Význam lámania chleba a spoločenstva: Komunita ako základ jednoty kresťanov

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov je tradične na severnej pologuli od 18. do 25. januára. Tento termín navrhol v roku 1908 Paul Wattson tak, aby modlitby prebiehali v dňoch medzi sviatkami Katedry sv. Petra a Obrátenia sv. Pavla.

Modlitby na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov pripravili kresťania v Jeruzaleme, ktorí za tému zvolili úryvok so Skutkov apoštolov 2, 42: „Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám.“ Táto téma je výzvou vrátiť sa späť ku koreňom prvej cirkvi v Jeruzaleme; je výzvou na inšpiráciu a obnovu, na návrat k základom viery; je výzvou na pripomenutie si doby, keď ešte Cirkev bola jedna.

V rámci tejto témy nachádzame štyri znaky, ktoré boli pre rané kresťanské spoločenstvo charakteristické a ktoré sú podstatné pre život kresťanskej komunity na ktoromkoľvek mieste a v ktoromkoľvek čase. Po prvé, apoštoli odovzdávali Božie slovo. Po druhé, dôležitým znakom prvých veriacich, kedykoľvek sa spoločne zišli, bolo bratské spoločenstvo (koinonia). Tretím znakom ranej Cirkvi bolo slávenie Eucharistie („lámanie chleba“), pripomínajúce novú zmluvu, ktorú Ježiš uzavrel svojím utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním. Štvrtým znakom bola neustála modlitba.

Keď kresťanské spoločenstvo vo Svätej zemi vznáša k Bohu svoje modlitby za jednotu a vitalitu Cirkvi vo svete, chce klásť dôraz na tieto základné prvky. V témach ôsmich dní je naznačená cesta viery. Raná Cirkev od svojich prvopočiatkov vo večeradle zažívala vyliatie Ducha Svätého umožňujúce jej rásť vo viere a jednote, v modlitbe a konaní, takže sa skutočne stala spoločenstvom vzkriesenia, spojeným s Kristom v jeho víťazstve nad všetkým, čo nás rozdeľuje navzájom i s ním.

Cirkev v Jeruzaleme sa potom stala majákom nádeje, predobrazom nebeského Jeruzalema, povolaná zmieriť nielen naše cirkvi, ale všetkých ľudí. Túto cestu riadi Duch Svätý, ktorý privádza prvých kresťanov k poznaniu pravdy o Ježišovi Kristovi a ktorý koná v prvotnej Cirkvi znamenia a zázraky na počudovanie mnohých. Počas svojej ďalšej cesty sa kresťania Jeruzalema zhromažďujú pri zbožnom počúvaní Božieho slova ohlasovaného v učení apoštolov a v bratskom spoločenstve slávia svoju vieru vo sviatosti a v modlitbe.

Téma každého dňa bola teda vybratá nielen preto, aby nám pripomínala históriu prvotnej Cirkvi, ale aj preto, aby nás upozornila na skúsenosti kresťanov v dnešnom Jeruzaleme a aby nás pozvala zamyslieť sa nad tým, ako môžeme túto skúsenosť preniesť do života našich miestnych kresťanských komunít.

Tohoročná téma, ktorú nám na meditáciu ponúkajú cirkvi z Jeruzalema, vyzýva kresťanov na každom mieste, aby sa zastavili a zamysleli nad svojím vzťahom k materskej cirkvi v Jeruzaleme a obnovili si tak pohľad na vlastnú situáciu. Práve z tohto jeruzalemského spoločenstva sa totiž zrodili všetky ostatné cirkevné spoločenstvá. Kresťania v Jeruzaleme pozývajú naše ekumenické zhromaždenia, aby sa v roku 2011 zamysleli nad dôležitosťou našej oddanosti učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám. To sú prvky, ktoré nás zjednocujú - hoci sme mnohí - v jedno Kristovo telo.

Cirkvi v Jeruzaleme nás prosia, aby sme pamätali na ich neistú situáciu a aby sme sa modlili za spravodlivosť, ktorá prinesie do Svätej zeme mier.

Myslí sa tým raná Cirkev v Jeruzaleme, ktorá sa zrodila v deň Turíc, keď zostúpil na prvých veriacich Pomocník, Duch pravdy, ako to prisľúbil Boh prostredníctvom proroka Joela a Pána Ježiša v predvečer jeho umučenia a smrti. Všetci, ktorí žijú v kontinuite s dňom Turíc, žijú v kontinuite s prvou cirkvou vedenou sv. Jakubom. Táto cirkev je matkou všetkých našich cirkví. Podľa dávnej východnej tradície sa kontinuita Cirkvi odvíja od prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme.

Jeruzalemská cirkev v apoštolskej dobe je spájaná s nebeským Jeruzalemom. Dnešná cirkev v Jeruzaleme zachováva kontinuitu s apoštolskou cirkvou v Jeruzaleme, zvlášť pokiaľ ide o jej cenné svedectvo o pravde. Jeruzalemská cirkev v Skutkoch apoštolov je vzorom jednoty, o ktorú sa snažíme dnes.

Ak máme uskutočniť takúto predstavu musíme byť realistami. Zodpovednosť za naše rozdelenia spočíva na nás; sú dôsledkom našich vlastných činov. Musíme zmeniť svoju modlitbu a prosiť Boha, aby nás zmenil tak, že budeme schopní aktívne sa usilovať o jednotu. Sme dostatočne pripravení na to, aby sme sa modlili za jednotu, ale môže to byť len náhrada za konanie, ktoré by k nej malo viesť.

Výzva k jednote prichádza k cirkvám v celom svete z Jeruzalema, matky cirkví. Pamätajúc na svoje vlastné rozdelenie a vlastnú potrebu urobiť viac pre jednotu Kristovho tela, vyzýva jeruzalemská cirkev kresťanov, aby znovu objavili hodnoty, ktoré spájali ranú kresťanskú komunitu v Jeruzaleme: oddanosť učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám. To je výzva, ktorá pred nami stojí.

Vitráž Poslednej večere v Katedrále sv. Jána v Albuquerque, Nové Mexiko

Ako taká nám pripomína, že modlitby za jednotu kresťanov nemôžu byť modlitbami za uniformitu, pretože jednota Cirkvi bola od počiatku charakterizovaná veľkou pestrosťou. Text o Turícach v Skutkoch apoštolov nám hovorí, že v ten deň boli v Jeruzaleme zastúpené všetky jazyky a kultúry vtedajších stredomorských i ďalších krajín. Boli tam ľudia, ktorí počúvali evanjelium vo svojich rôznych jazykoch a ktorí boli skrze Petrovu modlitbu navzájom spojení pokáním, krstnou vodou a vyliatím Ducha Svätého. A tiež, ako neskôr napísal sv. Pavol: „Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Źidia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom“.

Tu nejde o uniformné spoločenstvo rovnako zmýšľajúcich, kultúrne a jazykovo jednotných ľudí, ktorí boli jedno v učení apoštolov a bratskom spoločenstve, ale o veľmi rozmanité spoločenstvo, ktorého rozdiely by mohli ľahko prepuknúť do kontroverzií. Tak to bolo napríklad v prípade helenistov a židovských kresťanov, ktorí zanedbávali grécke vdovy, ako o tom píše sv. Lukáš v Skutkoch apoštolov 6, 1. A predsa bola Jeruzalemská cirkev jednotná vo svojom vnútri i so vzkrieseným Pánom, ktorý povedal: „Ja som vinič a vy ratolesti.

Veľká rozmanitosť dodnes charakterizuje tak cirkvi v Jeruzaleme, ako aj v celom svete. No v Jeruzaleme môže ľahko prerásť do kontroverzie, pretože ju súčasná nenávistná politická atmosféra zdôrazňuje.

Kresťania každej doby a na každom mieste vidia svoj pôvod - pôvod spoločenstva veriacich povolaných spoločne ohlasovať Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa - v tejto udalosti. Nie je ťažké si všimnúť, že niekdajšia situácia prvých kresťanov vo Svätom meste odráža situáciu v dnešnom Jeruzaleme. Cirkvi v Jeruzaleme nám dnes - napriek veľkým problémom a uprostred nich - ponúkajú predstavu o tom, čo znamená usilovať sa o jednotu.

Pred dvetisíc rokmi zažili prví Kristovi učeníci zhromaždení v Jeruzaleme na Turíce vyliatie Ducha Svätého a boli zhromaždení v jednote ako Kristovo telo.

Podľa miestnych zvykov sa môžu za spevu úvodnej piesne priniesť a umiestniť vpredu pred zhromaždením vhodné symboly. Ústredným čítaním je úryvok zo Skutkov apoštolov a naň nadväzujú ďalšie časti bohoslužby. Textom zo Skutkov apoštolov chcela skupina z Jeruzalema zdôrazniť myšlienku oddanosti učeniu apoštolov a spoločného zdieľania všetkého ako kľúča k jednote kresťanov.

Po homílii môže byť čas na meditáciu v tichu alebo za sprievodu hudby. Po znaku pokoja nasleduje v polotme vyznanie viery, či už podľa nicejsko-carihradského alebo apoštolského Kréda, alebo v inej tradičnej forme.

Zhromaždenie zvoláva Božie požehnanie na svojich členov, ktorí sú vyslaní ako poslovia dobrej zvesti zmierenia.

I. Zhromaždenie

  • P: Od všetkých kresťanov v Jeruzaleme všetkým veriacim v NN (mesto, krajina) - v Bohu, našom Otcovi, a v Pánu Ježišovi Kristovi: milosť vám a pokoj!
  • P: Kristus je náš pokoj.

II. Slávenie Božieho slova

  • P: Múdrosť.
  • Joel 2, 21 - 22.

III. Modlitby za zmierenie a pokoj

  • P: Milostivý Bože, prostredníctvom svojich prorokov si prisľúbil, že Jeruzalem bude domovom mnohých ľudí a matkou mnohých národov. Vypočuj naše prosby, aby sa Jeruzalem, mesto tvojho navštívenia, stalo pre všetkých miestom prebývania s tebou a vzájomného stretávania sa jedných s druhými v pokoji.
  • P: Milosrdný Bože, nech tvoj životodarný Duch pohne každé ľudské srdce, aby sa zbúrali medzi nami múry, stratila sa nedôvera a zmizla nenávisť, a aby po odstránení rozdelení mohol tvoj ľud žiť v spravodlivosti a pokoji.
  • P: Toto povedal prorok Joel: „Potom vylejem svojho Ducha na každého človeka...

IV. Litánie/prosby za jednotu kresťanov

  • P: Modlíme sa k Pánovi s cirkvami v Jeruzaleme, ktoré pripomínajú, aby sa veriaci venovali učeniu apoštolov a bratskému spoločenstvu. Vyznávame naše zlyhania, pokiaľ ide o oddanosť učeniu apoštolov a bratskému spoločenstvu.
  • P: Modlíme sa k Pánovi s cirkvami v Jeruzaleme, ktoré nám pripomínajú, že ich premohla bázeň a videli veľa zázrakov a znamení. Vyznávame, že nám nedostatočný zrak bráni, aby sme videli slávu Pánovho pôsobenia uprostred nás.
  • P: Modlíme sa k Pánovi s cirkvami v Jeruzaleme, ktoré nám pripomínajú, že všetci veriaci mali všetko spoločné a pomáhali tým, ktorí boli v núdzi. Vyznávame, že máme rôzne majetky na úkor chudobných.
  • P: Modlíme sa k Pánovi s cirkvami v Jeruzaleme, ktoré nám pripomínajú, že veriaci trávili väčšinu času v modlitbách a pri lámaní chleba po domoch s radostným a veľkodušným srdcom. Vyznávame naše zlyhania v láske a veľkodušnosti.

V. Vyslanie

  • P: V Kristovi je svet zmierený s Bohom, ktorý nám zveril posolstvo zmierenia.

Tento materiál ponúkame s úmyslom, aby bol prispôsobený využitiu na miestnej úrovni, kdekoľvek to bude možné. Pritom treba brať ohľad na miestne liturgické a bohoslužobné zvyky a na celkovú spoločenskú a kultúrnu situáciu. Niekde sú už vybudované ekumenické štruktúry, ktoré môžu túto úpravu zrealizovať.

Cirkvi a kresťanské spoločenstvá si môžu zaradiť texty z Týždňa modlitieb aj do svojej vlastnej bohoslužby. Tí, ktorí by sa chceli pustiť do štúdia Biblie na tému Týždňa modlitieb, majú možnosť ako základ použiť biblické texty a zamyslenia ponúknuté v ôsmich dňoch. Tým, ktorí sa chcú modliť za jednotu kresťanov v súkromí, poslúži tento materiál ako inšpirácia pri výbere cieľov modlitby.

Počiatočnú prácu vedúcu k zverejneniu tejto brožúrky vykonala skupina predstaviteľov kresťanských cirkví z Jeruzalema. Zišli sa na podnet Svetovej rady cirkví a spoločnú prácu im umožnilo Medzicirkevné centrum v Jeruzaleme. Stretnutie medzinárodnej prípravnej skupiny sa konalo v Kláštore sv. Krištofa v Saydnaya v Sýrii.

Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám. Všetkých sa zmocňovala bázeň, lebo prostredníctvom apoštolov sa dialo veľa zázrakov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a mali všetko spoločné. Predávali svoje pozemky a majetky a rozdeľovali z toho všetkým podľa toho, koľko kto potreboval. Deň čo deň spoločne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a spoločne jedávali pokrm s radosťou a úprimným srdcom. Chválili Boha a tešili sa priazni celého ľudu. (Biblia. Slovenský ekumenický preklad.

V tabuľke sú zhrnuté štyri kľúčové znaky ranej Cirkvi v Jeruzaleme, ktoré zdôrazňujú jednotu kresťanov:

Znak Popis
Učenie apoštolov Odovzdávanie Božieho slova a nasledovanie učenia apoštolov.
Bratské spoločenstvo (Koinonia) Spoločné stretávanie sa a zdieľanie života s ostatnými veriacimi.
Lámanie chleba (Eucharistia) Slávenie sviatosti Eucharistie, pripomínajúce novú zmluvu.
Modlitby Neustála modlitba ako základný prvok života kresťanskej komunity.

Eucharistie - Cesta života. Společenství přátel Eucharistie. (2023)

tags: #sluzit #lamanie #chleba #komunia #vyznam

Populárne príspevky: