Nedostatok mäsa v socialistickom Československu: Príčiny, spomienky a realita

Stolovanie za socializmu evokuje rôzne spomienky - od mliečnych barov, ruských vajec a Vitacitu, až po kubánske pomaranče a UHO (univerzálna hnedá omáčka). Niektoré z týchto spomienok vyvolávajú úsmev, iné zas mierne ošklbanie. Prečo si idealizujeme staré časy, hoci boli spojené s nedostatkom a neustálym čakaním v radoch? Docent Martin Franc vysvetľuje, že chute nás dokážu veľmi rýchlo preniesť do detstva.

Čakanie v rade na banány bolo v Československu bežné.

Spomienky na detstvo a chute socializmu

Návrat do detstva je často spojený s obľúbenými jedlami. Dukátové buchtičky so šodó boli pre mnohých symbolom sladkého detstva. Podobne ako v Československu, aj v Rakúsku majú ľudia slabosť pre retro debaty a spomienky na jedlá z detstva. Farebné limonády, ako napríklad červená malinovka Kracherl, a nápoje v prášku, ktoré sa lízali z ruky, vyvolávajú nostalgické spomienky. Zatiaľ čo ponuka zmrzlín bola v Československu obmedzená na nanukovú tortu, Ledňáčka a Míšu, v Rakúsku sa sortiment menil takmer každú sezónu. Mliečne výrobky, vrátane zmrzlín, boli v 60. a 70. rokoch propagované ako zdravé, bez ohľadu na ich obsah cukru a tuku. Cukríky ako Bonpari a Lentilky, ktoré sa vyrábali už od roku 1907, patrili k obľúbeným detským sladkostiam.

Základné potraviny ako chlieb, mlieko, maslo, vajcia či mäso boli v socialistickom Československu dostupné vcelku bez problémov. Samozrejme, kvalita a rozmanitosť boli oproti dnešku značne nižšie. Väčší problém nastával pri tzv. „luxusnejších“ potravinách ako banány, pomaranče, káva, kakao či čokoláda. Tieto produkty sa do obchodov dostávali len sporadicky a v malých množstvách.

Fastfoody a bufety za socializmu

Spisovateľ Jozef Šebo (1943 - 2021) spomína na fastfoody v socialistických bufetoch, ktoré predstavovali alternatívu domácej stravy a ponúkali teplé jedlo. Bufety ako Centrál, Curisu gril, Mini Pipi Gril, Mliečny bar pri SND, Gurmán, Perlička, Tempo, Ryba a Vitoša patrili k obľúbeným miestam rýchleho občerstvenia v Bratislave.

• Bufet Centrál, otvorený v roku 1973, ponúkal teplú aj studenú kuchyňu a pripomínal pražskú Korunu.
• Curisu gril na Ventúrskej ulici bol známy svojou chutnou kuracou polievkou.
• Mini Pipi Gril ponúkal lacné slepačie jedlá a príjemnú obsluhu.
• Mliečny bar pri SND bol šlágrom Bratislavy s veľkou ponukou mliečnych výrobkov a napeneným ružovým mliečnym koktailom.
• Gurmán, prvý socialistický fastfood, otvorili v 80. rokoch a ponúkal hranolčeky s kečupom alebo tatárskou omáčkou.
• Perlička, legendárny bufet a jedáleň z roku 1958, ponúkala teplé i studené jedlá a čapované pivo.
• Tempo bol lahôdkový bufet s otváracou dobou do polnoci a ponukou polievok, sviečkovej, šalátov a párkov.
• Ryba, otvorená v roku 1949, bola jednou z dvoch špecializovaných predajní rýb v Bratislave.
• Vitoša bol moderný bufet s bulharskými špecialitami a tradičnou bufetovou stravou.
• Bufet na Suchom mýte, neskôr premenený na samoobsluhu, bol známy parenými buchtami.
• Bistro Kazačok v parku na Šafárikovom námestí ponúkalo zmrzlinu a nápoje zo Sovietskeho zväzu.
• Zora, robotnícka krčma a ľudová jedáleň, ponúkala držkovú a placky.

Kvalita mäsových výrobkov v socializme vs. súčasnosť

Často sa vedú debaty o tom, či boli mäsové výrobky za socializmu kvalitnejšie, chutnejšie a zdravšie ako tie súčasné. Pamätníci tvrdia, že salámy mali intenzívnejšiu chuť a klobásy výraznejšiu vôňu.

Faktory ovplyvňujúce kvalitu mäsových výrobkov:

• Obsah mäsa: V socialistických výrobkoch bol pravdepodobne vyšší podiel mäsa, pretože surovina bola relatívne lacná a spotreba mäsa bola ukazovateľom životnej úrovne.
• Koreniny: Používanie prírodných korenín mohlo prispievať k lepšej chuti.
• Čerstvosť: Mäso sa používalo najmä v čerstvom stave.
• Separát: Dnes sa bežne používa separát, teda mäso mechanicky oddelené od kosti, čo ovplyvňuje chuť a kvalitu výrobkov.

Technologický pokrok priniesol do potravinárstva zmeny, vrátane používania prídavných látok, ktoré zlepšujú farbu, chuť, vôňu a trvanlivosť výrobkov.

Za socializmu bola výroba, spracovanie a predaj mäsových výrobkov prísne riadené a plánované. Mäsozávody nakupovali zvieratá z miestnych Jednotných roľníckych družstiev a výrobky sa predávali v danom okrese. Dnes mäsozávody nakupujú suroviny v rámci celej EÚ a výrobky sa distribuujú po celej republike.

Za socializmu bolo zásobovanie mäsom a výrobkami nepravidelné a nedostatočné. Ľudia si museli zháňať kvalitnejšie výrobky cez známych mäsiarov. Nedostatok viedol k rozvoju drobného farmárstva a domácej výroby mäsových výrobkov.

Jednotné normy (ČSN) zabezpečovali rovnaké zloženie výrobkov v celej republike, čo na jednej strane zaručovalo istú kvalitu, ale na druhej strane obmedzovalo pestrosť a rozmanitosť ponuky. K negatívam patrila aj nízka úroveň služieb, neochota personálu, vzhľad a hygiena predajní a takmer nulový marketing.

Napriek nedostatkom sa mäso aj vyvážalo, najmä konzervy a bravčovina. Dovoz mäsa bol obmedzený.

Podobne ako pri paradajkách, aj pri mäsových výrobkoch spotrebitelia svojim dopytom ovplyvňujú kvalitu a zloženie výrobkov.

Dvojtvárny život v ČSSR a stravovanie

Život v socialistickom Československu mal dve podoby: oficiálnu, spojenú s istotami a oslavami, a skutočnú, charakterizovanú nedostatkom a improvizáciou. Plánovanie a normovanie sa dotýkalo všetkého, vrátane jedla. Boli lacné, sýte a variabilné.

Recept na mäsové guľky podľa ČSN:

• 500 g mletého mäsa
• 1 cibuľa
• 1 rožok
• 100 ml mlieka
• 1 vajce
• 2 lyžice múky
• 1,5 lyžičky soli
• 0,5 lyžičky korenia
• Majoránka (voliteľné)
• Olej na smaženie

Postup: Pečivo namočiť do mlieka, zmiešať s mäsom, cibuľou, vajcom, múkou, soľou, korením a majoránkou. Tvarovať guľky a opiecť na panvici.

Retro reštauračné jedlá

Nová doba priniesla zmeny aj do reštauračných kuchýň. Niektoré jedlá z jedálnych lístkov zmizli, ale prežili v domácich kuchyniach. Medzi ne patria:

• Vídeňská roštěná
• Černohorský rezeň
• Azu po tatarsky
• Holandský rezeň
• Kuracie prsia s broskyňou

Mýty o kvalite potravín za socializmu

Kvalita potravín za socializmu je jedným z najsilnejších mýtov spojených s obdobím pred rokom 1989.

Takmer všetky potraviny sú dnes vo vzťahu k mzdám a dôchodkom relatívne lacnejšie. Priemerne zarábajúci zamestnanec si v súčasnosti môže dovoliť viac potravín ako v roku 1989. Dnes sú regály obchodov plné a sortiment potravín široký, zatiaľ čo za socializmu bola ponuka chudobnejšia a v predajniach chýbali aj základné produkty.

Hektárové výnosy nášho poľnohospodárstva za Západom výrazne zaostávali, aj keď sa chemizovalo, koľko len šlo. Spotreba pesticídov bola v porovnaní s dneškom približne dvojnásobná. O ťažkých kovoch v mlieku či dusičnanoch v zelenine by ste sa pred rokom 1989 v novinách nedočítali.

Bulletiny potravinárskeho výskumu odhaľovali problémy s kvalitou potravín, ako napríklad vysoký obsah ťažkých kovov, piesku a dusičnanov.

V roku 1984 sa Československo pokúsilo realizovať exportnú dodávku šunky do USA, ale americké úrady ju vrátili naspäť s odôvodnením, že je zamorená zmesou nebezpečných priemyselných chemikálií.

Hovädzie mäso sa dovážalo zo Sovietskeho zväzu a pri prekladaní v Čiernej nad Tisou čiastočne rozmŕzalo.

Československo sa v priebehu normalizácie stalo svetovým rekordérom v konzumácii tavených syrov kvôli nedostatku mliečneho tuku.

Mnohí ľudia sú schopní odprisahať, že potraviny za socializmu boli vo všeobecnosti oveľa chutnejšie. Potravinári, ktorí s potravinami pracovali pred rokom 1989, však poukazujú na to, že za socializmu bola jedna šunková saláma za štátom určenú a regulovanú cenu, zatiaľ čo dnes je ponuka kvalitatívne rozvrstvenejšia.

Stravovanie v školských jedálňach za socializmu

Stravovanie v školských jedálňach bolo pre mnohých nezabudnuteľným zážitkom, hoci nie vždy pozitívnym. Jedálny lístok bol často limitovaný dostupnosťou surovín a jednotvárny, no pre mnohých detí predstavoval hlavné jedlo dňa.

Školská jedáleň v Československu.

Typické jedlá v školských jedálňach:

• Polievky: Mliečne polievky, zeleninové polievky, mäsové vývary.
• Hlavné jedlá: Rezné, prívarky, mäso s omáčkami, cestoviny so syrom, ryba, parené buchty, knedle s omáčkou.
• Prílohy: Ryža, zemiaky, cestoviny.
• Dezert: Kompot, ovocie, puding.

Stravenky boli pre mnohých detí a rodičov nevyhnutnosťou. Ich cena bola pomerne nízka a štát ich čiastočne dotoval.

Kuchárky v školských jedálňach vynaložili obrovské úsilie, aby pripravili stravu pre stovky detí každý deň. Napriek obmedzeným možnostiam a veľkému množstvu detí vykonávali dôležitú prácu.

Od socializmu sa stravovanie v školských jedálňach výrazne zmenilo. Dnešné jedálne ponúkajú väčší výber jedál, kladie sa väčší dôraz na kvalitu surovín a vyváženosť stravy.

Konzervovaná bravčovina - retro pochúťka

Konzervované bravčové mäso bolo kedysi bežnou súčasťou kuchýň. Domáca bravčovka má množstvo výhod: vydrží niekoľko mesiacov až rok, nevyžaduje chladenie ani mrazenie, je skvelá na rýchle občerstvenie alebo núdzové zásoby, a navyše si ju môžete pripraviť presne podľa vlastných chutí.

Recepty na domácu bravčovku:

• Tradičná sterilizovaná bravčovka: Bôčik alebo pliecko nakrájame na kocky, osolíme a necháme odležať. Naplníme poháre a sterilizujeme pri 100 °C dva dni.
• Bravčovka z tlakového hrnca: V tlakovom hrnci rozpustíme masť, pridáme mäso, vývar, soľ a rozmarín. Varíme približne 15 minút, potom premiešame a varíme ďalších 15 minút.
• Pečená bravčová nátierka: Upečené mäso zomeľte, pridajte nadrobno nakrájanú cibuľu, cesnak a horčicu.

Potravinová sebestačnosť Slovenska v minulosti a súčasnosti

V súčasnosti (tzn. rok 2019) pokrýva naša krajina potravinovú sebestačnosť okolo 40% (v roku 2012 46%, 2013 50%, dnes okolo 40%; zdroj MPRV a Potravinová komora Slovenska), čo je výsledkom jednak: 1. ponovembrovej post-koloniálnej politiky (pravicové vlády zo Slovenska urobili importnú krajinu; známe je, že poľnohospodári dostávajú dotácie na údržbu krajiny; viď. priame platby nepodporujú výrobu, ale iba tzv. údržbu poľnohospodárskej krajiny, zdroj: Pravda) a 2. likvidáciou slovenského družstevníctva. Socialistický model spoločnosti (napriek všetkým jeho chybám a nedostatkom), zanechal v roku 1989 po sebe štát s 96% potravinovou sebestačnosťou.

Ako pripomenul v rozprave NRSR Karol Ondriáš (február 2003), Slovensko produkovalo v roku 1950 okolo 0,8 mld. litrov mlieka ročne; v roku 1970 až 1,5 mld. litrov a v roku 1988 už 2 mld. Po roku 1989 klesla produkcia mlieka na hodnotu 1 mld. „A takúto kvótu sme aj od Európskej únie dostali. Nesmieme vyrábať viac mlieka ako 1 mld. „Za socializmu počet oviec na Slovensku stúpal a v roku 1988 dosiahol stav 650 000 oviec. V roku 2000 to bolo už len 350 000 a kvóta, ktorú sme dostali na počet oviec a kôz dohromady, je okolo 300 000, čo je menej ako v roku 1936.

Ak sa chceme dozvedieť viac, mimoriadne cenným a zaujímavým filmovým dokumentom je dielo Cesty nášho poľnohospodárstva (námet: Miroslav Rádek; scenár: František Hrubý, Michal Štefanský, CSc., réžia: Ľubomír Mlynárik; Štúdio krátkych filmov ČSTV, 1989).

V rokoch 1949 sa v dôsledkoch povojnového stavu uprednostňovala živočíšna výroba (35%) voči rastlinnej (6%), v tom čase bola ekonomika založená ešte na dovoze obilnín (štát bol stále nútený dovážať 1,5 milióna ton obilnín ročne). Ale už v 70. rokoch sa potraviny stávali strategickými tovarom a prostriedkom politického nátlaku.

• zvýšení výroby obilia
• objemových krmív
• olejnín
• ďalších odvetví rastlinnej výroby

Domáce obilninárstvo bolo podporené silnými odrodami pšeníc zo ZSSR. Výsledkom programu bolo, že sebestačnosť vo výrobe potravín dosiahla 96 až 98%. Dovoz obilnín z nesocialistických štátov sa nahradil vlastnou výrobou (z produktov mierneho pásma sa dovážali už iba bielkovinové komponenty a časť olejnín).

Jedným z týchto opatrení bolo odvodnenie východoslovenskej nížiny - v roku 1989 bolo celkovo v ČSSR odvodnených 1 684 000 ha pôdy s cieľom odvodniť 1 956 000 ha. Výsledok bolo zvýšenie úrody o 15 až 20% (prapočiatky úpravy nížiny začali už 35. mája 1959 v Michalovciach). Do roku 1989 sa podarilo odvodniť 200 tisíc ha pôdy. Meliorácia patrila k najpokrokovejším opatreniam v poľnohospodárstve. Bolo na to vynaložených 2 miliardy korún zo štátnych peňazí.

Čo sa týka pestovania zemiakov, problémy nastávali pri ich skladovaní - 30% úrody sa znehodnotilo. Novou výzvou bolo na konci 80. rokov plánované zvýšenie pestovania zeleniny a ovocia, kde bol problémom nedostatok pracovných síl.

Kritici vyčítajú režimu státie v rade na mäso či nedostatok kečupu či banánov, ale odmietajú uznať, že každý človek sa mohol najesť za pár korún vo verejných jedálňach a nikto nehladoval.

Ak národný štát nedokáže zabezpečiť ani len potravinovú sebestačnosť pre svojich obyvateľov, stáva sa nesuverénnym a v časoch krízy, keď peniaze stratia svoju hodnotu, vydaný je napospas neistoty trhov.

Čo sa týka súčasnej potravinovej sebestačnosti: potešiť nás môže, že máme ešte stále sebestačnosť pri mlieku, múke a nápojoch, avšak žiadnu pri výrobe tukov a olejov.

Aké sú alternatívy? Bojovať za podporu potravinovej sebestačnosti, družstevníctva na štátnej úrovni, zakotvenie ústavnej ochrany pôdy a predovšetkým obmedzenie importu nekvalitných potravín, zvýšiť ich kontrolu, čo znamená aj reguláciu voľno-trhovej ekonomiky.

tags: #socializmus #Československo #nedostatok #mäsa #príčiny

Populárne príspevky:

• Torta na promócie s knihou
• Dokonalá hríbová polievka
• Tipy a triky pre ETA Delica a iné pekárne
• Recept na jablkový koláč
• Recepty Anky Šiškovej