Rozdiely medzi Smrekom a Jedľou: Charakteristické Znaky a Identifikácia

Poznať jednotlivé druhy dreva a ich špecifické vlastnosti je dôležité nielen pre remeselníkov a stolárov, ale aj pre bežných spotrebiteľov, ktorí sa chcú rozhodnúť správne pri výbere materiálu na rôzne stavebné konštrukcie, nábytok a mnohé ďalšie výrobky. Medzi najčastejšie zamieňané dreviny patria smrek a jedľa. Ako ich teda spoľahlivo rozlíšiť?

Vetvička jedle bielej

Charakteristika Smreka a Jedle

Smrek

Smrek obyčajný (Picea abies) rastie do výšky 50-60 m. Listy má ihlicovité, štíhle a pevné, dlhé do 2 cm, ostro zakončené, tmavozelené. Samčie kvety sú najskôr červené, po otvorení žlté, samičie červené. Plodom je valcovitá, visiaca hnedá šiška, dlhá do 15 cm. Smrek u nás tvorí lesy od 1 200 do 1 600 m n.m. Drevo smreka je mäkké a pomerne pevné a pružné drevo so smotanovobielou až hnedou farbou a jasnými ročnými kruhmi. Je typické svojím hodvábnym leskom.

Smrek obyčajný má farbu dreva bielu alebo žltobielu. Drevo je svetlejšie a žltkavejšie ako u jedle a časom vplyvom svetla žltne. Patrí k ľahkým a mäkkým drevinám. Čerstvé drevo príjemne vonia po živici. Hranice ročných kruhov sú výrazné, ale hranica prechodu z jarného do letného dreva je nevýrazná (prechod je pozvoľný), preto je farebne makroskopicky výraznejšia len úzka zóna neskoršieho letného dreva. Živičné kanáliky sú malé, voľným okom pozorovateľné na pozdĺžnych rezoch len na dobre vyhobľovanej a osvetlenej ploche ako jemné trhlinky.

Zo smrekového dreva sa vyrábajú nosné časti konštrukcií, ako sú trámy, krovy a debnenia, ale aj tatranské a zrubové profily, podlahové dosky a hranoly.

Šiška smreka obyčajného

Jedľa

Jedľa biela (Abies alba) dosahuje výšku 40 m. Listy sú dlhé 3 cm, so zárezom na špičke, na vrchnej strane lesklé a tmavozelené, s dvoma belavými pásikmi na spodnej strane. Kratšie smerujú nahor. Samčie kvety sú žlté, samičie sú zelené. Plodom je valcovitá, vzpriamená tmavohnedá šiška, dlhá do 15 cm. Šišky sa vyskytujú často len na vrchole stromu. Jedľa u nás netvorí samostatné spoločenstvá, rastie spolu s bukmi. Dožíva sa až 500 rokov.

Drevo jedle je svetlé drevo so žltobielym, sivým a ružovkastým nádychom s výraznejšou textúrou a pravidelným rastom. Patrí k mäkším a pružným druhom dreva, na dotyk je jemnejšie. Ľahko sa opracúva, štiepa, suší aj morí. Jedľa nemá živičné kanáliky (ako napríklad borovica alebo smrek), a teda jej drevo neobsahuje živicu.

Farba dreva šedobiela až hnedasto šedobiela v zóne vyzretého dreva s šedým až nafialovelým nádychom. Hnedastý tón farby dáva drevu široká zóna letného dreva. Prechod jar­ného do letného dreva je náhly, ostro ohraničený, takže je zreteľný pomer medzi šírkou letného a jarného dreva. Čerstvé drevo má výrazne čpavkový zá­pach. Ľahké a mäkké drevo.

Uplatňuje sa v stavebníctve, najčastejšie ako stavebné rezivo, ale aj na strešné konštrukcie, rámy drevostavieb, okná, balkóny a schodiská.

Samčie šišky jedle bielej

Hlavné Rozdiely

  • Ihličie: Jedľa má ploché, mäkké ihličie, ktoré je na spodnej strane označené dvoma bielymi pruhmi. Smrek má pichľavé, štvorhranné ihličie.
  • Šišky: Šišky jedle rastú vzpriamene a rozpadávajú sa priamo na strome. Šišky smreka visia dole a opadávajú vcelku.
  • Prichytenie ihličia: Ihlice jedle sú pripevnené k vetve diskoidne rozšírenou základňou, takže keď spadne, zostane stopa vo forme jazvy.
  • Živica: Jedľa nemá živičné kanáliky, smrek áno.
  • Vôňa: Čerstvé drevo smreka príjemne vonia po živici, zatiaľ čo čerstvé drevo jedle má výrazne čpavkový zápach.

Pre lepšie porovnanie uvádzame tabuľku s kľúčovými rozdielmi:

Znak Smrek Jedľa
Ihličie Pichľavé, štvorhranné Ploché, mäkké, s bielymi pruhmi
Šišky Visiace, nerozpadavé Vzpriamené, rozpadavé
Živica Prítomná Chýba
Vôňa Príjemná, živicová Čpavková
Použitie Nosné konštrukcie, trámy, krovy Stavebné rezivo, strešné konštrukcie

Význam Okrasných Drevín

Okrasné dreviny v sadovníctve sú základným materiálom, z ktorého sa vytvára základná kompozícia sadovej úpravy. Sadovníka predovšetkým zaujíma, do akých rozmerov drevina dorastie, aký má celkový vzhľad, listnatosť, farba kvetov a listov a ich zmeny počas roka i jej nároky na prostredie. Iba dôkladná znalosť vlastností drevín a ich vzhľadu umožňuje, aby sa vytvorilo dielo, ktoré svoju krásu dosiahne až po určitom čase, keď možno už jeho tvorca nežije.

Základný význam v sadovníctve má veľkosť drevín, ich tvar, farebnosť a stavba a štruktúra koruny (tzv. habitus). Veľkosť drevín umožňuje Vytvoriť predovšetkým zodpovedajúcu členitosť priestoru. Tvar drevín vynikne najmä vtedy, ak rastie drevina osamotene. Tvar koruny drevín môže byť guľatý, vajcovitý, ihlancovitý, valcovitý, širokorozložitý, previsnutý (smútočný), poliehavý, stĺpovitý a pod.

Rozdelenie Okrasných Drevín

Okrasné dreviny môžeme rozdeliť podľa rozličných hľadísk. Základné rozdelenie je na okrasné dreviny opadavé a okrasné dreviny vždyzelené.

Okrasné dreviny opadavé sú:

  • listnaté opadavé kry,
  • popínavé dreviny,
  • listnaté stromy.

Okrasné dreviny vždyzelené sú:

  • ginkgá a ihličnany,
  • vždyzelené listnáče.

Z hľadiska uplatnenia jednotlivých drevín môžeme dreviny ďalej deliť na:

  1. základné dreviny, ktoré vytvárajú základnú kostru parkovej úpravy a sú pritom dostatočne dlhoveké;
  2. doplnkové dreviny, ktoré dopĺňajú základné dreviny najmä po stránke estetickej; ak sa stane, že odumrú, nesmie to narušiť základnú skladbu úpravy;
  3. výplňové dreviny, ktoré vytvárajú v prvých rokoch po založení úpravy potrebnú hmotu a neskoršie pri prebierkach sa odstraňujú;
  4. podrastové dreviny, ktoré dotvárajú priestor v zatienených partiách vyšších porastov;
  5. kroviny, ktoré sa odlišujú veľkosťou a slúžia na vytvorenie samostatných nižších porastov v rámci celej priestorovej skladby sadovníckej úpravy.

Smrek obyčajný

Rozmnožovanie Okrasných Drevín

Okrasné dreviny rozmnožujeme a pestujeme v okrasných škôlkach.

Okrasná Škôlka

Pod pojmom okrasná škôlka rozumieme pozemok s hospodárskym zariadením, kde sa rozmnožujú a dopestúvajú sadenice okrasných drevín do trhovej veľkosti. Väčšina škôlok sa zaoberá aj rozmnožovaním trvaliek.

Pri výbere vhodného miesta na založenie novej okrasnej škôlky prihliadame predovšetkým na prírodné a hospodárske výrobné podmienky. Škôlku zakladáme pokiaľ môžeme v miernom podnebí, na rovine alebo mierne svahovitom teréne. Vyhýbame sa veľmi vetristým miestam a mrazovým kotlinám. Väčšine okrasných drevín najlepšie vyhovuje pôda hlinitá, stredne ťažká, výživná, humózna, dostatočne hlboká (aspoň 0,40 m), priepustná, s neutrálnou reakciou.

Každá škôlka musí mať dostatočné a účelné zariadenie. Väčší moderný škôlkársky závod sa nezaobíde bez administratívnej budovy, spoločenskej miestnosti, prezliekame, sociálnych zariadení, skladu, garáže, kôlne pre dopravné prostriedky a stroje, dielne, baliarne, skleníkov a podobných zariadení, parenísk, klimatizovaného skladu, tieňoviská, zavlažovacieho zariadenia, oplotenia a mechanizačného vybavenia.

tags: #smrek #jedla #rozdiely #znaky

Populárne príspevky: