Sladkosti v období historizmu: Inšpirácia minulosťou v cukrárstve

Historizmus, architektonický a umelecký smer 19. storočia, sa prejavil aj v oblasti cukrárstva a výroby sladkostí. Obdobie historizmu, ktoré sa vyznačovalo návratom k minulosti a inšpiráciou rôznymi historickými slohmi, ovplyvnilo aj názvoslovie a dizajn sladkostí.

Aj keď informácie o konkrétnych názvoch sladkostí z tohto obdobia sú obmedzené, môžeme si vytvoriť obraz o dobe a inšpirovať sa všeobecnými charakteristikami tohto obdobia.

Architektonický kontext historizmu

Pre lepšie pochopenie vplyvu historizmu na rôzne aspekty života, vrátane cukrárstva, je užitočné pozrieť sa na architektonický kontext tohto obdobia. Ako príklad si môžeme uviesť budovu hlavnej pošty v Košiciach, ktorej história sa začala písať v roku 1927. Projekty vypracoval pražský architekt Bohumír Kozák. S výstavbou sa začalo o rok neskôr a stavebné práce trvali do roku 1933. Prevádzka pošty v novej modernej budove začala 23. novembra 1931. Práve pri tomto komplexe išlo o prvú verejnú stavbu na území Slovenska, ktorá bola zbavená dovtedy zaužívaného historizmu a naplno využila princípy funkcionalistickej architektúry.

Prvé plány na výstavbu poštového a telegrafného úradu vrátane rádiožurnálu sa objavili v roku 1908. V tom čase sídlil poštový úrad na rovnakej ulici v nevyhovujúcich a nehygienických miestnostiach. Po vzniku Československa fungoval v Košiciach poštový inšpektorát, ale už v roku 1919 bol zmenený na Riaditeľstvo pôšt a telegrafov s pôsobnosťou pre východné Slovensko a neskôr aj Podkarpatskú Rus. Podliehalo mu vyše 100 poštových úradov. Vzhľadom na rozšírenie pôsobnosti košického poštového úradu bolo potrebné oživiť predvojnovú snahu o vybudovanie modernej poštovej budovy. Práve parcela niekdajšieho jazdeckého areálu bola mestom darovaná štátu v roku 1923 a 20. mája 1927 na jej mieste bolo udelené stavebné povolenie na výstavbu plánovaného komplexu. Ako prvá sa do priestorov rozostavaného komplexu sťahovala košická odbočka Radiojournalu, ktorá v nových priestoroch začala vysielať 12. novembra 1930. Prvú časť nového poštového paláca dali do užívania v pondelok 23. novembra 1931 o 7.00 ráno.

Budova je dvojposchodová a tvorí stred celého komplexu nového paláca. Vchod do nového poštového úradu Košice 1 je z Rumanovej ulice po vstupnom širokom schodišti a vestibulom. Stredom prízemia je dvorana, ktorú tvorí podlžník o veľkosti 32x20 metrov, preklenutá je betonovými oblúkmi, medzi ktorými zriadená je povala z duplex prismát. Steny dvorany i vestibulu a čiastočne i povaly obložené sú sklenenými tabuľami opaxitovými v barve zelenej, nosné konštrukčné piliere obložené sú v barve čiernej. Podlaha dvorany je prevedená z trojbarevnej mozaikovej dlažby. Vo dvorane umiestené sú prepážky pre poštu listovú a peňažnú, a poštové priehradky. Priehradky sú veľmi vkusne prevedené a sú rozdelené na šesť oddielov, takže sú zvlášť priehradky pre úrady, vojsko, privátne osoby atď. K týmto pripojené sú priamo jednotlivé úradovne reklamačné. Pošta baliková umiestená je v pravom krídle prízemia. Aj toto oddelenie je veľmi vkusne a prakticky upravené. Prepážky do tohoto oddelenia zrobené boly v dielňach Komenského ústavu a to veľmi dôkladne a vkusne. Prístup ku služobniam, kde sú prijímané balíky, vedie z vestibulu. Výdaj balíkov je sprístupnený so strany priľahlého podjazdu. V ľavom krídle umíestené sú služobne pre príjem telegramov a telefonné hovorne, ktorých je päť. Vo všetkých etážach sú zyláštne umyvarne pre mužov i ženy, separátne šatne a moderne zariadené klozety.

Historická kaviareň Kranzler v Berlíne

Inšpirácia minulosťou v cukrárstve

Podobne ako v architektúre, aj v cukrárstve sa obdobie historizmu vyznačovalo návratom k tradičným receptúram a technikám.

Názvy sladkostí

Názvy sladkostí v období historizmu často odrážali inšpiráciu historickými postavami, udalosťami alebo umeleckými dielami. Sladkosti mohli byť pomenované po kráľoch, cisároch, hrdinoch, alebo po slávnych bitkách a udalostiach. Taktiež sa inšpirovali mytologickými postavami a príbehmi.

Niektoré príklady možných názvov sladkostí v období historizmu:

Napoleonky: Sladké pečivo plnené krémom, inšpirované Napoleonom Bonaparte.
Cisárske rezy: Rezy z piškótového cesta s krémovou náplňou, zdobené ovocím alebo čokoládou.
Grófky: Jemné sušienky s orechovou alebo mandľovou príchuťou.
Valčíky: Sladké pečivo v tvare valčeka, posypané cukrom alebo orechmi.
Mytologické pralinky: Pralinky s náplňami inšpirovanými gréckou alebo rímskou mytológiou.

Dizajn a balenie

Dizajn sladkostí a ich balenie v období historizmu boli často veľmi prepracované a elegantné. Používali sa kvalitné suroviny a materiály, ako napríklad:

Zdobené krabičky: Sladkosti sa balili do zdobených krabičiek z kartónu, dreva alebo kovu, ktoré boli často potiahnuté látkou alebo papierom s historickými motívmi.
Saténové stuhy: Krabičky sa preväzovali saténovými stuhmi v rôznych farbách, ktoré dodávali baleniu luxusný vzhľad.
Ručne maľované obrázky: Na krabičky a obaly sa často maľovali ručne obrázky s historickými motívmi, portréty alebo krajinky.
Zlaté a strieborné detaily: Na zdobenie sladkostí a ich balenia sa používali zlaté a strieborné detaily, ktoré symbolizovali bohatstvo a eleganciu.

Čokoládové pralinky v Sprüngli, Zürich

Vplyv historizmu na súčasné cukrárstvo

Hoci je obdobie historizmu dávno za nami, jeho vplyv je v cukrárstve stále citeľný. Mnohí cukrári sa aj dnes inšpirujú tradičnými receptúrami a technikami a používajú historické motívy na zdobenie sladkostí a ich balenie.

Príkladom môže byť aj Café Shober v Zürichu, ktorý sa od svojho otvorenia v roku 1875 zmenil len málo. Nachádza sa v dome, ktorý je pôvodne zo 14. storočia. Určite ochutnajte domáce vyrobené koláče a sladkosti.

Z Zürichu neodíďte bez ochutnávky tej najlepšej čokolády v Sprüngli alebo Laderachu, kde nájdete fantastické pralinky. Truffles.

Ako Trenčianske Slúžky USPOKOJOVALI Starých Feudálov? ŠOKUJÚCE Intímne Služby Za Peniaze

Švajčiarske inšpirácie

Švajčiarsko, so svojou bohatou históriou a kultúrou, ponúka množstvo inšpirácií pre cukrárov, ktorí sa chcú inšpirovať obdobím historizmu. Mestá ako Zürich, Ženeva a Bern sú plné historických pamiatok a tradícií, ktoré môžu byť zdrojom inšpirácie pre názvy a dizajn sladkostí.

Zürich: Mesto je známe svojimi útulnými historickými kaviarňami a vynikajúcou čokoládou. Zürich je hlavným a zároveň najväčším mestom švajčiarskeho kantónu s rovnakým názvom. Mesto dotvárajú aj útulné historické kaviarne, ako napríklad Café Shober, ktorý sa od svojho otvorenia v roku 1875 zmenil len málo. Nachádza sa v dome, ktorý je pôvodne zo 14. storočia. Zürich v historickej spleti švajčiarskych tradícií. Zürich je celkom iného rázu, než ostatné európske mestá. Historické centrum mesta je charakteristické budovami zo stredoveku ako o tom svedčia tunajšie kostoly, ale tiež tu vynikajú stavby z čias Karola Veľkého. Napriek nízkemu počtu obyvateľov je Zürich považovaný za vedúce svetové mesto vo finančnej oblasti a je domovom pre viaceré finančné inštitúcie. Môžete tu nájsť viacero zaujímavých miest ako napríklad Švajčiarske národné múzeum a Kunsthaus. Ďalšími hlavnými pamiatkami v meste sú kostoly Grossmünster, Fraumünster, St. Peter a Predigerkirche. Večerný Zürich. Ak ste milovníkmi nakupovania a hľadáte typické švajčiarske suveníry, zájdite do obchodu Teddy, ktorý má bohatý výber rôznych tradičných umeleckých kúskov z celej krajiny. Aj v úzkych uličkách od centra nájdete hotové poklady. Nákupná ulica Bahnhofstrasse.
Ženeva: Mesto je známe svojimi kvetinovými hodinami a katedrálou sv. Petra z 13. storočia. V najzápadnejšom švajčiarskom kantóne sa nachádza Ženeva postavená pri jazere, ktoré mu dodáva romantické francúzske ako aj nesporne alpské čaro. Mesto je známe aj tým, že tu sídli veľa svetových organizácií. Nájdete tu slávny vodotrysk Jet d ´Eau, ktorý chrlí vodu do výšky 140 m. Kvetinové hodiny, katedrálu sv. Petra z 13. storočia. Vodotrysk v Ženeve. Nevynechajte ženevské Kvetinové hodiny, katedrálu sv. Petra z 13. storočí.
Bern: Nie veľa mestám sa podarilo zachovať svoje historické črty tak úspešne ako Bernu, hlavnému mestu Švajčiarska. Stredoveký vzduch tohto mesta s mnohými fontánami, pieskovcovými fasádami, úzkymi uličkami a historickými vežami je naozaj jedinečný. Rieka Aare v Berne. Orloj v Berne predstavuje stredovekú pamiatku. Bol postavený na začiatku 13. storočia a slúžil mestu ako strážna veža, väzenie, centrum mestského života a občiansky pamätník. Vonkajší vzhľad Zytglogge je určený renováciou z roku 1770. Iba neskorogotická rímsa pod strechou a schodisková veža sú viditeľné artefakty staršej histórie veže. Reformovaná Bernská katedrála je zasvätená sv. Vincentovi zo Zaragozy a je najväčším a najdôležitejším kostolom vo Švajčiarsku. Bol postavený v gotickom štýle a je jedným z tých gotických kostolov, ktoré boli dokončené v 19. storočí po príchode historizmu. Do veže vedie špirálovito 222 kamenných schodov vedie k prvej galérii vo výške 46 metrov. V Berne sa nachádza budova parlamentu, nazývaná aj ako Federálny palác. Začal sa stavať koncom 19. storočia.

Zytglogge (Orloj) v Berne

Na poznávanie miest aj prírody je vhodná jar, leto a jeseň. Občania Slovenskej republiky môžu cestovať do Švajčiarska s platným cestovným pasom SR alebo s platným občianskym preukazom SR. Bez cla a daní môžu byť dovezené predmety osobnej spotreby. Pri dovoze finančných prostriedkov v hotovosti presahujúcich hodnotu 10 000 CHF môže byť požadovaný doklad o ich pôvode. Potraviny, tabak a alkoholické nápoje v oslobodenej hodnote je možné doviezť na osobu a jeden krát za deň v celkovej hodnote do 300 CHF. Výnimku z oslobodenej hodnoty tovaru predstavujú citlivé poľnohospodárske výrobky ako napr.

tags: #sladkosti #v #období #historizmu