrého jedla a pitia.

Štyridsaťdňové pôstne obdobie pred Veľkou nocou začína na Popolcovú stredu a končí na Veľký piatok. Počas tohto obdobia zmĺkli akékoľvek oslavy a spevy, ženy sa prestali schádzať na priadkach, odložili farebné oblečenie, muži sa dokonca vzdali alkoholu a fajčenia. Zásadné zmeny sa dotkli aj jedálnička. Počas pôstu sa nejedlo mäso, niektorí sa dokonca dokázali vzdať ďalších produktov teplokrvných zvierat. Nekonzumovali teda vajíčka, syry ani mlieko. Jedlá počas pôstu boli veľmi jednoduché - najmä z múky, zemiakov a kyslej kapusty.

V súčasnosti sa azda iba najodhodlanejší podujmú na striktné zmeny v jedálničku. Avšak, práve toto ročné obdobie, kedy jar strieda zimu, je pre mnohých ideálnym časom na odľahčenie trávenia a detoxikáciu. Existuje mnoho spôsobov, ako urobiť malé prospešné “pôstne” zmeny. Dobrou voľbou sa môžu stať výdatné zeleninové alebo strukovinové polievky, jedlá z brokolice alebo jedlá z karfiolu.

Tradičné veľkonočné jedlá na Zelený štvrtok

Veľkonočný týždeň začína Kvetnou nedeľou. Je to nedeľa, ktorá otvára týždeň s niekoľkými veľkonočnými sviatkami. Jedným z prvých je Zelený štvrtok, ktorý má byť spomienkou na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva a je pomenovaný podľa zelene v Getsemanskej záhrade.

V tradíciách sa tento deň spája s jedením zelených jedál, aby sa ľudia mohli celý rok tešiť dobrému zdraviu. I naďalej je to však pôstny deň, preto hrajú prím najmä jedlá zo špenátu, mladej žihľavy a šťaveľu. V súčasnosti sú obľúbené rôzne druhy zelených šalátov, rukola, špargľa, medvedí cesnak a petržlenová vňať. V minulosti sa na Zelený štvrtok zvykli robievať aj široké domáce rezance a veľmi husté zeleninové polievky, ktoré mali ľudí nasýtiť, aby bez veľkého pokušenia zvládli piatkový pôst.

Tradičné veľkonočné jedlá na Veľký piatok

Veľký piatok je najvýznamnejším cirkevným sviatkom. Je dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Veľký piatok sprevádza množstvo tradícii a v minulosti sa verilo v jeho magickú silu. V tento deň napríklad nesmeli ženy prať, nesmelo sa hlboko ryť do zeme a dodržiaval sa prísny pôst. Kto vydržal, nejedol celý deň. Povolené však bolo najesť sa dosýtosti iba jeden krát za deň - avšak naďalej nemäsité jedlá.

Tradičné veľkonočné jedlá na Bielu sobotu

Bielou sobotou sa 40-dňový pôst ukončuje. V tento deň Ježiš odpočíva vo svojom hrobe a veriaci sa mu chodia ukloniť do kostolov. Názov sviatku je odvodený od zvyku zažínať nové svetlo. Biela sobota bola dňom veľkých príprav, aby bolo ďalšie dni čím pohostiť návštevy a šibačov.

Pokračovalo sa teda vo vypekaní kysnutých koláčov, no na svoje si už prišli aj páni. Obed patril napríklad bielej veľkonočnej polievke s údeným mäsom. Piekla sa veľkonočná baba alebo veľkonočná plnka. Ide o slané jedlá, v ktorých je hojné zastúpenie vajec a údenín. Svoje miesto na slávnostnom stole má tiež veľkonočná paska (okrúhla alebo podlhovastá), pletenec a vianočka. Nesmie chýbať ani veľkonočná hrudka z vajec, v niektorých regiónoch známa ako syrek (resp. sirek). Toto jedlo z vajec, mlieka a korenín patrí medzi najtypickejšie veľkonočné jedlá, ktoré sa v inom období roku nepripravujú.

Tradičné veľkonočné jedlá na Veľkonočnú nedeľu a pondelok

A je tu Veľkonočná nedeľa, radostný sviatok zmŕtvychvstania Ježiša Krista! Je spojený nielen s cirkevným slávením, ale aj s bohatými oslavami, ktoré pretrvávajú až do Veľkonočného pondelka. V tieto dni sa stoly prehýbali pod tradičnými dobrotami z vajec a údenín. Nechýbala domáca šunka, veľkonočná tlačenka, sladký alebo slaný veľkonočný baránok či veľkonočná bábovka. Na obložených misách dominovali zemiakové šaláty, klobásy, slaniny a syrové rolády. Rozkrájal sa veľkonočný syrek a paska.

Starou tradíciou bolo i pečenie jahňaťa alebo kozľaťa, v dnešnej dobe sa do popredia dostáva pečený králik alebo pečené kura s bohatou šťavnatou plnkou. Pri chystaní veľkonočného pohostenia sa myslelo samozrejme aj na koláče a zákusky. K tradičným kysnutým koláčom sa neskoršie pridali šťavnaté zákusky a rezy. Stávkou na istotu budú napríklad punčové rezy, londýnske rezy, nebeské rezy, veterníky, veľkonočné muffiny, veľkonočné čokoládové vajíčka, ktorým sa potešia veľkí aj malí šibači.

tags: #rýchla #príprava #jedla #cez #pôst #recepty

Populárne príspevky:

• Recept na vaječný likér
• Tipy pre úspešný pohovor
• Návod na triedenie obrazových prvkov
• Červená kapusta s karamelom
• Valentínska Večera v Margite Ilone