Slovenský Mliekarenský Zväz a Slovenský Zväz Prvovýrobcov Mlieka: Spolupráca pre Rozvoj Mliečneho Sektora
Slovenský mliekarenský zväz (SMZ) a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) zohrávajú kľúčovú úlohu v slovenskom mliečnom sektore. Tieto organizácie združujú výrobcov, spracovateľov a predajcov mlieka a mliečnych výrobkov, pričom ich hlavným cieľom je presadzovať záujmy svojich členov a podporovať rozvoj celého odvetvia.
Slovenský mliekarenský zväz je stavovská, dobrovoľná organizácia, ktorá združuje fyzické a právnické osoby podnikajúce vo výrobe, spracovaní a predaji mlieka a mliečnych výrobkov. Súčasne zastupuje svojich členov a presadzuje záujmy podnikateľov v mliekarenskom výrobnom odbore.
Zväz bol založený 13. decembra 1990. V súčasnosti združuje mliekarenské spoločnosti spracovávajúce cez 70% z celkového objemu nakupovaného a spracovaného mlieka na Slovensku, ako aj spoločnosti, ktoré spracovávajú prevažne vlastné mlieko a ovčí hrudkový syr.
Hlavnou úlohou zväzu je presadzovanie záujmov členských organizácií na úrovni vlády SR, Národnej rady SR, štátnej správy a samosprávy predovšetkým v oblasti prípravy koncepčných zámerov rozvoja rezortu, tvorby legislatívy, regulácie trhu v komodite mlieko a ďalších.
Zväz má zastúpenie v Komoditnej rade pre mlieko a mliečne výrobky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Zväz úzko spolupracuje so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, Potravinárskou komorou Slovenska a tiež s ostatnými potravinárskymi zväzmi a ďalšími odbornými a profesnými inštitúciami.
Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka združuje prvovýrobcov mlieka na Slovensku a zastupuje ich záujmy v odborných skupinách a poradných orgánoch na národnej a európskej úrovni.
Najdôležitejším, neopomenuteľným partnerom pre SMZ je Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka. Najväčší a najsilnejší potravinársky zväz - Slovenský mliekarenský zväz združuje spracovateľov mlieka už 30 rokov.
V súčasnosti zastrešuje mliekarenské spoločnosti spracovávajúce cez 70-percent z celkového objemu nakupovaného a spracovaného mlieka na Slovensku.
Spolupráca SMZ a SZPM
SMZ a SZPM sú spoluzakladateľmi Mliečneho fondu, ktorý od roku 2008 realizuje informačné a vzdelávacie aktivity na podporu zvýšenia znalosti a spotreby mlieka a mliečnych výrobkov vyrobených na Slovensku. Z finančných prostriedkov Mliečneho fondu sa realizujú propagačné a informačné kampane na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska, vďaka ktorým sa priemerná ročná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na obyvateľa na Slovensku postupne zvýšila o 23 kg.
Od roku 2015 prebieha propagačná a informačná kampaň Slovenská mliečna rodina. Od roku 2017/18 je zameraná na deti hlavne kvôli edukácii s cieľom vychovať novú generáciu spotrebiteľov. Verejnosť mohla ochutnať slovenské mliečne výrobky na výstavách Danubius Gastro, Agrokomplex a MňamFest. Súčasťou kampane sú produktové videá o výrobe masla, polooštiepka, tvarohu, smotanového jogurtu, parenice, syrov niva a eidam a mikrodokumenty o slovenských mliečnych farmároch.
So slovenskými mliečnymi výrobkami sa varilo v relácii Tajomstvo mojej kuchyne a prezentovali sa aj v relácii Dámsky klub. Deti sa oslovujú cez časopisy Včielka, Macko Pusík a Fifík, a cez čítanky pre 1. až 4. ročníky základných škôl. Veľká súťaž s kravičkou je určená pre jednotlivcov aj školské kolektívy. V septembri 2018 spustili organizátori kampane NOVÚ HRU projektu Adoptuj kravičku, v ktorej sa deti môžu stať ozajstnými mliečnymi farmármi. Hra odzrkadľuje reálnu každodennú starostlivosť slovenských farmárov o kravičky. Poukazuje na to, že aby kravičky dávali veľa kvalitného mlieka, musia ich deti tiež denne nakŕmiť, napojiť a postarať sa o ne.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka prichystali v sobotu 9. augusta 2025 na festivale Grape nečakaný zážitok pre všetkých festivalových návštevníkov. V sobotu 9. augusta 2025 čaká SLOVENSKÚ MLIEČNU RODINU na festivale Grape obrovská výzva, kde Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka pripravujú prekonanie slovenského rekordu v spoločných mliečnych raňajkách.
Na začiatku júla sa konalo valné zhromaždenie Slovenského mliekarenského zväzu vo Zvolene, na ktorom si jeho členovia zvolili nové orgány zväzu. Novozvoleným prezidentom sa stal MUDr. Marián Šolty z akciovej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE. Na posty viceprezidentov zväzu boli znovuzvolení Ing. Martin Buršák zo SYRÁREŇ BEL SLOVENSKO, a. s. Michalovce a Ing. Peter Novoroľník z mliekarne RAJO, a. s. v Bratislave.
SMZ považuje za dôležité, v nasledujúcom období, pokračovať v znižovaní environmentálnej záťaže pri výrobe a distribúcii tradičných, kvalitných, čerstvých a zdravých mliečnych výrobkov. Zhodli sa na tom všetci delegáti valného zhromaždenia.
„To, že sú na pultoch obchodov pravidelne čerstvé slovenské mliečne výrobky je výsledok denno-dennej práce prvovýrobcov a spracovateľov mlieka. Krava sa nedá vypnúť a je potrebné sa o ňu starať každý deň v roku. Surové kravské mlieko je následne dôležité spracovať do určitého času, inak sa znehodnotí,“ hovorí Marián Šolty, prezident SMZ.
Najmä z dôvodu výrazného zníženia exportu mliečnych výrobkov mimo Európsku úniu a v ochromení cestovného ruchu a reštauračných služieb dochádza k prebytku mliečnych produktov najmä v západnej Európe.
Slovenskí spracovatelia mlieka sa obávajú situácie, ak hoci aj jeden z ich zamestnancov bude pozitívne diagnostikovaný na chorobu COVID-19 a riešia otázku, ako pristupovať voči ostatným zamestnancom a celkovo k chodu mliekarne, ktorý by mal byť zachovaný. Jasné inštrukcie, ako budú kompetentné orgány smerom k mliekarni, ktorej zamestnancovi bola choroba COVID-19 pozitívne diagnostikovaná pristupovať, zatiaľ nemajú.
Zdravotná bezpečnosť mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku je pre spotrebiteľov od veľkých spracovateľských mliekarenských závodov aj pri slintačke a krívačke (SLAK) zaručená. Uviedol to v utorok na tlačovej konferencii prezident Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) Marián Šolty za účasti predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) Alexandra Pastoreka.
Slovenský sektor prvovýroby a spracovania mlieka čelil v 1. polroku tohto roka významnému ataku závažného ochorenia slintačky a krívačky. S nasadením príslušných opatrení všetkých kompetentných zložiek štátu a orgánov Európskej komisie, ale predovšetkým s maximálnym úsilím samotných prvovýrobcov a spracovateľov mlieka sa podarilo nákazu zvládnuť.
Likvidácia postihnutých špičkových, ale aj domácich chovov bola určite profesionálnou a ľudskou tragédiou, je však skutočne šťastím, že sa nákazu podarilo eliminovať v danom rozsahu. Náklady na preventívne hygienické opatrenia, zvoz mlieka v reštrikčných zónach a ekonomické dopady v podobe strát pri uplatňovaní obchodných bariér a porušenia obchodných vzťahov v rámci EÚ a tretích krajín mliekarenský spracovateľský priemysel vyčíslil na 1,2 mil. EUR.
V súvislosti so SLAK bolo celkovo usmrtených 8 578 kusov zvierat, predpokladaný počet usmrtených dojníc je 3 891 kusov.
Rozhodujúcim faktorom pre vývoj na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami je naďalej cena surového kravského mlieka. Už v máji 2025 Slovenský mliekarenský zväz upozorňoval na možné negatívne scenáre vývoja na slovenskom trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami. A to najmä v súvislosti s vývojom cien mliečnych výrobkov na pultoch obchodných reťazcov v dôsledku obáv obchodu z výpadkov dodávok mliečnych výrobkov zo slovenskej produkcie v dôsledku SLAK a predzásobenia sa mliečnymi výrobkami z okolitých krajín.
Výsledky zahraničného obchodu za január - apríl 2025 jasne ukazujú, že dovoz mlieka a mliečnych výrobkov stúpol za toto obdobie skoro o 12 %. Toto zvýšenie dovozu je pre nás nezrozumiteľné, pretože výpadok suroviny v podobe 7 % neovplyvnil objem vyrobených mliečnych výrobkov, pretože bol zastavený export surového kravského mlieka.
Slovenskí spracovatelia mlieka chápu podstatu trhového prostredia a voľného trhu v rámci EÚ, nazdávali sa však, že krízová situácia vyvolaná ochorením slintačky a krívačky pohne aj obchodníkov k väčšej ústretovosti voči domácim výrobcom. Nestalo sa tak. Rozbíjanie trhu priam dumpingovými cenami najmä za trvanlivé mlieko nikomu, vrátane životného prostredia, neprospeje a bude mať aj na spotrebiteľa len krátkodobý efekt. V takomto nerovnom zápase je veľmi ťažké vyzývať slovenského spotrebiteľa k patriotizmu.
Obchodné reťazce sa pritom predbiehajú v oslovovaní spotrebiteľov sloganom „lacné-lacnejšie-najlacnejšie“. Tým nepriamo dehonestujú prácu a úsilie celej vertikály výroby mlieka a mliečnych výrobkov.
Rok 2024 je možné pre mliekarenský spracovateľský priemysel charakterizovať ako relatívne stabilný. Napriek malému poklesu počtov dojníc sa produkcia surového kravského mlieka oproti roku 2023 neznížila vďaka zvýšenej dojivosti.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka chcú investovať. Podpora investícií do prvovýroby a spracovania mlieka - také sú požiadavky slovenského mliečneho sektora na práve pripravovaný Strategický plán. Tento základný slovenský dokument budúcej európskej agrárnej politiky určí, či sa u nás bude vyrábať a spracovávať mlieko aj po roku 2028. Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka nechcú prísť o poslednú šancu ako modernizovať naše mliečne farmy a mliekarne.
„Zvýšiť konkurenčnú schopnosť slovenských spracovateľov by mohli pomôcť investičné výzvy z Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020. Tie, by sa podľa vyjadrení Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR mali vyhlásiť už v najbližšej dobe. Veríme, že sa tak stane a aj vyhodnotenie podaných žiadostí sa uskutoční v optimálnom čase,“ hovorí Marián Šolty.
11.9.2025 Konsolidácia prinesie ďalší nárast cien potravín. Zverejnených 22 opatrení v rámci 3. balíčka konsolidačných opatrení avizuje šetrenie na úrovni 2,7 mld. EUR na úrovni štátu, podnikateľskej sféry a v neposlednej miere u samotného zamestnanca a občana.
Prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka ubezpečujú, že slovenské mlieko a mliečne výrobky dodávané do obchodnej siete sú bezpečné, spĺňajú vysoké štandardy kvality a zdravotnej nezávadnosti, a všetci ich môžeme konzumovať bez obáv.
Všetci prvovýrobcovia aj spracovatelia mlieka sú v plnej pohotovosti v súvislosti s výskytom vírusového ochorenia slintačky a krívačky na južnom Slovensku. Po celom Slovensku sa dôsledne uplatňujú opatrenia a nariadenia vychádzajúce z doterajších poznatkov o jeho šírení. Tieto opatrenia majú za cieľ na jednej strane zabrániť šíreniu vírusu, na strane druhej garantovať bezpečnosť a zdravotnú nezávadnosť mliečnych výrobkov , ktoré sa dostávajú na trh. Slovenskí spotrebitelia sa preto nemusia obávať nákupu a konzumácie slovenského mlieka a mliečnych výrobkov.
Všetky slovenské mliečne výrobky, ktoré sa dostávajú na pulty obchodov pochádzajú z nezasiahnutých chovov, prechádzajú dôslednou kontrolou a pasterizáciou, čo garantuje ich bezpečnosť a kvalitu.
„Každá várka mlieka, ktorá odchádza od prvovýrobcov k spracovateľom mlieka podlieha niekoľkostupňovej kontrole. Kvalita surového kravského mlieka, ktoré môže byť použité na ďalšie spracovanie na ľudskú výživu, ako aj kvalita spracovaného mlieka a mliečnych výrobkov je daná legislatívou EÚ. V mliekarni sa preto pri každom preberaní mlieka odoberie vzorka mlieka, ktorá je podrobená analýzam až 10 parametrov. Najdôležitejšou zárukou bezpečnosti v tomto prípade stále ostáva tepelné ošetrenie surového kravského mlieka - pasterizácia. Všetko mlieko a mliečne výrobky, ktoré sa na Slovensku dostávajú do obchodnej siete prechádzajú procesom pasterizácie, ktorý prebieha za prísne kontrolovaných podmienok. Znamená to tepelné ošetrenie mlieka pri teplote minimálne 72 °C počas 15 sekúnd. Je potvrdené, že pri tomto procese sa likvidujú akékoľvek nežiadúce mikroorganizmy v mlieku, a zároveň sa v ňom zachovajú všetky výživné látky,“ hovorí Marián Šolty, prezident SMZ.
„Mlieko a mliečne výrobky dostupné na pultoch obchodov sa vyrábajú výlučne z pasterizovaného mlieka, sú bezpečné na konzumáciu. Všetky slovenské mliečne výrobky spracované v slovenských mliekarňach sú označené SK oválom. Mliečne výrobky označené písmenami SK a schvaľovacím číslom konkrétnej slovenskej mliekarne v ovále sú garanciou bezpečnosti a kvality, zárukou pôvodu, a dodržania platnej legislatívy a bezpečnostných kontrol,“ dodáva Šolty.
Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka a Slovenský mliekarenský zväz vítajú schválenie mimoriadnych finančných prostriedkov vo výške 50 miliónov eur na zmiernenie dopadov sucha na živočíšnu výrobu a objemové krmoviny. Vyčlenené prostriedky pomôžu zlepšiť katastrofálnu situáciu, do ktorej sa prvovýroba mlieka dostala.
Prvovýrobcovia mlieka sa po potvrdení mimoriadnej štátnej pomoci vo výške 10 miliónov eur namiesto požadovaných 35 miliónov eur obávajú o budúcnosť mliečneho sektora na Slovensku.
Prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka trvajú na požiadavke mimoriadnej pomoci od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vo výške 35 miliónov eur. Od februára majú zo strany agrorezortu prisľúbených 10 miliónov eur. Dodatočné finančné prostriedky ešte viac chýbajú pri enormnom náraste nákladov, čo zrýchlilo tempo poklesu počtu dojníc na Slovensku. Za rok 2021 sme stratili päťtisíc dojníc, ktoré by dokázali zabezpečiť mliečnu produkciu pre 210-tisíc obyvateľov Slovenska.
Situácia na Slovensku je vážna. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje niečo viac ako 800 miliónov kilogramov mlieka. Najnovšie údaje naznačujú, že aktuálna strata dosahuje zhruba 54 miliónov kilogramov ročne, čo predstavuje približne 7 % z celkovej produkcie.
„Aktuálne sa pohybujeme na hranici zabezpečenia dostatku surového kravského mlieka pre slovenské spracovateľské podniky. Avšak každý nový prípad nám z tejto produkcie ukrojí, čo spôsobí ešte väčšie ekonomické škody nielen na strane farmárov, ale aj u spracovateľov,“ vysvetľuje Pastorek. Situácia na Slovensku však stále ostáva veľmi vážna a zastavenie šírenia vírusu je preto v súčasnej situácii prioritou.
V prípade rozšírenia do viacerých chovov predstavuje aj ohrozenie sebestačnosti Slovenska v produkcii mlieka a mliečnych výrobkov na dlhé časové obdobie. „To by mohlo priniesť aj následky v podobe výpadkov slovenskej produkcie v obchodnej sieti, či nárast cien mliečnych výrobkov,“ hovorí Šolty. Významné ekonomické následky budú mať aj nezrealizované exporty a možná strata exportných trhov, najmä v tretích krajinách.
„Je preto teraz potrebné spojiť všetky sily na zastavenie šírenia infekcie, čo sa týka tak ako štátnych orgánov, farmárov, spracovateľov, ale aj širokej verejnosti,“ a dodáva, že slovenskí farmári a spracovatelia očakávajú, že aj obchodné reťazce budú v tejto situácii postupovať zodpovedne a solidárne a uprednostnia slovenské mlieko a mliečne výrobky.
Mlieko a mliečne výrobky sú tradičnou potravinou na našich stoloch už celé stáročia. Sú výživné, zdravé, chutné a navyše pri výbere slovenských mliečnych výrobkov podporujeme aj rozvoj našich regiónov, zamestnanosť a ekonomiku Slovenska. Dnes majú mlieko a mliečne výrobky svoj sviatok, ktorý každoročne pripadá na tretí májový utorok.
Väčšina slovenských žiakov a študentov zostáva v dôsledku zmeneného nariadenia vlády bez mliečnych výrobkov. Do každoročne prijímaného nariadenia vlády sa v tomto roku dostala veta, ktorá dodávky mliečnych produktov pre školy mimoriadne skomplikovala.
Požiadavke odkúpiť sušené mlieko a zaradiť ho do hmotných rezerv Slovenska štát zrejme vyhovie. Potvrdil to rezort pôdohospodárstva.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka už dvanásť rokov prispievajú do Mliečneho fondu. Impulzom k založeniu spoločne spravovaného fondu bola nízka spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s okolitými štátmi ale aj s odporúčaniami zdravotníkov. Za obdobie existencie Mliečneho fondu stúpla priemerná spotreba na obyvateľa a rok o 23 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov.
Štátne hmotné rezervy zatiaľ bez mliečnej zásoby.
Slovenský sektor prvovýroby a spracovania mlieka čelil v 1. polroku tohto roka významnému ataku závažného ochorenia slintačky a krívačky.
Dôsledky slintačky a krívačky (SLAK) a dosahy transakčnej dane ohrozujú ceny slovenských mliečnych výrobkov. Uviedla to Zuzana Nouzovská, generálny sekretár Slovenského mliekarenského zväzu.
Zabránenie šíreniu vírusu slintačky a krívačky (SLAK) a eliminácia ďalších škôd aj naďalej musí byť prioritou, s ktorou sa musia stotožniť všetci zainteresovaní. Mliekari preto vyzývajú aj obyvateľov, aby sa v súvislosti s výskytom vírusu SLAK správali zodpovedne a aby sa nepohybovali v okolí fariem a pasienkov, kde sa zdržujú hospodárske zvieratá.
Chovatelia hovädzieho dobytka dnes prežívajú ťažké časy, ale robia všetko preto, aby zabránili šíreniu nákazy SLAK na Slovensku. Situácia na Slovensku stále ostáva veľmi vážna. Vírus SLAK môže spôsobiť nielen vážne ekonomické škody, ale v prípade rozšírenia do viacerých chovov aj ohrozenie sebestačnosti Slovenska v produkcii mlieka a mliečnych výrobkov. Prioritou všetkých zainteresovaných preto je a musí byť v prvom rade zastaviť šírenie nákazy.
Zodpovednosť a obozretnosť je namieste Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) a Slovenský mliekarenský zväz (SMZ) preto vyzývajú všetkých prvovýrobcov aj spracovateľov mlieka, aby dôsledne uplatňovali nariadenia a opatrenia stanovené štátom. Zahŕňa to pravidelnú dezinfekciu priestorov, vozidiel a pracovnej obuvi, okamžitú izoláciu a nahlasovanie akýchkoľvek podozrivých prípadov v chove. Je dôležité v maximálnej miere obmedziť návštevy a vjazdy na farmy.
„Sme si vedomí, že to vyžaduje obrovské nasadenie a finančnú záťaž pre farmárov, avšak dôsledné dodržiavanie týchto postupov je jediným spôsobom, ako minimalizovať riziko ďalšieho šírenia nákazy a zachovať plynulé fungovanie mliekarenského sektora na Slovensku,“ vysvetľuje Alexander Pastorek, predseda SZPM.
Obdobné opatrenia prijali aj slovenskí spracovatelia mlieka, nariadili povinnú dezinfekciu, nasadenie ochranných prostriedkov a obmedzenie pohybu v areáloch mliekarní, aby zabránili prípadnému prenosu najmä na kolesách zvozových a obslužných automobiloch a odevoch.
Časť zodpovednosti je však aj na samotných obyvateľoch a širokej verejnosti. „Chceli by sme týmto zároveň apelovať na verejnosť, aby vylúčili pohyb v okolí fariem a pasienkov, kde sa nachádzajú zvieratá. Vírus sa môže prenášať na podrážkach obuvi, kolesách bicyklov a automobilov, čím ohrozuje ďalšie chovy. Práve zníženie mobility v okolí fariem patrí medzi najúčinnejšie opatrenia, ktoré môže každý z nás urobiť na zabránenie šírenia nákazy, aby sme dokázali situáciu na Slovensku zvládnuť a udržať stabilný mliekarenský sektor bez obmedzení pre spotrebiteľov,“ dodáva Pastorek.
Nákupná cena surového kravského mlieka by sa v SR v roku 2020 mala udržať na doterajších úrovniach.
Obavy chovateľov hovädzieho dobytka nie sú odôvodnené.
Tvrdenia subjektov, ktoré spochybňujú a odmietajú povinnosť poplatkov do Mliečneho fondu nemajú právnu oporu. V právnom vyhodnotení a postupe sa premietajú do všetkých právnych záležitostí a súdnych sporov, ktoré boli od roku 2009 vedené voči subjektom, ktorí odmietli prispievať do Mliečneho fondu a všetky skončili v prospech Mliečneho fondu. Úplne posledným verdiktom súdov je Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21.
Mlieko a mliečne výrobky sú tradičnou potravinou na našich stoloch už celé stáročia. Sú výživné, zdravé, chutné a navyše pri výbere slovenských mliečnych výrobkov podporujeme aj rozvoj našich regiónov, zamestnanosť a ekonomiku Slovenska.
V ostatnom čase sa na Slovensku zo strany spoločností Tatranská mliekareň a.s.
Odvetvová dohoda bola uzatvorená v zmysle Zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Na zákon č. 543/2007 Z. z. nadväzoval zákon č. 280/2017 Z. z., ktorý vstúpil do platnosti od 1.1.2018, ale tento zákon neobsahuje zrušujúce ustanovenia, zákonodarca teda ponechal v plnom rozsahu a záväznosti Zákon č. 543/2007 Z. z. V tomto zmysle „odvetvové dohody“, ktoré boli prijaté podľa zákona 543/2007 Z. z. neboli zrušené.
Takýto postup ani nie je možný, pretože by išlo o „retroaktivitu“, teda stav, kde by neskoršia právna úprava obmedzovala, alebo rušila úkony, ktoré boli uskutočnené v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy. Zrušenie Nariadenia rady (ES) č.
Domáci lahodný syr z kravského mlieka | Ako na to za pár minút | Valachshop.sk
tags: #mliekarensky #zvaz #a #slovensky #zvaz #prvovyrobcov
