Škľabka riečna: Recepty, životný štýl a význam pre ekosystém

Škľabka riečna (Anodonta anatina) je sladkovodný lastúrnik, ktorý obýva rieky a potoky. Hoci sa o receptoch z škľabky riečnej hovorí len zriedka, tento nenápadný živočích zohráva kľúčovú úlohu v ekosystéme. V tomto článku sa pozrieme na život škľabky riečnej, jej význam pre životné prostredie a na kontroverzné témy spojené s jej konzumáciou.

Škľabka riečna (Anodonta anatina) je náš najväčší lastúrnik, ktorý dorastá 22 cm dĺžky, pričom jeho lastúra si zachováva svetlohnedý až žltkavý povrch na rozdiel od škľabky riečnej (Anodonta anatina), ktorá je schopná dorastá 15 cm dĺžky a jej lastúra má často hnedú farbu.

Škľabka riečna a jej charakteristika

Škľabka riečna patrí medzi lastúrniky, ktoré sa vyznačujú dvoma lastúrami spojenými pružným väzom. Lastúry škľabky riečnej sú tenkostenné a z vonkajšej strany pokryté tmavou vrstvou, ktorá ich chráni pred kyselinami vo vode. Na rozdiel od korýtka rybničného nemá škľabka riečna na vnútornej strane lastúry zuby.

Rozlíšenie škľabky riečnej od škľabky rybničnej (Anodonta cygnea) môže byť náročné. Škľabka riečna má spravidla hnedastú lastúru a dorastá do veľkosti 10-12 cm, zatiaľ čo škľabka rybničná má svetlejšiu a hladšiu lastúru a môže dosiahnuť aj viac ako 20 cm.

Fotografiu škľabky riečnej, použitú v tomto článku, urobil Ing. Ivo Nagy. Veľkosť škľabky rybničnej vylovenej z vôd VN Cífer ma natoľko uchvátila, že som sa rozhodol priblížiť našim rybárom niečo z jej existenčných podmienok a významu pre nás rybárov.

Životný štýl a výživa

Škľabka riečna žije na dne tečúcich vôd, kde sa zahrabáva do bahna alebo piesku. Pomocou svalnatej nohy sa pohybuje a prerýva dno. Škľabka riečna je filter feeder, čo znamená, že sa živí drobnými časticami potravy, ktoré filtruje z vody.

Všetky druhy škľabiek sú viazané na substrát dna (bahno, piesok, pôda) vodných tokov, či jazier v ktorých žijú. Potravu získavajú filtrovaním vody, pričom dospelý jedinec škľabky je schopný prefiltrovať za deň aj viac než sto litrov vody, čím ju v podstate čistí od rôznych organizmov (fyto a zooplankton) a pravdepodobne aj od čiastočiek detritu či mikro úlomkov hornín (stále sa len skúma, čo všetko je súčasťou jedálnička škľabiek).

Význam škľabky riečnej pre ekosystém:

• Filtrácia vody: Škľabky denne prefiltrujú veľké množstvo vody, čím odstraňujú nielen potravu, ale aj škodlivé baktérie a nebezpečné látky. Prispievajú tak k čisteniu vody.
• Indikátor znečistenia: Podľa množstva chemikálií v telách škľabiek je možné zisťovať kvalitu vôd. Sú preto dôležitými indikátormi znečistenia.
• Potrava pre iné živočíchy: Škľabkami sa živia ryby a iné vodné živočíchy, čím prispievajú k potravovému reťazcu.

Škľabky sú viacej viditeľné len počas presunov, ku ktorým nedochádza často. V zimnom období sa škľabky zahrabávajú hlbšie do substrátu v ktorom prečkávajú zimné obdobie.

Rozmnožovanie

Škľabky sú gonochoristy, čo znamená, že majú oddelené pohlavia. Pohlavné bunky vypúšťajú do vody, kde dochádza k oplodneniu. Ich vývin je nepriamy cez larvu, ktorá žije prisadnuto alebo parazituje na rybách.

Rozmnožovanie škľabiek prebieha koncom leta vo vodnom prostredí, kde samčie jedince uvoľňujú do vody spermie, ktoré spolu s vodou nasajú do žiabier samičie jedince. V žiabrach a v medzi žiabrovom priestore (marsupiu) dochádza k oplodneniu približne 150 000 - 300 000 vajíčok.

Oplodnené vajíčka ostávajú v tele samičky do najbližšej jari, kedy samička vylučuje do vonkajšieho prostredia nie celkom vyvinuté juvenilné/mladé štádiá škľabiek nazývané glochídie. Glochídie sa zachytávajú na koži a žiabrach rýb, na ktorých parazitujú a po nejakom čase (1-2 mesiace) počas ktorého dokončia svoj vývoj odpadnú z kože, či žiabier hostiteľskej ryby na dno jazera / vodného toku, kde sa snažia zahrabať do substrátu dna.

Konzumácia škľabky riečnej a možné riziká

Hoci sa škľabka riečna bežne nekonzumuje, v minulosti mohla byť súčasťou jedálnička ľudí žijúcich v blízkosti riek. V súčasnosti je konzumácia škľabiek riskantná kvôli znečisteniu vôd a možnému obsahu škodlivých látok v ich telách.

Konzumácia škľabiek znečistených vôd môže spôsobiť zdravotné problémy. Škľabky môžu obsahovať ťažké kovy, pesticídy a iné toxické látky, ktoré sa hromadia v ich telách. Taktiež môžu byť prenášačmi parazitov.

Alternatívne využitie

Okrem potenciálnej konzumácie mali škľabky aj iné využitie. V minulosti sa z lastúr vyrábali gombíky a iné ozdobné predmety. Perlorodka riečna (Margaritifera margaritifera), blízka príbuzná škľabky riečnej, je známa tvorbou perál.

Ohrozenie a ochrana

Škľabka riečna je ohrozená znečistením vôd, reguláciou riek a stratou prirodzených biotopov.

Ako všetky na Slovensku žijúce lastúrniky aj škľabky sú ohrozené znečistením a úpravou vodných tokov, najmä ich dna v substráte ktorého žijú. Napriek veľmi dobrej legislatíve zastrešujúcej ochranu prírody a environmentálne opatrenia pri správe vodných tokov sú neustále ničené stále ďalšie lokality výskytu týchto zvierat.

Vodné rastliny a živočíchy v okolí škľabky riečnej

Škľabka riečna žije v prostredí bohatom na vodné rastliny a živočíchy.

Rastliny

• Vodné byliny: Lekno biele, leknica žltá, žaburinka menšia.
• Brehové rastliny: Jelša lepkavá, vŕba biela, záružlie močiarne, nezábudka močiarna, pálka širokolistá, trsť obyčajná.

Živočíchy

• Vodné mikroorganizmy: Dafnia štíhla, cyklop obyčajný.
• Hmyz žijúci pri vode: Potápnik obrúbený, vážky.
• Ryby: Kapor obyčajný, šťuka severná, sumec západný, ostriež zelenkastý, úhor európsky.
• Obojživelníky: Skokan zelený, rosnička zelená, mlok bodkovaný.
• Plazy: Užovka obojková, vretenica severná.
• Vodné vtáky: Kačice, volavky, labute.

Invázne druhy a ich vplyv na vodné ekosystémy

V slovenských riekach a jazerách sa približne od 70. rokov 20. storočia vyskytuje škľabka ázijská. Škľabka ázijská dorastá do 18 cm dĺžky a jej lastúra má kompaktný okrúhlastý tvar. Sfarbenie lastúry je výraznejšie a napohľad krajšie ako majú lastúry našich pôvodných druhov škľabiek.

Na území Slovenskej republiky sa však vyskytujú aj ďalšie nepôvodné druhy rastlín aj živočíchov, ktoré síce neboli zaradené do legislatívnych zoznamov inváznych druhov, ale napriek tomu sa na našom území správajú invázne alebo majú potenciál stať sa inváznymi.

Invázne druhy živočíchov je zakázané:

• držať a chovať,
• rozmnožovať,
• obchodovať s nimi,
• prepravovať,
• dovážať,
• vypúšťať do voľnej prírody.

Povinnosti vo vzťahu k inváznym druhom živočíchov stanovuje § 7a zákona č. 543/2002 Z. z.

Lopatka dúhová, drobná ale pekná rybka je životne závislá na existencii škľabiek. Tieto slúžia ako kolísky pre ich potomstvo. O spôsobe neresu tejto drobnej kaprovitej rybky, ktorá kladie ikry do tela lastúrnikov, sa učia už začínajúci rybári. Zvyčajne sa ich spolužitie predstavuje ako vzorná symbióza. Lastúrnik vraj poskytuje svoju žiabrovú dutinu na nerušený vývin ikier lopatky. Na oplátku sa zas larvy lastúrnika prichytávajú na koži rýb, živia sa tkanivom hostiteľskej ryby a s ich pomocou sa šíria do nových lokalít.

Experimenty však potvrdili, že zo vzájomného vzťahu má v skutočnosti úžitok len lopatka dúhová, takže by sme ju mohli označiť za parazita.

Tabuľka: Invázne druhy živočíchov

tags: #sklabka #riečna #recepty

Populárne príspevky:

• Tradičná technika konfitovania
• Návody na tekvicové zvieratká
• Recenzie grilov na terasu
• Ako pripraviť bravčový Stroganov
• Výhody Nákupu Familiarne Cestoviny Online