Pestovanie zemiakov: Kompletný sprievodca pre bohatú úrodu
Zemiaky sú jednou z najuniverzálnejších a najekonomickejších surovín, ktoré sú vhodné aj na pestovanie v našom klimatickom pásme. Sú všestrannou základnou potravinou v domácnostiach a výživná plodina, bez ktorej by varenie nemalo tú správnu príchuť. Pestovanie a sadenie zemiakov je veľmi jednoduché a zvládnu to aj začínajúci pestovatelia. Ako si zabezpečiť kvalitnú a chutnú úrodu? Poďme sa pozrieť na to, ako na to!
Výber správnej odrody zemiakov
Pri pestovaní zemiakov je veľmi dôležitý správny výber vhodnej odrody podľa účelu a podmienok, ktoré sú v danej oblasti pestovania. Odrodová rozmanitosť je široká: od žltej po modrú. V súčasnosti existuje takmer 5 000 odrôd, ktoré sa výrazne líšia farbou a tvarom. Okrem klasických žltých odrôd, ktoré poznáme zo supermarketov, existujú aj modré odrody, ako napríklad "Vitelotte", ktorá zaujme svojou fialovo-bielou mramorovanou dužinou. Existujú múčnaté a voskové odrody a skoré a neskoré odrody.
Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť. Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých.
Typy zemiakov podľa varného typu:
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Príprava sadbových zemiakov
Február je ideálny mesiac, kedy je vhodné zaoberať sa výberom sadbových zemiakov. Na sadenie používame certifikované sadivo. Nesadíme zemiaky z predchádzajúcej úrody a ani konzumné zemiaky z obchodu. Dôvod je ten, že certifikovaná zemiaková sadba je pestovaná v sterilnej pôde, neobsahuje vírusy a plesne, ktoré by sa mohli preniesť na novú úrodu pri použití zemiakov z predošlej úrody. Obyčajné konzumné zemiaky z obchodu sú ošetrené prípravkami proti klíčeniu a preto nie sú určené k sadeniu. Pestovaním certifikovanej sadby dosiahneme vyššiu a kvalitnejšiu úrodu, ktorá je odolná voči chorobám.
Sadbové zemiaky pred sadením musíme nechať naklíčiť. Vložíme ich do debničky a umiestnime na svetlé miesto, pri teplote do 10 °C. Hľuzy vytvoria pevné zelené klíčky.
Klíčenie zemiakov v troch jednoduchých krokoch:
- Zemiaky, ktoré chcete nechať naklíčiť si musíte vybrať buď spomedzi vami dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny alebo si kúpiť sadbové zemiaky.
- Uložte ich do debničky tak, aby smerovali púčikmi (očkami) hore. Debničku uložíme na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo.
- Môžete si počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.
Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Príprava pôdy pre zemiaky
Zemiaky potrebujú na pestovanie kyprú pôdu, ktorú zrýľujeme na jeseň a pred výsadbou na jar. Zemiaky nikdy nepestujte na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky. Stanovisko je potrebné meniť aby sme predišli výskytu mandoliniek, háďatiek a hniloby. Zemiaky potrebujú slnečné stanovisko s pôdou bohatou na živiny. Záhon je potrebné riadne pohnojiť. Na jeseň hnojíme čerstvým hnojom alebo kompostom. Na jar použijeme pred výsadbou umelé hnojivá.
Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov.
Tradične sa zapracováva hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene a následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar.
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.
Sadenie zemiakov
S vysádzaním skorých zemiakov môžete začať už v polovici marca. Čas výsadby sa v jednotlivých krajinách líši. V severných oblastiach by sa mala odložiť o pár týždňov neskôr, keď odznejú posledné mrazy. Pri výsadbe zemiakov si je potrebné uvedomiť, že ide o teplomilné rastliny čo ovplyvňuje aj obdobie kedy sadíme zemiaky. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie kedy sadiť zemiaky si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Tento termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré), pričom skoré zemiaky dozrievajú už koncom júna, poloskoré v júli a neskoré zemiaky väčšinou až v auguste.
Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno.
Existuje viacero spôsobov ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totižto najlepšie darí v kyprej (ideálne sú piesočnaté pôdy), priepustnej pôde s dostatkom živín a preto sa zemiaky vysádzajú do predom prekyprenej (skultivovanej) pôdy. Zemiaky môžete vysádzať dokonca aj vo vlastnom parenisku či fóliovníku.
Postup pri sadení zemiakov:
- Pred sadením zemiakov je potrebné prekypriť pôdu do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja, pretože zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny.
- Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou ak je dostatočne kyprá (môžeme si pomôcť aj malou, úzkou lopatkou).
- Zemiaky sadíme do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.
Sadba zemiakov má svoje pravidlá. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak je v tom jeden háčik. Zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm.
Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme.
Starostlivosť o zemiaky počas rastu
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca. 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Od obdobia intenzívneho rastu je potrebné zemiaky zavlažovať. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať.
To, či a koľko hladných žalúdkov sa podarí naplniť samotnou úrodou zemiakov, závisí najmä od zavlažovania. Zásobovanie vodou je dôležité najmä pre dcérske hľuzy. Dôležité je udržiavať rovnováhu: Príliš veľa vody nie je dobré, ale ani príliš málo. Skôr ako siahnete po kanvici na polievanie, je najlepšie urobiť test prstom a nahmatať, či je voda stále vlhká na dĺžku prsta pod povrchom pôdy. Ak je, nechajte kanvicu stáť. Požiadavky závisia od počasia, substrátu, svetelného spádu a tvorby plodov. Plody totiž naberajú na objeme medzi desiatym a štrnástym týždňom. Zemiaky preto potrebujú najviac vody krátko po začiatku obdobia kvitnutia. Ideálna je pôda s trvalou, ľahkou vlhkosťou. Ak budete zemiaky zalievať večer, voda sa nebude tak rýchlo odparovať.
Zemiaky potrebujú veľa živín, aby koncom leta vytvorili veľké a chutné hľuzy. Ak chcete vytvoriť čo najlepšie podmienky, mali by ste pôdu pred výsadbou obohatiť kvalitným záhradným kompostom. Približne po ôsmich až dvanástich týždňoch budú zemiaky s radosťou prijímať čerstvé živiny. Vyberte si hnojivo s vysokým obsahom živín.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Asi najznámejším škodcov zemiakov je pásavka, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka.
Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami.
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Zber zemiakov
Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať. Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami.
Ako to zistíte, že je čas na zber? Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.
Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.
Skladovanie zemiakov:
Pokiaľ zbierate zemiaky, ktoré plánujete skonzumovať do niekoľkých dní, s ich uskladnením nie je problém. V takomto prípade ich môžete uložiť kdekoľvek. Pri dlhodobom skladovaní musíte nájsť miesto, ktoré bude tmavé a vlhké zároveň.
Netradičné spôsoby pestovania zemiakov
Zemiaky nemusíte sadiť len do záhrady. Skvelé podmienky ponúka domáci skleník, no pestovať ich môžete aj v rozličných nádobách. Sadenie do slamy prináša viacero benefitov. Slama nielenže potláča burinu, ale pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chladnejšiu aj počas horúcich dní.
V podstate sa jedná tiež o nastielanie pôdy. Toto je spôsob, ako využiť seno, ale aj slamu, lístie, pokosenú trávu k jednoduchému a menej prácnemu pestovaniu zemiakov. Pestovať zemiaky pritom môžete priamo na lúke (samozrejme aj obrobenej záhrade). Priamo na túto suchú trávu poukladáme zemiaky (najlepšie už predklíčené) v tradičnom spone a zakryjeme vrstvou sena o hrúbke približne 20 až 30 cm. Ďalšia starostlivosť o zemiaky je minimálna. Zber zemiakov je najpríjemnejšia vec - seno odhrnieme napr. vidlami a už iba zbierame zemiaky. Na zber väčšiny zemiakov už nepotrebujeme nijaké náradie - dajú sa zbierať rukami. Takto nedochádza takmer vôbec k poškodeniu. Niektoré zemiaky však treba vybrať zo zeme. K tomu používam rycie vidly. Vytrhané vňate a použité seno je vhodné na kompostovanie. Jeho opätovné použitie na pestovanie zemiakov sa neodporúča. Hrozí pritom riziko, že sa tam nachádzajú choroby alebo škodcovia.
