Slovenský Komlóš, tradície a kontroverzie okolo Ľudovíta Štúra
Slovenský Komlóš je jedným z najdôležitejších centier slovenskej menšiny v Maďarsku. Mestečko s 5800 obyvateľmi leží v Békešskej župe, na polceste medzi Békešskou Čabou a Segedínom, pričom sa k slovenskej národnosti hlási 27 % z nich.
Poloha Békešskej Čaby v Maďarsku
Prvý písomný údaj o obci pochádza z roku 1219 a v listinách z rokov 1464-69 sa uvádza názov Komlóš, čo v maďarčine znamená chmeľ. Údajne ho tu pestovali maďarskí gazdovia pre dvorské pivovary kráľovského rodu Árpádovcov. Turecké výpady neobišli ani toto územie a osada v roku 1596 kompletne ľahla popolom. V nasledujúcom období územie pustlo, až kým ho nevyženil barón Juraj Rudňanský.
Ten mal slovenských predkov a práve on prišiel na myšlienku, že toto nehostinné územie môžu zveľadiť iba pracovité slovenské ruky. Začiatkom roka 1746 sem priviedol prvých 45 slovenských rodín, ktoré sa hlásili k evanjelickej cirkvi. Títo ľudia hľadali náboženskú slobodu a pôdu na obrábanie. Barón im dal oboje a tak položili pevné základy novej osady a pomenovali ju Slovenský Komlóš. Pôda sa časom stala veľmi výnosnou a územie prosperovalo.
Jedným z posledných dôležitých historických míľnikov bola reakcia na povojnový národnostný útlak, kedy veľká časť Slovákov zo Slovenského Komlóša využila dohodu medzi Maďarskom a Československom o vzájomnej výmene obyvateľstva. V rokoch 1947-48 sa 939 rodín (3254 obyvateľov) presťahovalo a usadilo v Galante, Horných a Dolných Salibách, Matúškove, Čiernom Brode, Tomášikove a v Mostovej.
Život komlošských Slovákov dnes je aktívny, pričom sa usadili v najstaršej budove, ktorú Slováci postavili - v modlitebni, ktorá v súčasnosti žije čulým spoločenským životom. Riaditeľka slovenskej základnej školy Zuzana Lauková opísala život miestnej slovenskej komunity a rozprávala o školských aj mimoškolských aktivitách detí.
Kulinárnou kuriozitou dolnozemských Slovákov je "cigánka", ktorú pripravujú členovia a priaznivci miestnej slovenskej samosprávy. Cigánku môžeme pokladať za špeciálny čabiansky výrobok zakáľačky. Surovú bravčovú pečeň (pečenka, čierna pečenka) pomelú mlynčekom, zamiešajú do nej trošku korenenej klobásovej plnky, málo obarenej slaniny, na drobno posekanú cibuľu a jedno vajce.
Z týchto prvkov zloženú, dôkladne zmiešanú hmotu po 10 až 15 dekagramových kusoch obalia do sadlovej blany, narezanej na plátky (plachtička) vo veľkosti dlane a takto získajú taštičky, ktoré sa podobajú na plnenú kapustu, len sú plochejšie. Čabania jedia cigánku pečenú, pečú ju na pekáči v rúre, dávnejšie ju piekli v peci. Cigánka je veľmi výdatné jedlo a môže sa podávať spolu s klobásou, jaternicou.
Program o Ľudovítovi Štúrovi v Budapešti
Literárno-hudobnú kompozíciu venovanú 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra s názvom „Vzlietli orli vysoko...” uviedli 18. decembra 2015 v aule Slovenskej školy v Budapešti, ktorej súčasťou je materská škola, všeobecná škola, gymnázium a kolégium s vyučovacím jazykom slovenským. V programe zaznejú v podaní Juraja Sarvaša a mužského speváckeho okteta Danubius Octet Singers s dirigentom Danielom Simandlom verše a prejavy Ľudovíta Štúra a jeho generačných druhov ako aj známe národné piesne.
Prítomní si vypočujú napríklad Reč Ľudovíta Štúra na Uhorskom sneme z 15. januára 1848, úryvky z Maríny od Andreja Sládkoviča, z básní Ľ.Štúra a Milana Rúfusa (Modlitba za Slovensko) ako i Reč Jozefa Miloslava Hurbana na súde v Pešti z 5. marca 1869 a ďalšie. Zaznejú hymnické piesne Kto za pravdu horí, Nitra, milá Nitra, Devín, milý Devín, Aká si mi krásna a ďalšie. Od premiéry tohto programu, ktorá sa uskutočnila v Bratislave vo februári 2015, uviedlo o. z. Harmonia Seraphica tento program v osemnástich ďalších reprízach po celom Slovensku vrátane vystúpenia v Uhrovci na oficiálnych oslavách 200. výročia narodenia Ľ. Štúra.
Podujatím s poradovým číslom 20 organizátori a umelci zavŕšili Rok Ľudovíta Štúra práve v Budapešti pre študentov a pedagógov spomenutej školy i ďalších slovenských rodákov v Maďarsku. Podľa Jána Juráša zo Spolku Martina Rázusa, pomoc Slovenskej škole v Budapešti sa stala jednou z dôležitých úloh tohto občianskeho združenia.
Kontroverzie okolo pamätníka Ľudovíta Štúra v Štúrove
V Štúrove rozhádal obyvateľov Ľudovít Štúr, pričom sa celým prípadom musela zaoberať polícia. Na miesto, kde má vzniknúť jeho pamätník, dokonca niekto vysypal kopu hnoja. Pamätník, ktorý už dlhší čas plánuje Matica slovenská v meste postaviť, rozdelil obyvateľov na dva tábory.
Podľa primátora Štúrova Eugena Szabóa, tento krok môže narušiť pokojný stav vzhľadom na národnostne zmiešané územie. V meste žije takmer 70 percent obyvateľov maďarskej národnosti a tu vidí radnica najväčší problém. Matičiari trvali na svojom a keď nepochodili s pozemkom v centre mesta, našli si vlastný a slávnostne položili základný kameň.
Počas tohto zhromaždenia ich vyrušovali neznámi občania zrejme maďarskej národnosti, posmievali sa a spievali. Základný kameň najskôr niekto zasypal kopou konského hnoja, no a pamätná tabuľa s nápisom Ľudovít Štúr nevydržala ani do najbližšieho rána. Polícia prípad eviduje ako priestupok proti majetku, nakoľko výška škody nepresiahla viac ako 266 eur.
Matica slovenská 28. októbra so svojimi 20-35 členmi položila základný kameň pre sochu Ľ. Štúra. V pokojnej atmosfére prišlo protestovať 100-120 miestnych civilných obyvateľov, spolu s členmi Csemadoku a SMK. Na plote bývalej ubytovne Dunaj vítal iniciátorov postavenia sochy dobre viditeľný nápis na plagáte PÁRKÁNY = PARKAN /= ŠTÚR (ovo).
Ľudpovzbudzujúce prejavy a chályspevy na osobu Štúra sa demonštranti pokúšali prerušiť spevom aby vyjadrili nesúhlas s falošnými a prehnanými slovami. Niektorí z matičiarskych organizátorov podišiel k protestujúcemu davu a dobre známym heslom posielali maďarských demonštrantov za Dunaj. Toto neostalo bez odozvy a spev bol stále hlasnejší.
V súvislosti s týmito udalosťami sa vynára otázka, ako sa môže zmeniť sympatická formulka "Prosím, tessék..." na "NEprosím, NEtessék?!". Je to sklamanie, že pre necitlivosť, netolerantnosť či skôr primitivizmus zarytých „felvidéckych Hej-Maďarov“ sa Ľudovít Štúr a Lajos Kossuth obracajú v hrobe. Je ťažké navzájom si rešpektovať kľúčové postavy národných dejín jeden druhého?
Hnojom okydaní boli v Štúrove všetci Slováci, aj tí za hranicami Slovenskej republiky. Ten okolo 100-150 kilogramový základný kameň pochádza spoza Dunaja, z Pilíša. Je to dar predsedu Slovenskej samosprávy v Senváclave, Rudolfa Fraňa, ktorý andezitovo-tufový červený kameň spolu s mramorovým základom nielen daroval, ale aj na mieste pripravil a upravil.
Argument, že Štúrova busta by mala stáť práve oproti ostrihomskej baziliky, miesta, kde sa narodil svätý kráľ Štefan I., je obrovský problém. Akoby náš prvý spoločný uhorský kráľ panoval iba Maďarom, akoby nebol aj naším kráľom a (len tak mimochodom) akoby tú vychýrenú baziliku nedal postaviť práve Slovák Alexander Rudnay preslávený aj týmto výrokom: „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“
Tak ako je Štúr spätý so Štúrovom „iba“ tým, že mesto je po ňom pomenované, viac než sto dodnes aj Slovákmi obývaných lokalít v Maďarsku s Kossuthovou ulicou či Kossuthovým námestím má presne toľko spoločného s L. Kossuthom. Netreba zabúdať na spoločné dejiny a neprepísať históriu.
Na mieste Slovákov, čo by asi tí „felvidécki Hej-Maďari“ urobili so slovenským ekvivalentom najväčšieho maďarizátora všetkých čias. Ide mi o grófa Alberta Apponyiho (1846-1933), ktorému v budapeštianskom parlamente nedávno odhalili pamätnú tabulu a zároveň po ňom pomenovali zasadaciu sieň legislatívneho výboru Národného zhromaždenia.
Premiéra znovu natočenej verzie svetoznámej Ečerskej svadby sa konala 13. novembra. Film o Ečerčanoch pre Ečerčanov a pre celý svet sa zrodil v znamení živých miestnych slovenských tradícií. Účinkujú v ňom: Folklórny súbor Zelený veniec, Harťánski trubači a kohút...
Rysavá jalovica od Martina Kukučína
Poviedka Rysavá jalovica sa vyznačuje dynamickým, groteskno-humoristickým dejom. Komickosť v diele je podmienená aj menami hlavných postáv Adam Krt, Adam Trnka, Eva Krtová, Eva Trnková. Adam Krt mal na jarmoku kúpiť kravu, čo sa mu nepodarilo a zastavil sa v krčme aj keď mu to jeho žena zakázala. V krčme stretne Adama Trnku, ktorý mu predá jalovicu. A ako tak sedia v krčme a pijú na zmierenie jalovicu si odvedie Krtova žena. A tu vzniknú humorné situácie, ktoré vyplývajú aj z charakteru postavy Adama Krta. Kukučínov humor je plný láskavosti a súcitu s ľudskými slabosťami.
Dej sa odohráva niekoľko dní pred Vianocami, kedy sa Adam Krt chystal na jarmok, aby predal ušité kapce. Za utŕžené peniaze mu žena prikázala nakúpiť nejaké veci do domácnosti. Adam sa najviac tešil, keď mohol ísť na jarmok sám, bez svojej prísnej ženy. Iba vtedy sa mu podarilo zatajiť pred Evou niekoľko grajciarov, za ktoré si mohol kúpiť pálenku. Tentoraz ho Eva púsťala samého iba veľmi nerada. Adam mal totiž u seba i päťdesiatku, ktorú sa Eve podarilo po grajciaroch našetriť. Adam mal za peniaze kúpiť na jarmoku kravu.
Napokon kúpil kravu - rysavú jalovicu od svojho suseda Adama Trnku. Jalovicu uviazali pred krčmou a zašli do hostinca zjednať sa. Kým susedia pili v krčme oldomáš, Trnkova žena, nevediac, že jalovica je už predaná, odviedla uzimené zviera domov. Adam, ktorý si myslel, že jalovica sa stratila, sa ju vybral hľadať. Domov sa vrátil až o polnoci, podpitý a bez jalovice. Keď sa zobudil, žena ho vyhnala hľadať stratenú jalovicu. Smutný Adam odišiel so slovami, že sa viac nevráti. Medzitým sa vysvetlila aj „strata“ jalovice, ktorú Trnkovci ráno priviedli späť. Eva sa začala báť o svojho muža, aby si niečo neurobil a poprosila kmotra Trnku, aby ho podľadal. Trnka ho tri dni márne hľadal, napokon ho našiel na jednej píle, kde vstúpil do služby. Adam zo zarobených peňazí vrátil svojej žene dve zlatky, ktoré pred ňou zatajil a za ktoré sa na mrhanovskom jarmoku opil. Slúbil jej, že odteraz ho už nikto neuvidí piť.
Autor sa v diele zameral na závažný problém tej doby - alkoholizmus. V jeho dielach sa prejavuje láska k dedinskému človeku aj keď vidí, že i on má svoje negatívne stránky, vlastnosti, verí že je vo svojom jadre dobrý. V nich sa snaží o realistický kresbu postavy, no nedokáže ju zaradiť do širokého dejového rámca.
Oravský hlinený Betlehem
Oravský hlinený Betlehem je unikátne dielo vytvorené z vypálenej keramickej hliny. Betlehem tvorí 365 figurálnych diel, ktoré obsahujú viac ako 500 postáv. Súčasťou Oravského hlineného Betlehemu sú miniatúry Oravského hradu a 14 najznámejších sakrálnych objektov z Oravy. Pozadie je vytvorené plastickým krajinným keramickým reliéfom. Každá časť Betlehemu je jedinečný originál, ručne vymodelovaný a vypálený v keramickej peci. Väčšina figurálnych diel a objektov je zdobená farebnými ílmi- engobami.
Oravský hlinený Betlehem
Ľudové umelecké prevedenie Betlehemu je tematicky a obsahovo mimoriadne bohaté. Autori Oravského hlineného Betlehemu sú bratia Ľubomír a Ján Hoľmovci. Dielo vznikalo postupne približne 7 rokov. V decembri roku 2021 bol Oravský hlinený Betlehem autormi dlhodobo zapožičaný mestu Trstená. Trvalá výstavná expozícia sa nachádza vo Vilčekovej kúrii v Trstenej, kde bude slúžiť na propagáciu regiónu Oravy, kresťanských hodnôt a ľudového umenia.
Opis Oravského hlineného Betlehemu
Oravský hlinený Betlehem je vystavený na ploche približne 15 metrov štvorcových. Je dlhý 7 metrov a vysoký približne 2 metre. V spodnej časti je vyobrazený výjav Narodenie Pána, svätá rodina, klaňajúci sa Traja králi a 7 cností. Nachádza sa tu aj 7 hriešnikov, anjeli a 100 postáv rôznych svätcov. Sú medzi nimi celosvetovo známi svätci, učitelia cirkvi, zakladatelia mníšskych rádov, 14 pomocníkov v núdzi aj svätí z čias Veľkej Moravy, zo Slovenska a okolitých krajín.
V strednej časti Betlehemu je zobrazený život oravského ľudu, kresťanské sviatky, ľudové zvyky a rôzne remeslá. V hornej časti Betlehemu sa nachádzajú miniatúry Oravského hradu a štrnástich významných sakrálnych stavieb z Oravy. Figurálne diela po stranách zobrazujú oravský jarmok ako oslavu ľudskej práce a veselicu ako oslavu života. V strednej časti sa nachádzajú sviatosti a skutky milosrdenstva.
Z kresťanských sviatkov a ľudových zvykov tu môžeme vidieť Vianoce, betlehemcov, troch kráľov, Veľkú noc, stavanie mája, vynášanie morény, Jánske ohne alebo zvyky na Luciu. Nájdeme tu aj typické remeslá ako ovčiarstvo, pltníctvo, hrnčiarstvo, kováčstvo, tkáčstvo, kamenárstvo, výrobu sudov, plátenníkov, uhliarov, vápenkárov ,baníkov, drotárov, murárov, tesárov drevorubačov, furmanov, rybárov, sprievodcov, pašerákov alebo pytliakov. Nachádza sa tu aj mlynár, včelár, rezbár, bábkar, husiarka či bylinkárka.
Svätí v Oravskom hlinenom Betleheme
V ľavo od Svätej rodiny sa nachádzajú svätí, ktorí pôsobili na Slovensku a v okolitých krajinách a svätí z čias Veľkej Moravy. Svätý Rastislav - veľkomoravské knieža. Za jeho vlády prišli na naše územie Cyril a Metod. Ako svätého ho uznáva pravoslávna cirkev. Svätý Cyril a Metod - slovanskí vierozvestci v období Veľkej Moravy. Pre Slovanov zostavili písmo hlaholiku, neskôr cyrilika a do jazyka Slovanov preložili liturgiu a časť biblie. Sú spolupatrónmi Európy.
Vpravo od Svätej rodiny sa nachádzajú rôzni, celosvetovo známi svätci. Sú medzi nimi obľúbení patróni, niektorí zakladatelia mníšskych rádov, učitelia cirkvi alebo 14 pomocníkov v núdzi. Svätý Valentín - je patrónom snúbencov a zamilovaných. Ako biskup tajne sobášil vojakov rímskej armády, ktorým to cisár Claudius zakázal. Vo väzení zázračne uzdravoval chorých. Popravený bol 14.2. kedy si pripomíname sviatok Svätého Valentína a všetkých zaľúbených. Svätá Apolónia - patrónka zubárov a zubných ochorení. Žila príkladným kresťanským životom.
tags: #rysava #jalovica #tlacenie #kapusty
