Škoda 1203: Príbeh legendárnej sanitky z Československa

Slovenský automobilový priemysel je zložitý príbeh plný zvratov a výrobkov kolísavej kvality. Ak chceme začať rozprávať príbeh legendárnej „jalovice“, ako sme ju nazývali, musíme začať ešte ďaleko skôr a na trocha severozápadnejšom mieste, ako v Trnave.

Sme asi desať rokov po druhej svetovej vojne, svet máme rozdelený na dva bloky a napriek geografickej schizofrénii sa nad Európou po čase opäť začal vznášať obláčik prosperity a dobrých časov. Také jednoduché to však nebolo - zvlášť keď ste nemali čím odviezť stredne veľké sutiny po ruinách z nemeckého bombardovania.

Československo síce plnilo plán na 100+ percent, no zúfalo potrebovalo stredne veľké úžitkové vozidlo. Malá STW-čka nestačila a veľké nákladné vozidlá zasa na cestách vyslovene prekážali. Po chvíli začínalo byť jasné, že jediný spôsob, aby Československo dostalo svoju ľahkú dodávku, musí si ju od podlahy skonštruovať. Vlastnou hlavou.

Vtedajšie ministerstvo automobilového priemyslu o tom rozhodlo v roku 1955, úlohu prihralo Škode AZNP, respektíve jej závodu vo Vrchlabí. Pre automobilku z Vrchlabí to bolo naozaj pekelné zadanie. V päťdesiatych rokoch ste v našich zemepisných šírkach nemali práve veľké množstvo subdodávateľov či materiálu.

Prvý prototyp bol hotový už v roku 1956! Ďalšie prototypy na seba nenechali dlho čakať. Aj áno, no dovedna päť prototypov, ktoré uzreli v tomto prevedení svetlo sveta, využívalo podvozok a mechaniku notoricky známej 1201. Vrátane motora 1,22 s rozvodmi OHV a symbolickým výkonom 26,5 kilowattu.

O tretinu viac výkonu priniesol až posledný prototyp s názvom 987, ktorý vďaka 1,5-litrovému zdvihovému objemu vyvinul až 38 kW. Projekt bol hotový v relatívne krátkom čase a relatívne slušnej komplexnosti - dokončené boli prototypy aj dokumentácia.

Lenže tu do hry vstupuje plánované hospodárstvo, ktoré nášmu priemyslu dodávalo pružnosť betónového stožiara. Páni v tesilkách a kravatách totiž rozhodli, že väčšie množstvo financií presunú do vývoja nového modelu Škoda 1000 MB s úplne opačnou koncepciou - s motorom vzadu a s pohonom zadnej nápravy, čo sa v dobe rozmachu Chrobáka od Volkswagenu zdalo ako moderné riešenie.

Tlak na potrebu ľahkého úžitkového vozidla však bol stále obrovský, pretože okrem 1201 STW tu stále nič podobné neexistovalo. Rozhodnutie na pokračovanie vo vývoji padlo opäť v roku 1959, pričom si ÚV KSČ zaumienilo, že vývoj dodávky spojí s vývojom viacúčelového „Agromobilu“. Tušíte správne, keď hádate, že za tým „Agro“ je len komerčná zámienka na vývoj ľahkého vojenského vozidla.

Agromobil napokon skončil v prepadlisku dejín v roku 1963 ďalším vládnym rozhodnutím. Aby sa čo najlepšie unifikovalo, rozhodla sa o presune projektu naspäť do škodováckych rúk. Kvôli tomuto sa však dvanástotrojka musela dizajnérsky prispôsobiť už takmer dokončenej Škode 1000 MB. Poznali sme však už aspoň názov: Úžitkáč od Škody sa bude volať Škoda 1203.

Prečo? 1201 totiž medzičasom prekonala facelift a zmenu označenia na 1202, 1203 teda bolo logické pokračovanie. Nová dodávka použije z tisícky zadné svetlá, niektoré komponenty sa zmenia aj v prednej časti.

Celkovo vzniklo dvanásť prototypov, ktoré najazdili takmer pol milióna testovacích kilometrov. Všetko bolo vlastne celkom hotové, lenže opäť sa o niečom rozhodlo a muselo sa čakať. Konkrétne až do šialeného roku 1968, na ktorý bola starostlivo naplánovaná premiéra tohto auta, ktorého korene siahajú až do roku 1955.

Prvá sériová dvanástotrojka vyšla z brán 5. júna 1968 a ako sa na režim patrí, svetlu ju ukázali až na septembrovom strojárskom veľtrhu v Brne.

Technické Špecifikácie Škody 1203

Pod jej kabínou pracoval prepracovaný štvorvalec s výkonom 37,2 kilowattu, ktorý posielal svoju „silu“ pomocou hriadeľa na zadné kolesá. Toto usporiadanie a dátum výroby zároveň znamená, že 1203 je poslednou Škodou s motorom vpredu a pohonom zadných kolies.

Práve kabína bola tým, čo sa muselo prispôsobiť vysokému agregátu. V interiéri teda vznikla medzi vodičom a spolujazdcom klenba, pod ktorou sa hlučný agregát snažil vykonávať svoju činnosť. Podvozok využíval nezávislé zavesenie kolies s priemerom 15″, no rázvor jeho náprav nebol nikdy väčší ako 2320 milimetrov, čo je dnes málo aj na rodinný hatchback.

Škoda 1203 zrýchlila z nuly na stovku za… Nezrýchlila. Jej maximálna rýchlosť totiž bola nervydrásajúcich 95 kilometrov za hodinu. Za tú si vypýtal papierovo jedenásť litrov na stovku (údaj platný pri 60 km/h), v realite sa však tento objem zväčšil na takých pätnásť.

Zaujímavé sú však prototypy radu 778 z roku 1972, ktoré dostali modernejší, 1,5-litrový motor s rozvodmi OHC a modernú, hranatú karosériu. Za povšimnutie ale stoja minimálne bočné posuvné dvere, nie nepodobné tým z dobového Renaultu Master.

Továreň vo Vrchlabí mala skrátka obmedzené kapacity, ktoré stačili maximálne na sanitky, pohrebné vozidlá a pár ďalších špecializovaných vozidiel pre iné štátne organizácie. V rámci migrovania akého-takého technického know-how na Slovensko sa teda rozhodlo, že nedostatočná výroba modelu 1203 sa presunie do novovzniknutých Trnavských automobilových závodov, čiže TAZ.

S presunom automobilovej výroby sa tu začalo v roku 1964 a závod do dvanástotrojky montoval pôvodne len motory, podobne ako napríklad do vysokozdvižných vozíkov Desta či do požiarnych striekačiek. Špecialitou podniku však bol model 1203 valník, ktorý si v Trnave vyvinuli aj vyrábali. Alebo kombi s dvojdverovou karosériou, ktoré dokázalo pojať 5,2 metra kubického čohokoľvek, čo ste vtedy mohli vlastniť.

Vyrábal sa tu však aj minibus De Luxe, ktorý je dobovým textom „charakterizovaný ako osobný automobil, určený na prepravu ôsmich osôb (vrátane vodiča) a ich batožín do hmotnosti užitočného nákladu“.

TAZ-ky dostali v roku 1985 podstatnú technickú úpravu, ktorá ich urobila o niečo konkurencieschopnejšími a menej tragickými. Medzi vylepšenia patril motor s novým karburátorom, objemom 1,4 litra a výkonom až 42 kilowattov (54 koní!). Táto prevodovka existovala v troch variantoch. Prvé dva varianty mali opačnú kulisu radenia (tam, kde bola normálne päťka bola jednotka) a posledný z nich prišiel v roku 1995.

Problémové a menej spoľahlivé, ako typy 1201 a 1202 STW boli aj kusy vyrobené vo Vrchlabí, no TAZ, to bola úplne iná liga. Z áut počas jazdy padali komponenty, cez tesnenia často prefukovalo a kazili sa s nebezpečnou pravidelnosťou.

Revolučná dodávka MNV 1000 mala TAZ nahradiť, nakoniec sa to však nestalo. Po roztrhnutí Československa na dve súperiace republiky sa dodávka premenovala na TAZ 1500, dostala rozsiahlejší facelift prednej masky bohatý na zaguľatené plasty a miestami sa v nej našiel už aj katalyzátor, alebo naftový štvorvalec 1,9 D z dielne Volkswagenu.

Posledné dodávky z dielne TAZ dostali svetlá z Felicie. TAZ zaniklo v pokútnom a zmätenom tichu v roku 1999 a nikto doteraz presne nevie, koľko áut v Trnave vlastne vyrobili. Bol to však koniec dvanástotrojky?

To, na čo sa pozeráte, si hovorí Ocelot a nie je to nič menšie, ako dielo zlatých českých ručičiek! Tento exemplár si postavil v roku 2007 a vraj existovali ešte štyri podobné, ktorých predné svetlá pochádzali z Favorita a zadné z Felicie.

Škoda 1203 má v našich končinách status legendárneho auta. Otázkou však ostáva, či v tom dobrom zmysle. Aké boli jej svetlé stránky a v čom naopak zaostávala?Len o máloktorom vozidle by sa dalo povedať, že vás bude sprevádzať od narodenia po koniec života. Napriek tomu, jedno také nájdeme aj u nás -Škodu 1203. Pred revolúciou boli tieto vozidlá často využívané ako sanitky a pohrebné vozidlá.

V roku 1956 vznikla v Československu potreba dodávkového vozidla trambusového typu, ktorý by mal reagovať na vznik vozidiel ako VW Transporter, či Citroën HY. Požiadavkou bola maximálna unifikácia, aby základ slúžil nielen ako dodávka, ale aj ako sanitka, mikrobus či valník. Inžinieri sa do projektu pustili s veľkou vervou, a tak už koncom toho istého roka bol predstavený koncept 8-miestneho mikrobusu.

Ten bol postavený na základoch Škody 1201, dostal kódové označenie projekt 979 a poháňal ho štvorvalec s objemom 1,2 litra a výkonom 36 koní. Motor sa nachádzal uprostred medzi sedadlami pred prednou nápravou, vďaka čomu bola dodávka extrémne preťažená na predok. O pol roka neksôr prišla druhá iterácia konceptu, ktorý vyriešiel niektoré z problémov predchodcu. V roku 1957 nasledovali ešte ďalšie 2 iterácie, ktoré sa od seba líšili len v detailoch.

Piaty prototyp z roku 1958 ukázal, že 36-koňový motor je na automobil tejto kategórie slabý, a tak inžinieri namiesto neho namontovali väčší s objemom 1,5 litra a výkonom 52 koní.

V roku 1958 ale zasiahla vyššia (rozumej komunistická) moc, a tak bol projekt uložený na odpočinok. Dôvodov bolo niekoľko, no ten najvýznamnejší bola neschopnosť plánovaného hospodárstva zabezpečiť dodávateľov pre úplne nový automobil a na tú dobu extrémne prostriedky, ktoré boli vynaložené na vývoj Škody 1000 MB. Potreba priestrannejšieho automobilu ale stále pretrvávala, a tak dostali inžinieri príkaz pokračovať vo vývoji Škody 1201, z ktorej sa nakoniec stal úspešný model 1202.

Mesiac po zastavení projektu 979 sa však zjazd KSČ uzniesol o pokračovaní vo vývoji, na čo vyčlenil prostriedky vo výške 8,25 milióna Kčs. Projekt dostal označenie 997 a upravili sa aj technické parametre - okrem nosnosti sa to týkalo aj pohonnej jednotky. Po novom sa tak rátalo s motorom s objemom 1,2 litra s výkonom 47 koní, ktorý bol vo veľkej miere skonštruovaný nanovo.

Výroba sa tak po úspešných testoch odštartovala v roku 1968. Úžitkové vozidlo so samonosnou karosériou bez kapoty malo motor umiestnený pod prednými sedadlami, ktorý pomocou 4-stupňovej prevodovky prenášal výkon na zadné kolesá. Motor mal 4 valce a objem 1221 ccm, nesôr zväčšený na1433 centimetrov kubických. Výkon dosahoval 47 - 51 koní.

1203-ka si však so sebou niesla celý batoh plný problémov. Nedostatok výkonu spôsoboval obrovské ťažkosti plne naloženej sanitke najmä pri jazde do kopca. Motor bol nielen slabý, ale často sa prehrieval. Problémom bolo aj radenie a podpriemerné jazdné vlastnosti.

Zriedkavá nebola ani korózia, najmä na zadných výklopných dverách a výnimočné neboli ani prípady zhorenej elektroinštalácie. Problémom bola aj predná náprava, či praskajúce poloosi zadnej nápravy. V kabíne sa vďaka nadmernému hluku takmer nebolo možné dohovoriť.

Napriek týmto nedostatkom sa 1203-ka vyrábala až do roku 1989 a stala sa tak najpoužívanejším úžitkovým automobilom v Československu. Koniec koncov, jedno sa jej uprieť nedá - po revolúcii sa zaslúžila o rozvoj súkromného podnikania.

Príbeh vozidla Škoda 1203 odráža špecifiká centrálne riadeného hospodárstva povojnového Československa. Už od druhej polovice 50. Vývoj modelu Š 1203 sa rozbehol už na jar 1956, cesta k sériovej výrobe však bola vinou nepružného socialistického hospodárstva neuveriteľne dlhá a dosť tŕnistá.

Od začiatku sa počítalo s uplatnením bezkapotovej „trambusovej“ koncepcie karosérie, teda jednopriestorového riešenia s motorom umiestneným v blízkosti predných sedadiel. Táto dispozícia umožnila lepšie využitie obstavaného priestoru. V rámci unifikácie výrobného sortimentu sa vo vozidle Škoda 1203 uplatnil rad osvedčených komponentov vrátane motora odvodeného z modelu 1202. Štvortaktný zážihový štvorvalec OHV dával z objemu 1 221 cm3 výkon 49 koní (39 kW).

Prvky prístrojovej dosky a zadné svetlá patrili k najnápadnejším prvkom spoločným s osobným vozidlom Škoda 1000 MB. Sériová výroba automobilu Škoda 1203 sa rozbehla 20. novembra 1968 v zásadne rekonštruovanom závode vo Vrchlabí, po boku ďalej produkovaného predchodcu Š 1202 (čo bolo v podstate väčšie osobné kombi so zadným úžitkovým priestorom).

V úvodnom roku bola „tisícdvestotrojka“ k dispozícii ako dodávka a do 31. decembra vzniklo 192 kusov - plus tri mikrobusy. Dosahoval rýchlosť 90 km/h pri základnej spotrebe 11 litrov benzínu na 100 km, vtedy merané pri ustálenej rýchlosti 60 km/h.

Automobily Škoda 1203 sa predávali výhradne „socialistickému sektoru“, teda štátnym či družstevným podnikom a organizáciám. Súkromní záujemcovia sa dostávali až k vyradeným ojazdeným automobilom. Okrem domáceho trhu a ďalších socialistických krajín boli tisícdvestotrojky homologované tiež pre premávku vo Francúzsku a Belgicku, zo vzdialenejších teritórií pripomeňme napríklad Egypt.

V závode vo Vrchlabí bola výroba automobilov Škoda 1203 definitívne ukončená v roku 1981 s celkovou bilanciou 69 727 kusov. Potom, až do druhej polovice 90. rokov, produkcia s radom technických úprav pokračovala v Trnave.

Nielen vďaka takpovediac výlučnému postaveniu na domácom trhu ľahkých úžitkových vozidiel, trvajúcemu takmer štvrť storočia, má model 1203 vo svojej vlasti bez preháňania ikonický charakter. Nesmrteľnosť mu zaistilo aj množstvo „rolí“ v československej filmovej a televíznej produkcii, od sanitného vozidla docenta psychiatrie Chocholouška z komédie Jáchyme, hoď ho do stroje!

Česi, Slováci, Čechoslováci, zrejme medzi nami nenájdeme človeka staršieho ako tridsať rokov, ktorý nepozná „tisícdvestotrojku“. A nebojím sa napísať, že skoro každý vodič, ktorý už potrebuje okuliare na čítanie, ju pred pár desiatkami rokov aspoň raz pri svojej práci šoféroval.

ŠKODA 1203 to nemala v začiatkoch svojej produkcie vôbec ľahké. Vtedajšie ministerstvo automobilového priemyslu už v roku 1955 rozhodlo, že Československo potrebuje vlastnú kompaktnú dodávku. Na nákup západných Transitov neboli vyčlenené peniaze, dodanie od východných partnerov bolo nereálne, keďže sami nevedeli výrobnou kapacitou pokryť ani svoje vlastné trhy. Neostávalo preto nič iné, ako si úžitkové auto vyrobiť sami.

AZPN Škoda zadala úlohu vývoja ľahkého úžitkového automobilu svojmu odštepnému závodu vo Vrchlabí, no všetko sa poriadne naťahovalo. Najskôr dilema či vyvíjať alebo nevyvíjať, neskôr či začať vyrábať, prerušiť výrobu kvôli nábehu Škody 1000 MB v Mladej Boleslave, potom opäť začať výrobu.

Prvá Škoda 1203 vyšla z výrobného závodu Vrchlabí až v roku 1968. Prechádzali jej prototypy už viac ako dekádu predtým, ale nerozhodnosť mocipánov a nedostatok financií sa podpísali na nekonečnom príbehu vývoja tejto praktickej dodávky. „Tisícdvestotrojky“ najprv disponovali motormi zo Škody 1201 o objeme 1 221 cm³ a skromnom výkone 26,5 kW, potom vznikol ďalší prototyp s vyšším výkonom 38 kW, vďaka zväčšenému zdvihovému objemu na 1 491 cm³.

Až sa československý národ napokon dočkal vysnívanej sériovej výroby a prvých vyprodukovaných modelov Škoda 1203. Síce s objemom 1 221 cm³ a výkonom 37,5 kW veľa vody nenamútila, ale na druhej strane, premávka nebola zďaleka tak hustá ako v dnešnej dobe.

Dobrým príkladom je sanitka, ktorá v tej dobe dosahovala maximálnu rýchlosť 95 km/h. Valníky zase vedeli bezpečne doviezť požadovaný tovar na miesto určenia. Výrobný závod vo Vrchlabí kapacitne nedokázal pokryť dopyt po dodávke, ktorá bola nasadená na pracovnú činnosť snáď v každom odvetví.

TAZ svojou produkciou áut už v roku 1973 čiastočne dokázala pokrývať potreby, naďalej fungovala súbežná výroba malých dodávok aj mestečku pod Krkonošmi a to až do roku 1981. A tak 31-ročnú výrobnú púť nadobro ukončili v TAZ v roku 1999.

Osobne poznám niekoľko ľudí, ktorí na svoju alebo podnikovú Škodu 1203 nedajú dopustiť a dodnes na tieto vozidlá spomínajú s takou iskrou v očiach, akoby išlo o technologický zázrak minulej doby. Týmto autám sa nedá odoprieť fakt, že odviedli obrovský kopec práce, ktorý sa vtedy asi nedal nahradiť.

Táto tabuľka zobrazuje základné technické údaje vozidla Škoda 1203:

Búrlivá história a vplyv komunistov na výrobuHistória populárnej tisícdvestotrojky sa začína v roku 1958, kedy sa prvé kusy vo verzii pre rýchlu zdravotnícku pomoc objavili na libereckých výstavných trhoch. Prvopočiatky modelu úžitkovej Škodovky však siahajú do roku 1955, kedy automobilovým závodom zadalo objednávku vtedajšie Ministerstvo automobilového průmyslu spoločne s Podnikem zahraničního obchodu Motokov. Prototypy automobilov postavených na podvozku Škody 1200 mali názvy Škoda 979/I až /V.

Škoda TAZ / 1203 Foto: Wikimedia CommonsA práve vtedy sa zistilo, že sériová výroba nebude v českom Vrchlabí možná, z technologických i kapacitných dôvodov. Vedelo sa, že termín expedície prvých kusov k termínu 1. 1. 1968 nie je možný. Zakázku teda získal závod Kovosmalt v slovenskom meste Trnava, kde dovtedy vyrábali elektrospotrebiče. Príde vám to komické? Taká bola realita, na príkaz sa vtedy musel zmeniť aj celý charakter výrobného podniku. V Trnave sa najprv vyrábali motory pre Škodu a nápravy pre slávnu vétriesku Praga V3S (1963).

V priebehu rokov 1968 až 1981 sa v automobilovom závode vo Vrchlabí vyrobilo celkovo 69 727 kusov úžitkových automobilov od Škody, v roku 1981 sa už celá produkcia presunula do Trnavy a model sa pomenoval Škoda TAZ. Až po tridsiatich rokoch neskôr sa výroba Škody TAZ vrátila späť do Českej republiky, kedy právo na jej produkciu získala firma Roman Jirouš - OCELOT. Zdroje uvádzajú, že úžitková Škodovka sa vyrábala až do roku 2003, avšak iba v limitovanom počte okolo sto kusov ročne. Tá pravá sériová výroba sa zastavila v revolučnom roku 1989. Na konkrétnu objednávku ju však vedia v Žacléři vyrobiť ešte aj dnes.

Česko aj Slovensko je plné tragikomických príbehov o tom, ako na Škode 1203 trvala jedna dvadsaťkilometrová cesta tri hodiny, ako bolo potrebné počas jazdy do kopca zastaviť a obliať motor vodou, aby sa schladil, ako mali sanitky ostré hrany v interiéri a žiadne úchopy pre personál a podobne. Tiež sa hovorilo, že ľudí toto auto sprevádzalo celý život - maminku najprv 1203 odviezla do pôrodnice ako sanitka, v priebehu života poslúžila rôznymi praktickými verziami, potom zaviezla s nálepkami Verejnej bezpečnosti pre dlhé vlasy, nakoniec sa v nej ľudia viezli na vlastný pohreb, kedy ju používali funebráci.

Skoro neskutočné bolo, že automobil nemal prednú kapotu, k motoru bol priestor priamo z prednej časti interiéru. Karoséria vozidla trpela na nepresnosti a časté korózie najmä na zadných dverách. Škoda 1203 mala hrozné jazdné vlastnosti, malý výkon, prehrievajúci sa motor, zlé odstupňovanie prevodovky s priveľmi dlhou radiacou pákou, neskutočne sa triasla a bola pomalá.

Aj napriek tomu však tisícdvestotrojka slúžila celé desaťročia ako sanitka, počas ktorých zachránila snáď milióny životov.

tags: #skoda #1203 #sanitka #história

Populárne príspevky:

• Dokonalé koláče
• Zdravé raňajky
• Sprievodca výberom napeňovača mlieka
• Recept na vegánsky koláč
• Recept na ružovú zmrzlinu