História a dedičstvo obce Častá: Od stredoveku po súčasnosť

Obec Častá sa nachádza na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 248 m. Písomne je doložená v listine z roku 1296. V listinách z 13. a ďalších storočí je uvádzaná pod viacerými názvami - Shastus, Sathmansdorf, Sathmania, Schatmansdorf, Czasta, Czeste.

Hrad Červený Kameň.

História obce

Častá bola pôvodne majetkom bratislavského komitátu. V druhej polovici 13. storočia bola včlenená do panstva Hradu Červený Kameň ako poddanská dedina. V polovici 16. storočia sa tu usadilo niekoľko zemianskych rodín a chorvátski kolonisti. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a tiež remeslami. Svedčí o tom existencia cechov - od 16. storočia cech debnárov, od 17. storočia krajčírov, čižmárov a habánskych hrnčiarov, od 18.

Už v 16. storočí tu červenokamenské panstvo nechalo vybudovať pivovar. Zmienky o existencii pivovaru sú aj z 18. storočia, kedy sa zachovala zmluva spísaná medzi Rudolfom Pálffym a biermaisterom Caietane Leichtlom na tri roky. Od konca 17. storočia tu bola tiež papiereň. Medzi mnohými papiernickými mlynmi na Slovensku sa spomína aj papiereň v Častej. Medzi Častou a Pílou bol mlyn na papieri známy pod menom Papiernička. Na konci 18. storočia bola založená v dedine manufaktúra na výrobu súkna. V dokladoch zo 17. storočia sú tiež zmienky o baniach na zlato a striebro, v 19. storočí dolovanie síry a medi.

Významné udalosti v histórii obce

• V roku 1644 vznikol v dedine požiar, vyhoreli skoro všetky domy okrem šiestich.
• V roku 1738 bola v Častej morová epidémia, kedy zomrelo veľa obyvateľov.
• Na zaľudnenie boli pozvaní nemeckí kolonisti.

Pamiatky a kultúrne dedičstvo

K významným pamiatkam v obci patrí kostol sv. Imricha, ktorý vznikol v 15. storočí. Bol to jednoloďový kostol postavený v gotickom slohu, bočné lode boli postavené neskôr. Klenba hlavnej lode je pôvodná, gotická sieťová. Zachovala sa aj gotická nástenná maľba prenesená pri prestavbe kostola. Bočné oltáre sú barokové, zo 17. storočia.

O rok neskôr nechali veriaci postaviť na pamäť sv. Floriána ako sviatok a na jeho počesť nechali postaviť v roku 1776 jeho sochu. Františka Xaverského, ktorého prosili o pomoc, jeho sochu.

Kostol sv. Imricha v Častej.

Židovská komunita v Častej

V Častej žilo už pred 300 rokmi početné židovské spoločenstvo. V 18. storočí mali Židia v dedine modlitebňu, v roku 1884 postavili novú synagógu. V lese pri Červenom Kameni sa nachádza židovský cintorín zo 17. a začiatku 18. storočia s barokovými náhrobnými kameňmi a v dedine je mladší židovský cintorín z 18. storočia.

Významný rodák

V Častej sa v roku 1750 narodil významný slovenský osvietenský spisovateľ, národný buditeľ Juraj Fándly.

Názvy obce v priebehu histórie

Pomenovania obce v listinách z 13. storočia i neskôr sa názov Častej vyskytuje v niekoľkých podobách, podľa toho, či názov zapisoval notár - pisár nemecký, alebo maďarský. V roku 1291 sa obec nazývala Chuzthu, v roku 1296 Vereskeo, alebo Cheztey, v rokoch 1332 - 1337 Chastuc, v roku 1390 Sathmansdorf.

Spomínajú sa aj pomenovania ako Chachtha, Chachta, Schatmanstorf, Wereskew oppidum, Woeroeskewe falwa, Sathmand, Wereskeofalwa, Schadmanssdorff, Chaztew, Schadmania, Chaytczke, Cheyshe alias Sathmania, Chaztew, Czasta, Cseszte, Schadmansdorff, Cscheste, Cschasta, Schathmansdorff, Cžasta, Cseste, od roku 1920 má obec stály názov Častá.

tags: #slovenský #národný #panel #oplatky #história

Populárne príspevky:

• Chlieb a maslo: Slovenská kultúra
• Recept na jahodovú tortu
• Klasika slovenskej kuchyne: bravčové karé
• Výživa pre Vegánov
• Porovnanie stojanov na tortu