Spotreba mlieka: Definícia, význam a súčasný stav na Slovensku

Mlieko, či už materské alebo od hospodárskych zvierat, odjakživa patrí k dôležitým zdrojom zdravej výživy. Mliekom sa nestravujú len dojčatá, ale aj dospelí ľudia. Mlieko je vlastne výživový ochranný prostriedok s najširším účinným spektrom.

Už len jeho hlavné zložky - bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky a tiež esenciálne látky, vitamíny a iné dôležité látky - tvoria komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí. K zdravej výžive prispievajú i tzv. živé mliečne kultúry so svojimi probiotickými vlastnosťami, ktoré významnou mierou obohacujú nielen chuťovú stránku fermentovaných mliečnych výrobkov, ale najmä svojou biologickou hodnotou významne pozitívne ovplyvňujú ľudský výživový metabolizmus, a tým aj zdravie, ako napr. zažívacie problémy, problémy s tlakom, dokonca vplýva na potlačenie rakoviny a pod.

Z uvedených dôvodov vplyvu mlieka na zdravie významní lekári z celého sveta a odborníci na výživu na zdôraznenie zdravotného prínosu mlieka a mliečnych výrobkov už v r. 1957 na medzinárodnej konferencii vo Švajčiarsku v Interlakene vyhlásili „Svetový deň mlieka“.

Svetový deň mlieka a jeho význam

S oslavou Svetového dňa mlieka sa začalo už v povojnových rokoch, keď bolo potrebné zvýšiť spotrebu mlieka, a tak zabezpečiť dostatok potrebných výživných látok hlavne pre zdravotne ohrozené skupiny obyvateľstva. Význam mlieka však narastal i neskôr, keď sa neustále dokazovalo a dokazuje naďalej, že mlieko a mliečne výrobky sú skutočným nezastupiteľným zdrojom potrebných výživových látok. Z toho dôvodu sa všade vo svete robili a robia mnohé propagačné a vzdelávacie akcie na zdôraznenie prínosu mlieka pre zdravie a na zvýšenie jeho spotreby. Mnohé propagačné akcie na podporu spotreby mliečnych výrobkov sa dlhé roky robili aj u nás. Žiaľ, v porevolučnej dobe nastal u nás prudký pokles živočíšnej výroby a s tým spojenej výroby domácich potravín a zároveň aj značný pokles spotreby mliečnych výrobkov.

Vo svete však každoročne narastá spotreba mliečnych výrobkov o vyše 2 % a podľa posledných štatistík Medzinárodnej mliekarenskej federácie priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov bola 118,2 kg na osobu za rok (prudko narastá spotreba mlieka najmä v Ázii). Priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v Európe je až 283 kg na osobu a rok. Pritom na Slovensku bola spotreba v posledných rokoch iba 187 kg na osobu za rok. Z toho spotreba ovčieho mlieka je iba 2,3 kg a kozieho mlieka iba 0,7 kg na osobu za rok (spotreba v EÚ je až do 6 kg ovčieho a kozieho mlieka na osobu za rok). U nás je odporúčaná spotreba mliečnych výrobkov iba 220 kg na osobu za rok a ani túto hranicu sme nedokázali prekonať. Na Slovensku máme v rámci všetkých štátov EÚ najnižšiu produkciu mlieka v prepočte na obyvateľa a máme tiež jednu z najnižších spotrieb mlieka a mliečnych výrobkov.

Hoci sa zvýšila spotreba najmä syrov na 14 kg na osobu (vrátane tvarohov a tavených syrov), v EÚ je spotreba syrov bez tvarohov a tavených syrov vyše 25 - 32 kg na osobu za rok. Podobne je to aj so spotrebou kyslomliečnych výrobkov. Žiaľ, mlieko a aj mnohé mliečne výrobky majú u nás aj veľa neprajníkov a možno im mnohé výrobky nechutia alebo trpia alergiou. Je samozrejmé, že takíto ľudia by mali konzumovať iné odporučené potraviny. Nemali by sme však podľahnúť negatívnej propagácii mliečnych výrobkov, ako napr., že mlieko zahlieňuje, že obsahuje veľa E-čok, že to je iba pre dojčatá, atď. Tieto výčitky sú väčšinou neodôvodnené. Mlieko predsa ľudstvo konzumovalo a konzumuje od nepamäti a vždy bolo veľmi výživnou a zdravou potravinou.

Dostupnosť a výber mliečnych výrobkov

Na trhu máme v súčasnosti už bohatý sortiment mliečnych výrobkov priemyselne i farmársky vyrobených. Je potrebné si vybrať pre každú vekovú i zdravotnú skupinu ľudí to, čo je najlepšie pre ich zdravie. Nedajme sa zlákať lacnými mliečnymi výrobkami, ktoré sú prevažne iba náhradami mlieka. Mali by sme viac konzumovať fermentované mliečne výrobky, ako sú kyslomliečne nápoje a aj syry, zvlášť dobre vykysnuté a vyzreté. V posledných rokoch sa menej propagovala potreba konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov a prejavilo sa to v tom, že sme vo výrobe , ale aj v spotrebe mliečnych výrobkov na posledných miestach v Európe. Svetový deň mlieka nám dáva príležitosť na riešenie problémov zvýšenia spotreby zdravých mliečnych výrobkov. Preto bude potrebné rôznymi podpornými akciami zvyšovať najmä domácu výrobu, a to hlavne spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na odporúčanú dávku aspoň na 220 až 260 kg/osobu/rok.

Mnohí si určite ešte pamätajú, že v každom meste boli kedysi u nás mliečne bary, ktoré boli veľmi obľúbené najmä u mládeže. Tieto už takmer zanikli a propagujú sa jedlá z Ázie a Turecka. V mliečnych baroch sa predávali rôzne mliečne ochutené kyslomliečne i sladké nápoje, džúsy, bohatý výber špecialít z tvarohu, syrov, šľahačky a pod. Taktiež na školách bolo v jedálňach i bufetoch podstatne viac mliečnych výrobkov a obľúbené bolo najmä kakaové mlieko. Na rozdiel od zahraničia v našich reštauráciách, v motorestoch a v iných stravovacích zariadeniach tiež takmer niet žiadnych kyslomliečnych nápojov, ktoré by sa mali ponúkať k viacerým jedlám zvlášť pre deti, šoférov a pod. V posledných rokoch začali mnohí farmári propagovať svoje farmárske a tradičné ovčie výrobky a to je veľmi chvályhodné, lebo ľudia obľubujú aj naše tradičné, zvlášť ovčie výrobky. Naše stravovacie zariadenia, ako aj mnohí spotrebitelia v domácnostiach často nepoznajú všetky možnosti využívania mliečnych nápojov a syrov pri výrobe viacerých vyhľadávaných jedál.

Dnešná doba je akási príliš pragmatická a niekedy sa zdá, akoby nás už opúšťalo nadšenie a práca pre budúcnosť. Nevzdávajme sa však celosvetovo uznávaných priorít, nevzdávajme sa príspevku mlieka k zdraviu obyvateľstva a snažme sa urobiť vždy maximum pre zabezpečenie osvedčených a uznávaných zásad spotreby mliečnych výrobkov v prospech nášho zdravia. Zvlášť v tomto období by sme mali aktivizovať všetkých zainteresovaných na aktuálnosť zvýšenej propagandy k zvýšeniu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na európsku úroveň. Keď to robí zahraničie, určite to potrebujeme i my.

Mlieko patrí jednoznačne k základným potravinám, rovnako ako viaceré mliečne výrobky. Podľa odborníkov by sme po nich mali siahať aj zo zdravotného hľadiska.

Spotreba mlieka na Slovensku

Na Slovensku je vo všeobecnosti spotreba mlieka a mliečnych výrobkov nízka, hoci postupne, malými krôčkami rastie. Naproti tomu však postupne klesá naša sebestačnosť.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí pripomína OZV ENVI - PAK dôležitosť správneho triedenia obalov, do ktorých je mlieko balené. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) so sídlom v Ríme stanovila v roku 2001 práve tento deň ako Svetový deň mlieka. Jeho cieľom je poukázať na význam mlieka, vyzdvihnúť jeho nutričné vlastnosti vo výžive a upozorniť na opodstatnenosť jeho každodennej konzumácie. Pri tejto príležitosti pripomína OZV ENVI - PAK dôležitosť správneho triedenia obalov, do ktorých je mlieko balené.

Klesajúca spotreba mlieka

Mlieko nás zásobuje množstvom vitamínov a minerálnych látok. Už jeden pohár mlieka poskytuje 30 % odporúčaného denného príjmu vápnika. Je tiež dobrým zdrojom draslíka a fosforu. Na Slovensku však jeho spotreba klesla od roku 1990 o viac ako polovicu. Kým v roku 1990 sme vypili viac ako 100 litrov mlieka na osobu ročne, v roku 2021 to už bolo podľa údajov Štatistického úradu len 46 litrov. Na rozdiel od iných európskych krajín uprednostňujú spotrebitelia na Slovensku, ale aj v Čechách skôr trvanlivé mlieko, a to aj napriek tomu, že môže obsahovať menej vitamínov ako čerstvé. Len približne 15 % predaných mliek sú čerstvé mlieka.

Najväčšou mliečnou veľmocou je Nemecko s ročnou produkciou až 32 miliónov ton. Nasleduje Francúzsko (24 mil. ton), Holandsko (14 mil. ton), Taliansko (13 mil. ton) a Poľsko (12,5 mil. ton). Česko produkuje približne 3 mil. ton mlieka ročne a na Slovensku je to necelých 930 tisíc ton.

Pestrá paleta obalov

Mlieko je balené v pestrej škále rôznych druhov obalov - od nápojových kartónov, cez sklo až po plast. PET fľaše od mlieka nepodliehajú zálohovaniu, tento obal sa vyhadzuje do žltej zbernej nádoby na plastový odpad.

„Obaly od mlieka koniec koncov tak ako všetky iné druhy obalov - vyhadzujte do zberných nádob prázdne, bez zvyškov mlieka. Nápojové kartóny a plastové fľaše pred vyhodením najprv stlačte, aby ste minimalizovali ich objem v zbernej nádobe a vyhadzujte ich spolu s vrchnáčikom. Pri sklenej fľaši vrchnáčik vyhadzujte samostatne. Ak sa dá papierová etiketa alebo iná nálepka od obalu odlepiť, tak ju odlepte a vytrieďte samostatne,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK a dodáva: „Ak neviete, ako obal správne vytriediť, pomôžu vám aj symboly a informácie, ktoré sú uvedené na samotných obaloch. Tie tiež vedia byť pri triedení nápomocné.“

Systém triedenia na Slovensku nie je jednotný. Preto sa pri triedení obalov od mlieka treba riadiť aj pokynmi, ktoré sú uvedené na nálepkách na kontajneroch alebo inštrukciami na webovej stránke obce. Nápojové kartóny patria do oranžovej zbernej nádoby na nápojové kartóny. Nie všetky slovenské obce však takýto typ kontajnera majú. V niektorých obciach sa preto nápojové kartóny triedia spoločne s kovmi do červených zberných nádob a v iných sa zase spolu s plastmi a kovmi do žltých zberných nádob.

Význam mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravú výživu

Význam mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravú výživu ľudí opakovane potvrdzujú odborníci na výživu po celom svete, pričom vyzdvihujú mlieko ako jednu z najkomplexnejších potravín z hľadiska výživovej hodnoty. Mlieko a mliečne výrobky sú nezastupiteľným zdrojom potrebných výživových látok.

Svetová zdravotná organizácia (WHO) odporúča spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v množstve minimálne 220 kg na osobu za rok. Spotreba mlieka sa udáva v kg mlieka, pričom mliečne výrobky sú prepočítané podľa špeciálnych koeficietov na mlieko.

Skutočná priemerná spotreba Slovákov je však v súčasnosti podstatne nižšia, v priemere len 156 kg na osobu a rok. Pre porovnanie: v Českej republike je spotreba mlieka a mliečnych výrobkov vyše 230 kg a priemerná spotreba v Európe je vyše 270 kg na osobu a rok.

V zmysle odporúčania WHO by každý človek mal skonzumovať denne aspoň pohár mlieka alebo kelímok kyslomliečneho výrobku, ako sú napríklad jogurt, smotana alebo acidofilné mlieko, plus porciu masla a 10 dkg tvarohových alebo syrárskych výrobkov.

Svojim zložením je mlieko nenahraditeľným pre zdravú výživu, je to potravina s najširším účinným spektrom. Už len jeho hlavné zložky - bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky (vápnik, fosfor, draslík, horčík...) a tiež esenciálne nutričné látky, vitamíny a iné dôležité látky - tvoria komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí. K zdravej výžive prispievajú aj živé mliečne kultúry so svojimi probiotickými vlastnosťami. Tie významnou mierou obohacujú nielen chuťovú stránku fermentovaných mliečnych výrobkov, ale najmä svojou biologickou hodnotou významne pozitívne ovplyvňujú tráviaci systém a metabolizmus ľudí a tým aj zdravie.

Spracovanie mlieka má stanovené prísne pravidlá v zmysle legislatívy EÚ, ale aj národnej. Výroba mlieka je na Slovensku pod stálym veterinárnym dozorom od jeho získavania na farme, počas celého procesu spracovania, až po samotný predaj na pultoch obchodov.

V mesiaci máj si na celom svete zainteresovaní odborníci na výživu, ale i laická verejnosť pripomínajú význam a prínos mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie ľudí oslavou „Svetového dňa mlieka“. V tomto roku sa oslavuje už 60. výročie vzniku Svetového dňa mlieka. Tento sviatok vznikol na podnet odporučenia odborníkov na výživu na svetovej konferencii v r. 1957 vo Švajčiarsku v Interlakene. Odvtedy spravidla každý tretí, príp. štvrtý utorok v mesiaci máj sa robia rôzne semináre, výstavy a diskusie o mliečnych výrobkoch a pripomína sa najmä význam mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie.

Toto pripomenutie si významu mlieka a mliečnych výrobkov vo výžive je pre nás zvlášť v tomto období veľmi aktuálne. Však spotreba mlieka a mliečnych výrobkov oproti našim susedom v Českej republike klesla takmer na polovicu a oproti vyspelým štátom máme spotrebu iba tretinovú. Pritom títo ľudia tam sú zdravší a dlhšie žijú ako naši spoluobčania. Neobstoja preto žiadne alarmujúce správy o tom, že aké je mlieko škodlivé, že je iba pre kojencov, atď. Mlieko a mliečne výrobky sa tu predsa jedávali už dlhé stáročia a tvorili vždy základ zdravej výživy.

Možno si to ani neuvedomujeme, ale mlieko nie je iba bežná potravina, mlieko má aj podstatne širší zdravotný, ale i spoločenský význam ako sa bežne priznáva. Mlieko je svojím zložením vlastne uznávaným nenahraditeľným výživným prostriedkom pre zdravú výživu, je to vlastne výživový ochranný prostriedok s najširším účinným spektrom. Vážme si preto mlieko, je to skutočný dar prírody pre výživu ľudstva. Už len jeho hlavné zložky - bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky a tiež esenciálne látky, vitamíny a iné dôležité látky - tvoria komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí. Zvlášť k zdravej výžive prispievajú živé mliečne kultúry so svojimi probiotickými vlastnosťami, ktoré významnou mierou obohacujú nielen chuťovú stránku fermentovaných mliečnych výrobkov, ale najmä svojou biologickou hodnotou významne pozitívne ovplyvňujú ľudský výživový metabolizmus a tým aj zdravie. Najmä kyslomliečne nápoje s probiotickými kultúrami a tiež vykysnuté a vyzreté syry - sú významným zdravotným prostriedkom pri riešení individuálnych zdravotných problémov, ako napr.

V súčasnosti aj u nás máme k dispozícii tri hlavné druhy mlieka, kravské, ovčie a kozie, z ktorých každé má svoje osobitné zloženie a zdravotné účinky. Hoci sú tieto mlieka svojimi vlastnosťami trochu odlišné, predsa majú spoločné podstatné množstvo látok a zdravotných účinkov.

V priloženej tabuľke je porovnaný obsah základných zložiek mliek s materinským mliekom. Ukazuje sa, že najbohatšie na zloženie je ovčie mlieko, no toto sa využíva najmä vo forme ovčích syrov, bryndze i žinčice.

Z nutričného hľadiska 1 liter kravského mlieka (ale i kozieho a u ovčieho mlieka zvlášť) obsahuje také množstvo bielkovín, ktoré zhruba pokryje požadovanú dennú dávku tejto látky u detí. Pre dospelých je to približne polovičná odporúčaná denná dávka. Mliečne bielkoviny obsahujú 18 z 22 známych aminokyselín, potrebných na stavbu a udržiavanie ľudského organizmu. Okrem toho je mlieko aj zdrojom esenciálnych aminokyselín, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Z bielkovín mlieka dominuje kazeín 82 % a srvátkové bielkoviny laktalbumín a laktoglobulín 12 %. Biologická hodnota mliečnych bielkovín je vôbec najvyššia, až 98 % z nich sa využije v prospech organizmu. Mliečne bielkoviny sú neoddeliteľnou súčasťou hormónov a enzýmov. Ich nedostatok môže spôsobiť poruchy rastu, resp.

Laktóza je najvýznamnejší sacharid mlieka. Je ľahko stráviteľná a zároveň je významným zdrojom energie. Pozostáva z glukózy (dôležitá zložka krvi a stavebná zložka glykogénu) a galaktózy. Práve galaktóza je potrebná pre vývoj mozgu a nervových tkanív. Veľmi priaznivo ovplyvňuje reguláciu telesnej teploty a navyše priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru a pohyb čriev, ako aj absorpciu minerálnych látok. Mnohí dospelí ľudia , nakoľko už nemajú vo svojom zažívacom trakte enzým laktázu, tak majú prirodzený odpor ku konzumácii sladkého mlieka.

Mliečny tuk je v mlieku rozptýlený v jemných kvapôčkach, a preto je v porovnaní s inými živočíšnymi tukmi veľmi dobre vstrebateľný a stráviteľný. Dôležitým faktom dobrej stráviteľnosti je aj jeho chemické zloženie, a to vysoký obsah mastných kyselín s krátkym reťazcom, usporiadanie mastných kyselín, ako aj vysoký obsah fosfolipidov. Deťom do 3. roku života by sa nemalo podávať odtučnené, resp.

Mlieko obsahuje 14 minerálnych látok, z toho vo väčšom množstve vápnik, fosfor, draslík, horčík, síru, sodík a chlór a v menšom množstve stopové prvky - železo, meď, kobalt, mangán, jód, zinok, fluór. Osobitne dôležitý je vysoký obsah vápnika a priaznivý pomer vápnika a fosforu v mlieku. Vo výžive človeka majú vápnik a fosfor nezastupiteľné postavenie pre stavbu kostí a zubov. Výskumy poukazujú na pozitívny vplyv voľných iónov vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov na znižovanie obsahu cholesterolu v krvi. Z mlieka a mliečnych výrobkov získava človek až 56 % svojej potreby vápnika. Na ilustráciu, zo zeleniny získava len asi 11 % a z obilnín 10 % vápnika. Odporúčaná dávka vápnika sa vo výžive našej populácie plní len na 50 -70 %. Deficitný prísun vápnika má nepriaznivý vplyv na vývoj kostry a zubov u detí a mládeže. Prejavuje sa čoraz častejšie najmä u žien tzv. rednutím kostí - osteoporózou - nielen vo vyššom, ale už v strednom veku. Osteoporóza má za následok zníženie pohyblivosti a celkovej kvality života človeka. Vápnik a fosfor hrajú významnú úlohu aj pri rôznych metabolických pochodoch cukrov, tukov, nukleových kyselín a pri transporte iónov.

Obsah vitamínov E a A - retinol a jeho provitamínov v mlieku, ktoré sú dôležité pre normálny rast človeka, jeho dobrý zrak a odolnosť voči infekciám, kolíše podľa sezónnosti. V mlieku sa ďalej nachádzajú vitamíny zo skupiny B a to B1 - tiamín, B2 - riboflavín, B6 - pyridoxín, B12 - cynokobalamín, ktoré pozitívne pôsobia na srdcovú činnosť a na funkcie nervového systému.

Už aj z tohto stručného prehľadu možno vidieť nezastupiteľné postavenie mlieka a mliečnych výrobkov vo výžive ľudí. U nás je už dlhoročne doporučená dávka spotreby minimálne na úrovni 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na osobu a rok. Žiaľ v skutočnosti je spotreba iba okolo 150 kg, hoci v susedných Čechách je to až 280 kg a v západnej Európe až 360 kg na osobu a rok.

Výchova k správnym stravovacím návykom sa formuje od útleho detstva. Najmä matky by mali dbať na pestrosť a inováciu jedálneho lístka detí i rodiny vyplývajúcu z nových poznatkov o modernej a skutočne racionálnej výžive. V prípade mlieka a mliečnych výrobkov treba deťom jednoznačne dávať ich dostatok a ponuku spestrovať dochutenými mliečnymi nápojmi, kyslomliečnymi výrobkami a tvarohovými výrobkami a syrmi. V školských bufetoch spravidla nie sú žiadne zdravé potraviny a v jedálňach detí a aj dospelých sa málo využívajú fermentované mliečne výrobky a syry, ktoré sú ľahko stráviteľné , majú veľa esenciálnych látok, vitamínov a aj minerálií. Podľa odporúčaní odborníkov na výživu by každý človek mal skonzumovať denne aspoň 2 dcl fermentovaných mliečnych nápojov, alebo 10 dkg tvarohových, alebo syrárskych výrobkov. Deti by mohli konzumovať mlieko aj vo forme kakaa, alebo spolu s cereálnymi vločkami a pod.

Prínos mlieka a mliečnych výrobkov má celosvetovo význam. Potraviny a zvlášť mliečne výrobky sa postupne stávajú strategickými surovinami. Každá vyspelá krajina sa snaží byť preto čo najviac sebestačná. Nemali by sme sa spoliehať iba na dovoz často krát nekvalitných potravín. My na Slovensku máme predsa na to ideálne možnosti - máme bohaté tradície výroby zdravých potravín, máme pritom nedostatočne využitú pôdu a pasienky a máme dostatok nezamestnaných ľudí. Chýba nám viac hrdosti a lepšieho využívania našich tradičných a osvedčených jedál.

Svojím zložením je mlieko nenahraditeľným pre zdravú výživu, je to potravina s najširším účinným spektrom. Hlavné zložky - bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky a tiež esenciálne nutričné látky, vitamíny a iné dôležité látky - robia z mlieka komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí. Každodennú konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov v záujme zachovania zdravia a zdravého vývinu človeka už od útleho veku odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), a to v množstve minimálne 220 kg na osobu za rok.

Podľa údajov zverejnených MPRV SR spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na osobu za rok 2023 (posledný zverejnený údaj) je na úrovni 191,6 kg.

Propagácia konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov je pri širokej škále ďalších potravinových druhov a pri dnešných moderných stravovacích trendoch doslova nevyhnutnosťou. Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) oslavuje Svetový deň mlieka od roku 2001 vždy 1. júna, na Medzinárodný deň detí, a to nie náhodou. Deti sú naša budúcnosť v každom smere, výchova ďalšej, mladej, zdravej generácie je prvoradou úlohou každej spoločnosti.

Za 17 rokov existencie Mliečneho fondu zrealizovali slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka nejednu aktivitu zameranú na deti a mládež. Z prostriedkov Mliečneho fondu aktuálne na Medzinárodný deň mlieka ponúkli slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka všetkým základným školám premietanie edukačno-zábavných príbehov Mliečnej hliadky - troch kravičiek, ktoré pátrajú po rôznych záhadách spojených s mliekom a mliečnymi výrobkami. Navyše, v rámci súťaže ponúkli triednym kolektívom na 1. stupni základných škôl vytvoriť ďalší takýto príbeh na animáciu a tiež na prevedenie do komiksovej podoby. Nielenže vyzývajú mládež ku kreativite v oblasti prvovýroby a spracovania mlieka, ale zároveň ich stavajú do úlohy tvorcov príbehu s ponaučením výhod konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov.

Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka si prajú, aby Medzinárodný deň mlieka, ktorý tento rok pripadol na 20. mája 2025, bol považovaný za deň úcty ku všetkým, ktorí sa akoukoľvek formou podieľajú na výrobe, spracovaní, doprave, predaji, či konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov.

tags: #spotreba #mlieka #definícia

Populárne príspevky:

• História kypriaceho prášku
• Tradičná demikát polievka
• Podrobný postup výroby Eidamu
• Cibuľové čatní Dr. Oetker
• Tradičný recept na plnené kelové listy