Ekonomická realita Československa počas socializmu: Fakty a porovnania
Významná časť ľudí na Slovensku dnes vníma socializmus z ekonomického hľadiska pozitívne. Mnohí ho hodnotia ako ekonomicky úspešný systém, ktorý bol konkurencieschopný voči trhovým ekonomikám Západu. Propagandistické úsilie totalitného režimu zjavne zanechalo svoje stopy. Niektoré z jeho naratívov sú totiž v spoločnosti prítomné dodnes. V hlavách mnohých ostali a do ďalších sa navyše dostali.
Podľa oficiálnych proklamácií komunistickej strany sa socialistickému Československu hospodársky darilo perfektne, priemyselná výroba rástla a plány sa napĺňali i prekračovali. Vzorom bol Sovietsky zväz, ktorý neskrýval ambíciu ekonomicky predbehnúť USA a celkovo Západ. Komunistická strana Československa už po prevrate vo februári 1948 sľubovala rýchly hospodársky rozvoj a rast životnej úrovne ľudí v Česku, aj na Slovensku. Realita však bola opačná.
Hospodársky a spoločenský vývoj od februára 1948 do novembra 1989 bol diametrálne iný, ako komunisti sľubovali. Historické fakty sú zároveň v rozpore s dnešnými predstavami ľudí o prosperujúcej socialistickej spoločnosti v tomto období. Namiesto vyššej životnej úrovne a slobody, ktoré malo pracujúcim priniesť riadenie hospodárstva v súlade s princípmi ideológie marxizmu-leninizmu, došlo presne k opaku. Komunisti podkopali životnú úroveň krátko po prevrate vo februári 1948 a počas vyše štyridsiatich rokov ju ďalej podkopávali. Najskôr boli ľudia okradnutí o svoje majetky prostredníctvom tzv. „znárodňovania“ a neskôr aj o svoje úspory počas „menovej reformy“.
Systematické pošliapavanie vlastníckych práv a centrálne riadenie ekonomiky viedlo k autokratickému, príkazovému a represívnemu režimu, ktorý uvrhol ľudí do neslobody, kde si napríklad nemohli slobodne vybrať zamestnanie, nemohli slobodne cestovať do zahraničia a mnohým bolo odopierané štúdium. Porovnanie ekonomických výsledkov socialistického Československa so západnými krajinami s trhovou ekonomikou ukazuje, že konkurencieschopnosť a ekonomická úspešnosť socializmu v Československu je mýtus.
Odrazovým mostíkom k tomu môže byť porovnanie vývoja ekonomickej výkonnosti socialistického Československa so susedným Rakúskom. To rámcovo dokumentuje zaostávanie socialistického Československa za západnými krajinami, hoci Rakúsko svoju ekonomiku významne zaťažovalo a zaťažuje nákladmi sociálneho a intervenčného štátu. Na rozdiel od Československa sa však nevydalo cestou socialistického experimentu. Východiskovú pozíciu pred rokom 1948 mali obe krajiny podobnú.
Ekonomická úroveň Československa pred a počas socializmu
Československo počas obdobia prvej republiky v rokoch 1918 až 1938 patrilo podľa medzinárodne a historicky porovnateľných údajov hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa databázy Maddison Project (2018) medzi 10 až 20 najvyspelejších ekonomík sveta. Porovnanie HDP poskytuje prvý orientačný pohľad na ekonomickú výkonnosť v krajine. Historickým faktom však je, že predovšetkým Česko (s vyššou ekonomickou úrovňou ako Slovensko a Podkarpatská Rus) bolo charakteristické rozvinutým a exportne presadzujúcim sa priemyslom, napríklad strojárskym, automobilovým, sklárskym, textilným a obuvníckym odvetvím, reprezentovaným osobitne úspešnou firmou Tomáša Baťu.
Ekonomická úroveň Československa bola v dvadsiatych rokoch 20. storočia mierne nižšia a v tridsiatych rokoch počas Veľkej hospodárskej krízy takmer identická ako v Rakúsku. Pred 2. svetovou vojnou malo podobnú ekonomickú úroveň aj ako Fínsko, Taliansko, či Španielsko a po 2. svetovej vojne sa situácia začala meniť.
Od roku 1948 však nastal zvrat a ekonomické nožnice medzi socialistickým Československom a Rakúskom a inými západnými krajinami sa čoraz viac roztvárali v neprospech Československa. Rozdiel ekonomickej výkonnosti a životnej úrovne obyvateľov Československa a Rakúska a iných západných krajín (výraznejšie napríklad Západného Nemecka a najmä Švajčiarska s menšou vládnou ingerenciou a väčšou ekonomickou slobodou ako vo väčšine iných krajín) sa takmer 42 rokov neustále zväčšoval.
Rámcovým východiskom pohľadu na takéto zaostávanie ekonomickej výkonnosti Československa je porovnanie jeho HDP na obyvateľa s rakúskym na začiatku a na konci reálneho socializmu u nás. Podobný vývoj ukazuje porovnanie Československa s Fínskom, krajinou, ktorá sa tiež ocitla v susedstve socialistického bloku, konkrétne v jej prípade ZSSR. Prvá československá republika ešte dosahovala vyššiu ekonomickú výkonnosť ako Fínsko. Po druhej svetovej vojne už Československo dosahovalo mierne nižšiu ekonomickú úroveň ako Fínsko a v roku 1948 bol pomer HDP na obyvateľa medzi nimi približne 90,5 %.
Ekonomické nožnice sa však postupne čoraz viac roztvárali v neprospech socialistického Československa od začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia. V roku 1948 tak malo Československo podobnú ekonomickú úroveň, meranú HDP na obyvateľa, ako napríklad Rakúsko, Fínsko a Nemecko. Následne však za nimi (a ostatnými západnými krajinami) čoraz viac zaostávalo. Po skončení reálneho socializmu už malo podľa oficiálnych údajov o HDP na obyvateľa menej ako polovičnú ekonomickú úroveň zo západonemeckej a mierne nadpolovičnú oproti rakúskej a fínskej úrovni.
Podľa medzinárodného porovnania HDP na obyvateľa databázy Maddison Project Československo kleslo z 18. miesta v roku 1948 na 34. miesto v roku 1989 vo svete, pričom ho výrazne ekonomicky predbehli nielen Rakúsko, ale napríklad aj Cyprus, Grécko, Island, Taliansko, Japonsko, či Portugalsko.
Grafické porovnanie vývoja HDP na obyvateľa medzi Československom a Rakúskom
Ekonomické zaostávanie socialistického Československa je súčasťou širšieho kontextu. Vývoj HDP na obyvateľa v šestici štátov, ktoré dosahovali v rokoch 1948 podobnú ekonomickú úroveň - v Rakúsku, Nemecku, Československu, Maďarsku, Poľsku a ZSSR - približuje, že socializmus nebol ekonomicky úspešný ani v iných krajinách. Reálna ekonomická priepasť medzi socialistickými a západnými krajinami a ich obyvateľmi však bola pravdepodobne väčšia ako naznačujú údaje o HDP. Ten bol totiž v krajinách socialistického bloku nadhodnotený, systematicky politicky ovplyvňovaný a falšovaný. V socialistickom hospodárstve dochádzalo napríklad k nafukovaniu produkcie kvôli formálnemu plneniu plánov. Tá bola samoúčelná a spolu s vývozom politicky udržiavaná.
Hospodársky rast preto prispieval k životnej úrovni obyvateľov v Československu menej než na Západe. Potvrdením je veľký podiel zbrojárskej výroby, určenej najmä na vývoz do politicky spriatelených krajín. Najvýraznejšie sa zaostávanie socialistických ekonomík za výkonnosťou vyspelých západných ekonomík začalo prejavovať od polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia. Československo a ostatné krajiny s centrálne plánovanou ekonomikou sa nedokázali prispôsobiť výzve na intenzívnejšie a úspornejšie využívanie zdrojov, ktorá prišla po ropných šokoch v polovici sedemdesiatych a na začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia.
Transformácia centrálne plánovaných ekonomík smerom k trhovým hospodárstvam spôsobila vo všetkých krajinách bývalého východného bloku dočasný niekoľkoročný ekonomický prepad. Následne sa však dynamika ekonomického napredovania a dobiehania západných ekonomík zrýchlila. Príkladom je vývoj HDP na obyvateľa v krajinách V4, ktoré sa vďaka niektorým trhovým reformám z deväťdesiatych rokov 20. storočia a začiatku 21. storočia pomaly približujú ekonomickej úrovni tradičných západných krajín, napríklad Rakúska.
Prehlbujúce zaostávanie Československa a iných socialistických krajín za Západom sme zatiaľ ilustrovali prostredníctvom vývoja HDP na obyvateľa. Koncept HDP považujeme z viacerých dôvodov za problematický a jeho štatistickú bázu nepreceňujeme, o to viac v prípade menej dôveryhodných údajov socialistických krajín. Rámcový pohľad na dlhodobé trendy však poskytuje. Zaostávanie Československa za Západom však bolo realitou „na všetkých frontoch“. Kvôli nízkej efektivite zaostával za svojou západnou konkurenciou aj československý priemysel a v poľnohospodárstve sa zaostávanie odzrkadlilo v podobe nižších hektárových výnosov.
Podstatné je, že ľudia mali v čase reálneho socializmu oproti vtedajšiemu Západu a oproti súčasnosti u nás podstatne nižšiu životnú úroveň a kvalitu života. Z príjmov si napríklad mohli dovoliť výrazne menej než dnes, kvalita tovarov a služieb bola nižšia a vybavenosť domácností statkami bola slabšia ako na Západe a ich stredná dĺžka života zaostávala za tou na Západe a bola podstatne nižšia ako je dnes u nás.
Centrálne plánovaná ekonomika s verejným „vlastníctvom“ všetkého, s čím by sa dalo podnikať, s monopolnými producentmi a so samoúčelne nastavenou štruktúrou produkovala statky bez dlhodobých investícií, teda na úkor budúcnosti. Technologické zaostávanie Československa a ostatných krajín východného bloku za Západom bolo čoraz vypuklejšie vo všetkých oblastiach: tak v procese produkcie, pri všetkých tovaroch a službách, ktoré ľudia používali, ako aj v prípade verejných inštitúcií - nemocníc, škôl, domovov dôchodcov či detských domovov, ktoré chátrali.
Z tovarov spomeňme napríklad osobné automobily z druhej polovice osemdesiatych rokov 20. storočia. Automobil Škoda 120 u nás či trabant vo Východnom Nemecku technologicky oproti BMW 850 v Západnom Nemecku citeľne zaostávali. Nedostatočná kvalita výrobkov znamenala aj poškodenie československého exportu a tlačila nadol ceny československých výrobkov, za ktoré ich bolo možné vyviezť.
Následný nedostatok devíz potrebných na nákup dovážaných zariadení, technológií či i licencií a patentov pôsobil ako brzda technologického a technického rozvoja, čo sťažovalo a niekedy celkom znemožňovalo modernizáciu produkcie. Príkladom technického zaostávania socialistických ekonomík je tiež letectvo a kozmonautika, hoci v Sovietskom zväze boli tieto odvetvia „výkladnou skriňou“ vedy a techniky. Investoval do nich veľké finančné čiastky, a to aj na úkor ochudobňovania obyvateľov.
Mozaikovitý obraz ekonomického zaostávania socializmu za Západom dotvárajú aj iné skúsenosti so socialistickými experimentmi vo svete. Užitočným zdrojom poučenia je osobitne porovnanie ekonomického a celkového vývoja spoločností, ktoré pred rozdelením na socialistickú a kapitalistickú časť žili spolu v jednom štáte ako jeden národ.
Pád Berlínskeho múru ako symbol konca rozdelenia a socialistického experimentu
Príklad Československa a ostatné skúsenosti socialistických experimentov v spoločnostiach sú historickými dôkazmi ich ekonomickej neúspešnosti, ekonomického a technologického zaostávania za trhovými ekonomikami a systematického zlyhávania. Podobne a ešte viac ekonomicky a inak zlyhali aj socialistické experimenty v ostatných krajinách v Európe a inde vo svete. Dobrým príkladom je Nemecko.
tags: #sme #priloha #o #ceskoslovensku #fakty
