Vybavenie sanitky rýchlej pomoci a dôležitosť prvej pomoci
Záchranná zdravotná služba (ZZS) je súčasťou integrovaného záchranného systému SR a poskytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Túto starostlivosť zabezpečujú operačné strediská tiesňového volania. Každá záchranná služba má s nami zmluvu, za ošetrenie a prevoz neplatíte.
O tom, či k vám príde sanitka s lekárom alebo bez neho, rozhoduje krajské operačné stredisko po tom, ako zavoláte na číslo 112. Krajské operačné strediská (KOS) ZZS (v počte 8, tiesňové linky 112/155) sú umiestnené v krajských mestách, na ktoré sa volajúci dovolajú. Dispečer na základe telefonátu o zdravotnom stave pacienta rozhodne, aký typ sanitky kontaktuje a pošle na adresu. KOS koordinujú všetky sanitky v SR.
V okrese Brezno, ktorý siaha od Telgártu až po Nemeckú, zabezpečuje ZZS 5 staníc rozmiestnených strategicky podľa vyhlášky MZ SR. Ide o RLP - t. j. 3- členná posádka v zložení lekár, záchranár, vodič, ktorá má sídlo v areáli nemocnice v Brezne. Tá poskytuje záchrannú zdravotnú starostlivosť predovšetkým v meste a v jeho okolitých obciach. V krízových situáciách môže smerovať aj do iných okresov, krajov.
Záchranári za minulý rok zaznamenali dovedna 8185 výjazdov (primárnych aj sekundárnych). Podľa slov Martina Dobríka, z toho RLP Brezno (2205 výjazdov, RZP Bystrá (2038), RZP Brusno (1435), RZP P. Maša (1617) a RZP M. Huta (890). Najviac vyťažená bola RLP Brezno, a to z dôvodu, že v meste je jediná záchranka, ktorá musí riešiť všetky podnety, aj tie neindikované a veľakrát dochádza aj k zneužívaniu ZZS. Zneužívaním záchraniek sú ohrození najmä ľudia, ktorí sú naozaj v ohrození života a nutne potrebujú odbornú pomoc.
Pod Nemocnicu s poliklinikou v Brezne patrí 5 záchranných uzlov, a to Brezno, Bystrá, Brusno, Pohorelská Maša, Muránska Huta, kde dovedna pôsobí asi 45 záchranárov. Záchranná zdravotná služba (ZZS) najčastejšie rieši problémy kardiovaskulárneho, respiračného, tráviaceho systému, taktiež je dosť výjazdov k pacientom s neurologickou symptomatológiou a zriedkavé nie sú ani úrazy či havárie. Podľa slov primára ZZS a UP Martina Dobríka, ojedinele sa v záchranke aj rodí.
Ako uviedol primár ZZS a UP, práca záchranára nie je pre jemné povahy, je to náročné nielen na psychiku, ale aj na kondíciu. Záchranár musí byť pripravený naozaj skoro na všetko, spoluprácu v ťažkom teréne s horskými záchranármi, policajtmi, hasičmi, rieši dopravné nehody, vážne zranenia, tragédie, úmrtia, ľudské nešťastia.
V prvom rade sa odoberie anamnéza, t. z. zistíme, čo sa deje, koho čo bolí, atď. Pacienta objektívne vyšetríme a podľa typu záchranky (RLP/RZP) nasadíme liečbu. Ak sa zdravotný stav pacienta po liečbe zlepší natoľko, že nepotrebuje ďalšie sledovanie, vyšetrenie a iné zdravotnícke výkony, ponechaný je na adrese. Ak treba, transportujeme ho na urgent do nemocnice, kde rozhodnú o jeho ďalšej liečbe. Podotýkam, že záchrankou do nemocnice je transportovaný len samotný pacient, predpisy neumožňujú transport príbuzných.
Primár ZZS a CPCH na základe skúseností zisťuje, že nie všetci občania vedia, ako záchranný zdravotný systém funguje, čím dochádza k rôznym nedorozumeniam. Vysvetľuje preto ich fungovanie. Volajúcich musím vyviesť z omylu, že nevolajú priamo posádke sanitky, ktorá nečaká len na ich volanie o pomoc, ale poskytuje urgentnú zdravotnú starostlivosť všetkým občanom nášho okresu, čo pri obmedzenom počte sanitiek je niekedy veľký problém.
Primár Dobrík ďalej uvádza, že ZZS by nemala riešiť chronické stavy, respektíve niekoľko dní trvajúce ťažkosti či teplotné stavy. V prvom rade nemá na to patričné liekové vybavenie a záchranka nepredpisuje recepty. Toto všetko je v kompetencii obvodných lekárov a LSPP - Lekárskej služby prvej pomoci, od 1.
Vybavenie vozidiel
Vozidlo Ambulancia je vybavené podľa Vyhlášky MZ SR č. 30 / 2006, výbava je kontrolovaná a schválená Ministerstvom zdravotníctva SR, všetkými zdravotnými poisťovňami a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vzdelanie a kvalifikácia podľa Vyhlášky MZ SR č.
Neodkladná zdravotná starostlivosť
Neodkladná zdravotná starostlivosť je definovaná ako zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií. Bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti je vážne ohrozené zdravie pacienta, bude trpieť náhlou a neznesiteľnou bolesťou alebo dôjde k náhlym zmenám jeho správania a konania. Tie môžu vyústiť do bezprostredného ohrozenia pacienta alebo jeho okolia.
Prvá pomoc pre každého - Ako zachrániť život? | Teleráno
Prvá pomoc
Prvá pomoc môže zachrániť život. Prvá pomoc je súbor opatrení na záchranu života, ktoré sa robia ešte pred príchodom pohotovosti, teda samotných zdravotníkov. Cieľom prvej pomoci je hlavne zachrániť život človeka, zabrániť ujme a pomôcť zotaveniu. Poskytnutie prvej pomoci je povinnosťou každého občana, bez ohľadu na jeho vzdelanie. Z nášho pohľadu je to však aj naša ľudská povinnosť. Práve preto vám teraz v rýchlosti vysvetlíme základy prvej pomoci, ktoré by mal poznať každý z nás.
Prvá pomoc je v podstate opatrenie v núdzi. Pozostáva z jednoduchých, často život zachraňujúcich techník. Väčšina ľudí sa ich môže naučiť vykonávať s minimálnou potrebou pomôcok a žiadnou predchádzajúcou medicínskou skúsenosťou. Vzhľadom na nepredvídateľnosť situácie, stres a strach je prvá pomoc často spojená s improvizáciou, čo je však prirodzené. Prvá pomoc sa využíva pri poskytovaní pomoci ľuďom, avšak v niektorých prípadoch je možné ju využiť aj pri poskytovaní pomoci zvieratám. Nie je klasifikovaná ako medicínska liečba a nenahradzuje zásah trénovaného zdravotníckeho profesionála.
V anglickej literatúre sa stretávame s praktikovaním prvej pomoci podľa zjednodušenej postupnosti ABC1.
- Nebezpečenstvo - obzrite sa, či z okolia nehrozí nejaké nebezpečenstvo. Ak hrozí, rozhodnite, či sa dá eliminovať alebo je pacient v takom stave, že ho dokážete presunúť inam.
- Odpoveď - keď je vyčistené miesto a nehrozí nebezpečenstvo, zistite, či je dotyčný pri vedomí. Klaďte mu otázky a čakajte na odpoveď.
- Airway - dýchacie cesty - uistite sa, že pacient má čisté dýchacie cesty. Jednou rukou siahnite na čelo osoby, prstami druhej na jeho bradu a mierne mu zakloňte hlavu. Samotný tento pohyb môže spriechodniť dýchacie cesty. Následne pátrajte voľnými prstami v ústach dotyčného po predmete, ktorý môže brániť dýchaniu (napríklad zapadnutá zubná protéza).
- Dýchanie - skontrolujte dýchanie. Rovnako je potrebné realizovať inú prehliadku - zhodnoťte deformity, otvorené rany, opuchliny, prípadne nájdite štítok s informáciou o zdravotnom stave postihnutého (diabetici, či alergici zvyknú mať takúto informáciu niekde pri sebe). Po tejto prehliadke je potrebné dať chorého do stabilizovanej polohy. V tomto bode by ste mali privolať záchranku.
- Circulation - cirkulácia - ak osoba v núdzi nedýcha, je potrebné začať s masážou srdca a dýchaním z úst do úst (techniku vysvetľujeme nižšie v článku). Stlačenia hrudníka podporujú cirkuláciu, a tým získavate cenný čas, kým príde sanitka. Rovnako je dôležité nahmatať pulz, buď na krku alebo na zápästí. Tak zistíte, či bije srdce. Tiež je možné priložiť ucho na oblasť nad srdcom a tak počuť, či cirkulácia nezlyháva.
Samotné vyhodnotenie ABC závisí od skúseností človeka, ktorý prvú pomoc podáva. Okrem toho je dôležité preskúmať okolie, aby pre pacienta nevytváralo určité riziká a hrozby.
Kardiopulmonálna resuscitácia (KPR)
Ak osoba nedýcha, je potrebné započať kardiopulmonálnu resuscitáciu (v článku ďalej označovanú ako KPR). Hlavným dôvodom masáže srdca pri KPR je, že vďaka nej sa dostane okysličená krv do mozgu a srdca, a tým sa predíde smrti tkaniva.
Kľaknite si k chorému. Dajte jednu ruku do prostriedku hrudníka. Na ňu položte druhú ruku a prepleťte si vzájomne prsty oboch rúk. Stlačte hrudník dolu do hĺbky cca 5 cm, u detí približne 3,5 cm. Pred zopakovaním počkajte, či sa hrudník vráti do pôvodnej polohy. Lakte majte vzpriamené. Stláčajte hrudnú kosť nahor a nadol 30 krát, aby bol pulz približne 100 úderov za minútu.
Uistite sa, že sú dýchacie cesty postihnutého otvorené, nos mu zapchajte. Druhou rukou mu jemne zakloňte bradu. Vdýchnite do seba doplna vzduch, otvorte široko ústa a priložte ich cez ústa postihnutého. Následne vydýchnite vzduch do jeho dýchacích ciest. U malých detí môžete otvoriť ústa a zahrnúť nimi aj nos. Pri vdýchnutí by malo byť vidieť, že sa zdvíha a klesá hrudník postihnutého. Následne zdvihnite hlavu a zopakujte krok s dýchaním, aby ste do pacienta vdýchli 2krát po sebe. Potom opäť pokračujte stláčaním hrudníka.
Celú túto procedúru je dôležité zopakovať 5krát a potom zistiť, či nastúpilo spontánne normálne dýchanie. Ak pacient aj naďalej nedýcha normálne, v KPR pokračujte. Ak sa dýchanie znormalizuje a pacient dýcha spontánne sám, treba s ním ostať až do príchodu zdravotnej pomoci. Podľa smerníc by sa mala resuscitácia začať ihneď, keď pacient nedýcha - a to ešte skôr, ako mu nahmatáte pulz. V smerniciach sa tiež uvádza, že dýchanie z úst do úst nemusí byť vykonané, bez stláčania hrudníka sa však nezaobídete.
Ďalšie dôležité kroky pri poskytovaní prvej pomoci:
- Zabránenie ďalšej ujme - teda aby osoba, ktorej prvú pomoc poskytujete, neutrpela do príchodu sanitky ešte viac.
- Teplo - je dôležité obmedziť straty tepla, napríklad uložením človeka na podložku alebo použitím deky či termofólie.
- Tíšenie bolesti - pri zlomeninách znehybnite končatinu či krk.
Stabilizovaná poloha
Stabilizovaná poloha znižuje riziko vdýchnutia neželaného obsahu. Dokonca aj keď postihnutý dýcha, ale nie je pri vedomí, ešte aj vtedy hrozí, že je v dýchacích cestách prítomná obštrukcia. Stabilizovaná poloha znižuje riziko pre pacienta. Pri niektorých náhle vzniknutých zdravotných ťažkostiach často dochádza aj k vracaniu, kedy hrozí, že dotyčný pacient vdýchne obsah do dýchacích ciest a začne sa dusiť. Práve pri stabilizovanej polohe sa toto nestane a pacient bude mať neustále otvorené dýchacie cesty a bude môcť dýchať. Túto polohu využívame vtedy, keď je pacient už po vykonanej kardiopulmonálnej resuscitácii, alebo ju ani nepotrebuje a dýcha normálne.
Ak osoba prežíva zástavu srdca alebo abnormálne dýchanie, ak vôbec nedýcha alebo je potrebná kardiopulmonálna resuscitácia, takáto osoba by nemala byť uložená do stabilizovanej polohy.
Najprv zistite, či nie je osoba zranená, napríklad či nemá zranený krk. V takomto prípade s ňou nemanipulujte. Kľaknite si k nej. Hlavu a krk osoby jednou rukou podoprite. V raritných prípadoch môže stabilizovaná poloha viac škodiť ako pomôcť - napríklad u detí do 1. roku života.
Malé poranenia
S malými poraneniami si viete poradiť aj sami bez nutnosti privolať zdravotníkov. Vždy je dôležité rozlišovať jednotlivé stavy a nerobiť paniku, no situáciu ani nepodceňovať. Aspoň na výletoch, dovolenkách či pri cestovaní odporúčame mať pri sebe základnú lekárničku. Na zakrytie malých poranení, porezaní či popálení sa vám môže zísť priľnavé ovínadlo. Malé popáleniny treba vložiť pod prúd tečúcej studenej vody po dobu 15 minút. Je však zakázané aplikovať na popálené miesto kúsky ľadu - to by mohlo zhoršiť stav rany.
Špecifická u niektorých ľudí môže byť alergická reakcia na uštipnutie včelou. V prípade anafylaktického šoku, ktorý po takejto reakcii niekedy nastáva, je možné podať epinefrín, ktorý zvyknú pacienti mať pri sebe v podobe epinefrínového pera Epipen. Pri krvácaní z nosa, nazývanom odborne epistaxa, existuje tiež špecifický prístup k prvej pomoci. Nakloňte hlavu postihnutého vpred, zapchajte mu palcom a ukazovákom nos, aby dierky ostali zavreté v trvaní 5 minút. Zotrvajte dovtedy, dokým krvácanie z nosa neskončí.
Dôležité upozornenia
- Sú prípady, kedy môže pacient ohroziť váš vlastný zdravotný stav, napríklad ak je nositeľom nákazy. Vtedy sa vyvarujte kontaktu s jeho telesnými tekutinami. Ak vás alebo niekoho iného ohrozuje takáto osoba na zdraví, môžete podanie prvej pomoci odmietnuť.
- Počas kardiopulmonálnej resuscitácie možno budete počuť rôzne chrapčanie a praskanie pod rukami. Je to normálne, netreba prestávať.
Čo robiť, ak uvidíte sanitku
- Šoféri motorových vozidiel, ak začujete húkať v diaľke sirénu, spomaľte, priblížte sa ku krajnici a pozrite sa aj do spätných zrkadiel, možno práve za vami je sanitka, ktorá sa potrebuje rýchlo dostať na adresu k pacientovi alebo do nemocnice. Dajte jej prosím prednosť, neblokujte ju, ohrozujete nielen samých seba, ale aj posádku či ľudí v okolí.
- Ak už dávate sanitke prednosť, tak nie v nepriehľadnej zákrute či na horizonte, šofér sanitky nevidí do zákruty, ani za kopec.
- Taktiež chodci pred priechodom pre chodcov, keď počujete, že húka záchranka, nevstupujte na priechod pre chodcov, ohrozujete samých seba a všetkých dookola, stáva sa to dosť často.
- Majitelia motorových vozidiel, viem, že v dnešnej dobe je problém s parkovaním, ale neparkujte svoje vozidlá na príjazdových cestách k svojím domom, bytom. Bránite tým k prístupu záchranných zložiek na danú adresu.
Občania, ak máte alebo ste svedkami náhleho závažného ohrozenia zdravia/ bezprostredného ohrozenia života, volajte hneď tiesňovú linku 112/115 - potrebná je odborná pomoc. Ale ak máte dlhší čas zdravotné problémy a nie ste v ohrození života, najprv užite všetky svoje lieky, ktoré máte užiť, navštívte svojho obvodného lekára a riaďte sa jeho pokynmi. Neriešte svoje zdravotné problémy, na ktoré ste si doteraz nenašli čas, v piatok večer či cez víkend. Vtedy je prevádzka všetkých ambulancií nemocnice obmedzená. Taktiež dbajte na to, aby ste mali dostatočné zásoby liekov pred víkendom. Záchranka nepredpisuje recepty.
Veríme, že je pre vás náš návod prehľadný a v hraničnej situácii si naň spomeniete. Nezabudnite - ak dôjde k vážnemu úrazu, nehode alebo osoba nejaví známky vedomia, najprv preverte dýchanie a cirkuláciu, následne poranenia, aby ste zistili, či netreba zastaviť krvácanie alebo či môžete s pacientom hýbať. Zaistite okolie a možné nebezpečenstvá, volajte záchranku. Ak je to potrebné, začnite s KPR alebo postihnutého uložte do stabilizovanej polohy.
Štatistiky výjazdov ZZS v Brezne za rok 2019:
| Stanica ZZS | Počet výjazdov |
|---|---|
| RLP Brezno | 2205 |
| RZP Bystrá | 2038 |
| RZP Brusno | 1435 |
| RZP P. Maša | 1617 |
| RZP M. Huta | 890 |
| Spolu | 8185 |
tags: #sanitka #rychla #pomoc #vybavenie


