Pestovanie hlivy ustricovej: Jednoduchý sprievodca pre začiatočníkov

Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) je drevokazná huba, ktorej popularita medzi pestovateľmi neustále rastie. Vďaka svojej nenáročnosti a výborným nutričným vlastnostiam sa stala obľúbenou hubou v kuchyni aj v záhrade. Pestovanie hlivy je pomerne jednoduché a zvládne ho takmer každý, pričom potreby na pestovanie sú pre väčšinu pestovateľov ľahko dostupné. Výnosy hlivy dosahujú 10 - 30% hmotnosti substrátu.

Hliva ustricová sa vyskytuje aj v našej prírode, pričom plodnice môžeme nájsť v októbri a novembri, menej v apríli. Z toho vyplýva, že ide o hubu pomerne chladnomilnú. Je spojencom nášho zdravia a má jedinečnú schopnosť degradovať toxíny, predovšetkým toxíny na báze uhľovodíkov. Nový výskum poukazuje na jedinečnú vlastnosť hlivy podporovať imunitný systém, zdravé srdce a funkčný mozog.

Hlivu je možné pestovať dvoma spôsobmi: extenzívne a intenzívne.

Intenzívne pestovanie hlivy ustricovej

Intenzívnym spôsobom hlivu pestujeme na slame vo vreciach. Tento spôsob je ideálny pre tých, ktorí chcú mať úrodu hlivy pod kontrolou a v relatívne krátkom čase.

Potreby na pestovanie

• Rezaná alebo drvená pšeničná, žitná, repková slama, piliny alebo drevná štiepka. Používame slamu kvalitnú, suchú, bez prítomnosti plesní.
• PE (polyetylénové) vrecia
• Sadba hlivy ustricovitej (Kvalita: I. trieda, Balenie: v sáčku po 1 l, EAN: 8588001861285)

Priestory pre pestovanie

Miestnosť s teplotou od 8°C do 18°C (ideálne 13°C) pre hlivu ustricovitú, pre hlivu pľúcnu teplota až 22°C a pre hlivu miskovitú až 27°C, s rozptýleným svetlom (nie priame slnečné žiarenie), možnosťou udržovať vyššiu vlhkosť vzduchu (asi 75%) a vetrať (napr. pivnice s oknom, garáže, haly, bývalé stajne, maštale, šopy, severná strana budovy, pod stromami, kríkmi atď.).

Hliva ustricová rastúca na dreve.

Postup pestovania

1. Narezanú slamu (drobnejšie nadrvená je lepšia) nasypeme do silného PE vreca, stlačíme ju a zalejeme horúcou vodou tak, aby bola všetka slama ponorená a vrece uzatvoríme špagátom.
2. Vodu vo vreci necháme 12 hodín a potom urežeme spodné rohy a necháme vodu vytiecť. Pokiaľ nemáme vrece zo silného PE môžeme slamu spariť v nejakej nádobe, prípadne namočenú slamu môžeme spariť v hrnci na zemiaky.
3. Preparenú slamu vysypeme na čistú fóliu a necháme vychladnúť na teplotu asi 25°C.
4. Sadbu vo vrecku tlakom ruky rozdrobíme.
5. Vychladnutú slamu premiešame so sadbou a všetko vrátime naspäť do vreca a stlačíme rukou. Vrece opäť uzavrieme špagátom. Jedným litrom sadby naočkujeme asi 25 kg mokrej slamy (substrátu) - t.j. asi dve vrecia o priemere 30 cm a výške 70 cm.
6. Vrece s naočkovaným substrátom uložíme do miestnosti (v tejto fáze je jedno, či je v miestnosti svetlo alebo tma, nie je vhodné, aby na vrecia svietilo slnko) s teplotou okolo 20°C.
7. Pokiaľ máme v miestnosti teplotu nižšiu ako 15°C a máme naočkované viac vriec, tak ich uložíme k sebe a pri nižších teplotách ich môžeme aj prikryť. Je potrebné teplotu kontrolovať, aby nepresiahla 30°C, Podhubie prerastá substrátom najlepšie pri 27°C.
8. Dobre spracovaný substrát pri optimálnej teplote je prerastený za 14 dní. Či je substrát prerastený poznáme podľa rovnomerne zbeleného povrchu. Pokiaľ sa rast podhubia zastaví ešte v neprerastenom stave, je potrebné uvoľniť horný špagát, prípadne zväčšiť otvory v dolných rohoch vreca.
9. Väčšine kmeňov hlivy prospeje k tvorbe zárodkov plodníc schladenie substrátu (hliva pľúcna a miskovitá toto schladenie nevyžaduje). Preto je vhodné prerastený substrát premiestniť na dva až tri dni do chladnejších miestností s teplotou 6°C až 12°C, prípadne nechať vrecia tri chladnejšie noci vonku. Po schladení prenesieme vrecia späť do miestnosti.
10. Fóliu vriec narežeme rezmi v dĺžke asi 1 - 2 cm a množstve 10 - 20 rezov na jednom vreci. Je možné plniť substrát do vriec s už vystrihnutými otvormi o priemere 5 - 10 mm a počte 10 - 20 otvorov. Týmito otvormi vyrastajú plodnice.
11. Zo zárodku sa postupne vytvárajú klobúky a „nožičky“. Klobúky majú oválny tvar a na spodnej strane lupene. Plodnice rastú v trsoch a postupne v niekoľkých vlnách. V domácich podmienkach zberáme 3 - 4 úrody, ktoré v optimálnych podmienkach by mali prebehnúť za 2 - 3 mesiace.
12. Priestory dobre vetráme a vlhkosť vzduchu prípadne zvyšujeme kropením podlahy.
13. Trsy plodníc zberáme vždy celé, bez ohľadu na to, že sú v trsoch malé plodničky. Zberáme vždy otočením trsu z vreca.

Upozornenie! Výtrusy hlivy (spóry) môžu vo väčšom množstve v uzavretých menších priestoroch u niektorých ľudí vyvolať pri vdychovaní niektoré alergické prejavy, preto nenecháme nikdy plodnice prerásť a miestnosť vetráme.

Extenzívne pestovanie hlivy ustricovej

Extenzívne pestovanie hlivy je veľmi jednoduchý spôsob pestovania. Realizuje sa na pňoch listnatých stromov vonku. Výhodou je dlhodobé plodenie, dekoratívnosť húb na záhrade a takmer bezprácna likvidácia kmeňov listnatých stromov. Nevýhodou je, že kultúra najviac plodí v dobe, keď rastú huby v prírode.

Potreby k pestovaniu

• Čerstvo zrezané, zdravé kmene živých listnatých stromov (najlepšie orech, topoľ alebo buk) o priemere 15 - 20 cm, prípadne pne týchto stromov. V októbri sme zrezali orech. Konár či peň majú mať priemer aspoň 20 cm, drevo menšieho priemeru totiž ľahšie vysychá a to sa hlive nepáči. Zvoľte čerstvé a zdravé drevo.
• Sadba hlivy ustricovitej
• Polyetylénové vrece a parafín alebo štepársky vosk, štepárska páska, horúca voda od 80°C až po 100°C.

Miesto pestovania

Vlhkejšie tienisté miesto v záhradke (nie je vhodné priame slnečné svetlo).

Postup pestovania

1. Kmene narežeme na dĺžku 20 - 50 cm, kratšie kmene skorej prerastú podhubím, je však nutné ich osadiť do vlhkejších miest. Ak budeme očkovať zárezy alebo otvory doporučujeme dĺžku kmeňa okolo 50 cm a rýchlosť prerastania môžeme ovplyvniť vzdialenosťou otvorov alebo zárezov. Dĺžka nie je dôležitá, ale obvykle sa skráti na 50 cm. Konár namočte na dva dni do vody, nech poriadne nasiakne. Podhubie potom lepšie prerastá. Kmene používame s kôrou.
2. Sadbou sa očkuje na rezných plochách pňov, prípadne do zárezov (kmeň narežeme motorovou pílou do 1/3 a striedavo z jednej aj druhej strany kmeňa) alebo otvorov o priemere 12 - 15 mm vyvŕtaných po obvode kmeňa. Rovnomerne vyvŕtajte do dreva otvory s priemerom okolo 0,8 až 1 cm a hĺbkou okolo 3 až 4 cm. Očkujte po celom povrchu dreva. Áno, čítate správne - teda aj na tej strane, ktorá sa nakoniec ocitne pod zemou. Obvykle sa vŕta do boku, cez kôru.
3. Do vyschnutého, starého alebo chorého dreva neočkujeme! Neočkujeme tiež do celkom čerstvo zrezaných stromov, s ktorých tečie miazga, pretože tá zabraňuje rastu plesní. Pred očkovaním rezné plochy polejeme horúcou vodou, tým dezinfikujeme očkované plochy.
4. Do otvorov natlačte kúpené podhubie, pripravte si drevený kolík. Zapáľte sviečku, kolíky pokvapkajte voskom a vtlačte do otvoru. Vosková zátka chráni podhubie pred vyschnutím a škodlivým hmyzom. Po naočkovaní otvory zalejeme parafínom alebo štepárskym voskom, zárezy prekryjeme štepárskou páskou tak, aby sadba nevysychala. Pokiaľ očkujeme na rezných plochách dáme na dno vreca čistú doštičku, na ňu nasypeme sadbu a na sadbu reznou plochou postavíme kmeň. Pokiaľ sú kmene dlhšie, dáme na hornú reznú plochu zase sadbu a prekryjeme opäť doštičkou, ktorú pritlčieme ku kmeňu klinčekom. Kmene očkujeme od otvorov vyvŕtaných po obvode tak, že do nich natlačíme sadbu a otvor zatrieme štepárskym voskom alebo zalejeme parafínom. Môžeme použiť tiež gumovú zátku. Na hornú reznú plochu nasypeme sadbu, prekryjeme doštičkou a pritlčieme klincom. Kmeň potom prekryjeme fóliou proti vysychaniu.
5. Naočkované kmene uložíme vo vreciach na miesto, kde sa teplota pohybuje okolo 20°C. Pokiaľ kultúru zakladáme v teplom období roku, môžeme vrecia uložiť na tienisté miesto vonku. Ak očkujeme viac kmeňov naraz, môžeme na tienistom mieste vonku urobiť z kmeňov hranicu, obaliť fóliou a nechať prerásť spolu. Iná možnosť je nechať prerásť kmene v hlbokej jame v zemi. Na dno položíme fóliu, na ktorú nasypeme sadbu a tu potom postavíme kmene rovnako ako do vriec. Jamu zakryjeme doskami alebo tyčami a fóliou. Doba prerastania je 2 - 4 mesiace podľa vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva.
6. Po naočkovaní môžete klát alebo vetvy uložiť do tieňa a vlhka (pod kry, do živého plota, na severnú stranu domu). Prerastené kmene vyberieme z vriec a umiestnime ich von do pôdy na plodenie. Kmene zakopeme do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Vyberáme tienisté miesto s vlhkou pôdou. V mieste však nesmie byť vysoká hladina spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkom čase odumiera. Z prerastených kmeňov odstránime fóliu.
7. Takto pripravené kmene plodia na jar a na jeseň, niekedy i po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo plodí 3 roky, tvrdé drevo 5 - 6 rokov.

Extenzívne pestovanie hlivy ustricovej na kmeni.

Skladovanie a využitie plodníc

Plodnice hlivy môžeme skladovať v chladničke pri teplote + 4°C maximálne 5 dni. Plodnice ukladáme lupeňmi smerom hore.

Plodnice hlivy ustricovitej je možné použiť vo všetkých úpravách, v akých sa hríby všeobecne používajú. Klobúky môžeme smažiť ako prírodné alebo obaľované rezne, na drobno nakrájané pod mäso, na dusenie, do polievok, omáčok i fašírok. Hliva ustricovitá je veľmi vhodná ku sterilizácii na kyslo so zeleninou a následne použiť do šalátov.

Vyskúšajte niektorý z našich receptov na www.hriby.eu

Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) nesie meno podľa podobnosti s ustricou. Jemná chuť tejto huby v kombinácii s vôňou sladkého drievka je neoddeliteľnou súčasťou ázijskej kuchyne. Jej história sa vďaka viere v jej liečivej schopnosti odhaduje najmenej na 3 000 rokov.

Hlivu ustricovitú pri umelom pestovaní v teplom letnom období plnohodnotne nahradíme hlivou pľúcnou (Pleurotus pulmonarius) alebo hlivou miskovitou (Pleurotus cornucopiae).

tags: #semienka #hlivy #ustricovej #pestovanie

Populárne príspevky:

• Gurmánsky zážitok s lososom
• Recept na Plnený Chlieb
• Recept na zapekaný kel
• Výroba a predaj obložených chlebíčkov a slaných tôrt
• Inšpirácie na obed