Farmári varujú pred problémami v mliečnom sektore: Dôvody a výzvy

V posledných mesiacoch sme svedkami dramatických zmien, ktoré ovplyvňujú fungovanie mliečneho odvetvia. Situácia na trhu s mliekom sa stáva čoraz napätejšou. Mnohé farmy sú pod tlakmi, čo sťažuje možnosti udržať stabilný hospodársky rast.

Posledné dni máme možnosť stretnúť farmárov v centrách miest po celej Európskej únii namiesto toho, že by sme ich stretli na ich tradičnom mieste.

Príčiny problémov v mliečnom sektore

Dôvodom vzostupu cien mlieka je kombinácia faktorov, vrátane rastúcich nákladov na krmivo a energetických zdrojov. Poľnohospodárske toky, ktoré vedenie čelí, sú výsledkom nielen interných, ale aj externých faktorov.

Jednou z príčin nízkych cien a prebytku mlieka na európskych trhoch je embargo zo strany Ruska. S tým sa v súčasnosti spraviť nič nedá. Samozrejme druhou príčinou sú, tak ako vždy, veľké reťazce, ktoré tlačia ceny mlieka nadol a dovážajú radšej mlieko zo zahraničia ako od domácich výrobcov.

Spýtajme sa samých seba prečo by mal obchodník nakupovať drahšie mlieko od domáceho výrobcu, keď skrátka je mlieko zo zahraničia lacnejšie a rovnako dobre sa predáva. Príčinou všetkých problémov sú dotácie. A to konkrétne nerovnomerné poberanie dotácii z rozpočtu Európskej únie jednotlivých členských štátov. Nehovoriac o tom, že francúzsky farmári dostávajú najvyššie dotácie, ktoré sú vyčlenené v rámci rozpočtu EÚ, pričom my sme na nejakom 15. mieste. Z toho dôvodu si francúzsky farmár môže kľudne vyrábať mlieko.

Európska únia sa snažila riešiť situáciu tým, že v roku 1984 určila kvóty na výrobu mlieka, čím sa malo súčasnej situácii zabrániť. V apríli tohto roku sa tieto kvóty zrušili a tak nastala situácia, že je na pôde Európskej únie jednoducho veľa mlieka. A to samozrejme ničí aj slovenských farmárov.

Riešenie tohto problému samozrejme nespočíva v ďalšej regulácii. Avšak toto nie je riešením, pretože všeobecne ďalšie dotácie alebo regulácie situáciu neriešia len viac komplikujú. Namiesto toho by sa situácia mala riešiť úplným plošným zrušením subvencií. V tom prípade by situáciu riešil trh, teda my všetci. Mlieko by sa vyrábalo tam kde by bolo najlacnejšie a rovnako najkvalitnejšie. A predávalo tam kde ho spotrebitelia budú najviac chcieť.

Slintačka a krívačka a jej dopad na produkciu mlieka

Slintačka a krívačka, vysoko nákazlivé ochorenie hospodárskych zvierat, sa na Slovensku neprestáva šíriť. Aktuálne je potvrdených päť ohnísk, pričom posledné zasiahlo jednu z najväčších fariem na produkciu mlieka v obci Plavecký Štvrtok.

Táto situácia spôsobila významné straty v produkcii mlieka, ktoré predstavujú približne 7 % celkového objemu slovenského mlieka. Podľa Alexandra Pastoreka, predsedu predstavenstva Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, nákaza zasiahla predovšetkým mliekareň Euromilk vo Veľkom Mederi a Agro Tami v Nitre.

„Likvidácia fariem znamená výpadok produkcie mlieka na úrovni 54 miliónov kilogramov ročne. Slovensko je v produkcii mlieka sebestačné na 80 %, no aktuálna situácia môže znížiť túto sebestačnosť pod hranicu 70 %.

Farmári zaviedli prísne opatrenia na prevenciu šírenia nákazy. Na farmách sú zavedené dezinfekčné brody, brány a obmedzený pohyb osôb. „Nikto okrem zamestnancov živočíšnej výroby už do priestorov, kde chováme zvieratá, nevstupuje. Pripravujú sa aj ubytovacie kapacity pre pracovníkov, aby mohli zostať na farmách dlhodobo v prípade zhoršenia situácie.

Hygienici varujú pred konzumáciou nepasterizovaného mlieka či tepelne neupraveného mäsa, ako napríklad tatarák. Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová zdôraznila: „Výrobky, ktoré prešli tepelným spracovaním, sú bezpečné pre spotrebiteľa. Podľa odborných štúdií je pravdepodobnosť prenosu vírusu slintačky a krívačky na človeka veľmi nízka.

Poľsko a Česká republika už zakázali dovoz slovenských mliečnych výrobkov vrátane pasterizovaných produktov. To môže mať negatívny dopad na slovenských výrobcov.

Zatiaľ spotrebitelia nepociťujú nedostatok mliečnych výrobkov ani mäsa. Obchody sú zásobené aj napriek zvýšenému dopytu pred Veľkou nocou. Odborníci však varujú pred impulzívnym nakupovaním do zásoby, ktoré by mohlo spôsobiť krátkodobé výpadky niektorých produktov v obchodoch.

Premiér Robert Fico odhadol škody spôsobené nákazou na desiatky miliónov eur. Farmy musia likvidovať nielen zvieratá, ale aj krmivo či podstielku. Obnova chovu bude trvať minimálne dva roky. „Je to komplexný problém - od strát zvierat po znehodnotenie krmiva a náklady na dezinfekciu.

Situácia okolo slintačky a krívačky zostáva vážna, no odborníci uisťujú verejnosť, že zatiaľ nie je dôvod na paniku. Výpadok produkcie mlieka by nemal na Slovensku spôsobiť nedostatok akéhokoľvek produktu z mlieka.

Klimatické zmeny a ich vplyv na produkciu mlieka

Francúzsko čelí už štvrtej vlne letných horúčav, pričom pre nedostatok zrážok vyschli v množstve dedín zdroje pitnej vody a farmári varujú pred hroziacim nedostatkom mlieka v zime. Kravy doja v horúčavách menej, stačí jediný tropický deň.

Teploty dosiahli na juhozápade krajiny 37 stupňov Celzia a horúci vzduch sa bude posúvať ďalej na sever. Francúzska vláda vytvorila na zmiernenie dôsledkov sucha krízovú pracovnú skupinu. Očakáva sa, že sucho sa bude zhoršovať minimálne do polovice mesiaca. Vo Francúzsku za júl spadlo v priemere menej ako 1 cm zrážok.

Množstvo dedín sa preto musí spoliehať na dodávky vody cisternovými automobilmi, štátna elektrárenská spoločnosť EDF obmedzila činnosť jadrových elektrární kvôli nedostatku chladiarenskej vody a roľníci počítajú straty z nižšej úrody. Pre nedostatok vody prakticky v celom Francúzsku platí zákaz zavlažovania.

Úroda obilia bude tento rok o 18, 5 percenta nižšia v porovnaní s rokom 2021, uviedlo ministerstvo poľnohospodárstva. Európa už teraz čelí vyšším cenám potravín v dôsledku blokovania vývozu obilia z Ruska a Ukrajiny.

Štátna elektrárenská spoločnosť EDF minulý týždeň znížila výkon jadrovej elektrárne Golfech v juhozápadnom Francúzsku pre vysokú teplotu vody v rieke Garonne a vydala varovanie pre reaktory pozdĺž rieky Rhony.

Klimatológovia upozorňujú, že dní bez zrážok bude pribúdať. Slovensko trápi sucho. Z hľadiska pôdneho sucha je situácia najhoršia vo východnej polovici Slovenska. Rast teploty vzduchu o jeden stupeň znamená približne päť percent až 10 percent nárastu požiadaviek na zavlaženie pôdy.

Lívia Labudová zo SHMÚ hovorí, že aktuálne pozorujú sucho na Spiši a severovýchode Slovenska. Poukázal, že podiel trvalých zrážok s menšou intenzitou v teplom období roka klesá. Situáciu so suchom môžu zmeniť v týchto dňoch búrky.

Očakávaný pokles cien mlieka

Mlieko v slovenských obchodoch bude lacnejšie. Tohtoročná mliekarenská sezóna prináša pre slovenských spotrebiteľov veľmi prekvapivú a pozitívnu správu. Ceny mlieka klesnú, aj keď slovenskí chovatelia nadojili menej ako vlani. Tento paradox má pôvod v zložitej situácii na európskom trhu, kde sa hromadia zásoby a tradičné exportné destinácie, ako USA a Čína, znižujú dovoz. Dôvodom sú clá, slabý dolár a globálny prebytok mliečnych surovín.

Aj keď farmári hlásia medziročný pokles produkcie, spotrebitelia môžu očakávať pokles cien. To je výsledok lacného dovozu a nadprodukcie v Európskej únii. Holandská mliekarenská kooperatíva Friesland Campina ohlásila významné zníženie ceny mlieka pre november - o 5,92 centa za liter (bez DPH), čím reaguje na súčasnú krízu v európskom mliekarenskom sektore. Ide o jeden z najväčších poklesov v histórii spoločnosti.

Znižovanie cien sa pritom netýka len Holandska. V októbri znížili výkupné ceny takmer všetky veľké európske mliekarne, pričom priemerný pokles dosiahol 2 centy za liter. Írske kooperatívy išli ešte ďalej - v septembri znížili ceny až o 4 centy za liter. A hoci sa tempo poklesu cien masla spomalilo, trh zostáva slabý. Podľa Európskej mliekarenskej asociácie (EDA) sa zotavenie cien mlieka očakáva najskôr v lete. Dovtedy bude trh čeliť ďalším korekciám.

Tento vývoj by mohol mať priaznivý vplyv na vývoj cien. Inflácia na Slovensku dosiahla podľa európskej metodiky 3,8 %, čo predstavuje pokles oproti septembrovým 4,6 %. Napriek spomaleniu rastu cien zostáva inflácia na Slovensku jednou z najvyšších v eurozóne - rýchlejšie rástli ceny len v Estónsku, Chorvátsku, Lotyšsku a Rakúsku. V samotnej eurozóne inflácia dosiahla iba 2,1 %, teda úroveň blízku cieľu Európskej centrálnej banky (ECB).

Za vyššou infláciou na Slovensku sú najmä konsolidačné opatrenia vlády - zvýšenie DPH, nová daň z cukru či vyššie ceny energií. Tie zatlačili infláciu opäť nahor po výraznom spomalení v roku . Očakáva sa, že priemer za celý rok bude mierne nad 4 %. Potraviny sú len časťou sledovaného spotrebného koša, ale znižovanie cien bude mať pozitívny vplyv.

Zhrnutie

Vzhľadom na narastajúci tlak sa aktéri snažia nájsť možné riešenia, ktoré by motivovali spotrebiteľov a zabezpečili udržateľnosť tohto sektora. Rôzne návrhy sú diskutované, no ich reálne uplatnenie zostáva otázne. Očakávania vo všetkých smeroch sú rozdelené. Zatiaľ čo niektorí farmári veria v pozitívny obrat, iní sa obávajú stúpanie cien, za ktorými môže nasledovať odliv zákazníkov.

Slovenský sektor prvovýroby a spracovania mlieka čelil v 1. polroku vážnej situácii v dôsledku ochorenia slintačky a krívačky.

Charakterom osídlenia ňou možno je, ale nie spôsobom života. JOZEF SEDLÁK: Slovensko sa považuje za vidiecku krajinu. Ten sa čoraz viac stáva mestským.

IRIS KOPCSAYOVÁ: Už pomaly aj zabúdame na morovú ranu, ktorú krajina pocítila na jar.

tags: #farmári #varujú #pred #mliekom #dôvody

Populárne príspevky:

• Dostupnosť Impossible Burger na Slovensku
• Tajomstvo napuchnutého lístkového cesta
• Škola varenia pre gurmánov
• Najlepšie Reštaurácie s Donáškou v Rusovciach
• Tipy na fotografovanie s hladkou pleťou