Slivky a Jablká: Poklady pre Vaše Zdravie, ktoré Rastú priamo pod Nosom
Zabúdame na to, že doma máme množstvo pokladov, ktoré nám rastú takpovediac priamo pod nosom, a ihneď naletíme novým superpotravinám, ktoré prichádzajú zo zahraničia. Slivky sú neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne, obľúbené najmä v období jesene, keď sú ich chute a vôňa najintenzívnejšie.
Len máloktoré ovocie sa dokáže pýšiť takou panorámou farieb a množstvom rôznych odrôd, či tvarov ako práve slivka. Je príjemne sladučká, šťavnatá, plná cenných látok a hlavne je nízkokalorická, takže dopriať si ju môžeme aj počas plavkovej sezóny. Má veľa zdravotných benefitov a pestré využitie v kuchyni. Sezóna práve začala a toto ovocie by nemalo na tvojom tanieri chýbať. Pýtaš sa prečo? Poďme sa pozrieť do sveta sliviek :-).
Modro-fialové slivky sú výborným zdrojom výživných látok. Obsahujú vysoký podiel vitamínu C, ktorý môžeme pokojne porovnávať s citrusmi. Taktiež v nich nájdete zaujímavý koktejl minerálov. Jedna slivka obsahuje zinok, vápnik, železo, magnézium a fosfor. Taktiež sa v nej nachádzajú vlákniny.
Vzhľadom na vysoké množstvo odrôd má slivka naozaj bohatú históriu a veľa miest pôvodu. Už v starovekom Egypte boli slivky považované za výživné ovocie. Predpokladá sa, že plody, ktoré v súčasnosti poznáme, boli v Európe objavené pred 2 000 rokmi a pochádzajú z oblasti blízko Kaspického mora. V 17-tom storočí boli cez Atlantický oceán postupne transportované až do USA.
Na našom území sa stretávame s okrúhlym tvarom sliviek, no prekvapiť by nás nemal ani oválny tvar či tvar srdca. Farba slivky môže byť červená, fialová, modrá, čierna, červená, zelená, žltá alebo oranžová. Dužina zrelej slivky zasa žltá, zelená, ružová, oranžová alebo dúhová. Plody môžu byť veľkosti tenisovej loptičky, ale aj čerešne.
Slivky, ktoré sú momentálne na pultoch, sa oplatí zaradiť do jedálnička. Slivky patria medzi najstaršie pestované ovocie na svete, s dôkazmi o ich konzumácii už pred viac ako 2 000 rokmi. Pôvodne pochádzali z oblastí okolo Kaspického mora a južnej Ázie. Postupne sa rozšírili do Európy a severnej Afriky, a neskôr ich do Ameriky priviezli európski osadníci.
Dnes existuje mnoho druhov sliviek, vrátane európskych a ázijských odrôd. Jednou z najznámejších kultúrnych odrôd je „Damasková slivka“, ktorá sa používa na výrobu slávnej japonskej pochúťky umeboshi. Sú bohaté na vitamíny a minerály. V slivkách sa nachádzajú vitamíny C, K, A a tiež draslík, ktorý je dôležitý pre správnu funkciu srdca. Ovocie obsahuje aj polyfenoly, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred poškodením a znižujú zápal v tele. Obsahujú aj vlákninu, ktorá prispieva k udržaniu správnej činnosti čriev a pomáha pôsobiť preventívne proti zápche.
Ak máte ťažkosti s vyprázdňovaním, mali by ste mať doma vždy čerstvé alebo zavárané či sušené slivky. Stačí si dať pár kúskov, aby ste mali lepšiu stolicu a podarilo sa vám ísť na toaletu. Štyri plody denne sú dobrou prevenciou aj pred osteoporózou. Posilňujú totiž kosti a pomáhaj aj pri regenerácii po zlomeninách. Slivky majú tiež antioxidačné účinky. Pomáhajú zlepšovať funkciou pečene a vďaka tomu sa telo lepšie zbavuje škodlivín. O slivkách sa mylne hovorí, že spôsobujú cukrovku. Keď ho totiž meriate krátko po ich konzumácii, tak vám môže nárazovo vyskočiť, tak ako aj po inom sladkom ovocí.
Konzumácia sliviek sa odporúča aj starším ľuďom. Tým pomáha zlepšiť pamäť, vďaka čomu premýšľajú svižnejšie a sú bystrejší. Kvôli vysokému obsahu magnézia sa hodia aj na upokojenie. Keď zažívate veľa stresových situácií, mali by ste si pravidelne dopriať niekoľko sliviek. Slivky sú dobré nielen pre vaše zdravie, ale aj pre krásu. Zlepšujú kvalitu pleti, vlasov i nechtov.
Slivky, či už čerstvé alebo sušené, sú bohaté na živiny a antioxidanty, ktoré priaznivo ovplyvňujú naše zdravie. Medzi hlavné benefity patria:
- Podpora trávenia
- Posilnenie imunity
- Ochrana srdca
- Prevencia cukrovky
- Podpora zdravia kostí
- Udržiavanie mladistvej pokožky
- Zlepšenie pamäte
Slivky majú antihyperglykemické účinky a pomáhajú v boji proti cukrovke. Konzumácia sliviek pomáha znižovať hladiny cukru v krvi a triglyceridov v tele. Slivky sú zdrojom vlákniny a spolu so zložkami sorbitol a izatín pomáhajú pri regulácii tráviaceho systému.
Slivkový kompót je tradičná pochúťka, ktorá sa v slovenských domácnostiach pripravuje už po generácie. Keď si pripravíte slivkový kompót doma, viete presne, čo doň dávate. A práve slivky sú pre výrobu kompótu ako stvorené.
Slivky znižujú hladinu zlého cholesterolu v krvi. Podporujú zdravé chudnutie. Obnovujú pečeňové bunky. Prospievajú zdraviu obličiek. Bojujú proti chudokrvnosti. Chránia mozog pred škodlivými účinkami voľných radikálov.
Všetci máme radi zaváraniny zo sliviek, ale v tých nám nezostáva až toľko vitamínov. Preto by ste si nejaké plody mali uskladniť aj šetrnejším spôsobom. Prvým z nich je mrazenie. Najlepšie sa takto odkladajú polovice plodov. Slivky hneď zbavíte kôstok a ľahšie ich naukladáte do nádoby. Snažte sa mraziť tvrdé plody, aby vám z nich nestekala šťava, ktorá by vám vytvorila iba jednu veľkú hmotu. Keď už budú uložené v nádobe, vložte ich do mrazničky a vyberte potom na koláč alebo plnené guľky.
Druhou alternatívou je vysušiť slivky a potom ich môžete jesť ako sladkú pochúťku, pridávať do suchých koláčov alebo si ich uchovajte do vianočnej kapustnice. Ak máte takú odrodu, z ktorej sa dobre vyberajú kôstky, tak len plod stisnite po stranách a vytlačte von. Pokiaľ máte sušičku, spracovanie je veľmi jednoduché. Držte sa návodu a vysušte ich tak, aby boli ešte stále aspoň trošku mäkké. Druhou alternatívou je sušenie v rúre. Slivky dajte dnu najprv na štyri hodiny na 50 stupňov, potom ich nechajte 10 minút vychladnúť. Následne vložte späť do rúry, ktorá už bude zohriata na 70 stupňov a tam ich sušte ďalšie štyri hodiny.
Sušené slivky - zdravý zázrak pre trávenie aj energiu. Sušené slivky nie sú len sladkou pochúťkou - sú bohatým zdrojom vlákniny, antioxidantov a prírodným liekom na trávenie. Slivky sú prirodzeným pomocníkom pri zápche, vďaka vláknine a sorbitolu šetrne podporujú trávenie. Slivky zasýtia, znižujú chuť na sladké a pomáhajú predchádzať prejedaniu.
Sušené slivky sú tradičný prostriedok na podporu pravidelného vyprázdňovania.
Pre prirodzenú podporu trávenia a prevenciu zápchy začni s 3 slivkami denne - výsledky sa dostavia rýchlo. Konzumuj ich pravidelne pre lepšiu funkciu čriev. Ak máš prebytok dozretých sliviek, ich sušenie je skvelý spôsob, ako ich uchovať na zimu.
Aby si sušené slivky uchovali chuť a kvalitu čo najdlhšie, odporúčame ich skladovať vo vzduchotesnej nádobe - ideálne v skle alebo v uzatváracom vrecku so zipsom. Pri správnom skladovaní vydržia niekoľko mesiacov bez straty arómy či chuti.
Či už ide o tradičné koláče, domáci lekvár alebo slivkové gule, slivky predstavujú všestrannú surovinu vhodnú do mnohých receptov.
Recept na slivkový kompót
Slivkový kompót je tradičná pochúťka, ktorá sa v slovenských domácnostiach pripravuje už po generácie.
Suroviny:- 1 kg zrelých sliviek
- 500 ml vody
- 200-300 g kryštálového cukru (podľa chuti)
- 1/2 citróna (šťava)
- 1 kúsok celej škorice (voliteľné)
- 2-3 klinčeky (voliteľné)
- Slivky umyjeme, rozpoľte a odkôstkujte.
- V hrnci zmiešajte vodu, cukor a citrónovú šťavu. Pridajte škoricu a klinčeky (ak ich používate).
- Zmes priveďte do varu a za stáleho miešania varte, kým sa cukor úplne nerozpustí.
- Do sirupu pridajte slivky a varte ich na miernom ohni približne 10-15 minút, alebo kým nezmäknú, ale stále držia tvar. Odoberte penu, ktorá sa tvorí na povrchu.
- Horúci kompót nalejte do sterilizovaných pohárov, nechajte približne 1 cm priestor pod okrajom. Poháre dôkladne uzavrite viečkami.
- Sterilizujte kompót v hrnci s vodou pri teplote 80°C po dobu 20 minút. Po sterilizácii nechajte poháre vychladnúť v hrnci s vodou.
- Skladujte na chladnom a tmavom mieste.
Kľúčom k vynikajúcemu slivkovému kompótu je výber správnych sliviek. Najvhodnejšie sú zrelé, ale zároveň pevné slivky. Príliš mäkké slivky sa počas varenia rozpadnú, zatiaľ čo nedozreté slivky budú kyslé a tvrdé. Ideálne sú odrody, ktoré majú tmavú farbu a pevnú dužinu, ako napríklad odroda Bystrická. Najvhodnejšie sú tmavé slivky odrody Domáca, známe tiež ako "slivka obyčajná". Tieto plody majú pevnú šupku, nie sú príliš šťavnaté a nepúšťajú toľko farby, čo je pre kompót žiaduce.
Pri výbere dávajte pozor na to, aby slivky neboli poškodené, nahnilé alebo napadnuté hmyzom. Dôkladne ich preverte a vyberte len tie najkvalitnejšie plody. Ak máte možnosť, vyberte si slivky priamo od lokálneho pestovateľa, pretože tie bývajú najčerstvejšie a najchutnejšie. Kvalita vstupnej suroviny priamo ovplyvňuje výslednú chuť a trvanlivosť kompótu.
Nie každá slivka je ideálna na zaváranie. Najlepšie sú pevné, zrelé plody bez známok hniloby či poškodenia. Prezreté slivky sa hodia skôr na džem alebo čatní, kde sa aj tak rozvaria.
Pred samotným varením je potrebné slivky dôkladne pripraviť. Najprv ich umyte pod tečúcou vodou, aby ste odstránili všetky nečistoty a prach. Potom ich zbavte stopiek a prekrojte na polovicu. Vyberte kôstky. Môžete použiť špeciálny odkôstkovač, alebo ich jednoducho vybrať nožom. Dôkladné odstránenie kôstok je dôležité, aby ste predišli nepríjemnému prekvapeniu pri konzumácii kompótu.
Niektorí ľudia preferujú lúpanie sliviek pred varením, aby bol kompót jemnejší. Ak sa rozhodnete pre tento krok, môžete slivky krátko ponoriť do vriacej vody a potom ich schladiť v studenej vode. Šupka sa potom ľahko odstráni. Lúpanie však nie je nevyhnutné a závisí od vašich osobných preferencií. Šupka totiž obsahuje mnoho cenných látok, ktoré sú pre zdravie prospešné.
Slivkový kompót je možné pripraviť na mnoho spôsobov a prispôsobiť ho vašim preferenciám. Môžete experimentovať s rôznymi príchuťami a prísadami, aby ste vytvorili jedinečný a nezabudnuteľný dezert.
- Rumový kompót: Pridajte do sirupu 2-3 lyžice rumu pre výraznejšiu chuť.
- Vanilkový kompót: Pridajte do sirupu vanilkový struk alebo extrakt pre jemnú vanilkovú arómu.
- Kompót s orechmi: Pridajte do pohárov pred sterilizáciou nasekané vlašské orechy alebo mandle.
- Kompót s hruškami alebo jablkami: Zmiešajte slivky s kúskami hrušiek alebo jabĺk pre zaujímavú kombináciu chutí.
- Kompót s badiánom: Pridajte do sirupu badián pre exotickú arómu.
Pripraviť si vlastný kompót je nielen radosť, ale aj praktická forma udržateľnosti. Nepotrebujete obaly, neplytváte potravinami, ktoré by sa inak pokazili, a navyše podporujete miestnych pestovateľov, ak nenakupujete v supermarkete. A možno ešte dôležitejší je ten neviditeľný rozmer. Varenie a zaváranie podľa tradičných receptov prepája generácie.
Jablká: Najrozšírenejší ovocný strom
Víťazom sú aj jablká ! Jabloň je u nás najrozšírenejším ovocným stromom a je právom považovaná za najstarší ovocný strom. A práve preto by sme mali čo najviac konzumovať naše sezónne ovocie - jablko. Bohužiaľ obľuba jabĺk neustále upadá, pretože trh ponúka stále nové druhy ovocia, ktoré nás lákajú viac svojou exotičnosťou a nevšednosťou.
Vitamíny obsiahnuté v jablku spomaľujú proces starnutia nášho organizmu. Stačí skutočne jedno jablko denne a budeme sa cítiť aj vyzerať lepšie.
Máte problémy so zápchou? Vyrieši to jablko! Príčinou jeho schopnosti predchádzať zápche a liečiť ju, je zrejme zvláštna kombinácia vlákniny a ovocných kyselín. Ak si dáte jablko jemne podusené, pomôže vám zastaviť hnačku. Postará sa o to pektín, ktorý brzdí rozvoj škodlivých mikroorganizmov v črevách a zároveň dokáže viazať a odvádzať z tela aj časť nebezpečných ťažkých kovov.
Jablká urýchľujú trávenie a prečisťujú organizmus, preto sú vynikajúcou prevenciou proti vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka. Tým, že podporujú trávenie a vylučovanie škodlivých látok, pomáhajú aj pri problémoch s kĺbmi. Zrejme je to vďaka ovocným kyselinám, antioxidačnému pôsobeniu flavonoidov a schopnosti pektínu zvyšovať vylučovanie. Surové jablká obsahujú veľa tráviacich enzýmov, ktoré sú zase dobrým prostriedkom proti hemoroidom.
Deň je vám krátky a strácate nervy? Potom je správny čas na jablko, ktoré priaznivo vplýva na nervový systém a je vhodné aj proti nespavosti. Privoňať k jablkovému koláču alebo k hrnčeku pariaceho sa horúceho jablkového čaju je ako ocitnúť sa na chvíľu v detstve. Jablko má silné aromatické látky a práve vzhľadom na výskumy možno tvrdiť, že jablková koreninová zložka vyvoláva upokojujúce reakcie v organizme, čo následne znižuje krvný tlak a ochraňuje pred infarktom vznikajúcim z úzkosti. Lahodná aróma by vás preto mala sprevádzať najmä v stresových situáciách.
Pred infarktom vás neochráni len vôňa, ale aj denná konzumácia dvoch až troch jabĺk. Bohatým obsahom flavonoidov, najmä kvercetínu, zabraňujú ukladaniu cholesterolu v cievach a ich následnému zužovaniu. Flavonoidy tiež oslabujú priľnavosť krvných doštičiek, čím sa znižuje riziko trombózy alebo vzniku krvných zrazenín. Blahodarný vplyv má aj množstvo minerálnych látok, najmä draslík, horčík, fosfor, vápnik, železo, síra a mangán. Pomerne vysoký obsah draslíka môže napríklad znížiť riziko cievnej mozgovej príhody.
Výskumy v Japonsku, kde strava obsahuje veľké množstvo soli, dokázali, že tí, ktorí pravidelne jedia jablká, majú nižší krvný tlak ako zvyšok populácie.
Ani diabetikom nie je tento druh ovocia zakázaný, hoci v jednom plode je asi také množstvo cukru ako v troch kockách repného cukru. Naše odrody jabĺk obsahujú hneď niekoľko významných cukrov - glukózu, fruktózu, sacharózu. Vysoký je najmä obsah fruktózy. Tento jednoduchý cukor sa vstrebáva pomalšie, čím pomáha udržať stálu hladinu cukru v krvi.
Pomoc pri nachladnutí, kašli, chrípke, rýchlejšie liečenie rán či popálenín, to sú neoceniteľné služby vitamínu C, na ktorý sú jablká tiež veľmi bohaté. Jeho obsah však závisí od druhu, zrelosti a kvality skladovania. Jedno stredne veľké jablko má toľko vitamínu C ako napríklad zväzok reďkoviek. Najviac ho obsahujú kyslé jablká.
Jablká majú silné protirakovinové schopnosti, ktoré chránia telo pred rakovinovými bunkami. Majú niekoľko prirodzene sa vyskytujúcich zlúčenín, ako antioxidačné a protizápalové, ktoré sú zodpovedné za ich potenciálne preventívne účinky proti rakovine. Fytochemikálie a polyfenoly sú chemikálie, ktoré dávajú jablku jeho liečivé vlastnosti, pomáhajúce jednotlivcovi zotaviť sa z astmy, dýchacích problémov a zlepšiť všeobecné fungovanie pľúc.
Jablko hydratuje, rovnako ako čistí pokožku. Pravidelný príjem jabĺk odstraňuje jemné vrásky a udržuje pokožku vlhkú. Jablko môžete aplikovať aj na tvár vo forme masky - strúhané jablko vtrite do pokožky tváre a nechajte 10-20 minút (alebo kým jablko úplne nevyschne) pôsobiť. Aromatické látky z jabĺk, ak ich v organizme nezničíte inými látkami v potrave, prestupujú naším telom a uvoľňujú sa napríklad skrz vlasy a pokožku von. Ak pravidelne konzumujeme jablká, môže sa stať že budeme voňať po jabĺčkách.
Predpokladom pre uchovanie ovocia je čistota skladovacích priestorov. Každoročne pred zberom pivnicu vyčistite a prezrite regály. Jablká uskladňujte prehľadne, najlepšie v jednej vrstve, v latkových debnách alebo priamo v regáloch. Nemiešajte medzi sebou jednotlivé odrody, každá má totiž trochu inú dobu skladovateľnosti. Každý týždeň skontrolujte stav uskladnených jabĺk, napadnuté a hnilé odstráňte a zrelé vezmite na spotrebu. Vyhľadávajte jablká pevné na dotyk, bez hnedých škvŕn. Menšie druhy nebývajú prezreté tak často ako veľké. Naše jablká majú najlepšiu chuť, vôňu aj štruktúru na jeseň, v čase, keď dozrievajú. Mimo sezóny si kupujeme buď jablká dovážané, alebo skladované v chlade a v prostredí s chemicky zníženou hladinou kyslíka. Tým sa zabraňuje prirodzenému dozrievaniu a jablká vydržia niekoľko mesiacov bez toho, aby zmäkli.
Jablká sú pravdepodobne najjednoduchším a najobľúbenejším stromovým ovocím na pestovanie a ponúkajú lahodnú úrodu po celé desaťročia. Konzumáciu chrumkavého šťavnatého jablka priamo z vlastného stromu si jednoducho treba vychutnať.
Jablko obsahuje viac ako 30 minerálnych látok, napríklad vápnik, fosfor, železo alebo horčík, ktoré sú potrebné pre stavbu kostí.
Jablko ďalej obsahuje vitamín A (Retinol), vitamín B1 (Tiamín), vitamín B2 (Riboflavín), vitamín B6 (Pyridoxín), vitamín B9 (Kyselina Listová) dôležitú pre tehotné ženy, vitamín B12, vitamín C (Kyselina L-askorbová), vitamín E (tokoferol) a ďalšie.
Pomerne vysoký obsah draslíka robí z jabĺk veľmi vhodný liek na srdce. Draslík ďalej pomáha udržiavať správnu hladinu vody v tele, pôsobí na správnu funkčnosť obličiek a svalov.
Dietetický a zdravotný význam jabĺk je u nás stále nedocenený aj napriek tomu, že viac ako 20 minerálnych látok, vitamínov, enzýmov, ľahko stráviteľných jednoduchých cukrov, pektínu, hrubej vlákniny apod robí z jabĺk bohatý zdroj zdravia a energie. Jablká sú teda veľmi vhodné aj pre diabetikov.
Surové jablká obsahujú veľa dôležitých tráviacich enzýmov, ktoré pomáhajú tráveniu, šetria pankreas obsahom látok podobných inzulínu.
Ďalšou dôležitou látkou obsiahnutou v jablkách sú flavonoidy - pigmentové látky, ktoré výrazne znižujú riziko srdcových chorôb.
Sladkou zložkou jablka je fruktóza - jednoduchý cukor, ktorý sa ale rozkladá spolu s jablkovou vlákninou v tele pomalšie, a udržuje hladinu cukru v krvi stabilnú. Fruktóza, ovocný cukor, v pečive často plne nahradí bežný cukor.
Jablká obsahujú veľmi málo tuku (0,4 g na 100g) a sú bez cholesterolu.
Jedno jablko obsahuje až 5g vlákniny.
Pektín obsiahnutý v jablkách nie je v žiadnom inom plode obsiahnutý v takom množstve.
Jablká sú zdrojom pozitívne pôsobiacich antioxidantov.
Vláknina zlepšuje činnosť čriev a čiastočne pomáha znižovať cholesterol. Vláknina je obsiahnutá hlavne v šupke.
Po jablkách nepriberiete, aj keď sa zdajú veľmi sladké. Majú totiž nízky obsah cukru a málo kalórií. Nie nadarmo je to ovocie, ktoré môžu do svojho jedálnička zahrnúť aj diabetici.
Tabuľka: Porovnanie nutričných hodnôt sliviek a jabĺk (na 100g)
| Nutričná hodnota | Slivky | Jablká |
|---|---|---|
| Kalórie | 45 | 52 |
| Tuky | 0,16 g | 0,2 g |
| Sacharidy | 14,65 g | 13,8 g |
| Cukry | 9,56 g | 10,4 g |
| Vláknina | 2,24 g | 2,4 g |
| Bielkoviny | 0,65 g | 0,3 g |
| Vitamín C | 8% ODD* | 7% ODD* |
| Vitamín K | 5% ODD* | 2% ODD* |
| Draslík | 3% ODD* | 3% ODD* |
*%ODD - percento odporúčanej dennej dávky mužov v 100g.
Sú lahodné ovocie s bohatou históriou a mnohými zdravotnými výhodami. Slivky patria medzi najstaršie pestované ovocie na svete, s dôkazmi o ich konzumácii už pred viac ako 2 000 rokmi. Pôvodne pochádzali z oblastí okolo Kaspického mora a južnej Ázie. Postupne sa rozšírili do Európy a severnej Afriky, a neskôr ich do Ameriky priviezli európski osadníci.
Kysnutý slivkový koláč s posýpkou / Adriana Poláková / Zdravšie sladíme
tags: #benefity #sliviek #alebo #jabĺk


