Sirup z cukrovej trstiny: Všestranné sladidlo s mnohostranným využitím

Sirup z cukrovej trstiny je obľúbená ingrediencia v baroch, kuchyniach a domácnostiach po celom svete. Vďaka svojej čírej konzistencii a neutrálnej sladkosti je ideálny na prípravu koktailov, dezertov a iných pokrmov. Pozrime sa na rôzne spôsoby využitia sirupu z cukrovej trstiny, jeho vlastnosti a benefity.

Sirup z cukrovej trstiny sa vyrába extrahovaním šťavy z cukrovej trstiny. Táto šťava je spočiatku hnedá, ale procesom čistenia sa stáva svetlou. Tento proces čistenia sa niekedy nazýva aj scezovací proces, a preto sa sirup z cukrovej trstiny označuje aj ako scezovací sirup.

Vlastnosti sirupu z cukrovej trstiny

Číra konzistencia: Sirup z cukrovej trstiny má číru konzistenciu, vďaka čomu sa ľahko spracováva za studena v koktailoch a iných nápojoch.
Neutrálna sladkosť: Lahodná chuť sirupu z cukrovej trstiny sa odráža v neutrálnej sladkosti, ktorá harmonizuje arómu mnohých koktailov a dezertov.
Dlhá trvanlivosť: Cukrový sirup má dlhú trvanlivosť aj po otvorení a mimo chladničky, vďaka čomu je nepostrádateľný v profesionálnych baroch.
Praktické balenie: Prakticky tvarovaná a štýlovo navrhnutá sklenená fľaštička ponúka tiež mnoho výhod: ľahko sa drží, je dobre čitateľná aj cez svetlo baru a má výlevku na čisté dávkovanie.

Použitie sirupu z cukrovej trstiny

Sirup z cukrovej trstiny je veľmi univerzálny a dá sa použiť v rôznych oblastiach:

V barmanstve

Pre svoju číru konzistenciu sa ľahko spracováva za studena v koktailoch, a preto sa do nich hodí lepšie ako kryštálový cukor. Sirup z trstinového cukru sa navyše v jiggeru oveľa ľahšie dávkuje. Klasické koktaily so sirupom z trstinového cukru sú "Caipirinha", "Gin Fizz", "Mojito" alebo "London Sour" a "Whiskey Sour".

Daiquiri
Mai Tai
Old Fashioned
Pisco Sour

V kuchyni

Sirup z cukrovej trstiny sa používa aj na prípravu domácich džemov, želé a zmrzlín. Navyše, každý pekár maže dánske pečivo a kúsky lístkového cesta cukrovým sirupom, aby získali typický lesk.

Medzi ďalšie spôsoby použitia sirupu z cukrovej trstiny v kuchyni patria:

Sladenie čaju a kávy
Príprava marinád a omáčok
Dochucovanie ovocných šalátov
Zvlhčovanie koláčov a zákuskov

Domácí malinový sirup

Alternatíva cukru

Na cukor a sladkú chuť nedá väčšina z nás dopustiť. Zároveň ale vieme, že keď to budeme s množstvom cukru v jedálničku preháňať, naše zdravie sa nám nepoďakuje. Mnohí sa tak neustále snažíme hľadať spôsoby, ako obmedziť sladenie cukrom a pritom sa nemusieť vzdať obľúbenej sladkej chuti. Sirup z cukrovej trstiny môže byť jednou z alternatív, ako znížiť príjem rafinovaného cukru.

Trstinová melasa

Trstinová melasa je vedľajší produkt pri výrobe trstinového cukru. Je to takmer čierna sirupovitá hmota, ktorá vzniká po oddelení kryštálikov cukru zo zahustenej trstinovej šťavy.

Vlastnosti trstinovej melasy

Bohatá na minerály: Melasa je bohatá na prírodné minerály ako vápnik, horčík, železo a zinok.
Obsahuje biologicky aktívne látky: Šťava z cukrovej trstiny obsahuje biologicky aktívne látky potrebné k jej stráveniu, ktoré zostávajú v melase.

Použitie trstinovej melasy

V kuchyni: Melasa sa používa do omáčok a marinád na mäso, zlepšuje chuť mäsa a hydiny a pomáha k vytvoreniu chrumkavej kôrky. Je vhodná ako sladidlo do nápojov a na dochutenie jogurtov, pudingov a obilných kaší. Pridávať ju môžete do koláčov, pečiva, perníkov, buchiet, rôznych múčnikov, ale aj do makovej, jablkovej či slivkovej plnky. Je skvelé náhradné sladidlo do rôznych pokrmov, hodí sa do šalátov, dressingov či zálievok. Dá sa vhodne využiť aj v slanej kuchyni. Ochutiť melasou môžete aj rôzne polievky (napríklad paradajkovú) či pomazánky a nátierky.

Ako doplnok výživy: Bio trstinová melasa je čistý, nerafinovaný trstinový sirup. Sladká, výživovo cenná šťava z trstiny priaznivo ovplyvňuje svalovú funkciu, znižuje únavu a vyčerpanie. Najväčším kladom tohto sladidla je veľký obsah minerálov horčíka, vápnika, železa, draslíka a ďalších stopových prvkov.

Druhy melasy

Svetlá melasa: Je výsledkom prvého varu trstinovej alebo repnej šťavy. Má svetlé sfarbenie, jej chuť je z pomedzi všetkých druhov najsladšia a najmiernejšia. Tento druh sa najčastejšie využíva pri pečení. Sušienky sú s jej použitím mäkšie a chlieb chrumkavejší.
Tmavá melasa: Pochádza z druhého varu trstiny alebo repnej šťavy. Má silnejšiu a menej sladkú chuť. Možno ju využiť namiesto svetlej melasy, napríklad aj pri Vianočnom pečení.
Blackstrap melasa: Vyrába sa z tretieho a teda aj posledného varu trstiny alebo cukrovej repy. Považuje sa za najzdravší druh, pretože si uchováva všetky cenné vitamíny a minerály. Má takmer čierne sfarbenie, je málo sladká a má výraznú horkú chuť. Vzhľadom na to, že je horká sa neodporúča používať do receptov, ktoré si žiadajú svetlú alebo tmavú melasu.

Zdravotné benefity a riziká

Benefity

Obsahuje minerály: Na rozdiel od úplne rafinovaného bieleho cukru, trstinový cukor si vďaka zachovanej melase uchováva malé, no zaujímavé množstvá vápnika, železa, horčíka a draslíka.
Prírodný produkt: Trstinový cukor je prírodný produkt, ktorý sa vyrába z cukrovej trstiny bez použitia chemických prísad.

Riziká

Vysoký obsah cukru: Trstinový cukor je stále zdrojom energie a sacharidov, preto odporúčaný denný príjem netreba prekračovať.
Vplyv na hladinu cukru v krvi: Nadmerná konzumácia cukru môže viesť k zvýšeniu hladiny cukru v krvi a prispievať k vzniku ochorení ako obezita a cukrovka 2.

Alternatívy cukru

Cukor na nás dnes totiž číha v rôznych podobách v nespočetnom množstve potravín. Nie je tak nič jednoduchšie, ako ho jesť v nadmerných množstvách, a ani o tom nevedieť. Skrýva sa nielen v cukrovinkách a sladkostiach, ale aj v rôznych polotovaroch, pečive a v neposlednom rade v sladkých nápojoch. Je tak veľmi pravdepodobné, že ten, kto nemá svoj jedálniček pod kontrolou, prijíma cukor v nadbytočnom množstve.

Keď sa povie cukor, väčšina z nás si automaticky predstaví biely práškový či kryštálový cukor, ktorým bežne sladíme. Aj pod týmto názvom poznáme klasický biely stolný cukor. V mnohých bežne vyvoláva obavy, zrejme preto, že pojem “rafinácia” znie ako akýsi nebezpečný chemický proces. V skutočnosti však ide len o to, že zo zmesi, ktorá bola získaná z cukrovej repy, sú postupnými krokmi odstránené minerálne látky, vitamíny a ďalšie zložky, ktoré dodávajú cukru okrem iného aj jeho hnedú farbu.

Cukor je častokrát prezentovaný ako akási nebezpečná látka, ktorá je za každých okolností škodlivá pre zdravie. Táto predstava má však veľmi ďaleko od pravdy. Cukor môže byť pokojne bežnou súčasťou jedálnička bez toho, aby viedol k problémom. Veď dokonca je aj prirodzenou súčasťou niektorých potravín, ako napríklad ovocie či mliečne výrobky. Môžete si tak vydýchnuť a pokojne si dopriať svoju dnešnú porciu ovocia. Ale pozor, aby ho nebolo príliš veľa. Jeho nadmerná konzumácia prispieva k vyššiemu celkovému dennému energetickému príjmu a to zvyšuje riziko nadváhy a obezity. Obezita sama o sebe zvyšuje riziko vzniku rôznych ochorení, ako sú nádorové ochorenia, cukrovka 2. typu a pod. Nadmerný príjem cukru môže navyše prispievať k tvorbe zubného kazu.

Práve z týchto dôvodov je na mieste snažiť sa užiť si sladkú chuť zdravšie a bez negatívnych dopadov na telo. Aby sme predišli negatívnemu vplyvu nadmerného príjmu cukru, je vhodné držať sa jeho denného odporúčaného príjmu. Podľa WHO by náš denný príjem cukru nemal presiahnuť 10 % celkového denného energetického príjmu. Aj optimálna dávka cukru je však pre každého z nás odlišná. Vytrvalostný športovec, ktorý podstupuje niekoľkokrát týždenne dlhé tréningy, potrebuje cukor na to, aby dodal svalom rýchlu energiu. Jeho optimálny príjem tak môže byť niekoľkonásobne vyšší v porovnaní s človekom so sedavým spôsobom života, ktorý nešportuje. Ten urobí najlepšie, keď sa bude držať maximálnej odporúčanej dávky.

Ako ste na tom s príjmom cukru vy? Máme širokú ponuku rôznych náhrad a alternatív cukru, z ktorej si podľa vlastných preferencií vyberie zrejme každý. Alternatívy cukru zahŕňajú tie prírodné, ako med alebo sirupy. Patria tam však napríklad aj polyalkoholy, ktoré bežne nájdeme v ovocí a zelenine. Vyznať sa v tejto skupine náhrad cukru môže byť niekedy celkom náročný oriešok. Niektoré z nich sú totiž iba cukor prezlečený v inom kabáte, pričom ale ďalšie môžu mať pokojne nulovú kalorickú hodnotu.

Výsledkom tak je, že máme skupinu, ktorá nemá oproti klasickému cukru žiadne benefity, zatiaľ čo u iných zástupcov môžeme dokonca pozorovať aj pozitívne účinky na zdravie. Na trhu máme na výber hneď z niekoľkých možností, po ktorých siahnuť namiesto klasického bieleho cukru. Najviac sa budeme venovať tým, ktoré majú k nemu najbližšie, a to napríklad trstinovému či hnedému cukru a ďalším.

Hnedý cukor je prakticky rovnaký ako jeho príbuzný biely cukor. Aj on pochádza z cukrovej repy a ide teda tiež o takmer čistú zmes sacharózy. Od bieleho cukru sa líši iba tým, že neprechádza procesom rafinácie a nie je “vyčistený” do biela. Obsahuje tak aj tzv. melasu, ktorá mu dodáva hnedú farbu. Je teda hnedý cukor zdravší ako ten biely, ako si mnohí myslia? Ako už možno tušíte, ide o celkom mylnú predstavu, pretože obsah týchto látok je zanedbateľný. Môžeme sa stretnúť ešte s jedným variantom hnedého cukru. Na trhu sú totiž aj produkty pozostávajúce z bieleho cukru, ktorý bol zafarbený na hnedo. Ak chcete nájsť vhodnú alternatívu bieleho cukru, po tom hnedom budete siahať zbytočne.
Trstinový cukor pochádza z cukrovej trstiny. Zložením je na tom však podobne ako repný cukor, čiže ho takmer výhradne tvorí disacharid sacharóza. Podobne ako v prípade hnedého cukru, aj pri trstinovom však platí, že keby sme z neho chceli získať významnejšie množstvo týchto živín, museli by sme ho konzumovať vo veľkom. Jeho jedinou možnou výhodou tak zostáva špecifická chuť, ktorá sa môže napríklad viac hodiť do niektorých koláčov či iných sladkých receptov.
Kokosový cukor sa vyrába z kvetov kokosovej palmy postupným zahrievaním a odparovaním vody. Aj tento cukor tvorí zo 70 - 80 % najmä sacharóza. Podobne ako predchádzajúce druhy, ani kokosový cukor neprechádza rafináciou, a tak si zachováva svoj pôvodný obsah minerálnych látok, vitamínov a ďalších bioaktívnych látok. Jeho zvláštnosťou je obsah inulínu, čo je vláknina, ktorá funguje ako prebiotikum (vyživuje prospešné črevné baktérie). Okrem kokosového cukru sa môžeme stretnúť aj s kokosovým sirupom, ktorý na rozdiel od cukru obsahuje viac vody, a tým pádom má nižší obsah sacharózy. Kokosový cukor je známy aj tým, že má nižší glykemický index v porovnaní s ostatnými. V praxi by to znamenalo, že po ňom stúpa hladina cukru v krvi (glykémia) pomalšie. Táto informácia však môže byť zrejme mylná, pretože poznatky z dostupných zdrojov sa výrazne líšia. Ani kokosový cukor nemôžeme považovať za zdroj vitamínov a minerálnych látok. Tiež sa nedá prezentovať ako zdroj vlákniny, pretože obsah inulínu je iba 4,7 g / 100. Aj v tomto prípade je tak výhodou najmä originálna chuť a aróma, ktorú môžete oceniť v niektorých receptoch. Navyše je typický nižšou sladivosťou, a tak môže poslúžiť vtedy, keď sa snažíme postupne odnaučiť od nadmerného sladenia.
Med už snáď odjakživa oplýva povesťou zdravého sladenia, ktoré navyše vylieči každú nádchu či boľavé hrdlo. Bežne si ho tak dávame do čaju vtedy, keď sa necítime dobre s dôverou, že sa nám trochu uľaví. Zloženie medu je v porovnaní s ostatnými alternatívami pomerne jedinečné, pretože okrem vitamínov a minerálnych látok obsahuje fenoly, organické kyseliny, karotenoidy, enzýmy či ďalšie bioaktívne látky s prospešnými účinkami. Aj v štúdiách sa ukazuje, že táto potravina má zrejme početné zdravotné benefity. Môže byť užitočná pri podpore hojenia, úľave od symptómov pri problémoch so žalúdočnými vredmi, zápale žalúdka či tráviacich ťažkostiach. Ani používanie medu pri zápale hrdla a kašli nie je zrejme iba babskou radou, pretože sa zdá, že dokáže pokryť sliznicu hrdla a pomôcť zbaviť ju nežiadúcich mikroorganizmov. Keď sa však pozrieme na med z pohľadu nutričného zloženia, zistíme, že aj on je z väčšej časti tvorený jednoduchými cukrami. Tie predstavujú až 82 % jeho obsahu, pričom zhruba z polovice ide o glukózu a z polovice o fruktózu. Energetická hodnota medu je o niečo nižšia ako v prípade bieleho cukru, ale ak hľadáme efektívne spôsoby, ako nahradiť klasický cukor, ani med nie je ideálnym pomocníkom.

Sirupy

Javorový sirup sa vyrába z miazgy javorov a je zaujímavý najmä svojou nevšednou chuťou a arómou. Existujú štyri rôzne stupne sirupu, ktoré sa líšia dobou, kedy bol sirup zbieraný a s tým spojenou rôznou farbou, chuťou a vôňou. Tmavší a chuťovo výraznejší sa používa najmä pri pečení, zatiaľ čo ten jemnejší a svetlejší je využívaný ako sladidlo či topping. Väčšinu sirupu tvorí jednoduchý cukor, a to najmä vo forme sacharózy. Obsahuje aj bioaktívne látky, ako napríklad vitamíny či fenolové látky. Energetická hodnota produktov na trhu je však rôzna. V niektorých prípadoch môže byť dokonca až o 30 % nižšia ako u bieleho cukru. Ruku v ruke s tým ide aj nižšia sladivosť, a tak je pri používaní užitočné dávať si pozor na to, či náhodou nevyrovnávame jeho nižšie sladivé účinky väčšou porciou. Nie je to však pravidlo, pretože niektoré výrobky sú na tom kaloricky takmer rovnako ako klasický cukor. Záleží to totiž od metód spracovania jednotlivých výrobcov.
Agávový sirup je vyrobený zo šťavy sukulentu agáve a jeho proces výroby pripomína výrobu fruktózového sirupu. Jednoduché cukry tvoria cca 70 % jeho podielu, pričom cca 55 % obsahu sirupu predstavuje práve fruktóza. Preto je typický vyššou sladivosťou a stačí nižšia porcia na to, aby sme dosiahli podobný sladivý efekt ako má klasický biely cukor. Kvôli vysokému obsahu fruktózy sa tento sirup vyznačuje aj nižším glykemickým indexom. Fruktóza totiž zvyšuje hladinu cukru v krvi (glykémiu) iba mierne, a preto je sirup z agáve niekedy označovaný aj ako vhodné sladidlo pre diabetikov. Tento možný benefit by sme však mali brať s rezervou, pretože glykemický index potravín ovplyvňuje veľa faktorov. Ak si teda pridáme agávový sirup do jedla, vôbec to neznamená, že konečná hodnota jeho glykemického indexu bude nízka. Samotný obsah fruktózy však môže byť práve tou najviac problematickou stránkou agávového sirupu. Fruktóza sa totiž v tele spracováva inak ako glukóza a ukazuje sa, že jej nadmerný príjem môže súvisieť s ukladaním tuku v oblasti pečene. Stukovatenie pečene je spojené napríklad s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení či inzulínovou rezistenciou. Samotný sirup nemusí byť z pohľadu obsahu fruktózy problém, ale je možné, že môže byť jedným z kúskov skladačky v jej zvýšenom príjme. Energetická hodnota agávového sirupu je porovnateľná s bielym cukrom, a tak v kombinácii s vysokým podielom fruktózy nejde o jeho ideálnu náhradu.
Čakankový sirup je vyrobený z koreňa čakanky a je typický obsahom vlákniny inulín a oligo-fruktózy. Práve inulín prepožičiava sirupu jeho sladkú chuť a zároveň môže pozitívne ovplyvňovať zloženie črevného mikrobiómu. Pôsobí totiž ako prebiotikum, čiže potrava pre prospešné črevné baktérie. Keďže väčšinu obsahu sirupu tvorí vláknina, nezostáva toľko priestoru pre cukor. Ten tak tvorí iba zhruba 5 % podiel. Aj energetická hodnota čakankového sirupu je tak kvôli tomu nízka, a to až o 60 % nižšia v porovnaní s bielym cukrom. Ide tak o celkom výnimočný produkt, ktorý má nízky obsah cukru, výrazne menej kalórií ako biely cukor a navyše má vysoký podiel vlákniny. Aj tak je ale sladký, pričom jeho sladivosť je zhruba polovičná v porovnaní s klasickým cukrom.
Okrem spomenutých sirupov môžeme siahnuť aj po niekoľkých ďalších, vyrobených zo zaujímavých surovín: datľový sirup: Tento sirup je vyrobený z datlí a bežne sa používa v ázijskej kuchyni.

Polyalkoholy (nazývané aj alkoholové cukry) by mohol nabádať k myšlienkam, že sú to akési škodlivé chemické látky, ktoré nemajú čo robiť v zdravom jedálničku. Ich nevýhodou však je, že niektorým citlivejším jedincom môžu spôsobovať tráviaci diskomfort. Ten sa zvykne prejavovať napríklad plynatosťou či hnačkami. Polyalkoholy totiž nie sú v tráviacom trakte kompletne vstrebané, a tak časť z nich prechádza do hrubého čreva, kde sa ich ujmú črevné baktérie.

Xylitol, známy aj pod názvom brezový cukor, sa prirodzene vyskytuje napríklad v ovocí či hubách a ako napovedá názov, je získavaný z brezového dreva. Tento cukerný alkohol sa na prvý pohľad podobá kryštálovému cukru, pričom má ale v porovnaní s ním zhruba o 40 % menej kalórií. Výhodou navyše je, že má porovnateľnú sladivosť ako cukor, a tak stačí použiť rovnaké množstvo a pritom prijať iba zhruba polovičnú nálož energie. Výhodou xylitolu je aj jeho minimálny glykemický index. V porovnaní s glukózou, ktorá má GI 100, xylitol má hodnotu 7. Hladinu cukru v krvi tak prakticky nezvyšuje alebo len veľmi minimálne, a tak je vhodným sladidlom aj pre diabetikov. Okrem toho je známy aj svojim pozitívnym pôsobením na zuby a zrejme znižuje riziko vzniku zubného kazu. Aj preto sa s ním typicky stretneme v žuvačkách bez cukru. Pre xylitol nie je stanovený presný akceptovateľný denný príjem (ADI), ktorý by udával hornú povolenú hranicu, ale panuje zhoda na tom, že ide zhruba o dávku 40 - 50 g. Po prekročení tohto množstva sa už častejšie prejavujú tráviace problémy. Nemusíte sa však obávať, v bežnej strave je takú dávku ťažké presiahnuť.
Erytritol sa prirodzene nachádza v niektorých druhoch ovocia, ako napríklad hrozne, broskyniach či melóne, ale zároveň sa vyrába fermentáciou glukózy. Podobne ako xylitol, aj on pripomína kryštálový cukor. Na rozdiel od neho má však nulovú kalorickú hodnotu, pretože sa v tele nemetabolizuje a odchádza močom v nezmenenej podobe. Vďaka tomu navyše nezvyšuje hladinu cukru v krvi a je tak vhodným produktom aj pre diabetikov. Jeho sladivosť je na úrovni 60 - 80 % sladivosti cukru. Výhodou ale je, že nemá špecifickú pachuť, a tak môže byť kombinovaný s inými sladidlami, čím vieme dosiahnuť vyššiu sladivosť. Bežne sa tak používa napríklad v spojení so stéviou. Ani pre erytritol neexistuje stanovená hodnota ADI, ale udáva sa, že dobre tolerované sú dávky vo výške až 0,66 g/ kg telesnej hmotnosti u mužov a 0,8 g/ kg u žien.

Stévia je rastlina, ktorej dodávajú jej sladivé účinky obsiahnuté steviozidy (steviol-glykozidy). Práve z nich je vyrobené sladidlo, ktoré môžeme zohnať napríklad vo forme prášku, tabliet či dokonca kvapiek. Výhodou stévie je jej nulová kalorická hodnota, pričom ale sladí až 200 až 300-krát výraznejšie ako cukor. Stévia je tak vhodnou alternatívou cukru, ktorá navyše nezvyšuje glykémiu a nie je typická žiadnymi negatívnymi účinkami na trávenie. Jej jedinou nevýhodou je špecifická chuť, ktorá nemusí vyhovovať každému. Tá sa dá ale jednoducho zakryť kombináciou s inými sladidlami, ako je napríklad už spomínaný erytritol.

Na výber máme skutočne množstvo variant, s ktorými si môžeme ochutiť svoje obľúbené sladké jedlá a nápoje. Výber tak v konečnom dôsledku záleží na našich preferenciách, cieľoch a aktuálnom zložení jedálnička. Naša voľba sa zároveň bude zrejme odvíjať od toho, či potrebujeme osladiť nápoj, palacinky alebo obľúbený koláč. Dôležité je uvedomiť si, že žiadny zo spomínaných variant, a to vrátane klasického bieleho cukru, nie je látka z pekla, ktorá nás pošle priamym spojom na nemocničné lôžko.

Cukor v nadmerných množstvách škodí zdraviu a tak sa mnohí z nás na dennej báze snažíme hľadať spôsoby, ako ho nahradiť. Možností máme hneď niekoľko. Z prírodných alternatív cukru môžeme siahnuť po mede, sirupoch, variantoch ako je kokosový či trstinový cukor, stévii alebo polyalkoholoch. V primeraných množstvách je takmer vždy každý z nich v poriadku. Keď však chceme cukor skutočne obmedziť, mali by sme sa zamerať hlavne na tie, ktoré majú nízky alebo nulový obsah energie a jednoduchých sacharidov.

tags: #sirup #z #cukrovej #trstiny #použitie