Spolková krajina Hamburg: Informácie a zaujímavosti

Nemecko je spolkový štát v strede Európy. Ako oficiálny názov v zmluvách a dokumentoch sa používa Spolková republika Nemecko, nemecky Bundesrepublik Deutschland, v ostatných prípadoch sa môže uviesť aj názov Nemecká spolková republika. So svojou rozlohou 357 tisíc kilometrov je 61. najväčšia krajina.

Spolkovú republiku Nemecko tvorí 16 spolkových republík: Bádensko - Württembersko (Baden - Württemberg, hl. mesto Stuttgart), Bavorsko (Bayern, hl. mesto Mníchov), Berlín (Berlin, hl. mesto Berlín) Brandenbursko (Brandemburg, hl. mesto Postupim), Brémy (Bremen, hl. mesto Brémy), Dolné Sasko (Niedersachsen, hl. mesto Hannover), Durínsko (Thüringen, hl. mesto Erfurt), Hamburg (Hamburg, hl. mesto Hamburg) Hesensko (Hessen, hl. mesto Weisbaden), Meklenbursko - Predpomoransko (Mecklenburg - Vorpommern, hl. mesto Schwerin), Porýnie - Falcko (Rheinland - Pfalz, hl. mesto Meinz), Sársko (Saarland, hl. mesto Saarbrücken), Sasko (Sachsen, hl. mesto Drážďany), Sasko - Anhaltsko (Sachsen - Anhalt, hl. mesto Magdeburg), Severné Porýnie - Vestfálsko (Nordrhein - Wesfalen, hl. mesto Düsseldorf), Šlezvicko - Holštajnsko (Schleswig - Holstein, hl. mesto Kiel).

V tomto článku sa bližšie pozrieme na jednu z nich - na Hamburg.

Hamburg: Mestský štát a prístav

Hamburg je po Berlíne druhé najväčšie mesto Nemecka, spolková krajina vo forme mestského štátu a prístav. Je to siedme najväčšie mesto Európskej únie. Niekedy je označované aj ako Benátky severu pre množstvo mostov a kanálov. Mesto má viac ako 1,8 milióna obyvateľov a jeho metropolitná oblasť približne 4,3 milióna obyvateľov. Hamburg leží na vlyve riek Bille a Alster do Labe. Približne 110 kilometrov severne od Hamburgu sa Labe vlieva do Severného mora. Úsek od Severného mora až po Hamburg je Labe splavná aj pre zaoceánske lode. Oficiálny názov mesta je nem. Freie und Hansestadt Hamburg - Slobodné a Hanzové mesto Hamburg.

Druhé najväčšie mesto Nemecka je skutočným kultúrnym taviacim kotlom s fascinujúcimi historickými pamiatkami a nočným životom známym po celej Európe. Či už ide o historické alebo moderné atrakcie, Hamburg každému ponúka niečo výnimočné. Hamburg je jednou zo 16 spolkových krajín Nemecka. Medzi nimi je to jeden z troch „mestských štátov“ s Brémami a Berlínom. S 1,9 miliónmi obyvateľov je druhým najväčším mestom Nemecka (po Berlíne). Spolková krajina sa rozprestiera len na území vlastného hlavného mesta. Oficiálny názov mestského štátu je Slobodné a hanzové mesto Hamburg.

Poloha Hamburgu v Nemecku

Politický systém

Z politického hľadiska je Nemecko federatívna parlamentno - demokratická republika. Prezidentom momentálne je Joachim Gauck a hlavou nemeckej vlády kancelárka Angela Merkelová. V svetovom rebríčku životnej úrovne je Nemecko na 19. pozícií, podľa HDP je na 11. mieste. Nemecko je najväčším svetovým exportérom, z priemyslu sa najviac darí odvetviu automobilovému, chemickému elektrotechnického a strojníckemu.

Základnou charakteristikou politického systému NSR je federálne (spolkové) štátne usporiadanie a tzv. racionalizovaný parlamentarizmus úzko spätý s kancelárskym princípom. Racionalizácia nemeckého parlamentarizmu spočíva v personalizovaných parlamentných voľbách, v ktorých sa prakticky vyberá osoba kancelára s jeho vládnym programom.

Štátny celok tvorí 13 spolkových krajín a 3 slobodné mestá so štatútom spolkovej krajiny: Bádensko-Wurtembersko (Stuttgart), Bavorsko (Mníchov), Berlín (Berlín), Brandenbursko (Postupim), Brémy (Brémy), Dolné Sasko (Hannover), Durínsko (Erfurt), Hamburg (Hamburg), Hessensko (Wiesbaden), Meklenbursko-Predpomoransko (Schwerin), Porýnie-Falcko (Mainz), Sársko (Saarbrucken), Sasko (Drážďany), Sasko-Anhaltsko (Magdeburg), Severné Porýnie -Vestfálsko (Dusseldorf), Šlezvicko-Holtštajnsko (Kiel). Každá z uvedených spolkových krajín vrátane miest má svoju ústavu, legislatívu, exekutívu a súdnictvo.

Rozdelenie právomocí medzi spolkovými a krajinskými Štátnymi orgánmi upravuje Základný zákon (ústava NSR prijatá 8. mája 1949). Do kompetencie spolkových orgánov spadajú: občianstvo, mena, migrácia, zahraničné vzťahy, clo, železnice, pošty a telekomunikácie.

Na základe ústav jednotlivých spolkových krajín je v každej krajine vytvorený parlamentný systém, ktorý je veľmi podobný systému uplatňovanému na spolkovej úrovni, teda \'federálnemu. Krajinská vláda má svojho predsedu, ktorý je volený a súčasne zodpovedný Krajinskému snemu, plniacemu funkciu parlamentu.

Voľby do krajinských snemov sa uskutočňujú raz za štyri roky, výnimku tvorí iba Sársko, kde je tento interval päťročný. Termíny volieb do spolkových inštitúcií nekolidujú s termínmi volieb do krajinských inštitúcií a sú rozptýlené na celé spolkové legislatívne obdobie.

Počet Členov krajinských parlamentov si určujú jednotlivé spolkové krajiny. Ich pomer nie je zhodný s pomerom medzi počtom obyvateľov jednotlivých krajín. Tak napríklad najväčšou spolkovou krajinou je Severné Porýnie- Vestfálsko (18 miliónov obyvateľov), ktoré má v sneme 237 Členov, kým Berlín (3,5 míl. obyvateľov) má 241 poslancov. Najmenej poslancov má Sársko (51).

I keď medzinárodné vzťahy sú podľa Základného zákona NSR v kompetencii spolkových orgánov, jednotlivé krajiny môžu uzatvárať zmluvy s inými štátmi. Nesmú však byť v kontradikcii so zahraničnou politikou NSR.

Právomoci spolkových krajín sú zamerané najmä na oblasť sociálnu, kultúrnu, vnútornej politiky, finančnú a na oblasť hospodárskeho plánovania.

Prezident nie je hlavným veliteľom ozbrojených síl, nemá zákonodarnú iniciatívu ani právo zamietnuť zákon. Spolkového prezidenta môže odvolať iba Ústavný súd, a to na návrh Spolkového snemu a Spolkovej rady (napr. ak došlo z jeho strany k úmyselnému porušeniu Základného zákona).

Politické strany

Krátko po skončení druhej svetovej vojny boli na území Nemecka zakázané všetky politické strany, avšak už v auguste 1945 bolo umožnené, aby sa politické strany, ktoré preukázali svoj protinacistický a demokratický charakter, zapojili do činnosti na miestnej úrovni. Prvé spolkové voľby sa uskutočnili v roku 1949. Do Spolkového snemu sa dostalo 11 politických, strán, ale už v roku 1961 bol ich počet zredukovaný na tri.

Celkový počet strán v Spolkovom sneme začal postupne narastať po roku 1983, keď sa na politickej scéne objavila nová politická strana Zelených. Avšak o výraznej premene nemeckého straníckeho systému možno hovoriť až v súvislosti so zjednotením oboch nemeckých štátov, keď sa do Spolkového snemu dostala postkomunistická Strana demokratického socializmu (PDS) a východonemecká „strana zelených\" (v súčasnosti zlúčená so západonemeckou, tzv. Bundnis 90). V súčasnosti pôsobí v Spolkovom sneme päť politických strán.

Výsledky volieb do Spolkového snemu po zjednotení Nemecka ilustruje nasledujúca tabuľka, v ktorej sú uvedené údaje iba politických strán zastúpených v súčasnosti v Spolkovom sneme.

volebná	PDS	Zelení	SPD	FPD	CDU/CSU
1990	77,8	2,4	3,8	33,5	11,0	43,8
1994	79,1	4,4	7,3	36,4	6,9	41,5
1998	82,3	5,1	6,7	40,9	6,2	32,5

Zaujímavosti a pamiatky

Hamburg ponúka množstvo zaujímavostí a pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Medzi najznámejšie patria:

Speicherstadt (Mesto skladov): Mestská štvrť postavená v 19. storočí je skutočným lákadlom so svojimi nádhernými budovami z červených tehál a kanálmi. Od roku 2015 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Návštevníci si môžu prezrieť sklady, v ktorých sa kedysi skladoval tovar ako káva, tabak a čaj. Dnes je tam množstvo kaviarní a múzeí, ako napríklad Múzeum kávy a korenia, Nemecké colné múzeum a Miniatur Wunderland, najväčšia modelová železnica na svete.

Speicherstadt v Hamburgu

Prístav Hamburgu: Je centrom hospodárskeho života od nepamäti a dnes je tiež veľkolepou turistickou atrakciou, kde návštevníci môžu preskúmať obrie lode, tankery a špeciálne obchodné lode. Pri prechádzke medzi modernými budovami Hafencity narazíte na slávne koncertné centrum Elbphilharmonie (Labská filharmónia), ktoré ponúka nielen hudobné zážitky, ale aj ohromujúcu panorámu mesta. 110 metrov vysoká sklenená konštrukcia v tvare vlny bola odovzdaná v roku 2017 a rýchlo sa stala ikonickou budovou moderného Hamburgu.

Elbphilharmonie (Labská filharmónia)

Kostol sv. Michala (Hauptkirche St. Michaelis): Miestne známy ako „Michel“, je najznámejším chrámom v Hamburgu. 132 metrov vysoká veža barokovej stavby je charakteristickou súčasťou siluety mesta. Z vrchu kostola je nádherný výhľad na okolie. Jeho výrazná veža, ktorú už z diaľky vidieť z lodí priplávajúcich po rieke Labe, je považovaná za symbol mesta.

Kostol sv. Michala v Hamburgu

Park Planten un Blomen: Ktorý sa nachádza v centre mesta, je skutočnou zelenou oázou. So svojimi nevšednými záhradami, vodopádmi a jazierkami je dokonalým miestom na oddych. Návštevníci sa môžu tešiť na vodnú svetelnú šou, ktorá poskytuje jedinečný zážitok.
Reeperbahn: Známa hamburská zábavná štvrť, je centrom nočného života. Nachádzajú sa tu najobľúbenejšie bary, krčmy a kluby, ako aj najväčšia európska štvrť červených svetiel, ktorá je tiež jednou z atrakcií mesta.

Reeperbahn v Hamburgu

Hamburg 31. mája (TASR) - Nemecké mesto Hamburg sa zapojilo do boja o usporiadanie olympijských a paralympijských hier. Primátor Peter Tschentscher spolu s ďalšími politickými predstaviteľmi v sobotu predložili svoj koncepčný návrh Nemeckému olympijskému výboru (DOSB). Pôjde o druhý pokus Hamburgu získať olympijské hry. V roku 2015 sa uchádzal o organizáciu podujatia na rok 2024. V referende však kandidatúru zavrhli samotní obyvatelia.

„Kým v predchádzajúcich dekádach sa mestá nanovo budovali kvôli olympijským hrám, my sme tento princíp otočili. Mesto sa nemá prispôsobovať hrám ale má to byť naopak,“ uviedol Tschentscher podľa agentúry DPA.

Podľa predloženej koncepcie by 87 % plánovaných súťažných športovísk tvorili už existujúce zariadenia, dočasne využiteľné priestory alebo už naplánované stavebné projekty. Súčasťou návrhu je aj nová aréna v blízkosti futbalového štadióna Volkspark, domova tímu HSV.

Do výberového procesu o usporiadanie olympijských hier v Nemecku sa okrem Hamburgu zapojili aj Berlín, spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko a Mníchov. Zatiaľ nie je jasné, či sa Nemecko bude uchádzať o usporiadanie letných hier v roku 2036, 2040 alebo 2044. Krajina naposledy hostila olympijské hry v roku 1972 v Mníchove.

Čo robiť a vidieť v Hamburgu v Nemecku