Charakteristika Sladkovodných Kaprovitých Rýb

Ryby sú neoddeliteľnou súčasťou našich vodných ekosystémov a zohrávajú dôležitú úlohu v potravinovom reťazci. Medzi množstvom druhov rýb, ktoré obývajú slovenské vody, vyniká ryba biela obyčajná, ktorá zahŕňa niekoľko druhov s podobnými vlastnosťami a významom.

Amur Biely (Ctenopharyngodon idella)

Amur biely je kaprovitá ryba pochádzajúca z východnej Ázie, konkrétne z povodia riek Amur a Jang-c’-ťiang. Má pretiahnuté valcovité telo s výraznou širokou hlavou a telo pokryté veľkými šupinami. V našich podmienkach pohlavne dospieva v 6 - 8. roku života. Rozmnožovanie amura je výlučne závislé na umelom výtere, ktorý sa realizuje v liahni pri teplote vody 22 - 25 °C. Ikry sú sivasté, pelagické a ich priemerná veľkosť je 0,9 - 1,5 mm. Liahnutie trvá 1-1,5 dňa.

Amur biely je všežravec, ktorého potravu spočiatku tvorí zooplanktón a zoobentos, no od veľkosti približne 20 mm začína konzumovať rastlinnú potravu. V rybníku má biomelioračnú funkciu, pretože požiera vodné a pobrežné rastliny, čím pomáha udržiavať vegetáciu pod kontrolou. Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi a niektorí konzumenti ho uprednostňujú pre belšie mäso a lepšiu kuchynskú úpravu.

Amur biely je veľmi odolný voči nízkemu obsahu kyslíka a dokáže prežiť v rôznych podmienkach. Na chov je pomerne nenáročný, stačí mu jazierko s minimálnym objemom 5 000 litrov, ďalší jedinci svojho druhu, priestor na plávanie a hustá vegetácia. Vďaka svojej odolnosti a schopnosti prispôsobiť sa rôznym podmienkam sa stal vhodným meliorátorom v nadmerne zarastených ekosystémoch, ale aj v záhradných jazierkach po celom svete.

Amur Biely (Ctenopharyngodon idella)

Kapor (Cyprinus carpio)

Kaprovi patrí prvenstvo medzi chovanými rybami aj z historického hľadiska. Prvé zmienky o chove pochádzajú z Číny z roku 2300 p. n. l. O kaprovi sa zmieňuje aj Aristoteles (384 - 322 pred n. l.). Pôvodnou domovinou kapra v Európe je rieka Dunaj. Z divej formy kapra ,,Sazana“ bola vyšľachtená rybničná forma, ktorú chováme dnes. Oproti sazanovi je vyšší, širší, s menšou hlavou a štyrmi formami ošupenia.

Kapor je teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 -28 ˚C. Je stredne náročný na kyslík a je to nedravý všežravec, ktorý sa živí prevažne živočíšnou potravou (planktón a bentos). Dobre prijíma a trávi obilniny, strukoviny a kŕmne zmesi. Kapor sa vyznačuje rýchlym rastom, ktorý závisí od viacerých činiteľov. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Rozmnožuje sa na jar v skupinách pri teplote vody nad 16 ˚C. Plôdik sa liahne za 3-4 dni. Svoje ikry lepí na rastliny a zaplavené časti trávnych porastov. O svoje potomstvo sa nestará. Kapor sa môže dožiť viac ako 40 rokov a hmotnosť môže dosiahnuť viac ako 30 kilogramov.

Kapor je veľmi obľúbený, ako typická Vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území. Jeho chov na Slovensku začal od 11 storočia. Kvalitou mäsa patrí medzi stredne tučné ryby.

Kapor (Cyprinus carpio)

Lieň (Tinca tinca)

Lieň má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi. Malé šupiny uložené hlboko v koži sú pokryté hrubou vrstvou slizu. Obľubuje stojaté alebo mierne prúdiace vody s bahnitým dnom. Patrí medzi kaprovité ryby najviac odolné na životné prostredie. Lieň je stanovištnou rybou žijúcou v skupinkách, ktorá konzumuje planktón, bentos - najmä vodné ulitníky.

Lieň pomalšie rastie najmä v prvom roku života. Samice - ikernačky rastú o 25 - 35 % rýchlejšie. Konzumnú veľkosť 250 -300 g dosahuje v 3 - 4 roku života. Dorastá do dĺžky 600 mm a hmotnosti viac ako 3 kilogramy. Rozmnožuje - neresí na vodné , alebo zatopené suchozemské rastliny, od konca mája až do konca júla. Optimálna teplota na neres je 20 -23 ˚C. Plôdik sa liahne za 3 -4 dni. Má veľmi chutné mäso výborné na polievku.

Lieň sliznatý (Tinca tinca) je typická sladkovodná ryba z čeľade kaprovité, pôvodná pre veľkú časť Európy a západnej Ázie. Jeho sfarbenie je spravidla tmavozelené až olivovohnedé, s kovovým leskom, pričom plutvy sú tmavé, zaoblené a silné. Dorastá do dĺžky okolo 20 - 40 cm, no výnimočne môže presiahnuť 60 cm a vážiť vyše 3 kg. Typickým znakom sú aj dva krátke fúziky pri ústach.

Lieň sliznatý (Tinca tinca)

Karas (Carassius)

Karas pochádza z Ázie, konkrétne z oblasti východnej Číny. Rybári a chovatelia začali s jeho šľachtením pred viac ako tisíc rokmi počas dynastie Tang (618-907 n.l.). Karas bol pôvodne chovaný ako ryba pre potravinové účely, no vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu a farebnej variabilite sa čoskoro stal obľúbeným domácim miláčikom a dekoratívnou rybou do záhradných jazierok. Keďže ide o spoločenskú rybu, je vhodné ju chovať v skupinkách. Je to veľmi aktívna ryba, ktorá neustále pláva po celom jazierku, preto by malo mať jazierko objem minimálne 4 000 litrov a hĺbku aspoň 100 cm.

Hoci je karas studenovodná ryba, najlepšie sa jej darí pri teplote medzi 18°C a 24°C. Je schopná prežiť aj v nižších teplotách, ale teplotné šoky jej môžu spôsobiť stres a zdravotné problémy.

Prirodzený areál karasa obyčajného (Carassius carassius) zahŕňa celú Európu východne od Rýna až po východnú Sibír k povodiu rieky Kolyma, okrem západnej časti Škandinávie. Karas obyčajný je rybou husto zarastených stojatých a mierne tečúcich vôd. Svoju obrovskú fenotypickú plasticitu ukazuje karas aj za prítomnosti predátorov, kedy v populácii naopak prevládajú výrazne vysokí jedinci, čo zvyšuje ich únikovú rýchlosť. Karas obyčajný nevytvára početné a nápadné kŕdle, žije skrytým spôsobom života a aktívny je prevažne za súmraku. V potrave preferuje zooplanktón nad bentosom, hojne konzumuje aj detrit a vodné rastliny.

Karas pruský (Carassius gibelio) je sladkovodná ryba z čeľade kaprovité, pôvodom z východnej Ázie, konkrétne z povodia Amuru, no v súčasnosti je rozšírený takmer po celej Európe a strednej Ázii. Vyznačuje sa vysokou ekologickou toleranciou, keďže dokáže prežiť v extrémnych podmienkach, v silne znečistených vodách s nízkym obsahom kyslíka, či v meniacich sa teplotných pomeroch. Jednou z jeho zaujímavostí je, že v mnohých populáciách sa rozmnožuje partenogeneticky, kedy samice kladú ikry, ktorých vývoj je stimulovaný spermiami iných kaprovitých rýb, no genetický materiál samcov sa nezapája do vývoja potomstva.

Karas pruský (Carassius gibelio)

Plotica (Rutilus)

Plotica lesklá (Rutilus pigus) obýva hlboké vody veľkých, subalpínskych jazier a veľkých až stredne veľkých riek. Vyskytuje sa v malých skupinách. Dorastá až do 45 cm celkovej dĺžky a hmotnosti 1 - 2 kg. Telo má pretiahnuté, bočne sploštené, s pomerne malou hlavou a rypákom, pod ktorým sú malé spodné ústa. Živí sa bezstavovcami, riasami a detritom. Osídľuje väčšie rieky a jazerá, kde sa zdržiava vo väčších hĺbkach pri dne. Z jazier, do ústí riek a do plytkých pobrežných vôd a ramien riek, migruje iba v čase neresu.

Plotica (Rutilus rutilus) je kaprovitá sladkovodná ryba s jednoradovými pažerákovými zubmi, ktorá bežne žije v nížinných tokoch riek. Patrí medzi najrozšírenejšie ryby v Európe a je obľúbenou rybou rybárov.

Základné Charakteristiky:

• Výskyt: Nížinné toky riek, jazerá, rybníky.
• Potrava: Všežravec - riasy, drobné bezstavovce, planktón.
• Veľkosť: Zvyčajne 15-25 cm, ale môže dorásť až do 40 cm.
• Vzhľad: Strieborné telo, červené plutvy.

Plotica je ryba s typickým kaprovitým telom. Telo má striebornú farbu, ktorá sa môže meniť v závislosti od prostredia. Plutvy sú zvyčajne červené, čo je jeden z charakteristických znakov tohto druhu.

Biológia a Ekológia

Plotica je veľmi prispôsobivá ryba, ktorá dokáže prežiť v rôznych podmienkach. Obýva nížinné toky riek, jazerá a rybníky. Je všežravec, jej potrava sa skladá z rias, drobných bezstavovcov a planktónu. Vďaka svojej schopnosti prispôsobiť sa rôznym podmienkam je plotica veľmi rozšírená v celej Európe.

Je dôležitou súčasťou ekosystému sladkých vôd. Slúži ako potrava pre dravé ryby a vtáky, a zároveň reguluje populáciu drobných bezstavovcov. Jej prítomnosť v ekosystéme je teda veľmi dôležitá pre udržanie rovnováhy.

Význam pre Rybárstvo

Plotica je obľúbená ryba medzi rybármi. Je relatívne ľahké ju uloviť, a preto je vhodná aj pre začiatočníkov. Lov plotice je populárny najmä na plávanú a feeder. Jej mäso má dobrú chuť, aj keď obsahuje množstvo kostí.

Plotica je dôležitou súčasťou športového rybolovu. Mnoho rybárov ju loví pre zábavu a relax. Okrem toho, je aj súčasťou komerčného rybolovu v niektorých oblastiach.

Ohrozenie a Ochrana

Napriek tomu, že plotica je rozšírená ryba, jej populácie môžu byť ohrozené znečistením vody a stratou prirodzených biotopov. Preto je dôležité chrániť jej životné prostredie a zabezpečiť čistotu vôd.

Ochrana plotice spočíva v ochrane jej prirodzených biotopov a v udržiavaní čistoty vôd. Dôležité je minimalizovať znečistenie riek a jazier, a zabezpečiť, aby mala dostatok potravy a vhodné podmienky na rozmnožovanie.

Plotica je významná ryba pre sladkovodné ekosystémy a rybárstvo.

Plotica (Rutilus rutilus)

Jalec (Squalius)

Jalec hlavatý (Squalius cephalus) je rozšírená sladkovodná ryba z čeľade kaprovité, pôvodne zo širokej oblasti Európy. Najčastejšie sa žije v menších riekach, väčších potokoch a pomaly tečúcich nížinných tokoch, ale zvláda aj horské potoky či veľké jazerá. Má valcovité, silné telo s veľkou zaoblenou hlavou. Jalec dorastá obvykle do dĺžky 30 cm a hmotnosti 1 kg, no výnimočne môže presiahnuť 60 cm a 5 kg. Je to spoločenský druh, najmä v mladosti tvorí húfy, ktoré rednú s vekom, pretože veľké jedince sú často samotárske. Je všežravý, teda konzumuje larvy hmyzu, bezstavovce, drobné ryby, ale aj riasy, vodné rastliny, či ovocie padajúce do vody.

Jalec hlavatý (Squalius cephalus)

Zubáč (Sander lucioperca)

Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca) je významný zástupca čeľade ostriežovité a patrí medzi najväčších a najúspešnejších sladkovodných predátorov v európskych vodách. Uprednostňuje čisté, hlbšie rieky, priehrady a jazerá s mierne tečúcou alebo stojatou vodou a tvrdým piesčitým, či štrkovým dnom.

Zubáč je citlivý na kvalitu vody a obsah kyslíka a je pomerne citlivý na zákal vody. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky s tvrdším a nezabahneným dnom. V našich rybníkoch dosahuje v 1. roku života hmotnosť 30 -170 g. Tržnú veľkosť dosahuje zväčša v 3. - 4. roku života pri hmotnosti 1500 - 3000 g. Produkcia násad a tržných rýb je veľmi žiadaná. Jeho produkcia nepokrýva potreby Slovenska. Pre jeho citlivosť a náročnosť počas odchovu patrí medzi naše najviac cenené ryby. V našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg.

Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca)

Sumec (Silurus glanis)

Ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba sa v našich rybníkoch začala chovať v druhej polovici 20 storočia. Sumec je menej náročný na životné prostredie. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. Pohlavne dospieva v 3 -6 roku života. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 ˚C. Ikernačka(samica) kladie ikry v jednej dávke na korienky stromov alebo rastlín, ale tiež aj na zaplavenú trávu. Ikry ochraňuje mliečňak(samec). Plôdik sa liahne za 3 dni, živý zooplanktónom a hmyzom neskôr prechádza na ryby. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo. V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3- 4 roku života. Optimálna hmotnosť pre konzum je 5 -10 kg. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Medzi konzumentami našich rýb je veľmi oblúbený. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5m.

Sumec (Silurus glanis)

Šťuka (Esox lucius)

Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu odkiaľ následne loví. Pohlavne dospieva v 2. - 3 roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6- 9 ˚C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živý zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce. Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2 respektíve v 3 roku života (1000 g - 3500g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku bielu farbu a pevnú štruktúru. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1- 5 % . Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb.

Cirkumpolárne rozšírená šťuka severná (Esox lucius) žije v sladkej vode na celej severnej pologuli, vrátane Ruska, Európy a Severnej Ameriky. Vyskytuje sa v čistých jazerách s vegetáciou, tichých nádržiach a stojatých vodách potokov malých aj veľkých riek. Šťuky žijú zvyčajne samotársky a sú vysoko teritoriálne. Dospelé jedince sa živia prevažne rybami, ale občas hojne aj žabami a rakmi, pričom bežný je aj kanibalizmus.

Šťuka severná (Esox lucius)

Pstruh (Salmo trutta)

Je naša pôvodná ryba žijúca prevažne v horských a čiastočne aj podhorských potokoch a riekach. Vyskytuje sa v čistých prúdivých tokoch s tvrdým štrkovitým až kamenistým dnom a dostatkom úkrytov. Vyžaduje chladnú vodu, je náročný na obsah rozpusteného kyslíka vo vode 9 - 11 mg.l a teplotu vody 10 - 15 °C. V letných mesiacoch by nemala prekračovať 18 °C. Z hľadiska bionómie je reofilný, ikru ukrývajúci druh. Mliečňaci majú dlhšiu hlavu, kútiky úst presahujú zadný okraj oka, u starších jedincov je dolná čeľusť hákovito zahnutá a v čase neresu majú svadobný šat - výraznejšie sfarbenie a tmavšie pigmentované boky a brucho. Neres prebieha od septembra až do decembra. Ikrenačka zahrabáva oplodnené ikry do vopred pripravenej jamky - tzv. hniezda v dne. Spravidla dorastá do dĺžky 45 - 50 cm pri hmotnosti 1 až 1,5 kg. Pstruh potočný patrí medzi naše najhodnotnejšie ryby horského a podhorského pásma. V športovom rybolove sa cení pre svoju bojovnosť a jeho lov na mušku poskytuje skutočný pôžitok.

Pstruh potočný (Salmo trutta)

Pstruh dúhový

Pôvodnou domovinou pstruha dúhového je Severná Amerika. Do Európy ho prvýkrát priviezli v roku 1874 a to do Anglicka. Na Slovensko dovezený v roku 1880. U nás žije v tečúcich i stojatých vodách, bohatých na obsah rozpusteného kyslíka viac ako 6 mg.l (9 -11 mg.l). Optimálne teploty pre chov sú 10 - 18 °C. Má zavalitejšie telo striebristej farby s tmavomodrým alebo tmavozeleným chrbtom, ktoré je husto posiate čiernymi škvrnami bez lemovania. Typickým znakom je červenkastý až purpurový pás tiahnuci sa pozdĺž bočnej čiary od žiabrového viečka po análnu plutvu. Na reprodukciu vo farmovom chove sa používajú generačné ryby vo veku 3 až 6 rokov. Dosahuje hmotnosť do 20 kg, u nás dĺžku do 80 cm pri hmotnosti 7 - 10 kg.

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)

Sivoň americký

Je nepôvodný druh dovezený zo Severnej Ameriky a v roku 1884 sa z Nemecka dostal na naše územie. U nás žije v tečúcich vodách horskej a podhorskej zóny. Vyžaduje čistú, studenú a dobre prekysličenú vodu, pričom znáša aj kyslejšie vody (pH≤5). Vďaka tomu sa udrží aj v lesných biotopoch. Vysadzuje sa do tokov kde nie je pstruh potočný pre priestorovú a potravnú konkurenciu. Sivoň je pestrejšie sfarbený. Chrbát je olivovozelený až modrozelený s typickými svetlými meandrujúcimi pásikmi - tzv. mramorovaním. Na tele má husto rozmiestnené červené, žltkasté a belavé škvrny.

Sivoň americký (Salvelinus fontinalis)

Lipeň (Thymallus thymallus)

Patrí k našim pôvodným lipňovitým druhom rýb, ktorý obýva tečúce vody podhorskej zóny. Vyhovujú mu širšie toky s tvrdším pieščitým dnom, prípadne štrkovitým dnom. Nevyžaduje úkryty, ale má väčšie nároky na priestor. Za optimálne podmienky možno považovať teplotu vody 14 - 18 °C a obsah kyslíka na úrovni 8 - 10 mg. l. Lipeň je reofilný, ikru zahrabávajúci druh, podobne ako lososovité druhy. Má štíhle podlhovasté telo torpédovitého tvaru, z bokov stlačené, pokryté pomerne veľkými šupinami. Hlava malá s veľkými očami. Čeľuste ozubené drobnými štetinovitými zúbkami. Chrbtová plutva je veľká, dlhá a pestro sfarbená. Je to krátkoveká ryba, ktorá sa dožíva spravidla 5- 6 rokov, zriedka viac.

Lipeň tymiánový (Thymallus thymallus)

Úhor (Anguilla anguilla)

Je typickou migrujúcou dravou rybou. Vzhľadom teľa pripomína skôr hada ako rybu. Na rozdiel od ostatných rýb nemá brušné plutvy pričom chrbtová, chvostová a análna splýva do celistvého lemu. Potravná aktivita sa zvyšuje s nastávajúcim súmrakom. Hlavný podiel v jeho výžive tvoria ryby, rôzne kôrovce, červy a vodný hmyz. Pri nedostatku potravy sa prejavuje kanibalizmus. V sladkej vode žije približne 10 -15 rokov a dorastá do hmotnosti 2 až 3 kilogramy. Ako pohlavne dospelý podniká neresové migrácie do Sargasového mora pri brehoch Strednej Ameriky kde sa rozmnožuje.

Úhor európsky (Anguilla anguilla) pochádza zo severného Atlantického oceánu a riečnych systémov Európy a častí severnej Afriky. Je to katadromná ryba, čo znamená, že sa vyliahne v oceáne, ale migruje do riek, kde strávi väčšinu svojho dospelého života aby potom opätovne migrovala späť do oceánu, kde sa rozmnožuje. Akonáhle sa úhory dostanú do mora, plávajú pomocou morských prúdov, aby prekonali tisíce kilometrov späť do Sargasového mora, kde sa rozmnožujú. Trú iba raz a krátko nato uhynú.

Úhor európsky (Anguilla anguilla)

Tabuľka so zvieratami na 4 písmená

tags: #sladkovodná #kaprovitá #ryba #charakteristika

Populárne príspevky:

• Novalim múky bez lepku
• Šťavnatá kuracia roláda
• Recepty na zamatové kuracie kúsky
• Recepty na pečenie vo vreckách
• Škody spôsobené diviakmi na poliach: Analýza