Otrava Hubami: Príznaky, Prvá Pomoc a Prevencia

Otrava hubami sa zaraďuje medzi najfrekventovanejšie typy otráv vôbec a najčastejšie sa s ňou stretávame počas sezóny zberu, od apríla až do novembra. Dôvodom je nekontrolovateľný zber húb hubármi - amatérmi. Rozdiely medzi jedlými a nejedlými hubami sú občas nepatrné, a tak môže veľmi ľahko dôjsť k poškodeniu zdravia a otrave hubami.

Pýtate sa: Čo je to otrava hubami? Ako sa prejavuje intoxikácia? Aké sú opatrenia a prvá pomoc pri otrave hubami? A čo robiť pri podozrení na intoxikáciu?

Zdravotné problémy nemusia však nastať iba po požití jedovatej huby. Aj tie jedlé pôsobia za určitých okolností na človeka toxicky. Kedy by sme mali myslieť na možnú otravu hubami?

Nedostatočné vedomosti laickej verejnosti majú za následok niekedy až smrteľné omyly. Huby delíme na jedlé, toxické a silne toxické.

Po otrave môže nastúpiť hnačka alebo vracanie.

Prejavy otravy hubami

• Zvracanie
• Hnačky
• Nadmerné slinenie
• Nadmerné potenie
• Poruchy videnia

Po otrave hubami je dôležité netlmiť hnačku a požiť aktívne uhlie vo zvýšenej dávke.

Typy otráv hubami

Otrava hubami a rozdelenie typov otráv. K otrave hubami dochádza pomerne často. Nebezpečenstvo spočíva v nedostatočnej informovanosti hubárov- amatérov s toxicitou jednotlivých druhov húb. Tie sa delia na silne toxické, toxické a škodlivé. Ich toxicita spočíva v jednak v toxínoch obsiahnutých priamo v konkrétnej hube či v rozpadových produktoch. Tie vznikajú pri nesprávnom skladovaní alebo príprave jedla. Človek si môže uškodiť aj pri požití jedlej ale starej, plesnivej huby alebo huby napadnutej nejakým parazitom. Menej častým fenoménom je ich znečistenie zvieracími exkrementami alebo postrekom. Každá huba obsahuje iné druhy toxínov a preto sa aj príznaky značne líšia. Takisto k prejavom otravy nemusí dôjsť okamžite. Niektoré intoxikácie nastupujú aj s niekoľkohodinovým až dňovým odstupom. Preto treba vždy myslieť spätne na to, že sme jedli huby, i keď to bolo pred týždňom.

Existuje veľké množstvo jedovatých húb a priotrávenie sa s každou z nich má svoje špecifiká. Na zosumarizovanie nám slúži kategorizácia jednotlivých typov otráv, ktorá ich rozdeľuje na základe prevládajúcich príznakov. Zužuje nám okruh podozrivých húb a je jednoduchšie oddiferencovať, ktoré konkrétne druhy mohli intoxikáciu spôsobiť. Samozrejme sú aj podrobnejšie a detailnejšie odborné klasifikácie. Napriek rôznym kategorizáciám je veľa otráv, ktoré sú kombinované a preto klinika nemusí presne zodpovedať konkrétnej kategórii.

1. Hepatotoxický typ otravy

Hepatotoxický typ otravy je jedným z najnebezpečnejších typov otráv. A to preto, že toxíny pôsobia priamo na pečeň, spôsobujú ťažké toxické poškodenie pečene a stav sa môže skončiť hepatálnou (pečeňovou) kómou s následnou smrťou pacienta. Najnebezpečnejšou a najjedovatejšou hubou vyskytujúcou sa aj v našich podmienkach (Európa, Severná Amerika), často zamieňajúcou sa za šampiňóny a spôsobujúcou poškodenie pečene je muchotrávka zelená (Amanita phaloides).

Muchotrávka zelená (Amanita phaloides) obsahuje zmes peptických jedov (amatoxín, falotoxín), ktoré sa vzhľadom na dlhú latenčnú fázu úplne vstrebávajú do tela. Doba latencie je až 8 až 12 hodín. Latencia = doba oneskorenia nástupu ťažkostí a príznakov otravy. Jedna plodnica váži 30 až 60g, pričom na usmrtenie dospelého človeka cca s váhou 60kg stačí 50g tejto huby. Najohrozenejšie sú deti pretože im stačí menšia dávka. U tehotných hrozí poškodenie plodu a u dojčiacich mamičiek sa vylučujú toxíny do materského mlieka, čo môže spôsobiť smrť dieťatka.

Prejavy hepatotoxickej otravy hubami

V úvode pacient pociťuje celkovú slabosť, malátnosť, zimnicu, búšenie srdca a ťažobu. Pridružujú sa silné bolesti hlavy, závrate a hučanie v ušiach. Bolesti sa začnú objavovať aj v oblasti žalúdka a prechádzajú na celé brucho. Okrem iných symptómov sa vyskytujú aj príznaky gastroenteritického typu otravy s nevoľnosťou, nauzeou, zvracaním a hnačkami. Pacient budí dojem horror mortis (tvár pred smrťou). Je zoslabnutý, nevládny, výrazne bledý, hypotermický, studeno a lepkavo sa potí, tvár je vpadnutá, črty zostrené, nos špicatý. Stav bez zlepšenia pretrváva asi cca 3 dni, ak to chorý prežije. Následne dochádza k bolestiam v oblasti pečene (pod pravým rebrovým oblúkom), farba kože sa mení z bledej na ikterickú (žltú) z dôvodu poškodenia pečene a neliečený pacient zomiera na jej zlyhanie.

2. Neurotoxický typ otravy

Neurotoxický typ otravy je druhým najzávažnejším typom otravy hneď po hepatotoxickom. Spôsobujú ho indolové neurotoxíny obsiahnuté v niektorých druhoch húb. Hlavným predstaviteľom je muchotrávka červená (Amanita muscaria). Z muchotráviek je to ďalej muchotrávka citrónovožltá (Amanita citrina), muchotrávka porfýrovosivá (Amanita porphyria) a muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina).

Vyvoláva ju aj strmuľka stuchnutá (Clitocybe galinacea), vláknica modrozelenohlúbiková (Inocybe aeruginascens), prášnica lúpavá (Lycoperdon candidum), kapucňovce (Conocybe), šupinovce (Gymnopilus), prilbičky (Mycena), holohlavce (Psilocybe), zvonovce (Panaeolus) či golierovky (Stropharia).

Väčšina z húb obsahujúcich neurotoxíny (nie však všetky) sa vyskytujú v dobre hnojených pôdach (exkrementy, rozkladajúce sa zvyšky rastlín). Toxíny, ktoré obsahujú sa považujú za analógy (náhrady) serotonínu (hormón šťastia) a majú podobné účinky ako LSD. Používajú sa aj vo výskume a v psychiatrii na výrobu liečiv. Často krát sú zneužívané takzvanými hubičkármi (mykotoxikomani), ktorí vplyv neurotoxínov zneužívajú na navodenie rôznych stavov (v minulosti šamani). Intoxikácia niektorými hubami s indolovými neurotoxínmi sa však neraz končí smrťou práve u zneužívateľov, keďže pomer toxínov pôsobiacich na centrálnu nervovú sústavu je v jednotlivých hubách rôzny.

Prejavy neurotoxického typu otravy hubami

Otrava sa prejavuje poruchami vnímania a to prevažne v zrakovej a sluchovej rovine. Najskôr vidia neobvykle dobre do diaľky, farby sú intenzívnejšie a zlepšuje sa aj sluchová ostrosť. Neskôr dochádza k poruchám odhadu vzdialenosti, k zmenám vnímania predmetov, osôb a tvarov. Pri zatvorení očí sa objavujú pseudohalucinácie - vidia iskry, blesky, svetlá, farby alebo aj rôzne predmety. Pseudohalucinácie pretrvávajúce aj po otvorení očí sú známkou ťažkej intoxikácie. Medzi celkové príznaky patrí točenie hlavy, poruchy stability a koordinácie pohybov, búšenie srdca, nevoľnosť, slabosť, nauzea, dávenie, sucho v krku. Zvracanie sa takmer nevyskytuje.

3. Gastroenteritický typ otravy

Gastroenteritický typ otravy je zároveň najčastejším typom, pretože ho spôsobuje najväčšie množstvo húb. Patria sem napríklad niektoré druhy pečiarok (Agaricus), plávok (Russula), čírovka mydlová (Tricholoma saponaceum) a rýdzik kravský (Lactarius torminosus). Už z názvu vyplýva, že tento typ intoxikácie postihuje tráviaci trakt a prejavuje sa jeho poruchami.

Zákernosť spočíva v tom, že aj ostatné typy otráv sa okrem svojich základných klinických prejavov môžu manifestovať aj príznakmi poškodenia tráviaceho ústrojenstva. Smerodatné je posúdiť, či má pacient iba izolované tráviace ťažkosti alebo sú prítomné aj iné symptómy, typické pre ostatné typy otráv. V podstate sa nejedná o intoxikáciu ako takú, ale skôr by sa dalo povedať, že je to podráždenie trávenia. Pacienta neohrozuje priamo na živote a stav sa zlepšuje spontánne.

Prejavy gastrointestinálneho typu otravy hubami

Základným klinickým prejavom je toxická gastroenteritída (zápalová reakcia žalúdka a čriev). Často krát je zamieňaná a nesprávne diagnostikovaná ako gastroenteritída bakteriálnej alebo vírusovej etiológie (príčiny), ktorá sa prejavuje rovnako. Týmto nesprávne určeným vyvolávateľom sa stáva zároveň aj nesprávne liečenou. Preto informácia o požití húb v predchorobí má významný charakter v správnosti diagnostiky a terapie.

Medzi najčastejšie prejavy patrí:

• Nevoľnosť
• Nauzea - pocit na vracanie
• Úporné zvracanie
• Krútivé pohyby čriev
• Kŕčovité bolesti brucha
• Hnačky

Nebezpečná je u starších ľudí rýchlym vznikom dehydratácie, ktorá ich ohrozuje. Podobné symptómy ako majú gastroenteritické typy otravy hubami pozorujeme aj pri niektorých otravách jedlom alebo aj vodou. Klinický priebeh je veľmi podobný salmonelóze, brušnému týfusu, E.Coli - teda hnačkovitým ochoreniam typickým pri faraónovej pomste.

4. Vazotoxický (koprínový) typ otravy

Vazotoxický typ otravy je charakteristický tým, že vzniká iba pri kombinácii požitia za normálnych okolností jedlej huby s alkoholom. Nekombinujte huby s alkoholom! Vyvoláva reakciu, ktorá je totožná s reakciou pri intoxikácii alkoholom a súčasného užívania antabusu (liek na liečbu alkoholovej závislosti). Spôsobuje ju hnojník atramentový (lat. Coprinus atramentaria) ale aj iné druhy hnojníkov ako napríklad hnojník striebristý (Coprinus alopecia), hnojník ligotavý (Coprinus micaceus),hnojník strakatý (Coprinus picaceus) alebo hríb zavalitý (Boletus torosus).

Obsahujú látku zvanú koprín, ktorej názov je odvodený od samotného pomenovania hnojníka, pretože práve v ňom bola po prvýkrát zistená. Koprín je inhibítorom (spomaľovačom) enzýmu acetaldehydrogenázy, pričom spomalením prípadne zastavením tohto enzýmu sa v pečeni tvorí nadbytok acetyldehydu. Ten by sa mal za normálnych okolností ďalej metabolizovať na kyselinu octovú, čo sa pri koprínovej otrave nedeje. Hladina acetyldehydu sa zvyšuje aj v krvnom obehu a dochádza ku klinickým prejavom otravy.

Prejavy vazotoxickej otravy hubami

Pri vazotoxickej otrave hovoríme o včasnej intoxikácii. Doba latencie až do objavenia sa prvých príznakov sa pohybuje od niekoľkých minút až po cca 3 - 4 hodiny. Acetyldehyd spôsobuje nadmerné prekrvenie kože, ktoré sa navonok prejavuje začervenaním prevažne tváre a krku. Prudko klesá krvný tlak čo má za následok možný kolaps. Akcia srdca sa zrýchľuje, niekedy sa stáva nepravidelnou a je príčinou rôznych porúch srdcového rytmu. Pacient pociťuje búšenie srdca, má pocit nedostatku vzduchu, triašku. Stav je sprevádzaný vegetatívnymi symptómami ako je nadmerné potenie, nevoľnosť, nauzea, zvracanie, točenie hlavy.

Prvá pomoc pri otrave hubami

Pri podozrení na otravu hubami je dôležité okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Ak dieťa spontánne nezvracia, pokúsime sa zvracanie navodiť. Ak máte k dispozícii huby, ktoré ste konzumovali, alebo sú k dispozícii zvratky dieťaťa s nestráveným zvyškom húb, vezmite ich so sebou. Pri podozrení na otravu hubami sa obsah tráviaceho traktu okamžite posiela na mykologické vyšetrenie, aby bolo možné čo najrýchlejšie určiť pôvodcu otravy a tým určiť ďalší spôsob liečby intoxikovaného dieťaťa.

Čo robiť pri podozrení na otravu hubami?

Najdôležitejšie je myslieť na to, že ťažkosti, ktoré vznikli u jedinca môžu byť spôsobené konzumáciou jedovatých húb. Dôležitú úlohu zohráva aj čas od požitia toxínov do objavenia sa prvých príznakov. V niektorých prípadoch, s krátkou latentnou fázou je najdôležitejšie vyvolanie zvracania. To má význam len pokiaľ nedošlo k stráveniu húb - do 30 minút od ich konzumácie. Nestrávené zvyšky húb aj s toxínmi tak vieme dostať von z tela a zamedzíme tým ďalšiemu pôsobeniu noxy. Nikdy nevyvolávame zvracanie u človeka s poruchou vedomia!

Po vyvrátení zvyškov žalúdočného obsahu sa odporúča užiť čierne uhlie, ktoré pohltí zvyšky toxínov z tráviaceho traktu. Následne treba zvýšiť príjem tekutín, ktoré pomáhajú urýchliť vyplavovanie vstrebaných toxínov do organizmu a pri gastroenteritickom type otravy zároveň rehydratujú. Bezprostredne potom je nutné vyhľadať lekársku pomoc.

Ako zamedziť tomu, aby k otrave došlo?

Pokiaľ nie ste skúsený hubár, je lepšie zadovážiť si tieto potraviny radšej z obchodu. Predíde sa tak možnej otrave. Ak aj napriek tomu patrí hľadanie húb medzi Vaše záľuby, je najrozumnejšie vybrať sa do lesa so skúseným človekom, ktorý pozná aj menšie rozdiely medzi jedlými a jedovatými druhmi. Nazbierané huby je potrebné očistiť a roztriediť. Treba prekontrolovať buď podľa knihy alebo internetu každú neznámu hubu, a aj tú, ktorou ste si nie celkom istý. Nezaberie to veľa času a ochránite sa pred nebezpečenstvom. V správnej literatúre nájdete takisto správne spôsoby skladovania a prípravy jedál.

Smrteľne jedovatých húb na Slovensku nie je veľa, no otráviť sa dá aj konzumáciou jedlých húb. Aj z jedlej huby sa môže stať jedovatá. Aj jedlé huby sa môžu zmeniť v nebezpečnú surovinu. Pri ich zaparení alebo hnití sa totiž aj v inak jedlých hubách môžu objaviť toxické látky, ktoré majú neblahý vplyv na naše zdravie. Preto by sme náležitú pozornosť nemali venovať len spracovaniu húb, ale aj ich uskladneniu.

Otrava jedlými hubami vzniká najčastejšie ich nedostatočnou tepelnou úpravou. Kapusta upozornil, že príznaky prichádzajú skôr ako pri otrave amatoxínom. „Prejavy sú spravidla hnačky a vracanie a do niekoľkých hodín odznejú,“ podotkol.

Za najnebezpečnejšiu hubu Kapusta označil muchotrávku zelenú. „K najčastejším otravám dochádza po požití zle tepelne spracovaných modrákov, muchotrávky tigrovanej a muchotrávky červenej,“ spresnil.

Ak sa vaša rodina venuje hubárčeniu, učte deti huby rozlišovať už od ranného detstva.

Najbežnejšia (primárna) predstava o otrave hubami je taká, že boli skonzumované huby obsahujúce jedovaté látky. Niekedy je to však trošku komplikovanejšie. Pravé otravy hubami vznikajú po konzumácii húb, ktoré obsahujú jedy. Pravé otravy môžu byť primárne alebo sekundárne. Sekundárne pravé otravy vznikajú z dôvodu druhotnej kontaminácie (spravidla jedlých) húb, resp. jedla z húb, mikroorganizmami, ktoré tvoria jedy (napríklad botulotoxín) alebo z dôvodu vzniku jedov pri autolytických procesoch v hubách (teda pri rozkladných procesoch vyvolaných vlastnými enzýmami húb). Otravy spôsobené termolabilnými toxínmi môžu vzniknúť len preto, že nebola dodržaná technológia kuchynskej prípravy húb, teda neboli dostatočne dlho tepelne upravované. Čo sa týka primárnych pravých otráv hubami zapríčinených termostabilnými jedmi, tieto vznikajú aj napriek dostatočnej tepelnej úprave.

Otravy húb možno rozdeliť na viacero typov.

1. Najnebezpečnejšie otravy spôsobuje (hlavne) muchotrávka zelená. Latinský názov tohto druhu muchotrávky je faloides a tento typ otravy sa preto zvykne nazývať faloidný, ale tiež cyklopeptidový, cytotoxický. Jedy muchotrávky zelenej sú amatoxíny, falotoxíny a virotoxíny. Okrem muchotrávok (zelená, biela, končistá) spôsobujú faloidné otravy aj niektoré kapucňovky (okrovovohnedastá a iné) a tiež bedličky (jedovatá, ostrošupinatá a ďalšie). Prvé príznaky faloidnej otravy sa objavujú dosť neskoro po konzumácii húb, po 6 hodinách, ale i neskôr, niekedy až po dvoch dňoch. Potom nastupuje zvracanie, hnačky, bolesti. Na tretí deň (obvykle a ak sa ho pacient dožije) prichádza zdanlivý ústup príznakov.
2. Otravy podobné faloidným spôsobujú niektoré ušiaky (obyčajný, a iné), ale aj tulipánovka fialová. Ušiak je po latinsky Gyromitra. Jedovatá látka je gyromitrín. Preto tento typ otráv sa volá gyromitrínový, no aj monometylhydrazínový, ale vzhľadom k priebehu otráv (podobnému faloidnej otrave) tiež parafaloidný. Obdobie bez príznakov trvá 6 až 8 hodín.
3. Muskarínové otravy spôsobujú niektoré druhy strmuliek (biela, hrabanková a iné), vláknic (Patouirdova, Godeyova, hodvábna a ďalšie), ale aj kališník hnedooranžový. Toxická látka je muskarín. Rôznorodé príznaky otravy ako potenie, slinenie, zvracanie, hnačky, problémy s dýchaním, zrakom a podobne sa prejavia skoro, niekedy už počas jedla, najneskôr do 2 hodín.
4. Hnojník je po latinsky coprinus a niektoré z hnojníkov spôsobujú koprínovú, nazývanú aj vazotoxickú otravu. Ide najmä o hnojník atramentový, ale aj iné (ligotavý, striebristý, prípadne i ďalšie). Otravu spôsobuje koprín, ak sa v kombinácii s jedlom z hnojníkov požije alkohol, a to dokonca i na druhý či tretí deň po konzumácii húb. Príznaky, vrátane zvracania a hnačiek, sa objavujú čoskoro po otrave. Priebeh otravy je podobný ako po podaní antabusu v kombinácii s alkoholom (antabus sa využíva pri liečbe alkoholizmu).
5. Niektoré muchotrávky (červená, tigrovaná a iné) spôsobujú izoxalové neurotické otravy, ktorým sa zvykne hovoriť aj mykoatropínové. Sú to včasné otravy s prvými príznakmi prichádzajúcimi od 30 minút do niekoľko hodín po jedle. Jedy sú kyselina ibotenová, muscimol, muskazon, ale aj iné látky.
6. Ďalším typom otráv sú indolové psychotropno-neurotické otravy toxínmi nachádzajúcimi sa v niektorých holohlavcoch (ide o holohlavec kubánsky, mexický a podobne), zvonovcoch (ako je zvonovec modrejúci, hnojový a iné), ale aj v ďalších hubách, napríklad muchotrávke citrónovožltej, šupinovci nádhernom atď. Niekedy sa hovorí aj o psylocybínovej otrave, nakoľko toxické látky sú psilocybín, psilocín, ale medzi indolové toxíny sa radia aj ďalšie, napríklad bufotenín nachádzajúci sa v muchotrávkach (ako je muchotrávka citrónovožltá, či porfýrovosivá) i vo výlučkoch ropuchy. Niektoré druhy húb spôsobujúce tento typ otráv sa zneužívajú ako drogy. To niečo napovedá aj o príznakoch otravy.
7. Najmä niektoré pavučinovce spôsobujú orelanínovú otravu. Názov dostala podľa pavučinovca plyšového, ktorého druhový názov v latinčine je orellanus. Najjedovatejšou látkou pavučinovcov je podľa všetkého orelanín. Príznaky otravy sa prejavujú veľmi neskoro, ale zase čím skôr sa prejavia, tým je otrava vážnejšia. Najťažšie orelanínové otravy majú latentné obdobie spravidla do 5 dní. Príznaky ako nevoľnosť, hnačky, zvracanie môžu byť niekedy relatívne menej nápadné. Otravy sa prejavujú najskôr zvýšenou a potom zníženou (až zastavenou) tvorbou moču, poškodením obličiek a pečene.
8. Veľké množstvo húb spôsobuje gastrointestinálnu otravu. Niektoré pečiarky, červenejúce bedle, viaceré plávky, čírovky, hodvábnice, pripadá do úvahy viac ako 60 druhov. Najčastejšími príznakmi takejto otravy sú bolesť brucha, zvracanie a hnačky. Príznaky sa objavujú skoro, podľa niektorej literatúry do troch hodín, podľa inej jednu až štyri hodiny po jedle. Aj keď nejde o najťažšie otravy hubami, v žiadnom prípade nemožno ani príznaky gastrointestinálnej otravy podceňovať.
9. Ďalším typom pravej primárnej otravy hubami by mohla byť rhabdomyolytická otrava (napríklad čírovkou zelenkastou). Prejavuje sa bolesťami svalov, únavou, tmavým močom, nutkaním na zvracanie, potením. Z dôvodu ucelenosti očíslovania uvedieme pod samostatným číslom aj pravé primárne otravy spôsobené termolabilnými jedmi ako aj sekundárne pravé otravy vzniknuté z dôvodu druhotnej kontaminácie alebo z dôvodu vytvorenia jedov pri autolytických procesoch v hubách.
10. Otravy vyvolané termolabilnými toxínmi sú otravy hubami, ktoré síce obsahujú jedy, ale len v surovom stave alebo nedostatočne tepelne upravené. Termolabilné jedovaté látky obsahujú hríby „modráky“, pôvabnica fialová a iné huby, ktoré sa stávajú jedlými až po zničení ich termolabilných jedov.
11. Sekundárne pravé otravy sú otravy vzniknuté druhotnou kontamináciou alebo z dôvodu vzniku toxínov pri autolytických procesoch v hubách.
12. Primárne nepravé otravy vznikajú z dôvodu neznášanlivosti húb (čo spôsobuje napríklad nedostatok trehalázy) alebo sú vyvolané alergickou reakciou, resp.
13. Sekundárne nepravé otravy spôsobujú napríklad pesticídy, ťažké kovy alebo rádionuklidy naakumulované v hubách. V hubách sa môžu nachádzať aj látky s mutagénnym a karcinogénnym účinkom (v pečiarkach agaritín), ktoré spôsobujú (môžu spôsobovať) v podstate pravé otravy, ale z didaktických dôvodov sú uvádzané ako sekundárne nepravé (Gavorník, str. Samozrejme, môže sa vyskytnúť aj kombinovaná otrava, či už pravá a nepravá otrava zároveň, alebo pravá otrava viacerých typov naraz.

Prognóza otravy hubami je daná charakterom a množstvom požitej nejedlej huby. Dieťa sa môže úplne uzdraviť, ale môže aj zomrieť, a to aj pri maximálnej lekárskej starostlivosti. Čím skôr je dieťa dopravené k lekárovi, tým väčšiu má nádej na uzdravenie. Najjedovatejšie huby sú však veľmi zákerné práve v tom, že sa otrava prejaví až dlho po ich konzumácii.

tags: #otrava #hubami #priznaky

Populárne príspevky:

• Tradičný recept na pečené koleno
• Vyskúšajte vajíčkovú nátierku s parmezánom
• Detské vykrajovačky so sovou
• Varenie džemu v panvici
• Tipy pre šľahačkovú fľašu Kayser