Tradícia a Chuť: Slovenské a Balkánske Inšpirácie v Kuchyni
Bulharská kuchyňa: Prepojenie medzi tradíciou a chuťou
Bulharská kuchyňa je veľmi autentická a zaujímavá, evidentne ovplyvnená tak tureckými a gréckymi, ako aj slovanskými, orientálnymi a stredomorskými kulinárskymi vplyvmi. Je založená na množstve tradičných, jednoduchých, aromatických a chutných pokrmov schopných potešiť rôzne chute. Základom pôvodnej bulharskej kuchyne sú prírodné a čerstvé pokrmy pochádzajúce, rovnako ako v minulosti, tak aj v súčasnosti, z úrodných polí a trávnatých pastvín, ale tiež zo záhrad a sadov.
Bulharské pokrmy sú založené na vysoko kvalitnej zelenine, ktorá sa exportuje, ako napríklad zemiaky, baklažány, cuketa, paradajky, papriky, uhorky, kapusta, mrkva, cibuľa, fazuľa a fazuľové struky, ale tiež na pšenici, jačmeni, raži, kukurici a ryži. Zelenina je tak populárna, že mnoho pokrmov existuje v dvoch verziách, s mäsom a bez neho.
Z ovocia, ktoré sa konzumuje tak čerstvé, ako aj ako súčasť rôznych dezertov a spracované na kompóty a džemy, sú populárne marhule, broskyne, jablká, hrušky, čerešne, jahody, melóny a hrozno. Bulhari sú veľkými fanúšikmi mlieka a mliečnych produktov - kravského, ovčieho, býčieho a mixovaného mlieka. Okrem pitia sa mlieko používa aj na výrobu rôznych druhov syra, masa, smotany, jogurtov a zákvasov, konzumovaných buď samostatne, alebo používaných ako súčasť mnohých tradičných pokrmov.
Veľmi populárnym syrom je fetta, jemný mäkký syr z kravského alebo ovčieho mlieka, a kaškaval, žltý syr z ovčieho mlieka volaný tiež balkánsky cheddar.
Bulharská kuchyňa používa veľa korenín, takže prakticky nenájdete kuchyňu, kde by sa nepoužíval cesnak, cibuľa, mleté korenie, ale tiež petržlenová vňať, tymián, rozmarín, ružová voda, aníz a muškátový oriešok. Pri príprave povzbudivých, mastných a ťažkých jedál sa používa okrem slnečnicového oleja aj olej z vlašských orechov, sezamový olej a pozdĺž pobrežia aj olivový olej.
Mäso, zelenina a ovocie sa na stôl dostávajú v podobe marmelád, kompótov a nakladané podľa tradičných receptov. V bulharskej kuchyni sa preferuje dlhá príprava v prikrytých hlinených nádobách v rúre, ale tiež grilovanie mäsa a zeleniny. Pokrmy sa najprv na získanie špeciálnej arómy a zachovanie všetkých zložiek krátko grilujú a potom sa dokončujú na sporáku alebo v rúre.
Bulhari sú veľkí gurmáni a napriek značným vplyvom zo západu sú stále verní svojej tradičnej kuchyni a mnoho jedál pripravujú podľa tradičných receptov rovnako, ako to robili ich prarodičia. Aj napriek celoročnej dostupnosti rôznych potravín sa stále varí hlavne v súlade s podnebím a ročným obdobím. Napríklad na jar je na jedálnom lístku hlavne jahňacina, v lete ľahšie mäso, hydina a teľacina s veľkým množstvom zeleniny a ovocia a v zime bravčovina, mäsové výrobky a konzervované ovocie a zelenina.
V mnohých domácnostiach si dodnes sami pestujú všetky plodiny, resp. ich kupujú od iných pestovateľov na trhoviskách a svojpomocne si ich spracúvajú na zimu. Typický každodenný obed (okolo 13.hodiny) musí začať veľkou misou šalátu, v závislosti od ročného obdobia buď čerstvého, alebo pripraveného z nakladanej zeleniny.
Skutočne, veľká misa šalátu z rôznej čerstvej, ale aj pečenej zeleniny ako baklažány a paprika, rovnako aj z nakladanej zeleniny ako uhorky, mrkva, karfiol, kapusta, by sa mohla stať priam ochrannou známkou bulharského stola. Popri šaláte je povinný aj pohárik rakije. Po šaláte nasleduje polievka, v lete studená a v zime horúca a výdatná.
Šopský šalát, tradičný bulharský šalát
Ku každému jedlu patrí chlieb, ktorý sa konzumuje so všetkým a vo veľkých množstvách. K predjedlu a hlavnému jedlu sa pije víno, pivo alebo minerálna voda. Po hlavnom jedle je povinný dezert, medzi obľúbené patrí napríklad jogurt s ovocím alebo medom, palacinky s medom, čokoládou alebo marmeládou, zmrzlina s ovocím, rôzne koláče ako napríklad baklava. Obed končí tak, ako aj začal, pohárikom rakije. Zvyčajne nemusia sedieť všetci za stolom v rovnakom čase. Napríklad muži potrebujú dlhšiu prípravu a sedia hodiny pri šaláte a rakiji, následne pri polievke a rakiji, potom prejdú na predjedlo a hlavnému jedlu.
Na raňajky sa zvyčajne jedia mliečne výrobky, napríklad hustý jogurt, ktorý sa mieša s medom alebo marmeládou, sladké alebo slané palacinky. K raňajkám sa nalačno pije aj sladový nápoj pripomínajúci čokoládové mlieko alebo jogurt zriedený vodou. Na večeru sú na jedálničku jednoduché jedlá, ku ktorým sa pije mlieko alebo víno.
Bulhari sú známi ako veľkí gurmáni a milovníci dobrého moku. Milujú svoju rakiju, ktorou začínajú aj končia hlavný denný chod, a ktorú pijú aj v rôznych situáciách a v rôznom čase. Medzi najobľúbenejšie rakije, pálenky, ktoré si často vyrábajú sami doma, patrí slivovica, rožovka, marhuľovica, ale aj rakija s anízom a muškátom. Rakije sú veľmi silné, zvyčajne obsahujú okolo 40% alkoholu, ale môžu ho obsahovať aj 60%. K čaši rakije patrí aj malý zákus, pretože sedenie za stolom môže trvať aj hodiny. Najobľúbenejším zákusmi k rakiji sú čerstvé alebo kyslé šaláty, tradičné klobásky z hovädziny alebo bravčoviny sušené na slnku, lukanka i sudschuk ako nátierky na chlieb z pečeného baklažánu (kjopolo) alebo z paradajok a pálivej papriky (ljuteniza).
Okrem konzumácie rakije má v Bulharsku dlhú tradíciu aj konzumovanie vína. V Bulharsku ku každému jedlu patrí víno alebo pivo. V minulých storočiach popri obľúbenej rakiji a víne nemalo pivo veľkú šancu, ale v súčasnosti sa pivovarnícky priemysel rozvíja veľmi dynamicky. Najobľúbenejšie druhy piva sú Kameniza, Zagorka, Schumensko, Pirinsko, Bugarsko, Boljarka, Almus a Ledenika.
Mnohí veria, že jogurt vznikol na území dnešného Bulharska, v Trácii,okolo roku 1500 p.n.l. Ako sa v tom čase nosilo mlieko vo vakoch z jahňacej kože, pôsobením tepla došlo k fermentácii mlieka a vznikol jogurt. Či už to je pravda, alebo nie, nesporný je fakt,že v Bulharsku sa vyrábajú veľmi chutné a zdravé jogurty, ktorým vďačia obyvatelia za svoju dlhovekosť. Bulharské jogurty obsahujú špecifickú baktériu Lactobacterium bulgaricum, ktorá sa vyskytuje iba v tomto podnebí a ktorú v roku 1905 objavil lekár Stamen Grigorov. Spojitosť medzi dlhovekosťou bulharských sedliakov a konzumáciou jogurtov skúmal vedec Ilya Metchnikoff, otec probiotiky a držiteľ Nobelovej ceny.
Bulharsko ponúka množstvo autentických suvenírov, ktoré odrážajú jeho bohatú kultúru, remeselnú tradíciu a prírodné bohatstvo. Tu sú niektoré tipy na suveníry, ktoré si môžete priniesť domov: Ružový olej a výrobky z ruží: Bulharsko je svetovo známe produkciou ružového oleja z oblasti Kazanlak, často nazývanej Ružové údolie. Môžete si kúpiť čistý ružový olej, ružovú vodu, mydlá, parfémy alebo kozmetiku.
Bosna a Hercegovina: Kulinárska inšpirácia z Balkánu
Bosna a Hercegovina je zvláštna krajina. Žijú v nej najmä Moslimovia, Srbi, Chorváti, ale aj Albánci, Rómovia, Židia, či iné etnické skupiny. Za Bosniaka som sa vydala mladá, sotva 20 ročná, žiť sme začali v Berlíne, v komunite vtedajších (ešte) Juhoslovanov. V tom čase práve začala na Balkáne vojna. Jazyk som sa naučila dosť rýchlo, pomohla mi k tomu čeština, ale i ruština.
Variť na Balkáne znamená variť pomaly, s láskou, s trpezlivosťou. Tzv. slow food je dnes vo svete veľký trend, no v Bosne a Hercegovine a celkovo na Balkáne, sa tak varí už celé stáročia. To, čo robí bosniansku kuchyňu charakteristickou je, že nepoužívajú zápražky či zásmažky. Mäsá sa varia so zeleninou, chute sa jemne prepoja a nakoľko sa varia dlhšie, netreba ich zahusťovať.
Medzi takúto najznámejšiu špecialitu patrí Bosanski lonac (v preklade bosniansky hrniec), kde sa do hrnca pridá jahňacie a teľacie mäso, zemiaky, cibuľa, paradajky, kapusta s kopou koreňovej zeleniny a nechá sa pomaly variť aj 3 - 4 hodiny. Najčastejšie sa varí mäso teľacie, hovädzie, potom z tzv. Z ovocia, okrem toho pestovaného u nás, sa často používajú aj figy, či tzv. Nakoľko je Bosna a Hercegovina hornatá krajina, plná pastvín, Bosniaci majú na stole plno mliečnych výrobkov, najčastejšie kúpených na trhovisku, tzv. pijaca.
Balkánske ženy sú v kuchyni veľmi šikovné, moja nebohá svokra vždy hovorila: „Keď mám doma múku a olej, hladní nebudeme.“ A je to pravda, z dvoch-troch ingrediencií vedia vytvoriť niekoľko druhov jedál, čo dodnes veľmi obdivujem, ja tak variť neviem. Bosniaci sú veľmi zhovorčivý a pohostinný národ. Čo znamená pohostinnosť som zistila, až keď som medzi nimi žila. Žiadne tyčinky, káva či koláč, keď príde návšteva. Ale plné stoly.
Jedno staré bosnianske príslovie hovorí: „Niektorí ľudia jedia, aby mohli piť. Iní jedia, aby mohli žiť a pracovať. Bosniaci žijú a pracujú preto, aby mohli jesť a piť“. Kávu pijú všetci, silnú a niekoľko denne. Pripravuje sa turecká káva v tzv. džezve. Káva sa varí spolu s vodou, nechá sa zovrieť, stiahne sa z ohňa a to sa opakuje 2x.
Návštevy si uctievajú nielen kávou, ale aj rakijou (pálenka), stoly sa prehýbajú pod rôznymi údeninami, najznámejšia je obdoba našej klobásy, ale vyrobená z hovädzieho mäsa, tzv. sudžuka, ale aj údené hovädzie mäso, ktoré sa krája natenko, nakoľko je tvrdšie, ďalej musí byť na stole ajvar (zmes z pečeného baklažánu, kapie, paradajok), niekoľko druhov syra, či iných mliečnych výrobkov, ďalej rôzne pity.
Sudžuka, tradičná balkánska klobása
Pod pitou rozumieme ručne ťahané štrúdľové cesto, veľmi tenké. Cesto sa miesi z hladkej múky a vody, vytvoria sa bochníky, tie sa naolejujú a cesto sa pomaly ťahá a plní rôznymi plnkami, vždy slanými. Takéto stolovanie sa nazýva Meze, to znamená pomaly jesť, popíjať, debatovať (čiže mezetiť).
Bosniaci raňajkujú inak ako Slováci. Tam sa chlieb niečím natretý nepovažuje za raňajky. Za raňajky považujú lepinjice (ako naše langoše), krčamak (kukuričná múka, uvarená v mlieku, s trochou masla a soli, navrchu potretá kyslou smotanou a posypaná cibuľou), kajgana (vajíčka na cibuľke), pečená jajuša (cesto z vajec, múky, PDP, soľ a biely jogurt), či uštipci (niečo ako naše šišky, len zo slaného cesta).
K hlavnému jedlu patrí neodmysliteľne polievka, ktorá býva väčšinou hustá, aby nasýtila, tzv. čorba. Buď zo zeleniny, ale i z odrezkov mäsa, z ktorého sa varí obed. Dokonca aj zo zvyškov cesta, keď sa pečie pita. V Bosne sa zužitkuje všetko.
Balkánci, nielen Bosniaci, sú známi tým, že ugrilujú snáď všetko. Počnúc zeleninou (papriky, baklažán), až po vynikajúce jahňacie mäso, teľacie alebo už svetoznáme čevabćići (malé šulčeky z mletého mäsa). Čevabćići musia byť malé, nie veľké, aké sa dajú kúpiť aj u nás v obchode. Každá rodina, každé mesto, má svoje vlastné recepty, aby práve tie ich boli najlepšie, ale všeobecne platí, že do mletého mäsa, ktoré je buď z junetiny (mladej kravy), z jahňaciny alebo hovädzieho mäsa, sa pridáva soľ, mleté čierne korenie, to je základ. Niektorí pridajú aj mletú sladkú červenú papriku a ak pridáte štipku jedlej sódy, budú nadýchanejšie.
V Bosne a Hercegovine nepoznajú kyslú kapustu v podobe, ako je u nás. Kapustu nechajú kysnúť v celých hlávkach, vyrežú hlúb, do otvoru nasypú soľ, hlávky vložia do veľkého suda, nechajú pár hodín pôsobiť a zľahka nalejú po vrch vodou, aby sa soľ nevymyla a ešte dosolia. Sud musí byť dobre zatvorený.
Veľmi populárne sú aj sarmice, plnené listy viniča, taktiež mletým mäsom a ryžou (v hrnci sa osmaží mletá paprika, naukladajú sa sarmice, podlejú trochou vody a nechajú sa pomaly variť). V Bosne a Hercegovine vidíte pri každom rodinnom dome pár koreňov hrozna, ktoré sa určite nepostrekuje, práve kvôli sarmiciam.
Na spôsob prípravy jedla v Bosne a Hercegovine pôsobili rôzne kultúry, preto je priam zážitok navštíviť tzv. aščinice. Sú to reštaurácie rýchleho občerstvenia, ale v kladnom slova zmysle. Ja som tento rok neodolala, počas návštevy Sarajeva, opekaným teľacím ľadvinkám. Ceny sú prijateľné, najete sa lacnejšie ako na Slovensku. V Bosne je mena KM - konvertibilná marka, 1 KM je asi 0,50 €, pripájam aj cenník jedál pre porovnanie. Po pečivo sa v Bosne chodí do súkromných pekárničiek, ktoré sú nezriedka otvorené aj do polnoci. Nájdete ich veľmi rýchlo, vôňa čerstvého pečiva, ktoré je iné, ako u nás, je veľmi lákavá. No najviac pečiva majú z bielej múky, tak pozor, koľko toho zjete.
Extra kapitola sú bosnianske sladkosti, tu sa snúbi to najlepšie z Orientu a Balkánu. Koláče a zákusky bývajú zaliate uvareným hustým cukrovým sirupom, tzv. agda. Po zjedení jedného kúsku ste sýti.Bosna a Hercegovina je krásna krajina, plná vrúcnych ľudí, ktorí sa vám prihovoria len tak. Vôbec sa netreba báť cestovať po Bosne, vojna už dávno skončila, aj keď sem-tam ešte uvidíte domy poznačené streľbou. Ale možno vám to práve pripomenie, ako ľahko je prísť zo dňa na deň o všetko. Preto, ak sa vyberiete na dovolenku do južnej časti Chorvátska, napr. Dubrovníka, či Čiernej Hory, neobchádzajte chorvátskou magistrálou celú Bosnu a Hercegovinu, bolo by to škoda.
Slovenská Štedrá Večera: Tradície a Inšpirácie
Prichádzajú najkrajšie sviatky v roku. Čas, keď sa na vianočných stromčekoch rozsvietia ligotavé žiarovky a z kuchýň začínajú rozvoniavať všakovaké dobroty. Inak to nie je ani v domácnostiach známych tvárí, ktoré na sviatky radosti a pokoja pripravujú svoje tradičné rodinné menu.
Štedrovečerné stoly sa tak prehýbajú pod ťarchou tradičných jedál a dobrôt podľa rodinných receptov. Zatiaľ čo si však niektoré z celebrít potrpia na tradičné menu s kaprom a majonézovým šalátom, ďalšie si na tanier servírujú aj iné netradičné špeciality. Ak ste sa ešte nerozhodli, aké dobroty chcete pripraviť svojej rodine na štedrú večeru vy, možno sa necháte inšpirovať práve nimi.
Netradičné menu prva Slovenská štedrovečerná hostina má už prakticky ustálené poradie a výber jedál, hoci ešte stále v niektorých regiónoch existujú isté rozdiely vo zvykoch. Z nich sa viac menej zachováva napr. prestieranie aj pre chýbajúceho člena rodiny, čo je akýsi symbol súdržnosti rodiny. V kresťanských, hlboko veriacich rodinách sa štedrá večera začína modlitbou a jednotlivým jedlám sa pripisuje symbolický význam, prečo sa majú jesť.
Večera zvyčajne začína prípitkom pre zachovanie zdravia na budúci rok. Najčastejšie sa ako aperitív podáva „tvrdý“ alkohol - vodka, borovička, domáca slivovica i koňak. Po ňom sa zvyknú zjesť tradičné oblátky s medom a niekde aj s cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie, pokoj v rodine, radosť a duševnú čistotu. Celý večer jedlo nadeľuje žena- gazdiná, ktorá medom zvykne medom urobí krížik na čelo každému členovi rodiny so želaním zdravia po celý nasledujúci rok. Med predstavuje magickú silu na posilnenie lásky a dobrých rodinných vzťahov. Cesnak zasa pomáha udržať telesné zdravie a dodáva silu pri fyzickej práci, odháňa choroby a chráni pre rôznymi neduhmi.
Azda najznámejšou polievkou, podávanou na štedrý večer je slovenská kapustnica , ktorá má veľa variantov a rôznych spôsobov prípravy. Ako pôstne jedlo sa varí bez prísad, len so sušenými hubami a často sa kombinuje aj so sušenými slivkami, jablkami alebo hruškami. V pôstnom období mäso nahrádzali huby a ich konzumovaniu sa prikladal symbolický význam zabezpečenia práce pre chudobného alebo dobrej úrody. Okrem kapustnice sa podávajú aj iné, predovšetkým strukovinové polievky ako znak zveľaďovania majetku.
Kapry sú ako pôstne ryby tradičným štedrovečerným pokrmom. Existujú rôzne druhy prípravy - vyprážaný na masle, na modro, na víne, pive, slanine, s jablkami a s chrenom, so smotanou, v alobale, či v syrovom cestíčku. Tak či onak, prevažne sa konzumujú so zemiakovým šalátom. V ostatných rokoch sa však na slovenský štedrovečerný stôl dostáva už aj moriak s gaštanovou plnkou, ktorý k nám „pricestoval“ zo zámoria. Na sviatočnom stole by nemal chýbať a čerstvý bochník chleba, alebo koláč štedrák. Opekance a mliekom obárané pečivo ochutené makom alebo medom majú tiež veľa pomenovaní i spôsobov prípravy. Symbolizovali vždy silu, zdravie, hojnosť a zveľaďovanie majetku. Niekde sa varili i cestoviny, napr. makové rezance, šúľance, pirohy či lokše. Obradným vianočným koláčom je štedrák, viacvrstvový okrúhly alebo obdĺžnikový koláč plnený makom, orechmi, domácim lekvárom, najčastejšie slivkovým a tvarohom. Obľúbená je tiež štrúdľa či klasické záviny: makovník, orechovník, kapustník a tvarožník. K čerstvému i sušenému ovociu sa viazalo niekoľko povier, napr. podľa tvaru jadra orecha či jablka sa predpovedal život a zdravie jednotlivých členov rodiny.
Recepty na Štedrovečerné Inšpirácie
Vianočná kapustnica:
- 300 g kyslej kapusty
- Sušené huby
- 1 lyžička bravčovej masti
- 1 lyžička hladkej múky
- Mletá červená paprika
- Rasca
- 1 bobkový list
- 4 - 5 zrniek celého čierneho korenia
- 2 - 3 zrnká borievok
- 1 malá cibuľa
- 300 g údenej domácej klobásy
- Vývar z údeného mäsa
- Podľa zvykov v regióne i kyslá smotana
- 1,5 l vody
Kyslú kapustu pokrájame, vložíme do hrnca a zalejeme vývarom z údeného mäsa alebo vodou. Pridáme bobkový list, celé čierne korenie a sušené borievky, trochu rasce, sušené huby, prikryjeme a na miernom ohni varíme 40 minút. Na bravčovej masti opražíme pokrájanú cibuľu, pridáme múku a urobíme tmavšiu zápražku, odstavíme a pridáme mletú červenú papriku, rozmiešame, nalejeme trochu studenej vody a rozmiešanú zápražku vlejeme do vriacej kapustnice. Po rozmiešaní vložíme klobásy a varíme ešte 30 minút. Klobásky môžeme po uvarení pokrájať. Rozhabarkovanú smotanu pridávame podľa chuti.
Kapustnica so slivkami:
- 500 g kyslej kapusty
- Voda
- 10 g sušených húb
- 100 sušených sliviek
- 2,5 dl kyslej smotany
- 30 g hladkej múky
- Soľ
Kyslú kapustu pokrájame, zalejeme vodou, pridáme umyté huby a varíme. Neskôr vložíme umyté slivky. Keď je všetko mäkké, zahustíme smotanou, v ktorej sme rozmiešali múku, osolím a povaríme. Do kapustnice môže dať variť aj údenú klobásu. Hotovú ozdobíme na tanieri smotanou.
Zemiakový šalát trochu inak:
- 750 g zemiakov
- 200 g šunky
- 1 kyslá ryba
- 1 cibuľa
- 2 kyslé uhorky
- 2 vajcia uvarené na tvrdo
- Soľ
- Mleté čierne korenie
- Ocot
- 200 g ochutenej majonézy
Zemiaky uvaríme v šupke, vychladnuté ošúpeme a pokrájame na malé kocky. Pridáme rovnako pokrájané ostatné suroviny, osolíme, okoreníme, okyslíme a dobre premiešame. Potom zlejeme ochutenou majonézou, premiešame a necháme odležať niekoľko hodín na chladnom mieste.
Nevšedný kapor s pikantnou plnkou:
- 1 kg kapra
- 160 g masla
- 4 lyžice strúhanky
- 3 vajcia
- Citrónová šťava
- 3 lyžice bieleho vína
- Muškátový kvet
- Mleté čierne korenie
- Pažítka
- Soľ
- 20 g cibule
Kapra očistíme, vypitveme a umyjeme. Vysušíme čistou utierkou, osolíme a pokvapkáme citrónovou šťavou. Necháme dve hodiny odležať. Ikry alebo mliečie z kapra dáme do misky a zlejeme vínom, 2 lyžicami vody, osolíme, pridáme posekanú pažítku a prikryté varíme do mäkka. Potom pridáme 100 g masla, strúhanku, 2 posekané na tvrdo uvarené vajcia a jedno surové vajce, muškátový kvet, korenie a dobre premiešame. Pripravenou plnkou naplníme kapra a zašijeme. Na pekáči speníme 60 g masla a pokrájanú cibuľu. Na to položíme kapra a pečieme v rúre asi pol hodiny pri častom polievaní výpekom a maslom. Hotového kapra opatrne rozkrájame, obložíme opečenými zemiakmi a polejeme šťavou z výpeku.
Sladké Potešenie na Záver
Medový mrežovník:
- 500 g hladkej múky
- 100 g masla
- 2 lyžice medu
- 1 celé vajce
- 1 žĺtok
- 1 kávovú lyžičku sódy bikarbony
- 2 dl mlieka
- Mletá škorica a klinčeky
Z prísad vypracujeme cesto a rozdelíme na dve polovice. Prvú roztlačíme na vymastený a múkou vysypaný plech, potrieme vrstvou lekváru a z druhej časti cesta urobíme mriežky. Rovnomerne ich poukladáme na lekvár, potrieme vajcom a upečieme v dobre vyhriatej rúre.
Pomarančový vianočný punč:
- 200 g jemného kryštálového cukru
- Šťava z ½ citróna a dvoch pomarančov
- 2 dl rumu
- 6 dl uvareného čaju
Cukor polejeme citrónovou a pomarančovou šťavou, rumom a necháme stáť, až sa cukor rozpustí. Občas premiešame. Potom zalejeme horúcim čajom.
Ďalšie Inšpirácie od Známych Tvárí
Gizka Oňová (70): Aj mäso, aj ryby
- Rybacia polievka z filé
- Kapustnica
- Ryby a majonézový šalát
- Kežmarská klobása
- Čiernohorská torta
Sisa Sklovska (53): Má menu aj pre mačky
- Oblátky (trubičky) s medom a kus jablka
- Varená hlava z kapra
- Kapustnica na stredoslovenský spôsob: kvasená kapusta s pravými hríbmi, bravčovým plieckom, so sušenými slivkami, s domácou mangalicou a kyslou smotanou
- Vyprážaný kapor - podkovy a filé
- Majonézový zemiakový šalát
- Sekt Hubert Zero Dosage
Aneta Parišková (45): Stavila na tradície
