Pestovanie semienok zelenej papriky: Kompletný sprievodca

Paprika je v našich končinách obľúbená jednoročná rastlina, pestovaná pre svoje plody. Paprika je zelenina desiatok tvarov, farieb i chutí. Nie je nad to dopestovať si ju vo vlastnej záhrade.

Na pestovanie papriky je vhodné teplé a slnečné stanovisko, škodia im teploty pod bodom mrazu. Vyžaduje pravidelnú závlahu a teplé podnebie, preto sa jej až na výnimky darí len v južných okresoch, kde sa s úspechom pestuje pre skorý zber aj v skleníkoch a fóliovníkoch.

Výber odrody a príprava semien

Paprika je plodina s mnohými odrodami. Líšia sa svojím tvarom, zafarbením, chuťou aj veľkosťou.

Na úvod pripomeňme, že neexistujú zelené a červené odrody paprík. Všetky papriky sú po opelení najprv zelené a postupom času na slnku dozrievaním menia svoju farbu do červena. Z botanického hľadiska sú zrelé papriky len tie červené a len z nich môžete brať semená pre budúcu úrodu. Rozoznávame však aj konzumnú zrelosť, teda stav, kedy sú plody paprík jedlé a to sú už veľké zelené plody, ktoré už viac nenarastú. Semená z konzumne zrelých, ale botanicky nezrelých zelených plodov papriky vám nevyklíčia.

Ak chcete mať istotu, aké rastliny vám zo semien vyrastú a akej úrody sa v lete dočkáte, musíte si priesady predpestovať sami doma. Buď zo semien, kúpených v záhradkárskych potrebách alebo v sezóne aj v rôznych supermarketoch, alebo mať odložené semená z minuloročnej úrody. S predpestovaním semien začíname už vo februári.

Semená papriky majú dlhšie dobu klíčenia, preto ju môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca. Pokiaľ chceme klíčenie urýchliť, je možné nechať osivo 24 hodín pred výsevom namočené.

Skúsení pestovatelia už vedia, že semená nie je dobré vysievať do substrátu bohatého na živiny. Preto sa pre výsev aj predáva špeciálny výsevný substrát.

Obľúbené odrody papriky:

AMYKA F1 - veľmi skorá odroda stredného vzrastu určená pre zber v technickej zrelosti.
SLOVAKIA - veľmi skorá, úrodná poľné odroda.
NOVA - skorá odroda, určená na rýchlenie vo fóliových krytoch. Plody sú veľké, lichobežníkového tvaru a sú žltozelenej farby v technickej zrelosti a červené v botanickej zrelosti, sladkej chuti.
JABLINA F1 - jablíčková paprika patrí u nás k menej pestovaným typom.
JALAHOT F1 - paprika typu Jalapeno - nový typ pálivej papriky rozšírený hlavne v Mexiku a USA.
Odroda Kirké F1 patrí medzi osvedčené odrody. Jej pestovanie zvládne aj začínajúci záhradkár.
SOMBORIUS F1 - hybridná paprika typu „SOMBORKA“. Poloskorá odroda pálivej papriky typu Jalapeno s červenými plodmi.
AMY - skorá odroda stredného až nižšieho vzrastu určená pre zber v technickej zrelosti najmä vo folnících, v južných oblastiach aj vo voľnej pôde. Plod je bělozelený, hrubostenné jehlanec veľmi príjemné šťavnaté chuti, v botanickej zrelosti žiarivo červený.
Radúz F1 - typ kapie s tmavo červenými plodmi.
GOLDUS F1 - skorý hybrid vhodný pre intenzívne poľné pestovanie, ale aj pre pestovanie vo fóliovníkoch a skleníkoch. Hrubostenné plody sú ihlancovitého tvaru a zberáme ich predovšetkým v technickej zrelosti, kedy sú svetlo zelené. Sú vhodné na strednodobé skladovanie. Medzi prednosti odrody patrí tolerancia k chladu, vysokým teplotám aj bakterióze.
SASKIA F1 - hybrid vyznačujúci sa zvláštne, hráškovo zelenou farbou plodov.
PCR - klasická obľúbená odroda vhodná na rýchlenie aj poľné pestovanie. Plody sú dlhé, rovné alebo kosákovite prehnuté, tenkostenné, žltozelené v technickej zrelosti, červené v botanickej. Sú aromatické a mierne pálivé, šťavnaté.

Predpestovanie sadeníc

Ak chcete papriku pestovať zo semien, budete si musieť najskôr predpestovať sadenice. Môžete tak urobiť v interiéri na slnečnom mieste alebo v skleníku. Semienka si vysaďte 6 - 8 týždňov pred sadením do záhrady. Za tento čas vám sadenice dorastú do veľkosti približne 10 - 20 cm.

Aby ste pri vysádzaní nemuseli bojovať s prepletenými koreňmi viacerých rastlín a jemné sadenice nepoškodili, oplatí sa vysievať semená paprík do takzvaných sadbovačov. Oddeľujú osobitný priestor pre každú rastlinu a tým, že sú plastové, dokážete ich opakovane pred použitím dôkladne vyčistiť, aby klíčiace rastliny netrpeli plesňami. Hubovité ochorenie „padanie klíčiacich rastlín“ je totiž najčastejšou pliagou, ktorá postihuje pestovateľov priesad. Podporuje ju aj nadmerná vlhkosť.

Jednotlivé priečinky sadbovača naplňte substrátom a jemne ho utlačte. Potom urobte drobnú jamku na pár milimetrov. Napríklad ceruzkou alebo inou paličkou. Potom do jamky vložte tri semená papriky, pre istotu, aby vyklíčilo aspoň jedno. Semienka treba prikryť substrátom a jemne zavlažiť. Prúd tečúcej vody by ich mohol vyplaviť, preto sa odporúča v prvých dňoch používať rozprašovač a vodu na substrát so semenami rosiť. Ideálnu mikroklímu vytvorí rastlinám priehľadný plastový kryt sadbovača.

Semená papriky následne rozosejeme na vrch substrátu. Výsevy musia byť rovnomerné, jednotlivé semienka sa nemajú dotýkať. Papriku nemusíme vysievať do riadkov, pretože mladé rastlinky budeme neskôr pikírovať. Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne ho utlačíme. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 cm.

Na pestovanie vyberte miesto so stálou teplotou medzi 20 a 30 °C. Dôležité je dbať pri klíčení na dostatok svetla a tepla. Papriky potrebujú teplotu okolo 28 °C, pričom nesmie byť nižšia než 22 °C. Vhodným miestom na pestovanie však nie sú radiátory a okenné parapety.

Sadbovače so zasiatymi paprikami umiestnite na miesto, kde majú dosť svetla, ale nie priveľa tepla. Ideálny je parapet na juh otočeného okna, kde sa veľmi nekúri. Pretože v zimných mesiacoch je svetla menej, ako na jar a v lete, priveľká teplota by spôsobila neskôr vyťahovanie sa rastliniek a tenké krehké stonky.

Zasiate papriky pravidelne kontrolujte a substrát opatrne roste. Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien.

Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. V období dvoch klíčnych listov prichádza na rad pikírovanie. Rastlinky opatrne vyberieme z misky a rozdelíme ich koreňové sústavy. Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek. Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky. V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami. Získané priesady necháme rásť na svetlom parapete, zavlažujeme a pravidelne otáčame, aby mali vyrovnaný rast.

Von ich budete môcť presadiť až vtedy, keď priemerná nočná teplota neklesne pod 12 °C. Dôležité je tiež, aby ich neohrozil mráz.

Aklimatizácia sadeníc

Pred tým, ako papriku vysadíte von, bude sa musieť aklimatizovať. Aklimatizácia by mala trvať aspoň týždeň. Na tento účel vyberte miesto v polotieni kryté pred vetrom. Prvý deň nechajte papriku vonku na 2 - 3 hodiny. Počas nasledujúcich dní tento čas postupne predlžujte. Meniť by ste mali tiež miesto aklimatizácie, aby mala viac slnka.

Výsadba do záhrady

Keď sa počasie vonku ustáli a pôda prehreje približne na 15 °C, môžete začať s presádzaním. Ideálny čas na sadenie priesad paprík do voľnej pôdy je približne v polovici mája, kedy odzneli májové noci s prízemnými mrazíkmi a pôda je dostatočne prehriata, aby papriky mohli ďalej rásť. V závislosti od zemepisnej polohy môže byť tento čas posunutý.

Vyberte stanovisko s priepustnou pôdou a minimálne 6 hodinami slnečného žiarenia denne. Stanovisko musí byť chránené pred vetrom a slnečné.

Aby mala paprika dostatok priestoru, sadenice vysádzajte v rozstupoch minimálne 30 cm. Túto vzdialenosť môžete vhodne upraviť podľa vybranej odrody. Priesady papriky vysádzame podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 30 až 60 cm od seba.

Výsadbové jamy vyhĺbte dostatočne hlboko. Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť. Sadenice zahrňte pôdou, utlačte a polejte.

Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu.

Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.

Paprika vyžaduje kvalitné pôdy s vysokým obsahom humusu a lokalitu chránenú pred vetrami. Darí najmä na ľahších hlinitopiesčitých pôdach s neutrálnou reakciou.

Rastliny presádzame na vonkajší záhon v dobe, keď už nehrozia ranné mrazy, t.j. približne v druhej polovici mája.

Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob.

Starostlivosť o rastliny

Paprika má plytké korene a bude potrebovať polievanie 2 - 3 krát týždenne podľa množstva zrážok. Pričasté polievanie jej škodí. Korene by nerástli dostatočne do hĺbky a mala by náchylnosť k hnilobe a hubovým ochoreniam.

Rastlinám doprajte dostatočnú zálievku, ale nie prílišné premokrenie.

Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka.

Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.

Pestovanie papriky nie je náročné ani čo sa týka hnojenia. Postačí jej dávka kompostu pri presádzaní.

Nedostatok vody spôsobuje tmavnutie vrchných listov. Naopak prebytok vlahy spôsobuje prílišné ochladzovanie pôdy a žltnutie rastlín. Polievame pravidelne, asi 2 až 3-krát za týždeň väčším množstvom vody. Na hnojenie paprík sa najčastejšie používa síran amónny vo forme liadku. Do paprík pestovaných v nádobách sa hodí organické hnojivo s postupným uvoľňovaním.

Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok. Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.

K vyšším odrodám môžete pre lepšiu oporu rastliny zatĺcť do zeme kolík. Čím väčšie a mäsitejšie odrody pestujete, tým dôležitejšie bude vyviazať ich o pevný drevený kôl alebo oceľovú tyč.

Aby ste zvýšili produktivitu, keď má paprika približne 15 cm výšku, odtrhnite vrcholové výhonky. Rastlina sa tak viac rozvetví.

Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.

Okrem hnojenia môžeme bohatej úrode pomôcť aj tým, že z papriky odstránime prvé kvety. Rastlinu zbytočne vyčerpávajú.

Pokiaľ nemá aspoň 6 hodín slnka denne, nekvitne a teda ani nerodí.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Papriky sú počas vegetácie ohrozené viacerými ochoreniami. Z vírusových ochorení napáda papriku ružicovitosť, tabaková mozaika alebo pestrolistosť. Niektoré vírusy sa prenášajú aj semenami. Používajte preto kvalitné a certifikované osivo. fytoftórová hniloba.

Spomedzi škodcov papriky ohrozujú najmä vošky a molice.

Zber úrody

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".

Prezimovanie papriky

Aj keď sa paprika zvyčajne pestuje ako jednoročná rastlina, s trochou úsilia sa vám ju podarí prezimovať v interiéri. Najľahšie je to s paprikami, ktoré pestujeme v nádobách. Rastliny skrátime na 10 až 15 cm. Pokiaľ je hlavná stonka príliš krátka a nízko nad zemou sa rozvetvuje, skrátime takto stonky, ktoré z nej vybiehajú. Prezimovať možno aj papriky vysadené voľne do pôdy. Stačí, ak ich po zbere úrody vykopeme s veľkým koreňovým balom a presadíme do kvetináča. Počas zimy držíme papriku v miestnosti s teplotou 15 až 20 °C. Aj v tomto období potrebuje veľa svetla, ideálne je nechať rastlinu priamo na okne.

Využitie a benefity papriky

Paprika je hotovou zásobárňou vitamínu B, C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá, hlavne v čerstvom stave. Obsahuje tiež kapsaicín, karotény (vitamín A), vitamín K a mix rôznych minerálnych látok, ako je vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E. Vitamíny v paprike sú skvelé pre zdravý zrak. Karotenoidy chránia ľudskú sietnicu pred oxidačným poškodením, čím môžu znížiť riziko šedého zákalu aj makulárnej degenerácie.

Existuje množstvo spôsobov, ako si rýchlo a chutne spracovať väčšiu úrodu papriky. Môžete ju plniť, piecť, grilovať, sušiť aj zavárať, prípadne použiť čerstvú do zeleninových šalátov a sendvičov.

Recepty z papriky

Papriková nátierka

Všetky papriky očistíme a nakrájame na menšie kúsky. Pridáme pretlak a spolu privedieme k varu. Papriky nasypeme k pretlaku, zasypeme soľou, podlejeme asi deci vody, zakryjeme a na miernej teplote dusíme do mäkka. Pokračujeme vo varení, kým nátierka nezmenší objem a nezhustne. Nakoniec ju dochutíme octom a trochou cukru.

Zaváraná paprika

Žltú papriku nakrájame na rezance. Vodu zmiešame s octom, cukrom a soľou a necháme prevariť. Nálev necháme vychladnúť a zalejeme papriku. Dochutíme octom a soľou.

Paprika plnená fazuľovým krémom

Fazuľu prelisujeme do misy (prípadne rozmixujeme), pridáme zmäknuté maslo, soľ, biele korenie a citrónovú šťavu podľa chuti. Umytú papriku očistíme a rozkrojíme ju po dĺžke na hrubšie pásiky alebo necháme v celku a vyberieme iba jadro. Takto pripravenú papriku naplníme fazuľovým krémom.

Semená papriky poskytujú jemne ostrú, zelenú papriku s univerzálnym využitím. Jednoduché pestovanie, vysoká klíčivosť a odolnosť proti chorobám zaručujú bohatú úrodu.

Pestujte NAJLEPŠIE papriky v nádobách v 5 jednoduchých krokoch

tags: #semienka #papriky #zelenej #pestovanie