Slané jazerá a mokrade na Slovensku: Unikátne ekosystémy a ich význam

Mokraď je trvalo alebo väčšinu času zamokrené územie tvoriace charakteristický ekosystém. V súčasnom (t.j. prevažne ekologickom) význame sa slovo začalo používať ako preklad amerického slova „wetland“, a to v 70. rokoch 20. storočia. Anglické slovo wetland je prvýkrát doložené (a to v Amerike) v 17. storočí, ale pôvodne a dlhý čas len vo všeobecnom význame územie nasýtené vodou (spravidla močiar).

Definícií mokradí je v literatúre veľké množstvo. Vo všeobecnosti sú mokrade zeme, pri ktorých je nasýtenie vodou dominantným faktorom určujúcim charakter vývinu pôdy a typy rastlinných a živočíšnych spoločenstiev žijúcich v pôde a na jej povrchu.

Mokrade sú územia prechodné medzi vodnými a suchozemskými systémami, v ktorých je vodná hladina obyčajne na alebo blízko povrchu alebo je územie pokryté plytkou vodou. Na účely tejto klasifikácie musia mokrade mať jeden alebo viacero z nasledujúcich atribútov: (1) na zemi aspoň periodicky rastú hydrofyty, (2) substrát je prevažne neodvodnená hydrická pôda a (3) substrát je nepôda a je nasýtený vodou alebo pokrytý plytkou vodou v niektorom čase počas vegetačného obdobia roka.

Paratethys jazero: Historický kontext slaných jazier

Paratethys jazero predstavuje unikátnu kapitolu v geologickej histórii vôd Európy a okolia. Oproti dnešnému Stredomoriu bolo v minulosti rozsiahlejší a rozmanitejší; jeho zvyšky utvárajú dlhú a zložitú stopu, ktorú študujú hydrológovia, paleogeografi a klimatológovia. Štúdium tohto historického vodného systému nám pomáha lepšie porozumieť domácemu hospodárstvu vôd, migráciám druhov a aj historickým klimatickým zmenám.

Pod pojmom paratethys jazero sa skrýva horizontálna a etapovitá sedimentárna pamäť, ktorá svedčí o tom, ako sa vodné plochy v strednej a východnej Európe menili v priebehu posledných niekoľko miliónov rokov. Z existujúcich jadier a geografických rekonštrukcií vyplýva obraz rozsiahleho vodného systému, ktorý prebúral množstvo prostredí - od slaných lagún až po sladkové kanály.

Rozlíšenie paratethys jazero nie je len o minulosti. Vedci sledujú aj súčasné analogické procesy, ktoré upozorňujú na citlivosť vodných systémov na zmeny prítoku, suchá a eutrofizáciu. V časoch, keď paratethys jazero existovalo v plnom rozsahu, rozmanitosť ekosystémov bola vysoká. Slané a slano-sladké prostredia poskytovali špecifické biotopy pre mikroorganizmy, bezstavovce a vodné rastliny.

Pre súčasnú ekológiu sú zistenia o paratethys jazerách relevantné najmä v kontexte sladkovodného hospodárenia, eutrofizácie a migračných ciest rýb. Využitie poznatkov o paratethys jazerách prináša konkrétne postupy pre manažment vôd a ochranu biodiverzity. Pri plánovaní novo-vytváraných vodných nádrží alebo úpravách pobrežia je vhodné zohľadniť historické správanie vodných plôch a možnosti ich prirodzeného vektorovania živín a sedimentov.

Analýza paratethys jazero umožňuje lepšie pochopiť nielen históriu vodných systémov, ale aj súčasné výzvy v manažmente vôd a ochrane prírody. Sledovanie zmien, ktoré tieto dávne jazerá ovplyvňovali, poskytuje praktické lekcie pre udržateľné plánovanie a environmentálnu politiku.

Pre aktívnu správu vodných zdrojov je kľúčové spolupracovať s odborníkmi, regionálnymi samosprávami a verejnosťou. Doterajšie skúsenosti s paratethys jazero nám ukazujú, že transparentnosť, koordinácia a merateľné ciele vedú k lepšej udržateľnosti a stabilnejšiemu rozvoju vodného hospodárstva.

Seewinkel a jeho slané mokrade

„Choďte do Pekla!“ - Ak ste lokalitu Seewinkel navštívili po prvý raz a pýtate sa na nejaký zaujímavý výletný cieľ, určite vás takáto odpoveď na vašu otázku mierne zaskočí. Domáci obyvatelia i stáli návštevníci však veľmi dobre vedia, o čo ide. „Peklo“ (nem. „Hölle“) sa nachádza na východnom brehu Neziderského jazera medzi obcami Podersdorf a Illmitz a tvorí súčasť ochranného pásma Národného parku Illmitz-Hölle.

Doposiaľ sa nepodarilo objasniť, čomu táto oblasť vďačí za svoj neveľmi atraktívny názov. Možno bolo jej meno odvodené od pôvodného označenia „Na kopci“ (nem. „Auf der Höhe“), z čoho v priebehu stáročí vzniklo slovo „Hölle“. Pravdepodobné je však aj to, že roľníkov tu v lete zmárali vysoké teploty a veľké horúčavy, čo im pripomínalo skutočné „Peklo“, a tak sa tento výraz udomácnil ako názov v bežnej reči.

Navyše slovo „Helja“ v strednej hornej nemčine označovalo vinohradnícky hon, ktorý bol najviac vzdialený od dediny. Lokalita Hölle leží dobrých 7 km od Illmitzu, čo pri chôdzi pešo alebo jazde na konskom povoze bola pomerne veľká vzdialenosť.

Lokalita Hölle sa rozprestiera popri pieskovom jazernom násype, ktorý je až štyri metre vysoký a 25 metrov dlhý a tvoria ho viate piesky a štrkopiesky. Jazerný násyp sa vinie pozdĺž celého východného brehu Neziderského jazera a z okolitej krajiny vystupuje najviditeľnejšie práve v oblasti Hölle.

Hölle je tradičnou poľnohospodárskou oblasťou, kde od druhej svetovej vojny, resp. od premnoženia fyloxéry viničovej prevláda pestovanie vínnej révy (vinohrady na piesčitých pôdach boli totiž uchránené pred napadnutím týmto škodcom). V posledných desaťročiach sa Hölle stala obľúbeným cieľom cyklistov v lokalite Seewinkel - nachádza sa totiž na križovatke dvoch dôležitých cyklotrás (Cyklotrasy okolo Neziderského jazera B10 a Cyklotrasy pri slaných mokradiach B20).

Veľkej popularite sa teší aj u amatérskych ornitológov. V roku 2004 zriadil Národný park Neziderské jazero - Seewinkel priamo na jazernom násype vyhliadkovú vežu vysokú 16 metrov, ktorá návštevníkom poskytuje úchvatný panoramatický výhľad na prírodu Neziderského jazera. Neďaleko veže sa od roku 2006 nachádza odpočívadlo pre cyklistov chránené trstinovou strechou.

Magnetom pre návštevníkov sú, samozrejme, slané mokrade a pobrežné oblasti jazera s rozmanitými druhmi vtákov. Úzku poľnú cestu cez Hölle zapĺňajú najmä v jarných mesiacoch amatérski ornitológovia z celého sveta. Rodiny s deťmi láka predovšetkým výbeh s mangalicami v severnej časti Hölle.

Severne a južne od Hölle spásajú určité časti pobrežia teplokrvníky a kone Przewalského, ktoré sú predchodcami našich súčasných koní.

Vyťahujú sa vám uhorkové sadenice? 7 hlavných chýb, o ktorých mlčia dokonca aj skúsení záhradkári!

Mapovanie mokradí na Slovensku

Mapovanie mokradí prebieha v Slovenskej republike od roku 1992. Používa niektoré podobné prístupy ako metodika na mapovanie biotopov. Cieľom je vytipovať lokality a vykonať výskum (botanický, resp. oba) za účelom ochrany prírody a krajiny.

Pri mapovaní sa používajú mapy Databanky fauny Slovenska (mierka: 1:500 000, ďalej DFS). Uvádza sa číslo vodorovného stĺpca a číslo zvislého stĺpca. Ak mokraď zasahuje do viacerých štvorcov, uvedie sa stred úseku vodného toku. Súradnice sa uvádzajú do riadku ako trojmiestne.

Dôležité je uviesť nadmorskú výšku (napr. 225 m.n.m.) alebo hypsometrické rozpätie (napr. 225-230 m.n.m.). Ďalej sa uvádza číslo alebo názov biogeografického celku (napr. ”Vtáčnik” alebo ”280”). Je potrebné určiť povodie, do ktorého lokalita spadá, a uviesť katastrálne územie (k.ú.) obce, v ktorej sa mokraď nachádza.

Pre lepšiu orientáciu sa používajú mapy Slovenskej republiky (z roku 1996 alebo novších). Ak sa mokraď nachádza v k.ú. viacerých obcí, uvedie sa napr. ”k.ú. Lehôtka a k.ú. územie” Prievidza (Hradec). Ak sa mokraď nachádza v jednom k.ú. (k.ú.) uvedieme len túto obec, napr. ”Lehôtka”. V prípade Bratislavy a Košíc uvedieme aj mestskú časť, resp. obvod.

Význam lokality a ochrana

Je potrebné uviesť charakteristiku lokality (napr. ”Tečúce vody”). Ak máme k dispozícii úplné zoznamy flóry a fauny SR, možno ich priložiť. Chránené druhy vyznačíme podľa vyhlášky MŽP SR č. Z.z. (uvedieme tento fakt na 2. strane formulára - teda pri ”flóre a faune”). Uvedieme, či je daná lokalita súčasťou Maloplošného chráneného územia (MCHÚ) podľa Zákona č. 543/2002 Z.z..

Dôležité je uviesť návrhy na prípadné zlepšenie - optimalizáciu stavu danej mokrade. Ďalej sa uvádzajú čiastkové významy danej lokality a jej funkcie (napr. ochrana biodiverzity). Hodnotí sa hospodárske využívanie v ekologicky únosnej miere (napr. chov rýb).

Pri hodnotení lokality podľa kritérií skupiny B sa zohľadňuje prístup českých kolegov (Hudec et al. 1994) a vyberajú sa druhy s podobným druhovým zložením. Uvádzajú sa zoznamy zistených druhov fauny a flóry, resp. spoločenstiev.

Všetky údaje sa zasielajú koordinátorovi mapovania mokradí RNDr. na nábr. sv. výboru Bernskej konvencie č. 1.