Pestovanie striebornej jedličky: Ako na to?

Jedľa (Abies) je jedným z najmajestátnejších ihličnatých stromov, ktoré nájdeme v lesoch a záhradách po celom svete. Je známa svojou krásou, symetrickým tvarom a tmavozelenými ihličkami. Jedlička je obľúbená najmä ako vianočný stromček, no rovnako dobre sa hodí aj ako vynikajúci okrasný strom pre záhrady, parky a dokonca aj pre živé ploty.

Existuje mnoho druhov jedlí, ktoré sa líšia svojím vzhľadom, veľkosťou a nárokmi na pestovanie. Medzi najznámejšie patria:

• Abies nordmanniana (Jedľa kaukazská) - Tento druh je obľúbený ako vianočný stromček vďaka svojim mäkkým a hustým ihličkám.
• Abies alba (Jedľa biela) - Tento európsky druh dorastá do výšky 30 až 50 metrov a má tmavozelené ihličie so striebornými spodnými stranami.
• Abies koreana (Jedľa kórejská) - Tento druh je obľúbený pre svoje modrofialové šišky, ktoré sa objavujú už na mladých stromoch.
• Abies concolor (Jedľa sivá) - Má nádherné modrozelené ihličie a dorastá do výšky 15 až 25 metrov.
• Abies procera (Jedľa vznešená) - Tento druh má nádherné striebristé ihličie a dorastá do výšky 30 až 40 metrov.

Získanie nových rastlín ihličnanov zo semien

Chcete získať nové rastliny ihličnanov? Máte viacero možností. Hoci to nejaký čas potrvá, budeme sa môcť popýšiť vlastnými výpestkami. Zo semien získame nové rastliny smrekov, jedľovca, tisovca, borovíc, tují, smrekovca, douglasky, cyprušteka aj jedle. Dokonca si zo semien môžeme vypestovať aj nové cédre.

Dôležité je včas pozberať plody - šišky, inak hrozí, že sa semená z nich uvoľnia a vypadnú. Šišky zberáme v októbri až novembri. Aj pri koncoročných potulkách v parkoch a prírode nájdeme spadnuté šišky - ideálne polootvorené, ktoré ešte zopár semien obsahujú. Navlhnuté šišky sú zavreté, preto ich pred vytrasením semien necháme preschnúť. Ako z vonkajších buniek šiškových lamiel mizne voda, zmršťujú sa, lamely sa ohnú smerom von, čím sa šiška otvorí a semeno má cestu voľnú.

Stratifikácia semien

Semená pred výsevom musia prejsť obdobím chladu, čomu sa odborne hovorí stratifikácia. Semená zabalené napríklad v plátennom vrecúšku stačí nechať asi dva mesiace v chlade, napríklad v chladničke alebo aj vonku. Pri cédroch je lepšie nechať semená až do výsevu v šiškách.

Výsev semien

Semená vysievame koncom februára až začiatkom apríla do sterilného prostredia, do perlitu. Ten bežne kúpime v predajniach so záhradkárskymi potrebami. Vysievame do výsevných misiek alebo črepníkov, priamo na prevlhčený perlit. Výsevy si označíme a uložíme do skleníka alebo zimnej záhrady, ideálne bližšie k oknu. Optimálna teplota na klíčenie je 20 °C.

Semená ihličnanov klíčia po asi dvoch až troch týždňoch od výsevu. Niektoré druhy majú nižšiu klíčivosť, napríklad cypruštek nutkanský, preto vysejeme výrazne viac semien, ako potrebujeme rastlín. Iné, napríklad z tují, zasa klíčivosť veľmi rýchlo strácajú, preto ich vysievame čo najskôr - ideálne hneď skoro na jar.

Starostlivosť o mladé rastlinky

Po vyklíčení, spevnení a zdrevnatení hlavnej stonky môžeme jednotlivé rastlinky ihličnanov v priebehu leta porozsádzať. Vyberáme len tie najpevnejšie. Pripravíme malé črepníky a substrát určený na pestovanie drevín alebo si ho namiešame z kvalitnej rašeliny, preosiateho kompostu, záhradnej zeminy a piesku. Vyberieme rastlinu z perlitu a opatrne ho z korienkov opláchneme. Substrát po presadení udržiavame stále mierne vlhký, nie však premáčaný. Priesady nechávame v nasledujúcom období v parenisku alebo v skleníku, pretože sú citlivé na chlad. Von ich vyložíme až po zakorenení, obvykle v lete. Nasledujúcu jar mladé ihličnany presadíme do väčších črepníkov.

Nie všetky ihličnany možno jednoducho rozmnožiť výsevom semien. Napríklad semená tisu klíčia veľmi dlho, niekedy až rok. Počas celého tohto obdobia musíme substrát s udržiavať mierne vlhký. Pred výsevom je nutné zbaviť ich červenej dužiny, ktorá ich chráni. Podobne dlho klíčia aj semená borievok.

Semená ihličnanov majú charakteristické krídelká, ktoré slúžia na dobré rozširovanie pomocou vetra. Manipulujme s nimi preto opatrne, hlavne nie v prievane.

Základné princípy pestovania ihličnanov

Ihličnany alebo odbornejšie konifery sú vždyzelené kríky a stromy, ktoré ozvláštnia každú záhradu či balkón. Rovnako, ako pri iných rastlinách, aj tu platí, že výber vhodného stanovišťa a podmienok, značne ovplyvní ich ďalší rast a prosperovanie.

Výber stanovišťa a výsadba

Ako prvé je potrebné vybrať vhodné miesto na výsadbu. Podľa zvoleného druhu ihličnanu a jeho dospelých rozmerov - šírky a výšky - je treba vybrať vhodné stanovište, kde bude mať ker či strom dostatok miesta a vhodné slnečné podmienky. Za vhodné obdobie výsadby sa považuje september až začiatok októbra, ideálne, keď nesvieti priame slnko a je potrebné zachovať celý koreňový obal (za predpokladu, že vysádzate sadenicu z črepníka).

Miesto, kde chceme kopať polejeme, aby bola zem mierne vlhká a odstránime burinu. Vykopeme v zemi jamu o čosi hlbšiu, ako je koreňový obal sadenice a na spodok nasypeme trochu rašeliny, keďže ihličnanom vyhovuje stredne kyslý substrát. Pri kopaní si dáme pozor, aby sme vrchnú zeminu dali na jednu kôpku a spodnú na druhú. Budeme ich potrebovať. Následne rašelinu dobre polejeme, vložíme koreňový obal a zasypeme ho zeminou, ktorá bola pôvodne na vrchu, pretože je bohatšia na živiny. Následne nasypeme zeminu zospodu, môžeme primiešať aj rašelinu. Na povrch okolo ihličnanu je vhodné nasypať zeminu zmiešanú s pár hrsťami rašeliny a ešte ho upraviť mulčovaním. To znamená nasypeme okolo rastlinky drevenú kôru, aby sa v pôde udržala vlaha a zároveň tak eliminujeme rast buriny.

Strihanie ihličnanov

O potrebe a spôsoboch strihania ihličnanov máme osobitný článok. V skratke však napíšeme, že ihličnany striháme v prípade, že zaberajú príliš veľa priestoru alebo ako ochranu proti snehovej nádielke, kedy by sa mohli konáre pod ťažkým snehom polámať. Ak už sa ihličnany rozhodnete rezať, urobte tak v dostatočnom predstihu, aby sa rezy stihli do zimy zahojiť, napr.

Starostlivosť o ihličnany

Ihličnany sú väčšinou vždyzelené dreviny s redukovanou formou asimilačných orgánov (ihlice), ktoré sú v porovnaní s listnáčmi menej výkonné. Obdobie aktívnej fotosyntézy ihličnanov je dlhšie a prerušuje sa iba v zime pri výskyte tuhých mrazov. Počas tohto dlhého obdobia ihličnany odparujú vodu, ktorú musia prijímať prostredníctvom koreňovej sústavy. V opačnom prípade rýchlo vädnú, ľahko namŕzajú a hynú. Z toho dôvodu sa musí pri presádzaní voliť taká technológia, pri ktorej sa čo najmenej narušuje a poškodzuje koreňová sústava, alebo ich treba presádzať v takom období, aby ihneď po vysadení začali korene intenzívne rásť.

Ďalšou zásadou úspešného pestovania ihličnanov je poznanie a rešpektovanie ich špecifických nárokov na klimatické a pôdne podmienky. Ihličnany si vyžadujú zvýšenú starostlivosť pri výbere a príprave stanovišťa, pri zabezpečení vhodného vysadzovacieho materiálu, pri vysádzaní a ošetrovaní drevín po vysadení. V neskoršom období je starostlivosť o ihličnany malá.

Výber stanovišťa a príprava pôdy

Veľký význam pre úspešné pestovanie ihličnanov má správna voľba stanovišťa, najmä pre chúlostivejšie taxóny, ktoré musia byť chránené vyššími stromami, budovami a pod. Menej odolné ihličnany viac ako silný mráz poškodzuje jarné slnečné žiarenie a suchý studený vietor. Citlivé dreviny sa nikdy nemajú vysádzať na južne a východne exponované svahy.

Opakované zamŕzanie a rozmŕzanie na takto orientovaných svahoch poškodzuje dreviny viac ako silný, hoci dlhšie trvajúci mráz. Najväčšie škody spôsobuje jarné slnečné žiarenie najmä v marci, keď dreviny cez deň začínajú pučať a v noci namŕzajú.

Pri vysádzaní ihličnanov sa ku koreňom nepridáva maštaľný hnoj. Do ťažkých pôd sa pridáva viac piesku, naopak ľahké piesočnaté a kamenisté pôdy sa vylepšujú prídavkom hlinitej alebo ílovitej pôdy. Všetky zvyšky vápna a omietok po stavbe sa musia odstrániť. Ihličnany sa nikdy nevysádzajú hlboko, koreňový kŕčok má byť tak hlboko ako v škôlke alebo v kontajneri.

Techniky vysádzania ihličnanov

Všetky ihličnany sa vysádzajú s koreňovým balom. Najvhodnejší termín vysádzania je na jar (marec, apríl) a neskoro v lete (august, september). Výpestky v kontajneroch (nádobách) možno vysádzať od začiatku marca do polovice mája a od začiatku augusta do polovice novembra.

Jamy na jarné vysádzanie sa pripravujú už na jeseň, častejšie však tesne pred vysádzaním. Jama má byť asi 2 až 3-krát väčšia ako koreňový bal. Škôlkarské podniky dodávajú ihličnany s koreňovým balom zabaleným v jutovine, vo fóliách z PVC alebo v kontajneroch. Po dlhšej preprave treba stromčeky pred vysádzaním výdatne zahať, alebo celý bal namočiť na niekoľko hodín do vody.

Jutový obal sa pri objemnejších baloch neodstraňuje, iba sa uvoľní a na niekoľkých miestach sa nareže. Fólie z PVC sa musia odstrániť a sadenice sa z kontajnerov opatrne vyberú tak, aby koreňový bal zostal neporušený. Vzpriamene rastúce jednokmeňové stromy, stromy s pravidelnou kužeľovitou a stĺpovitou korunou, ako aj kry stĺpovitého a kužeľovitého vzrastu musia stáť v jame kolmo.

Ku koreňom sa prisýpa horná vrstva pôdy, ktorá sa pri kopaní jamy odoberala prvá, alebo sa pôda vylepšuje zeminou vytvorenou z dobre rozloženej listovky a piesku alebo z kompostu, rašeliny a z piesku.

Po vysadení je dôležitá opakovaná zálievka v suchom období a pri vysádzaní väčších sadencov s poškodeným koreňovým balom a citlivejších druhov aj rosenie koruny, ale nie v čase intenzívneho slnečného žiarenia. Okolo vysadeného stromčeka sa upraví miska, aby sa lepšie zachytávala voda. Na miestach, na ktorých nemožno zabezpečiť pravidelnú zálievku, povrch pôdy sa nastiela rozdrvenou kôrou, rašelinou, pilinami, pokosenou trávou alebo iným materiálom.

Vyššie ihličnany, stĺpovité a úzko kužeľovité formy sa chránia proti vyvráteniu šikmo zatlčeným kôlom, alebo sa zakotvujú drôtmi. Niektoré druhy a odrody, ktoré nemajú dobre vytvorený terminálny výhonok, sa priväzujú o koly (vrúbľovance).

Väčšie odrastené ihličnany sa presádzajú pomocou špeciálnych presadzovacích strojov, alebo pomocou upravených koreňových balov (debnenie, zmrznutý bal). Koreňová sústava starších drevín sa niekoľko rokov pred presádzaním pripravuje postupným presekávaním koreňov s cieľom prerušenia jednak hlavných koreňov, ale predovšetkým vytvorenia hustej spleti koreňov po obvode balu.

Takéto stromy sa na novom stanovišti dôkladne zabezpečujú proti vyvráteniu, zatieňujú a výdatne sa zalievajú a rosia až dovtedy, kým sa dôkonale zakorenia. Pri presádzaní ihličnanov s balmi nastáva redukciou koreňov porušenie korelácie medzi nadzemnou a podzemnou časťou. To sa prejavuje pomalým rastom nadzemných častí drevín v prvých rokoch po vysadení. Pri niektorých druhoch, ktoré dobre znášajú rez (tisy, borievky, tuje), pomer nadzemnej a podzemnej časti sa môže upraviť redukciou konárov.

Ochrana a starostlivosť o ihličnany

Niektoré náročnejšie a citlivejšie taxóny sa na zimu chránia zakrývaním čečinou, slamou, lístím alebo iným materiálom. Ostatným odolnejším taxónom sa po výdatnej zálievke môžu korene prikryť rašelinou alebo lístím, aby sa zabránilo skorému zamrznutiu pôdy. Dreviny sa musia zabezpečiť proti ohryzu zverou oplotením celej plochy alebo chráničmi jednotlivých stromov.

Ošetrovanie odrastajúcich drevín si už nevyžaduje takú veľkú starostlivosť. Skladá sa z odburiňovania, (trváce, vysoké buriny môžu negatívne vplývať na tvar a rozkonárenie niektorých ihličnanov tuje, cyprušteky), pravidelnej zálievky v lete a na jeseň, z odstraňovania vidlicovitých a konkurenčných terminálnych konárov (po poškodení), z ochrany proti chorobám a škodcom a prihnojovania kompostom alebo viaczložkovými priemyselnými hnojivami.

Pestovanie vianočných stromčekov

Okrem hriadok na zalesňovanie nájdeme v lesnej škôlke aj klietku s bažantmi, ktoré sa tu snažia rozmnožovať a reintrodukovať do voľnej prírody, keďže v týchto končinách kedysi voľne žili, ako aj plochu, kde sa pestujú vianočné stromčeky.

Trendom sú v súčasnosti aj vianočné stromčeky v kvetináčoch. Je to dobrý spôsob, ako mať ten istý stromček na viacero Vianoc. Stačí ho postupne presádzať do väčšieho kvetináča. Je to super, že vďaka tomu máte vianočný stromček každý rok, len je veľmi dôležité, aby sa s ním zaobchádzalo tak, ako sa má. Na jeseň strom ukončuje rast a zazimuje sa. Preto je veľmi dôležité, aby ho človek pred Vianocami nedal zo zimy vonku hneď dovnútra. V takom prípade vydrží iba rok a potom zahynie.

Stromček v kvetináči je vraj možné mať, aj keď niekto býva v byte, no mal by ho držať na balkóne. Stromu totiž v zime treba dopriať vegetačný oddych. Pri presune dovnútra ho treba postupne aklimatizovať, teda ak je vonku mráz, tak sa na týždeň dá niekam, kde je povedzme päť stupňov, na ďalší týždeň zasa do trochu vyššej teploty a až potom dnu. A po Vianociach, keď ho ideme vrátiť von, ho treba rovnakým postupom zazimovať. Takýmto spôsobom je možné mať ten istý stromček pokojne aj desať rokov, pretože v kvetináči rastie pomalšie ako v prírode.

Lesná škôlka: Od semena po strom

V lesnej škôlke sa stromy pestujú od semena. Stromy v tejto doline začínajú svoju cestu práve v lesnej škôlke.

Zber semien

Najprv sa však musia semená pozbierať, čo nie je celkom triviálna vec. Sú na to vytypované a schválené určité porasty. Na okrasné účely je skoro jedno, odkiaľ semiačko pochádza, ale na účely zalesňovania musí takzvaný uznaný porast na zber semena spĺňať určité kritériá. Musia tam byť kvalitné jedince, čiže dostatočne pevné a vysoké, nesmú mať spomalený rast a podobne. Keď sa teda zozbierajú napríklad šišky zo smreka, spracujú sa v závode, kde prejdú určitými linkami, v ktorých sa semená vytriedia. Urobí sa aj ich rozbor.

Podľa toho si vieme určiť výsevovú dávku, teda napríklad ak má semeno päťdesiatpercentnú klíčivosť, vieme, koľko semien máme na určitú plochu vysiať.

Výsev a starostlivosť o semenáčiky

Semeno sa následne rozseje do hriadky, kde ešte dostane pieskovú zásypku. Tu si už môže voľne rásť, no v najbližšej budúcnosti čaká malé stromčeky niekoľko kôl vyberania tých najlepších jedincov. Skoro každý deň treba tieto krehké rastlinky kontrolovať, či sú zdravé, často ich zalievať a ošetrovať proti hubovým ochoreniam. Strašiakom sú skoré jesenné a neskoré jarné mrazy, ktoré môžu rastlinke poškodiť vzhľad alebo ju zničiť. Chránia ich, ako sa dá. Prekrývajú ich bublinkovou fóliou, skúšajú preventívne chemické postreky. Vďaka nim odolá jedlička teplotám do -4 stupňov.

Preškôlkovanie

Po dovŕšení určitého veku sa stromčeky preškôlkujú, to znamená, že kvalitnejšie jedince sa presadia do inej hriadky do radov. Tento vek sa líši podľa druhu, napríklad pri smreku sa preškôlkovanie robí po dvoch rokoch od výsevu, pri jedli po troch, no buk môže ísť už po dvoch rokoch priamo do lesa.

Ihličnany sa po preškôlkovaní nechajú rásť ešte asi dva roky, kým sa môžu vyzdvihnúť. Vtedy sa opäť robí kvalitatívny výber, sadenice sa vyrýľujú a pobalia do balíkov po päťdesiat kusov. Ľudia, ktorí chodia zalesňovať, si zoberú do ruksaku tri alebo štyri balíky, vezmú si krompáč a idú do hory sadiť.

V Cenzuále ročne vyprodukujú sto- až stodvadsaťtisíc sadeníc, z toho asi tridsaťtisíc použijú na zalesňovanie. Sadenice od nich kupujú aj okolité urbáre.

Keď tu sadenica nejaký čas rastie, zvykne si na klímu tunajšieho podnebia. Preto je dobré, že sa neprevážajú na veľké vzdialenosti, ale zalesňuje sa nimi v okolí.

Kým sa strom dožije rubného veku, musí prejsť mnohými kvalitatívnymi výbermi od semena až po dospelý vek. Aj po zalesnení sa totiž robí takzvaná prerezávka. Stromčeky sa sadia nahusto. Môže tam nastať prirodzený výber, teda niečo neprežije, niečo môže poškodiť zver, ale keď všetko dobre rastie, tak sú nahusto a začnú sa utláčať. Vtedy sa menej kvalitné stromy povyrezávajú, aby sa vytvoril priestor pre tie kvalitnejšie. Stromy sa prirodzene ženú za svetlom, no ak sú príliš tenké a príde ťažký sneh s vetrom, polámu sa. Tieto zásahy sa robia aj preto, aby stromy mali priestor a hrubli.

Prerezávka sa robí asi každých päť rokov, kým stromy nemajú dvadsať až dvadsaťpäť rokov, a biomasa sa pri nej ponecháva v lese. Keď sú stromy staršie, v pravidelných intervaloch sa vykonáva takzvaná prebierka tiež s cieľom vytvoriť väčší priestor pre silné jedince, ale tieto nežiaduce stromy sa už zužitkujú.

Keď porast dosiahne svoj rubný vek, vyťaží sa. Ten nastáva približne vo veku sto rokov, lesníctvo tak má celkom iné tempo ako roľníctvo.

Jedľa kórejská (Abies koreana)

Tento obľúbený, nádherný, malý ihličnan poteší v každej malej záhradke. Jeho rovnomerne rozložené konáriky majú drobné a husté, tupé ihličky, ktoré sú mierne zatočené a odrážajú svetlo. Na slnku preto vyzerajú, akoby sa ligotali. Majú modro-striebornú farbu a stupeň ich kučeravenia je u každého jednotlivca odlišný. Nádherne vyfarbené fialové šišky má táto kórejská jedľa vzpriamené. Šišky počas sezóny postupne menia svoju fialovú farbu na hnedú.

Jedľa kórejská sa vo svoje plnej kráse ukáže na slnečnom mieste, najmä v kontraste s tmavším pozadím. Často sa v zime používa na zdobenie ako vianočná jedlička. Jej konečná výška v dospelosti závisí od pôdnych podmienok. Po 15-20 rokoch môže dosiahnuť výšku 5m a šírku 2-3m. Najlepšie jej vyhovujú ľahšie, dobre priepustné pôdy s dostatkom humusu. Po zakorenení na nich rastie rýchlosťou 40-60cm ročne. Dokáže však rásť aj na piesčitých a skalnatých pôdach. Odoláva zimným mrazom až po teplotnú zónu 5, teda až do mínus 29 stupňov Celzia. Môžeme ju preto bez obáv pestovať na celom Slovensku. Pri pestovaní v nádobách odoláva mrazom trochu menej, približne do mínus 20-25 stupňov Celzia.

tags: #semienka #strieborná #jedlička #pestovanie

Populárne príspevky:

• Recept na kakaové rezy
• Tradičný recept na krúpovú polievku
• Rýchly recept na zapečené zemiaky
• Vianočné perníkové srdiečka
• Masové guľky v paradajkovej omáčke