Pestovanie okrasnej tekvice: od výsevu po dekoráciu

Tekvice, s ich rozmanitými tvarmi, farbami a veľkosťami, sú neodmysliteľnou súčasťou jesene. Či už ide o klasické oranžové hokkaido, maslovú tekvicu alebo pestrofarebné okrasné tekvice, tieto plody prinášajú do záhrad a domácností radosť a originalitu. V tomto článku sa pozrieme na pestovanie okrasných tekvíc, od výsevu semien až po ich využitie v dekoračných projektoch.

Tekvica patrí medzi tradičné plodiny slovenských záhrad. Je nielen dekoratívna a chutná, ale aj mimoriadne zdravá. Pestovanie tekvice si nachádza čoraz viac priaznivcov, pretože prináša možnosť získať domácu úrodu. Plody tekvíc nás dodnes uchvacujú rôznosťou tvarov, farieb aj veľkostí.

Okrasné tekvice k jesennej výzdobe neodmysliteľne patria. Fascinujúcimi tvarmi a farbami zdobia vchody domov, balkóny či obývačky.

Druhy tekvíc

Plody tekvíc nás dodnes uchvacujú rôznosťou tvarov, farieb aj veľkostí. Existuje množstvo odrôd tekvíc, ktoré sa delia do rôznych skupín.

• Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové. Do tejto skupiny zaraďujeme vyhľadávané zelené a žlté cukety, patizóny, špagetovú, olejovú tekvicu a menšie okrasné tekvičky. Zbierajú sa počas celého leta a najideálnejší moment zberu je, keď ešte nie sú úplne dozreté (výnimkou je olejová tekvica). Najchutnejšie sú mladé plody s mäkkými semenami.
• Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): Mnohí ju poznáte pod názvom maslová tekvica. Jej charakteristickým znakom je typický hruškovitý tvar. Je nenáročná na pestovanie a mladé plody sa môžu konzumovať aj za surova. Má lahodnú maslovo-orechovú chuť a vôňu.
• Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima): Do tejto skupiny patrí populárna hokkaido tekvica. Spoznáte ju vďaka hrubým popínavým alebo plazivým stonkám. Plody sa zbierajú až v úplnej zrelosti. Okrem hokkaido tekvice do tejto skupiny patrí obrovitý Goliáš, Hokkori alebo tekvica Blue Kuri so sivomodrou šupkou.
• Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia): Je to jediný zo základných druhov tekvíc, ktoré v našich končinách nekonzumujeme. Zvyčajne sa využíva v záhradkárstve ako podnož na štepenie uhoriek a melónov.

Zimné tekvice, pokiaľ sa zber uskutoční v správnom čase a dodržia potrebné opatrenia, vydržia uskladnené oveľa dlhšie ako letné. Letné tekvice v chladničke vydržia približne týždeň.

Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.

Výsev semien a pestovanie

Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm.

Semená tekvice môžete vysievať do pareniska alebo skleníka už v apríli. Sadenice sa dajú zo semena vypestovať aj na slnečnom mieste v interiéri. Vhodná teplota na klíčenie je 20 - 25 °C, pri nižších teplotách by semienka splesniveli. Vysievanie priamo do hriadky je preto možné až po prechodnom jarnom období s možnosťou nižších teplôt v druhej polovici mája. Semená sa vysievajú do pripravených malých jamiek v riadku s odstupom približne 5 cm. Do jednej jamky vkladajte 2 - 3 semená.

Cuketa aj patizón majú radi teplé počasie, preto je vhodné ich vysievanie až po prehriatí pôdy na 15 °C. Najlepšie budú rásť, keď sa vonkajšie teploty budú pohybovať od 15 do 30 °C. Pripravte pre ne slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Obe odrody môžete vysiať do hniezd po 2 - 3 semenách. Myslite na to, že aj cukety a patizóny majú veľké listy, preto bude medzi riadkami potrebné ponechať dostatočne veľký priestor (70 - 100 cm). Po vyklíčení nechajte ďalej rásť len najsilnejšiu rastlinku.

Tekvice si môžeme tiež predpestovať. Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody. Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba.

Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou.

Tekvice sú teplomilné jednoročné rastliny s plazivými výhonkami a drsnými dlaňovitými listami, ktoré môžu u citlivých osôb vyvolať alergickú reakciu. Počas celého vegetačného obdobia si žiadajú pravidelnú zálievku (najmä v letných horúčavách), občas ich môžete prihnojiť hnojivom na zeleninu. Netrpia chorobami ani škodcami, samotné rastliny však príliš vzhľadné nie sú.

Okrasné tekvice môžete taktiež pestovať na záhone, ale urobia „parádu“ napríklad aj na balkóne alebo na terase. Podmienky, ktoré vyžadujú, sú podobne nenáročné ako u jedlých druhov, to znamená hlavne výživná pôda a dostatok slnka. Čas na výsev si vyhraďte v polovici mája. Aj okrasné tekvice možno predpestovať. Potom ich môžete vysievať do pripravených kvetináčov už na začiatku apríla.

Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Ale inak sú tekvice ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole.

Zber a skladovanie

Tekvice môžete zberať počas celého leta a jesene postupne, ako vám budú dozrievať. Pri niektorých odrodách môžete zberať aj mladé plody, pri iných budete musieť počkať, kým nedozrejú. Dozretú tekvicu spoznáte podľa vysychajúcej stopky. Dužina je v stave zrelosti pekne vyfarbená. Plody na skladovanie zberajte až po vyschnutí vňate.

Ako poznáte, že je najvyšší čas tekvicu zozbierať? Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody hokkaido. Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov. Na zrelosť u tohto druhu charakteristicky upozorňuje predovšetkým zaschnutá stopka. Počkajte si optimálne na slnečný a suchý deň.

Ak chcete tekvicu skladovať, nechajte ju ešte dva týždne dozrievať rozloženú vonku na slnečnom mieste alebo v interiéri. Potom uskladnite na chladnom mieste, teplota nesmie presiahnuť 20 °C. Pozor na veľkú vlhkosť, ktorú pri skladovaní vyžadujú napríklad mrkva alebo zemiaky. Tá pre tekvice nie je vhodná, mohli by začať hniť. Väčšie kusy neukladajte na seba, nechajte ich rozložené vedľa seba. Tekvica by vám mala vydržať niekoľko týždňov až mesiacov.

Na jednej rastline vám narastie aj 20 plodov. Ak máte radi mladé cukety, zberajte ich raz za dva až tri dni. Pravidelným zberom zároveň podporujte dobrú úrodu. Keď si budete chcieť nechať dorásť cuketu až do dozretia, nechajte na nej 2 - 3 plody. Zároveň sa tým zastaví kvitnutie samčích kvetov. Cuketu nebudete môcť skladovať tak dlho ako tekvicu. Vhodné je uskladnenie pri teplote do 12 °C. Mladé cuketky môžu už po týždni v chladničke stratiť svoju tvrdosť. Väčšie plody po dozretí budete môcť skladovať o niečo dlhšie.

Dozreté okrasné tekvice vyzerajú na záhrade skutočne krásne, ale môžete ich aj zozbierať a využiť na ďalšie zdobenie a kreatívne tvorenie. Potom ich nechajte jednoducho usušiť. Dozreté okrasné tekvice spoznáte rovnako ako ich jedlé „kolegyne“, teda že budú mať viditeľné praskliny na stonke a šupka sa stane tvrdou, drevnatou a bez lesku.

Pestovanie tekvice na jadierka

Pestovanie tekvice na jadierka si nachádza čoraz viac priaznivcov, pretože prináša možnosť získať domácu zásobu semienok plných minerálov, vitamínov a zdravých tukov.

Výber odrody

Nie každá tekvica je vhodná na pestovanie pre semienka. Ak chcete bohatú úrodu chutných jadier, treba sa zamerať na špeciálne odrody.

• Odrody bez šupky: Najobľúbenejšou skupinou sú odrody s tzv. „nahými jadierkami“, ktoré nemajú tvrdú šupku. Ich pestovanie je jednoduché, semienka sa dajú jesť hneď po usušení alebo jemnom pražení. Medzi známe patria napríklad Gleisdorfer Ölkürbis či Beppo.
• Tradičné odrody s tvrdou šupkou semien: Bežné odrody tekvíc poskytujú jadierka s tvrdou šupkou, ktoré treba pred konzumáciou lúpať. Tieto odrody sú vhodné skôr na olej alebo ďalšie spracovanie. Ich výhodou je odolnosť voči chorobám a bohatá úroda.

Pestovanie krok za krokom

Tekvica má rada slnečné a chránené stanovište. Pôda by mala byť humózna, bohatá na živiny a dobre priepustná. Pred výsevom ju obohaťte o kompost alebo vyzretý hnoj. Semená sa vysievajú priamo do pôdy od polovice mája, keď už nehrozia mrazy. Odporúčaná vzdialenosť medzi rastlinami je aspoň 1,5 metra, pretože tekvica potrebuje veľa priestoru. Rastliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich dní a v čase nasadzovania plodov. Zalieva sa ku koreňom, aby listy nezostali mokré a nešírili sa plesne. Veľmi prospešné je aj mulčovanie, ktoré udržuje vlhkosť a bráni prerastaniu buriny. Tekvicu môžete prihnojovať organickými hnojivami bohatými na draslík a fosfor.

Zber a sušenie jadierok

Plody sa zbierajú na jeseň, keď stonky a listy začnú vädnúť a šupka plodu stvrdne. Pri spracovaní tekvice jadierka vyberte, dôkladne opláchnite a nechajte sušiť na vzdušnom a tienistom mieste. Sušené semienka skladujte v uzatvorených nádobách, aby si zachovali čerstvosť.

Konzumácia tekvicových semienok

Tekvicové semienka sú bohatým zdrojom horčíka, zinku, železa a nenasýtených mastných kyselín. Pomáhajú pri posilňovaní imunity, zlepšujú kvalitu spánku, podporujú zdravie srdca a prospievajú tráveniu. Môžete ich konzumovať surové, pražené alebo ako súčasť receptov. Výborne sa hodia do šalátov, polievok, pečiva, smoothie alebo ako zdravá desiata namiesto čipsov. Pre najvyšší obsah živín je však najlepšie jesť ich nepražené a nesolené. Odporúčaná denná dávka je približne 30 gramov, čo zodpovedá malej hrsťke. Ak chcete jadierka uchovať dlhšie, skladujte ich v uzatvorených sklenených nádobách na tmavom a suchom mieste.

Okrasné tekvice

Dopestovať okrasné tekvice rôznych veľkostí, tvarov i farieb nie je nič náročné. Problém nastáva zväčša až pri ich zbere a uskladnení, pretože jesenné dekorácie začnú ľahko hniť či plesnivieť. Výhodou okrasných tekvíc je, že vďaka veľmi tvrdej šupke majú extra dlhú trvanlivosť. Práve to ich predurčuje na dekoračné použitie.

Sú okrasné tekvice jedlé?

U okrasných tekvíc sa tradične označujú iba tie, ktoré sú cenené pre svoj dekoratívny vzhľad. V podstate sú všetky odrody jedlých tekvíc zároveň okrasnými. Avšak, nie všetky okrasné tekvice sú jedlé. Vo všeobecnosti obsahujú plody rastlín z rodu Cucurbita látky kukurbitacíny. Ide o toxické horčiny, ktoré, hoci sa v malých množstvách prirodzene nachádzajú napríklad aj v uhorkách, plody zo skupiny okrasných tekvíc ich obsahujú príliš veľa. Pri konzumácii by vám teda mohli spôsobiť zdravotné problémy − vyvolať zvracanie. Kukurbitacíny sú také horké, že tekvicu by ste v takom množstve, ktoré by vám mohlo ublížiť, neboli schopní skonzumovať.

Pestovanie okrasných tekvíc

Ideálna je slnečná hriadka, pôda bohatá na živiny a dostatok vlahy. Oplatí sa, predpestovať si priesady a v druhej polovici mája ich vysadiť na pripravené hriadky - ideálne do hniezd. Ak sa do šupky už nedá spraviť otlačok nechtom a stopka plodu je tvrdá a suchá, okrasné tekvice sú pripravené na zber. Optimálna teplota na skladovanie tekvíc (jedlých aj okrasných) je nad 12 °C.

Zber a uskladnenie okrasných tekvíc

Základom na získanie kvalitnej a odolnej úrody je správny čas zberu. Plody musia na rastline poriadne dozrieť. Vôbec sa vám neoplatí oberať tekvice, ktoré sú ešte svieže a majú lesklú, dužinatú stopku. Tá má byť už suchá, popraskaná, matná. Zelené zafarbenie by malo vystriedať zažltnuté či béžové. Po zaklopaní na tekvičku sa má ozvať dutý zvuk. Úrodu treba zberať za suchého, slnečného počasia, ktoré by malo v ideálnom prípade pretrvať ešte aspoň týždeň.

Ostrými nožnicami alebo nožom zrežte stopku tak, aby aspoň niekoľko centimetrov z nej ostalo na tekvici. V princípe sa snažte ponechať stopku čo najdlhšiu, pretože okrem toho, že pôsobí hravo a zaujímavo, ochráni plod pred zahnívaním. Rana po odstránení stopky alebo jej zrezanie tupým nástrojom býva vstupnou bránou pre patogénne mikroorganizmy.

Po úspešnom a správnom zbere a po prvotnom usušení tekvičiek je čas postarať sa o to, aby plody naozaj kvalitne preschli. Osvedčilo sa ponechať ich niekoľko dní až dva týždne v miestnosti, kde je suchý teplý vzduch. Rozmiestnite ich do debničky vystlanej slamou, aby sa neotlačili a boli na vzdušnom podklade.

Tabuľka: Prehľad odrôd tekvíc

tags: #sadenie #okrasnej #tekvice #pestovanie

Populárne príspevky:

• Predaj a prenájom na Slovensku
• Recept: Diviak pečený na kyslej kapuste
• Recepty s jablkami v liatinovom hrnci
• Poplatky za štúdium
• Pečené bravčové rezne: Recept