Šaláty: Rozmanitosť a pestovanie rôznych druhov zeleniny

Dnes si už môžeme vybrať zo širokej ponuky šalátov. Pri príprave šalátov tak môžeme byť kreatívnejší, to isté platí aj u zálievok. Aké druhy šalátov môžeme kúpiť a aké zálievky sa k nim hodia? Výhodou šalátov je ich univerzálne využitie. Dajú sa jesť ako hlavné jedlo i ako príloha, krásne nám ozdobia tanier s jedlom, toasty alebo tácku s iným druhom zeleniny, prípadne aj ovocím.

Niektoré druhy môžeme tepelne upraviť, zo šalátov si tiež v odšťavovači môžeme urobiť šťavu a drť, ktorú, keď nám ostane, môžeme zase využiť (buď do polievok, omáčok, alebo pridať do šalátu, zmiešať s bylinkami alebo nechať zamraziť). Využitie je naozaj veľmi všestranné a kreativite sa medze nekladú!

Keďže šalát patrí medzi listovú zeleninu, ktorá má cez 200 rôznych odrôd, tak by sa nám všetky druhy šalátov do jedného článku nezmestili. Vybrali sme pre vás tie šaláty, s ktorými sa môžete najčastejšie stretnúť. Tak aký vám najviac chutí?

Druhy šalátov a ich charakteristika

Široký výber druhov šalátov a listovej zeleniny umožňuje nutrične aj vizuálne pestré stravovanie. Listová zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka množstvo cenných látok, ktoré posilňujú imunitný systém a podporujú metabolické aktivity.

Medzi bežne dostupné a obľúbené druhy listovej zeleniny patria:

• Ľadový šalát: Chrumkavý, šťavnatý a dobre skladný. Je dostatočne pevný na to, aby sa dal krátko tepelne upraviť alebo použiť do wrapov.
• Rukola: Lístky pripomínajú púpavové a sú prospešné pre prečistenie organizmu.
• Lollo Rosso: Lahodný, osviežujúci, chrumkavý šalát s tenšou štruktúrou a kučeravým zakončením listov.
• Frisse: Šalát s kučeravou frizúrou, ktorý sa hodí na kombináciu s výraznejšími potravinami.
• Shanghai Pak choy: Čínska kapusta s bielym telom a jemnejšími zelenými listami, ideálna na tepelnú úpravu.
• Rímsky šalát: Základná surovina Caesar šalátu, so šťavnatými a pevnými listami.
• Šalát Dubový list červený: Krehký šalát s ľahkou zálievkou a jednoduchými kombináciami.
• Sakura mix: Harmónia rôznych byliniek.
• Lollo Biondo: Organický a hydroponicky pestovaný šalát.
• Kapustové listy (kvasené): Ideálne na prípravu tradičných jedál ako plnené kapustné rolky.
• Valerián: Krehký šalát malého vzrastu s orieškovou chuťou a vysokým obsahom vitamínu C.
• Baby mix: Kombinácia rukoly, baby špenátu, valeriánu, red chard a baby repových lístkov.
• Špenát baby: Jemné lístky špenátu, nabité železom a antioxidantmi.
• Red chard: Mladé lístky červenej repy, vhodné na konzumáciu za studena alebo do smoothie.
• Čakanka červená (Radicchio): Talianska červená čakanka s horkastou chuťou.
• Kapusta čínska: Ľahko stráviteľná zelenina s nízkym obsahom kalórií.

Okrem týchto druhov existuje mnoho ďalších listových zelenín, ktoré sa líšia chuťou, textúrou a nutričným profilom.

Ďalšie druhy:

• Loboda: Listy lobody sú krásne žiarivo červené, dosť veľké, výška rastliny je okolo 30 cm, keď ju ale necháme vykvitnúť, lodyha vyrazí až do výšky okolo metra.
• Barborka: Šalátová bylinka našich babičiek a prababičiek barborka - je rovnako ako loboda považovaná skôr za burinu.
• Dubáčik: Listy podobné dubu má šalát dubáčik, niekedy sa nazýva aj „česáčik“ (listy sú určené na priebežné očesávanie).
• Čakanka: Čakanka je oproti iným šalátom trochu horká. Pestuje sa s hladkými alebo kučeravými listami, môže byť zelená alebo červená.

Top 10 šalátovej zeleniny:

1. Listový šalát
2. Hlávkový šalát
3. Rukola
4. Špenát
5. Mangold
6. Čakanka štrbáková
7. Červená čakanka
8. Biela čakanka
9. Čakanka hlávková
10. Ázijské šaláty

Šalátová zelenina zohráva v zdravom životnom štýle zásadnú úlohu. Nielen bežný šalát, ale aj špenát, valeriánka či arkta, by nemali chýbať na našich tanieroch.

Vybrali sme pre vás tie šaláty, s ktorými sa môžete najčastejšie stretnúť.

• Ľadový šalát: Na rozdiel od väčšiny šalátov je ľadový šalát nenáročný na skladovanie. V chladničke alebo v chladnejšom prostredí vydrží až dva týždne. Čerstvosť spoznáme podľa zafarbenia hlúbu. Pokiaľ má šalát hnedé zafarbenie, nie je čerstvý. Tento šalát tiež nie je vhodný na tepelnú úpravu.
• Rukola: Má mierne horkastú chuť, preto ju niektorí radšej miešajú s inými šalátmi, a nie každému chutí. Veľmi často sa používa na ozdobenie mís alebo toastov, v niektorých reštauráciách nám rukolou ozdobia napríklad tanier carpaccio. Môžeme ju tiež orestovať alebo rôzne ochutiť a podávať ako prílohu k mäsám. Najznámejšie druhy sú Roketa a Rughetta. Na rozdiel od ľadového šalátu sa dá tepelne upravovať. Dá sa tiež ľahko vypestovať v truhlíkoch, použiť v kuchyni ju môžeme už po mesiaci od vysiatia.
• Rímsky šalát: Vzhľadom sa podobá čínskej kapuste. Dá sa kúpiť aj v baby veľkosti. Rímsky šalát môžeme jesť čerstvý aj tepelne upravený.
• Dubáčik (trháčik): Je veľmi lahodný a krehký šalát s jemnou chuťou vlašských orechov, vďaka ktorej sa dobre kombinuje s ostatnými ingredienciami. Na záhradke ho oceníte, pretože listy neustále dorastajú a dá sa opakovane žať. Tento druh šalátu najrýchlejšie uvädá. Najlepšie je ho spotrebovať ešte v deň nákupu. Ak ho chcete použiť až na druhý deň, zabaľte ho do vlhkej utierky a uložte do spodného šuplíka v chladničke.
• Hlávkový šalát: Stretnúť sa môžeme s mnohými druhmi tohto veľmi obľúbeného šalátu. Chutný je stred (srdiečko). Dá sa pestovať celoročne. Najviac vitamínov má v listoch. Je sa hlavne čerstvý. Často sa používa octová zálievka, niekto si do hlávkového šalátu dáva opečené kúsky slaniny. Zohnať môžete tiež hlávkový šalát, mierne sfarbený do červena, ktorý obsahuje viac karoténu.
• Čakanka: Čakanka má horkú chuť, pričom najviac horká časť je v stopke. Preto je dobré čakanku hlúbu zbaviť. Horkosti ju zbavíme tiež tepelnou úpravou, alebo ak listy na chvíľu namočíme do teplej vody. Je dobré ju skladovať v temných priestoroch, čím viac svetla čakanka má, tým viac je horká. Čakanka je buď biela, alebo červená. Čím svetlejšiu farbu má, tým je menej horká. Aj tu platí, aby ste horký hlúb pred konzumáciou odstránili.
• Lollorosso, Lollo Biondo: Kučeravý šalát. Druh príbuzný čakanke, ale nemá horkastú chuť. Najčastejšie sa podáva ako klasický hlávkový šalát so zálievkou. Ak chcete jemnejšiu chuť, siahnite po bielej variante. Čerstvosť šalátu spoznáte podľa toho, keď list pri nalomení chrúme.
• Štrbák (endivia): Je príbuzný čakanke, teda sa dá upraviť ako čakanka (podusí sa na olivovom oleji a dochutí sa). Výhodou je, že sa zberá do zimy, takže aj počas zimných dní môžete konzumovať čerstvý šalát. Nevýhodou môže byť, rovnako ako u čakanky, jeho horká chuť. Zimný druh endivie má tmavo zelené listy (tzv. Eskariol), letná endívia má jemné pretiahnuté listy.
• Poľný šalát: Ktorý vyzerá ako špenát, je príbuzný valeriány lekárskej. Môžete si na ňom pochutnať predovšetkým od októbra do marca, v tomto období sa pestuje. Jeho jemná a mierne oriešková chuť vás ľahko dostane. Poľníček má na rozdiel od hlávkového šalátu vyššiu nutričnú hodnotu. Má vysoký obsah látok, ktoré upokojujú nervovú sústavu. Poľníček sa môže pýšiť krásne zelenou a „živou“ farbou, výborný je, keď sa zmieša s malými kockami hrušiek a reďkovkami, pokvapká sa olivovým olejom a šťavou z pomarančov.
• Žerucha: Má horkastú chuť a pridáva sa do šalátov alebo ako ozdoba, na občerstvenie (chleby, toasty), prípadne sa pridáva aj do nátierok, ozdobí vám polievku, cestoviny, rizoto, pečené zemiaky alebo niektoré druhy mäsa. Doma ju môžeme pestovať v priebehu celého roka.
• Batavia: Tento druh hlávkového šalátu je populárny predovšetkým vo Francúzsku. Na rozdiel od ľadového šalátu nie je tak chrumkavý.
• Mangold: Je podobný cukrovej repe alebo červenej repe. V kuchyni sa pripravuje ako špenát. Vďaka menšiemu obsahu kyseliny šťaveľovej je zdravší.
• Escarola: Je horkastou chuťou príbuzná čakanke.
• Sugarloaf: Je to taký kríženec bielej kapusty a rímskeho šalátu. Dá sa použiť do šalátov alebo pripraviť ako kapusta.

Výživové hodnoty a prínosy listovej zeleniny

Zelenina je nízkokalorická potravina, ktorá je bohatá na živiny. V 100 gramoch zeleniny je 20 až 80 kalórií. Zrelá zelenina ponúka v priemere 1-5 gramov bielkovín, 2-15 gramov sacharidov (vrátane vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov.

Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom minerálnych látok ako draslík, sodík, vápnik, železo, fosfor a horčík.

Odborníci odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (asi tri porcie). Varená zelenina je lepšie stráviteľná ako surová. Príliš veľa surovej zeleniny môže preťažiť tráviaci systém vlákninou.

Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože sa ihneď po zbere šokovo zmrazí.

Výživové hodnoty vybraných druhov šalátov:

Viaceré z uvedených druhov šalátov sú vhodné aj ako doplnková potrava pre domáce zvieratá, najmä pre králiky, sliepky, kačky, morčatá či korytnačky.

Ako konzumovať listovú zeleninu

Odborníci odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (asi tri porcie). Varená zelenina je lepšie stráviteľná ako surová. Príliš veľa surovej zeleniny môže preťažiť tráviaci systém vlákninou.

Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože sa ihneď po zbere šokovo zmrazí.

Ako poznáme čerstvosť u šalátu?

U hlávkových šalátov podľa zafarbenia hlúbu. V prípade, že je rez na stopke hnedý, nie je šalát najčerstvejší. Čerstvosť u väčšiny šalátov spoznáme už na prvý pohľad (zvädnuté listy, zmena farby).

Ako šaláty správne skladovať, aby nám čo najdlhšie vydržali?

Šaláty sa pred uložením neumývajú, umyjeme ich až tesne pred spracovaním, konzumáciou. Vhodné je uložiť šalát do plastovej nádoby prikrytej vlhkou utierkou, ktorá zaisťuje šalátu vlhkosť a pritom zaistí šalátu možnosť „dýchať“.

Šaláty by sme mali skladovať v dolnej časti chladničky pri teplote do +8 °C a čo najskôr spotrebovať. Napríklad ľadový šalát alebo šaláty typu Lollo nie sú náročné na skladovanie a v chladničke dlhšie vydržia na rozdiel od Dubáčika, ktorý by sme mali spotrebovať najlepšie v deň zakúpenia.

Ak šaláty kupujeme, vždy je dobré skontrolovať čerstvosť a dátum na obale. Už spracované balené šaláty sú praktickým riešením, ktoré ušetrí prácu aj čas.

Šalát v celku vydrží v chladničke dlhšie než samotné listy. Výnimku tvoria listy balené v ochrannej atmosfére.

Čerstvý neumytý šalát ukladajte v igelitovom vrecúšku do priehradky na zeleninu alebo na najchladnejšie miesto chladničky, kde vám vydrží až štyri dni. Vákuované zmesi spotrebujte do odporúčaného dátumu, od otvorenia v čo najkratšom čase, cca do dvoch dní.

Ak chcete predĺžiť výdrž kusového šalátu, pred vložením do chladničky ho zrežte a umiestnite do tanierika s trochou vody. Do vrecúška s mixom alebo cez plastovú vaničku zas môžete prehodiť mierne navlhčenú papierovú utierku. Nasimulujete tak v podstate hydropóniu, takže šalát zostane dlhšie krehký a zachová si aj svoju chuť.

Šalátové listy je vždy pred podávaním potrebné dôkladne umyť od zeminy a piesku a nechať odkvapkať.

Pestovanie šalátovej zeleniny

Viete, že v záhrade možno okrem klasiky - hlávkového šalátu - úspešne dopestovať i ľadový šalát, rímsky šalát, vybielené listy endívie či drobnú rukolu? Rozšírme si repertoár jarnej listovej zeleniny. Kým hlávkový, ľadový a rímsky šalát pripravujeme v kuchyni aj samostatne, endíviu a rukolu pre ich intenzívnejšiu chuť pridávame do jedál v menšom množstve.

Vyhovujú im hlinitopiesočnaté, piesočnatohlinité a piesočnaté pôdy. Keďže majú menší, slabší koreňový systém, vyžadujú dostatok pohotových živín v pôde, i keď celková potreba živín je nízka.

Hlávkový šalát (Lactuca sativa subsp. capitata)

» Hlávkový šalát (Lactuca sativa subsp. capitata) patrí medzi najstaršie pestované rastliny, historické zdroje uvádzajú, že sa pestuje okolo 4000 rokov. Obsahuje vitamíny A, B1, B2, B6, C, E, kyselinu listovú, vápnik, draslík, železo, fosfor, horčík, stopové prvky mangán a meď. Horký laktucín podporuje chuť do jedla a uľahčuje trávenie. Má dokonca mierne sedatívne účinky, upokojuje nervovú sústavu a zmenšuje stres.

Kým najchutnejšie sú čerstvé, svetlozelené, chrumkavé listy šalátu, najzdravšie sú tmavozelené, z ktorých možno pripraviť aj kyslé polievky či prívarky.

» Listy zavinuté do hlávky, ktorá dosahuje hmotnosť 300 až 500 g, sú rôzne skučeravené, strihané, laločnaté, bublinaté, svetlo-, tmavozelené až červenkasté.

Jarné odrody s krátkym časom vegetácie, od výsevu po zber okolo 60 - 75 dní, sú výrazne dlhodenné a rýchlo vybiehajú do kvetu, doslova zo dňa na deň. Odrody na letné pestovanie sú k dĺžke dňa neutrálne, dopestujeme ich za 75 - 90 dní.

» Šalátu hlávkovému vyberieme slnečné miesto. Jarné odrody znášajú krátkodobý pokles teploty do -2 až -5 °C. Optimálna teplota na tvorbu hlávok je 12 až 15 °C. Pôdna reakcia má byť neutrálna až slabo zásaditá s pH 7 - 8. Zavlažujeme ho pravidelne, ku koreňom, nie na listy, najlepšie ráno alebo v podvečer.

» Predpestovanie priesad trvá cca 4 až 9 týždňov v závislosti od termínu výsevu. Jarné odrody vysievame už koncom januára a vo februári nahusto do výsevných debničiek, s následným rozsádzaním vo fáze minimálne jedného až dvoch pravých listov do zakoreňovačov.

» Priesady s tromi až štyrmi pravými listami vysádzame na záhon koncom marca až do apríla, do sponu 25 × 25 až 30 cm. Parenisko, skleník či fóliový tunel skrátia vegetačné obdobie aj o 3 týždne.

» Priamo na záhon do jemne spracovanej pôdy vysievame koncom marca a v priebehu apríla, a to do riadkov s hĺbkou asi 1 cm, vzdialených od seba cca 30 cm. Semienka sypeme redšie, aby porast nebol príliš hustý. Vo fáze prvých dvoch pravých listov jednotíme na vzdialenosť 25 až 30 cm v riadku.

» Pri zbere rukou vyskúšame pevnosť a tvrdosť hlávky.

Endívia (Cichorium endivia)

» Za pôvodnú domovinu endívie (Cichorium endivia) sa označuje India, divo rastie v krajinách okolo Stredozemného mora. Podmienky na jej pestovanie sú vhodné najmä na južnom Slovensku.

» Tvorí bohaté listové ružice s neuzavretým alebo slabo zavinutým vegetačným vrcholom.

» Delí sa podľa tvaru listov na 2 základné skupiny : endívia kučeravá (C.e.var.

» Žiada kypré, výživné pôdy s dostatkom humusu a teplú,slnečnú polohu chránenú pred vetrom.

» Pestujeme ju predpestovaním priesad, podobne ako pri šaláte hlávkovom.

» Možný je i postupný priamy výsev do voľnej pôdy v marci až júli na postupný zber. Vzdialenosť medzi radmi je 30 cm, hĺbka výsevu 1 - 1,5 cm. Dva až tri týždne pred zberom endíviu bielime, aby jej listy boli jemné.

» Zbierame postupne v októbri až novembri, odrezávaním nožom. Hlávky majú byť čisté, nepoškodené.

Ľadový šalát

» Vzhľadom, pestovaním, výživovou hodnotou a použitím je podobný šalátu hlávkovému. Má mohutnejší koreňový systém a veľké tvrdé hlávky s pevne zavinutými krehkými listami s výrazným rebrovaním. Dosahujú hmotnosť až 1 kg, za ideálnych podmienok až 2 kg.

» Je odolný proti vysokým teplotám a chorobám, no neznáša teploty pod -1°C. Je neutrálny voči dĺžke dňa, nevybieha do kvetu, a preto sa pestuje prevažne v letnom období.

» Priesady dopestujeme ako pri šaláte hlávkovom. Vysádzame ich plytko vo fáze 4 až 5 pravých listov v prvej dekáde apríla, no ak je chladné počasie, tak neskôr. Najneskorší termín výsadby je polovica augusta, lebo z neskôr vysadených jedincov sa už netvoria pevné hlávky.

» Pri priamej sejbe vysievame v priebehu marca až júla do hĺbky cca 1 cm do riadkov vzdialených od seba 40 cm.

» Hneď po výsadbe priesady zakryjeme bielou netkanou textíliou. Zakrytie ponecháme 4 až 5 týždňov. Urýchlime tak zber o 10 až 12 dní, znížime výskyt hniloby listov a hlávky majú i vyššiu hmotnosť. Pôdu kypríme, až kým sa nevytvoria hlávky. Dovtedy môžeme zavlažovať postrekom zhora, neskôr už len ku koreňom.

Rímsky šalát (Lactuca sativa subsp. longifolia)

» Rímsky šalát (Lactuca sativa subsp. longifolia) sa u nás pestuje málo. Dejiny však hovoria, že ho konzumovali starí Gréci i Egypťania.

» Má užšie, mierne zvlnené alebo skučeravené, podlhovasté, elipsovité, značne rebrovité, voskovým povlakom pokryté listy, ktoré netvoria pevnú hlávku. V porovnaní s hlávkovým šalátom je oveľa odolnejší proti vybiehaniu do kvetu.

» Vyhovujú mu teplé nížinné oblasti s dostatkom zrážok. Potrebuje kypré, humusové pôdy s neutrálnou reakciou.

» Na skoré jarné pestovanie si dopestujeme priesady. Pestovanie je podobné ako v prípade šalátu hlávkového. Osivo vysievame koncom februára do debničiek v zakrytých priestoroch. Priesady vo fáze 2 až 3 pravých listov vysádzame plytko po 15. - 20.

» Pôdu v medziradoch kypríme a zavlažujeme podľa potreby. Keď sú hlávky dostatočne vyvinuté, môžeme ich v hornej tretine na obdobie 7 až 10 dní zviazať motúzom, aby vnútorné listy zostali biele, jemnejšie, krehké. V tomto čase už nepolievame, aby sa voda nedostala dovnútra a nespôsobila hnitie.

» Prvé hlávky zbierame prebierkou, odrezaním v polovici mája.

Rukola (Eruca vesicatoria ssp.sativa)

» Rukola (Eruca vesicatoria ssp.sativa) pochádza zo Stredomoria. Konzumujú sa svetlozelené listy štipľavej, korenistej chuti podobnej chrenu či žeruche. Sú hladké, lýrovité, ostro vykrajované s dĺžkou cca 18 cm, podobné listom púpavy. Mladé ich používame čerstvé ako prísadu do šalátov a ako dekoráciu jedál. Staršie listy upravujeme tepelne.

» Rukola je na podmienky nenáročná, znáša mrazy do cca -4 °C.

» Pestujeme ju na jar alebo na jeseň z priamej sejby. Vysievame ju na jemne spracovaný záhon od apríla do septembra každých 14 dní na postupný zber.

» Jednotíme na vzdialenosť 5 cm. Porast môžeme zakryť netkanou textíliou na ochranu proti skočkám.

» Listy zbierame 5 - 8 týždňov po výseve, keď dorastú do výšky 10 - 15 cm.

» Dá sa pestovať podobne ako žerucha na buničine.

Text: Ing.

tags: #salat #druhy #zeleniny

Populárne príspevky:

• Prečítajte si o Korálkach Rooya
• Ako upiecť chlieb z červenej pšeničnej múky
• Ryžové hrnce a sklenené pekáče
• Reštaurácia Panorama - Nové Zámky
• Recepty pre každodenné varenie