Sixtínska kaplnka a Posledná večera: Rozdiely medzi dvoma ikonami renesancie

Sixtínska kaplnka a Posledná večera patria medzi najznámejšie umelecké diela renesancie. Hoci obe diela vznikli v období renesancie a vytvorili ich geniálni umelci, existujú medzi nimi zásadné rozdiely. V tomto článku sa pozrieme na tieto rozdiely a preskúmame kontext, v ktorom tieto diela vznikli.

Renesancia, v širšom zmysle znamenajúca obrodenie (znovuzrodenie), je v užšom zmysle sloh medzi gotikou a barokom. Renesanciou začína novovek. Je to obdobie revolučných premien v myslení, v poznávaní sveta, obdobie technických vynálezov, obdobie vzniku a rozvoja prírodných vied (matematika, fyzika, optika), ktoré ovplyvnili aj rozvoj výtvarného umenia. Je to obdobie zámorských objavov, uskutočňujú sa cesty do Afriky, Indie, bola objavená Amerika 1492 Krištofom Columbom. Tieto cesty priniesli prevrat do vtedajších zemepisných znalostí. Proti náuke o Bohu v teológií sa stáva v tomto období stredom pozornosti človek (humanizmus - humanus -ľudský).

Humanizmus a renesancia má svoj vzor v antike, ktorej znovuzrodenie sa stáva hlavným znakom nového slohu - antické umenie sa stáva zdrojom renesančného umenia. Keďže do popredia sa dostáva človek i umenie dostáva nový svetský charakter. Rodová a obchodná šľachta ale tiež duchovenstvo sa stávajú milovníkmi a podporovateľmi umenia. Gotika zavrhovala individuálny prejav umelca a až renesancia kladie dôraz na jeho osobnosť čím sa dejiny umenia stávajú dejinami umelcov. Renesančné umenie oslavovalo pozemský život a bolo určené pre človeka, ktorý bol stredobodom záujmu čo v praxi znamená, že v architektúre sa stavajú a prevládajú svetské stavby a v maliarstve portréty. Hlavným znakom renesančnej estetiky je symetria, harmónia, krása a ušľachtilosť tvarov. V maliarstve boli obnovené niektoré antické odvetvia, ktoré stredovek zavrhoval alebo nepoužíval : akt, mytologické a alegorické scény a krajinomaľba. V sochárstve vznikajú voľné sochy, ktoré zdobia námestia, parky, náhrobky, fontány a pod.

Doba vzniku a periodizácia renesancie je v mnohých krajinách odlišná.

Leonardo da Vinci: Umelec a vedec

Leonardo da Vinci (1452-1519) bol renesančný muž v pravom zmysle slova. Bol maliarom, architektom, vynálezcom a vedcom. Človek, ktorého dnes považujeme za veľkého umelca a génia svojho druhu, ostával často nepochopený, kým svet sa práve začínal deliť o vedomosti v knihách vyrobených pohyblivým písmom, on už dávno naplnil desiatky tajných zápisníkov svojimi vynálezmi, pozorovaniami a teóriami všakovakého druhu, od letectva až po anatómiu. Pojmy v jeho zápisníkoch sa často ťažko interpretovali, aj keď bol ako vychvaľovaný ako veľký umelec, jeho kolegovia nedocenili jeho genialitu. Leonardo da Vinci sa narodil blízko mesta Vinci, ktoré mu dalo priezvisko. Vo svojej dobe sa volal aj „Leonardo di ser Piero da Vinci“, meno, ktoré znamenalo „Leonardo, syn pána Piera z Vinci“.

Leonardo sám jednoducho podpisoval svoje práce „Leonardo“ alebo „Io, Leonardo“, Ja, Leonardo, čo ho v tej dobe preslávilo. Otec Leonarda da Vinciho, advokát a notár, a jeho roľnícka matka neboli nikdy navzájom zosobášení a Leonardo bol jediné nemanželské dieťa, ktoré mali spolu. Da Vinci nezískal žiadne formálne vzdelanie okrem základného čítania, písania a matematiky, ale jeho otec ocenil jeho umelecký talent a asi ako 15-ročného ho poslal na štúdia k známemu sochárovi a maliarovi Andrea del Verrocchio z Florencie. Asi desaťročie da Vinci zdokonaľoval svoje maliarske a sochárske techniky a trénoval sa v mechanickom umení.

Keď mal 20 rokov, v roku 1472, cech maliarov z Florencie ponúkol da Vincimu členstvo, ale zostal s Verrocchiom, až do roku 1478, kým sa stal nezávislým majstrom. Okolo roku 1482 začal maľovať svoje prvé dielo na objednávku, Klaňanie troch kráľov, pre florentské San Donato, kláštor Scopeto. Da Vinci však toto dielo nikdy nedokončil, pretože krátko nato sa presťahoval do Milána, aby pracoval pre vládnuci klan Sforza, kde pôsobil ako inžinier, maliar, architekt, dizajnér dvorných festivalov a predovšetkým sochár. Rodina požiadala da Vinciho, aby vytvoril nádhernú takmer 5 metrov vysokú jazdeckú sochu z bronzu na počesť zakladateľa dynastie Francesca Sforzu. Da Vinci pracoval na projekte 12 rokov a v roku 1493 bol hlinený model pripravený na vystavenie.

Dielo Leonarda da Vinciho malo nesmierny vplyv na svet západného umenia. Zatiaľ čo väčšina jeho majstrovských diel sa nachádza v mestách v Taliansku, ako je Florencia a Miláno, existujú ďalšie kúsky na prekvapivých miestach po celom svete.

Posledná večera: Emócie a inovácie

Leonardo da Vinci namaľoval Poslednú večeru (Il Cenacolo) na stenu dominikánskeho kláštora Santa Maria delle Grazie v Miláne. Použil inovatívnu techniku „a secco“, maľbu na suchú stenu. Zobrazuje veľkonočnú večeru, počas ktorej Ježiš Kristus oslovuje apoštolov a hovorí: „Jeden z vás ma zradí. Jednou z hviezdnych čŕt maľby je odlišný emotívny výraz a reč tela každého apoštola. Jeho kompozícia, v ktorej sa Ježiš nachádza uprostred, no zároveň izolovane od apoštolov, ovplyvnila celé generácie maliarov.

Vďaka použitiu tejto novej metódy a environmentálnym faktorom sa však nástenná maľba z 15. storočia v priebehu času začala postupne rozpadať.

Ďalšie diela Leonarda da Vinci

Okrem Poslednej večere vytvoril Leonardo da Vinci množstvo ďalších významných diel, ktoré sa nachádzajú v rôznych múzeách a galériách po celom svete:

• Dáma s hranostajom: Portrét Cecílie Gallerani, milenky milánskeho vojvodu Lodovica Sforzu, ktorý sa nachádza v Czartoryski Museum v Krakove.
• Mona Lisa: Najznámejší portrét na svete, ktorý sa nachádza v Louvri v Paríži.
• Zvestovanie: Rané dielo da Vinciho, ktoré je vystavené v Galérii Uffizi vo Florencii.
• Madona v skalách: Dve verzie tohto diela sa nachádzajú v Louvri a Národnej galérii v Londýne.
• Svätá Anna, Madona, dieťa a malý Svätý Ján: Kresba uhľom a kriedou v Národnej galérii v Londýne.
• Portrét Ginevry de' Benci: Jediné dielo da Vinciho v Amerike, ktoré sa nachádza v Národnej galérii umenia vo Washingtone DC.
• Svätý Hieronym v púšti: Nedokončený obraz vo Vatikánskych múzeách v Ríme.
• Madona s karafiátom: Vystavená v Alte Pinakothek v Mníchove.
• Vitruviánsky muž: Kresba tušom v Gallerie dell’Accademia v Benátkach.
• Madona Litta: Obraz v Ermitáži v Petrohrade, ktorého autorstvo je sporné.

Michelangelo Buonarroti

Michelangelo Buonarroti (1475-1564) bol taliansky maliar, sochár, architekt a básnik. V jeho dielach dosahuje renesancia svoj vrchol. V maliarstve a sochárstve vytvoril nový ideálny typ postavy s dokonalými telesnými tvarmi, ku ktorým dospel študovaním anatómie človeka a konaním pitiev. Jeho tvorba vyžaruje napätie a pohyb. Najznámejšími dielami maliarskymi sú fresky v Sixtínskej kaplnke (Svätá rodina, Posledný súd), sochárskymi Dávid, Mojžiš, Pieta a architektonickými napr. kupola Chrámu sv. Petra v Ríme.

Michelangelo odchádza z Florencie do Ríma kde je poverený tvorbou náhrobku pre Júliusa II. Tento náhrobok mal byť koncipovaný ako monumentálne dielo a mal obsahovať 40 postáv. Tento náhorobk sa stal príčinou Michelangelovho trápenia a snažil sa ho dokončiť viac ako 40 rokov. Dominantou je postava Mojžiša, ktorá meria cez dva metre (v nadživotnej veľkosti). Michelangelo sa snažil zobraziť Mojžiša v momente hnevu kedy sa chystá rozbiť dosky 10 prikázaní. Využíva tu skrutkovitý (šraubovitý) pohyb, ktorý označujeme ako figura serpentinata. Ďalšie postavy tohto náhrobku sú postavy Lea a Rachel.

Obidvaja maliari boli roku 1481 povolaní pápežskou kúriou do Ríma, aby sa tu podieľali na výzdobe Sixtínskej kaplnky. Na rozdiel od Boticelliho sa však Ghirlandaio nezúčastňoval spoločenského života vo Florencii. Zanechal nám najmä cenné fresky v kaplnkách florentských kostolov. Typický je pre ne svetský charakter - kresťanské témy sú využívané pre zobrazenie súčasnosti - napríklad krajiny okolo Florencie alebo významných osobností.

V rokoch 1483 až 1486 vyzdobil Ghirlandaio kaplnku Sassetiov v kostole Santa Trinita scénami zo života sv. Františka z Assisi. Veľa zobrazených postáv predstavuje členov rodov Medici a Sasseti a ich priateľov a známych. Pre túto kaplnku namaľoval tiež obraz Klaňanie pastierov, ktorý je dnes v Gallerii dell'Accademia. Jedným z najvýznamnejších diel tohto autora je freska Posledná večera, ktorú vymaľoval okolo roku 1480 v refektári kláštora pri kostole Ognissanti (Všetkých svätých) vo Florencii. K tomuto námetu ho vraj inšpiroval Leonardo da Vinci, ktorý dokončené dielo uvidel pred svojím odchodom z Florencie (po niekoľkých rokoch vytvoril aj on fresku na námet poslednej večere Pána v milánskom kláštore Santa Maria delle Grazie).

Sixtínska kaplnka: Milánska verzia

Milánska sixtínska kaplnka je prezývka pre kostolík, ktorý ukrýva fresky od známych umelcov ako Bernardino Luini, Boltraffio (Leonardov žiak), Vincenzo Foppa, bratia Campi a Simone Peterzano, majster Caravaggio a vzácny organ od Giana Giacoma Antegnatiho. Vstup je pre všetkých voľný a naozaj stojí za to. Zvonku nenápadný kostolík ukrýva skrytý poklad.

Pre lepšie pochopenie rozdielov medzi týmito dvoma dielami, pozrime sa na nasledujúcu tabuľku:

Florencia a Miláno: Centrá renesancie

Centrom obchodu, vedeckých a zemepisných objavov sa v Európe stalo Taliansko. Tam sa postupne zrodil nový spôsob myslenia. Ľudia začali veriť viac vo vlastné sily ako v náboženstvo. Bohatí kupci využívali svoje peniaze i moc na rozvoj kultúry, ktorá bola ovplyvnená umením a vedou starovekých Grékov a Rimanov. Tak sa v Taliansku v 14.storočí rodí nové myšlienkové a umelecké hnutie -renesancia. Tento názov vznikol z francúzskeho slova s významom „znovuzrodenie".

Florencia je mesto umenia, módy, histórie a skvelého jedla. Spája v sebe všetky prvky Toskánska a je jeho pomyselnou vstupnou bránou. Práve tu sa začala renesancia.

Miláno je podceňované veľkomesto, ktoré je známe najmä ako metropola módy. Ponúka však nespočetné množstvo atrakcií, od historických kostolov až po krásne mestské parky a historické štvrte.

Milánsky hrad je jeden z najkrajších talianskych hradov. Disponuje viacerými múzeami a nádherným parkom. Najvyhľadávanejším je Múzeum Pieta Rondanini, v ktorom sa nachádza posledné dielo - nedokončená socha od Michelangela - Madona oplakávajúca Ježiša Krista. Obľúbenou je tiež Sala delle Asse - sála, kde boli objavené fresky, ktoré vytvoril Leonardo da Vinci.

tags: #sixtínska #kaplnka #posledná #večera #rozdiel

Populárne príspevky:

• Ako vybrať sklenenú dózu na čaj
• Zapečené mäso s majonézou
• Karamelová plnka: jednoduchý recept
• Zlatý prášok na tortu
• Jednoduché čučoriedkové smoothie