Zdenko Hoschek: Od ZľavaDňa k semienkam a piesňam
Na pozadí množstva bezsenných nocí a dvoch rozpadnutých manželstiev sa odohráva príbeh úspešného podnikateľa, ktorý pred rokom a pol predal podiely vo firme, aby opäť našiel samého seba. Dnes pestuje rastliny, hrá na klavíri a píše texty pesničiek.
Zdenko Hoschek založil portál ZľavaDňa.sk v roku 2009. Prvé príznaky vyhorenia začali, ešte keď pracoval v banke. Prišiel som večer domov, snažil som sa zaspať a nič. Najviac sa to však prejavilo, keď som založil firmu. Niekedy som nespal aj dve - tri noci po sebe.
Noci, kedy som nespal vôbec, sa striedali s tými, kedy som spal klasických osem hodín. Nič medzi tým pre mňa neexistovalo. Pokiaľ by som to mal napočítať, tak dve - tri noci som sa vyspal dobre a zbytok týždňa som nespal vôbec.
Najhoršie bolo, keď som nespal celý týždeň. Ležal som v posteli, mal som zatvorené oči až do rána a vírili mi myšlienky hlavou. Potom som sa obliekol a išiel som do práce. Na stretnutia som chodil úplne vyčerpaný. Bol som ako živý „zombie“.
Chodil som do spánkového laboratória, bol som tam tri- či štyrikrát. No hlavným biznis modelom laboratória bolo predávať výživové doplnky. Tak som odtiaľ odišiel s plnou taškou doplnkov, no nespal som ďalej. Bol som aj u psychológa a psychiatra, dával som si aj nejaké lieky na spanie, ale nikdy nie antidepresíva. Nemám rád tieto „oblbováky“.
Pomohla mi až práca so svojím vnútrom a reálne zmeny v živote, keď som odišiel z podnikania a nefungujúcich vzťahov. Bol to ale dlhý proces. V tej dobe som vyskúšal na dva týždne tabletky na spanie, po ktorých som síce reálne zaspal, ale nikdy som sa nezobudil oddýchnutý. Pocit vyčerpania neodznel. Namiesto toho, aby som si zredukoval náklad, som si dal lieky, vyspal som sa a pokračoval som ďalej v tom nezdravom nastavení.
Mimochodom, je zaujímavé, že vždy, keď som odišiel na dovolenku, tak som sa vyspal dobre. No mohol som predať firmu už po týchto prvých signáloch. Prvé dva - tri roky od založenia firmy sme mali skvelé obdobie. Vtedy mi nevadilo, že nespím, ani že sa so mnou nerozprávajú najbližší. Dobíjalo ma, že sa nám darí a firma rastie. Zároveň to bolo obdobie, kedy som nemal žiadnych koučov a mentorov, riadil som sa iba svojím obyčajným sedliackym rozumom - a fungovalo to.
ZľavaDňa predávala v tom čase kupóny na zľavu v hodnote 20 - 25 miliónov eur ročne. To bol nejaký strop na trhu. Ale ja som mal neustále pocit, že musím ďalej rásť. Videl som tie rebríčky najrýchlejšie rastúcich firiem a chcel som sa do nich dostať.
Namiesto toho, aby som pochopil, že firma už narástla na svoju prirodzenú veľkosť, a potrebuje pracovať na skvalitnení produktu, procesov a na vytváraní nových štruktúr, som nás hnal do ďalšieho rastu. Mal som vnútornú potrebu neustále dosahovať úspech - či už sa pustiť do nového produktu, inovovať tie staré alebo ísť na ďalší trh, do Česka, do Maďarska. Prípadne si odkrojiť väčší kus na domácom trhu. Musím, musím, musím. Presne to sa mi stále hnalo hlavou.
Presne! V tej dobe som si myslel, že Good to Great je úžasná kniha. Dnes si myslím, že to je kniha, ktorá nás, podnikateľov, najviac pochovala. Mali sme dobrú firmu, ktorá napredovala svojím tempom. Možno stačilo sa s tým uspokojiť. No ja som nepočúval samého seba, išiel som ďalej podľa nejakých poučiek.
Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Pracoval v spoločnosti Deloitte, odkiaľ po 2 rokoch odišiel do UniCredit Bank. V roku 2009 prišiel do internetovej spoločnosti Creative Web, ktorú spoluzakladal a pomohol rozbehnúť viacero úspešných projektov ako ZlavaDna.sk, SlevaDne.cz, Obedovat.sk, Lunchtime.cz, Boomer.sk, Bookio.sk, ktorých obrat presahoval 25 miliónov eur.
Firma v roku 2013 získala medzinárodné ocenenie od spoločnosti Deloitte a stala sa druhou najrýchlejšie rastúcou technologickou firmou v strednej Európe v kategórii Rising Stars. V roku 2014 sa podarilo spoločnosti predať projekty Obedovat.sk a Lunchtime.cz indicko-americkej firme Zomato za 3,25 milióna amerických dolárov.
ZľavaDňa sa vyšvihla na jednotku medzi zľavovými portálmi na slovenskom trhu. To, čo chcelo ďalej rásť, bolo moje ego. Tak sa mi začala ešte zhoršovať nespavosť.
Nie, vôbec som nechápal, čo sa to so mnou deje. Práve sme konsolidovali projekty Obedovat.sk a Lunchtime.cz, pracoval som na tom, aby ďalej rástli. Popritom ma to ale zvnútra rozleptávalo. Pamätám si, ako mi vtedy ktosi povedal: „Zdeno, pre teba je život hračka, si šťastný človek, máš úspešnú firmu aj peniaze.
Hoschek si začal uvedomovať, že jeho fungovanie nie je trvalo udržateľné. Napokon trvalo ešte niekoľko rokov, kým predal podiel vo firme. Pri nových projektoch ma vždy bolelo brucho. Napríklad, keď sme kúpili projekt Camarero, pokladničný systém pre reštaurácie. Boli to síce tí istí klienti, ako boli na ZľavaDňa, ale bol to iný typ služby, úplne nový segment. To sme vôbec nevedeli robiť, nebolo to už B2C (business to customers), ale B2B (business to business). Prerobili sme veľmi veľa peňazí.
Podobne sme kupovali staré projekty a snažili sa ich inovovať, ale často nám to nevyšlo. Napríklad, keď sme odkúpili portál zzz.sk (zoznam zdravotníckych zariadení). Do skupiny sme ho pribrali bez ľudí, ktorí by sa oň starali. Na začiatku sme boli rodinná firma, v ktorej som zamestnal brata, druhú manželku aj najlepšieho kamaráta. Kým som ja bol v pohode, tak aj vzťahy boli fajn. Postupne, ako som sa ja rozsypával, sa mi rozpadali aj vzťahy. Nebol som schopný im dávať úprimnú spätnú väzbu.
Na práci som mal najradšej kontakt s ľuďmi, či už to boli klienti alebo zamestnanci. Toto sa mi taktiež postupne zo života povytrácalo. Ako firma rástla, zostal som sám „hore“ ako šéf v nejakej zlatej klietke. Sedel som v kancelárii a rozhodoval som. To je strašná depka. Rovnako sa mi zhoršovali rodinné vzťahy. Nemal som vybudovaný prirodzený vzťah sám so sebou, preto som robil aj v súkromnom živote voľby, ktoré nerešpektovali moju vlastnú prirodzenosť. Presne tak. No a zároveň som principiálne potláčal všetky emócie. Necítil som žiadnu radosť, ale ani strach z riskantného rozhodnutia.
Bol som ten typ, ktorý veľa chválil a snažil sa každého človeka povzbudiť. No v biznise je potrebný aj opak. Netreba len chváliť, ale aj kritizovať, keď je na to dôvod. Proste povedať pravdu, pomenovať veci, ako sú, bez strachu. Je potrebné zastaviť projekty, ktoré už nedávajú zmysel. Tiež som nevedel povedať „nie“. Niečo odmietnuť znamená mať dobrý vzťah samého so sebou. Odmietnuť niečo, čo už je za hranicou mňa a mojich možností. A vymedziť si tak priestor pre seba, v ktorom mi je dobre. To som sa tiež musel naučiť. Navyše, biznis je veľmi agresívny, aj preto je dôležité poznať svoje limity.
Prvýkrát ste z čela firmy odišli v roku 2015, no následne ste sa do firmy predsa len rozhodli vrátiť. Ja som síce urobil malé zmeny, našiel som nového CEO (Petra Sedláka, potom v roku 2017 Martina Rakovského, ktorý je od minulého roka aj novým spolumajiteľom ZľavaDňa, pozn. red.) a dočasne som odišiel, ale firma sa vyvíjala inak, ako som očakával. To ma štvalo. Bol som stále spolumajiteľom firmy, jej tvárou. Tak som im neustále na diaľku radil, niečo som vylepšoval, alebo som kazil - podľa toho, ako to beriete. Nebol som schopný prestať riešiť firmu. Pociťoval som obrovskú zodpovednosť. Tam som urobil ďalšiu chybu, už vtedy som mal predať firmu.
Ja som dúfal, že sa dám dokopy a vrátim sa do nej. Jasné, že to bolo moje ego, ktoré sa jej nechcelo vzdať. Práve v tom čase som ešte stále premýšľal, ako by som mohol vybudovať globálnu firmu. To je tá „dinosauria“ povaha človeka - nerád robí zmeny a bojí sa ich robiť. Peťo Paška, môj spoločník, prichádzal s veľa novými nápadmi a ja som ich mal exekuovať. No schopnosť generovať nápady je omnoho väčšia, než ich realizovať. To mi ďalej zvyšovalo stres a strach.
Potom to došlo do takého štádia, že som prišiel za ním a povedal som mu: „Končím.“ Potreboval som sa posunúť ďalej. Za deväť rokov v podnikaní som sa naučil všetko, čo som chcel, a opäť som potreboval nájsť samého seba. Práve to bolo pred rokom a pol, keď Peťo odo mňa odkúpil všetky podiely. (Peter Paška z firmy vlastnícky odišiel začiatkom tohto roka, pozn. Bolo to veľmi ťažké. Priznať si, že mi podnikanie neprospieva, si vyžadovalo veľa práce s egom. No dnes som spokojný, že som to urobil a hovorím, že som sa mal na tento krok odhodlať aj skôr.
Vtedy som nevnímal to, že človek má aj dušu. Nejakú svoju podstatu, ktorá už dávno nechcela podnikať, ale robiť niečo iné. Je to tak trocha zrada, lebo dnešný svet ponúka ilúziu, že môžete byť kýmkoľvek a robiť čokoľvek. Je to pravda. Povedal som si, že môžem byť úspešný podnikateľ a aj som sa ním stal. Lenže mi nebolo dobre. Na to často zabúdame. Keď to mám povedať tak rozprávkovo, tak to, že človek nemusí zapredať svoju dušu pre peniaze. Človek je primárne duchovná bytosť, až potom je tu jeho mozog a telo. Keď si pripustí, že existujú nielen hmotné, ale aj nehmotné veci, akási energia a vesmír, tak sa mu žije lepšie.
Duchovno je pre mňa základ vzťahu samého so sebou. Nechodím do kostola, ani nič podobné. Pochopil som, že takmer všetci hovoria plus mínus o tom istom. Či je to boh, vesmír, duša, energia alebo duchovno. Každý to volá inak, zažíva to inak, ale vnímam, že je to to isté. Ja cítim, že som sa spojil s mojou podstatou v sebe, ale nemám potrebu nejako to priraďovať. Párkrát do dňa si ľahnem alebo sadnem a meditujem, spájam sa so svojím vnútrom, skúmam svoje emócie. Jednoducho, zaoberám sa sebou a hľadám v sebe odpovede na všetko. Pre niekoho by to mohla byť forma modlitby. Niekto chodí tento pokoj hľadať do kostola, ďalší do lesa, kde sa prechádza, niekto potrebuje zájsť do Indie a iní sa spoja so svojím vnútrom aj doma na gauči.
Hoschek bol podnikateľom, ktorý tlačil seba aj svoju firmu do neustáleho rastu. Odkedy ju predal, je vyrovnanejší, pôsobí pokojnejšie a ako sám hovorí, vedie omnoho spokojnejší život. Kedysi som si myslel, že musím byť produktívny a veľa pracovať, vstupovať do diania vo firme pre to, aby fungovala. No život ide ďalej, aj bez ohľadu na to, či šliapem na 40 alebo na 120 percent. Uvedomil som si, že väčšina vecí zo života sa udeje aj beztak. Keď si to človek uvedomí, žije sa mu ľahšie.
Myslím, že ľudia nie sú na svete preto, aby pracovali, ale preto, aby sme spoznávali a žili. Aby sme sa učili a budovali vzťah k sebe samému a k sebe navzájom, aby sme si budovali autentické vzťahy. Keď človek obetuje všetok svoj čas práci, tak si akoby odkrojí 90 percent z toho všetkého iného života.
Za posledný rok a pol sa skladám späť do nového celku a hľadám, čo je pre mňa prirodzené. Našiel som tiež mnoho nových radostí zo života. Chodím do prírody, hrám na klavíri, stretávam sa s priateľmi a dovolím si byť pri nich autentický. Do života mi prichádza aj práca s deťmi, na synovej škole učím jeden predmet. Deti si na ňom skúšajú rôzne zručnosti a nechávam ich, aby samé objavili, aké rôzne talenty majú a čo ich baví. Práve v časoch, keď som viedol firmu, som si nikdy nemyslel, že toto by ma mohlo napĺňať. No reálne ten čas strávený s deťmi ma teší. Mám z neho radosť, a to je niečo, čo som nemal, keď som budoval veľkú firmu.
Baví ma farmárčenie. Na balkóne som začal pestovať rôzne rastliny. Je upokojujúce, keď si uvedomím, že nechám vyklíčiť novú rastlinku úplne zo semienka. Už ako malé dieťa som sadil citrusy na balkóne v žilinskom paneláku. Moji rodičia boli obaja podnikatelia, mama mala účtovnícku firmu a otec sa venoval počítačovým sieťam, pri obede a večeri sme sa často rozprávali o podnikaní. Možno aj preto som išiel podnikať, aj keď mi to nebolo prirodzené. Teraz sa postupne vraciam k tomu, čo ma vždy bavilo, a čo mi ide od ruky.
Keď sa človek zastaví a spomalí, tak si vychutná život omnoho viac, ako keď sa neustále niekam rúti. Podobne ma naši nikdy nedali na hudobnú, aj keď som už v detstve chcel hrať na gitaru. Hovorili, že nemám mať po kom hudobné...
#53 - hosť Zdenko Hoschek (ZľavaDňa.sk) - Úspech ma rozbil
tags: #semienka #predavala #pesnicka #text
