Spotreba potravín a múky v Európe: Trendy a štatistiky

Rast spotreby potravín v Európe je rýchlejší ako nárast svetovej populácie. V súčasnosti čelíme dvojitej výzve: klimatickým zmenám a rastúcemu počtu chorôb spôsobených nezdravou stravou. A odpoveď na tieto problémy sa môže skrývať na našich tanieroch. Tento prístup, ktorý zohľadňuje potreby nielen našich tiel, ale aj našej planéty, je teraz považovaný za najlepšiu cestu v boji proti rôznym globálnym problémom.

Spotreba mäsa v Európe a vo svete

Najviac jeme bravčové, v posledných rokoch však dochádza aj k zvýšenej konzumácie hydiny. Vysoká spotreba bravčového je v celej EÚ. Veľký celosvetový nárast zaznamenala aj spotreba hydiny. Najviac tento druh mäsa využívajú obyvatelia Severnej Ameriky (50 kg na osobu ročne). V EÚ sa zje za rok len polovica tohto množstva - 25 kg na obyvateľa. Zmenu preferencií možno badať u hovädzieho mäsa, kde sa globálna konzumácia znižuje.

V súčasnosti Slováci skonzumujú až o štvrtinu menej mäsa ako pred 20 rokmi. Na druhej strane im ale viac zachutili ryby, ktorých ročná spotreba sa za posledné dve desaťročia zvýšila o 18 %," uviedla analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Aj spotreba chleba sa za uplynulých 20 rokov znížila približne o pätinu a spotreba pšeničného pečiva takmer až o tretinu. Do popredia sa ale stále viac dostáva trvanlivé pečivo. Obyvatelia SR pijú aj menej mlieka. Kým v roku 1992 priemerný Slovák spotreboval ročne až 90 litrov, vlani priemerná ročná spotreba mlieka klesla na 53 litrov.

Za uplynulé dve desaťročia však vzrástol záujem ľudí o konzumáciu sladkostí. Zvýšila sa spotreba medu, čokolády a čokoládových cukroviniek. Konzumácia medu od roku 1992 dokonca stúpla až dvojnásobne. Napríklad vlani zjedol Slovák v priemere 5,3 kilogramu čokolády. Kým pred dvoma desaťročiami bola priemerná ročná spotreba praženej kávy 1,5 kilogramu, vlani sa takmer zdvojnásobila. Týka sa to aj spotreby nealkoholických nápojov. Z alkoholických nápojov rástla spotreba vína.

Podľa nových odporúčaní by sme mali znížiť spotrebu mäsa iba na niekoľko gramov denne. Konkrétne sa odporúča 14 gramov červeného mäsa a 29 gramov hydiny denne. To je približne jeden malý steak, jedna jahňacia kotleta alebo dve kuracie stehienka za týždeň. Na druhej strane by mali prevládať rastlinné potraviny, ako zelenina, ovocie, celozrnné výrobky, strukoviny a orechy.

Nové odporúčania sú založené na viacerých dôkazoch o tom, že väčší podiel rastlinných potravín v našej strave prináša významné zdravotné benefity. Znížením spotreby mäsa a živočíšnych produktov môžeme znižovať riziko vzniku srdcových chorôb, cukrovky a obezity, ktoré sú v súčasnosti globálnymi problémami.

Nadmerná konzumácia červeného mäsa je spájaná s vyšším rizikom srdcových chorôb a niektorých druhov rakoviny. Zároveň je dôležité uvedomiť si, že živočíšne produkty nie sú jediným zdrojom kvalitných bielkovín. Rastlinné bielkoviny zo strukovín, orechov a celozrnných produktov sú nielen zdravé, ale aj cenovo dostupné a šetrné k životnému prostrediu.

Vo svojej prezentácii načrtol, že od roku 2013 do roku 2021 klesla spotreba bravčového mäsa z približne 49 - 46 %, zatiaľ čo spotreba hydiny a hovädzieho mäsa vzrástla z 18 % a 4 % na 22 % a 4,5 %. Očakáva sa, že spotreba mäsa v krajine vzrastie na cca 80 kg/obyvateľa. Očakávané tempo rastu spotreby mäsa je 2,5 % ročne, čo je v skutočnosti o niečo menej ako súčasné tempo rastu 2,8 %.

Podľa Komisie EÚ pri vývoze nastane brzdenie. Pri vývoze mäsa z EÚ sa očakáva mínus 11,4 %. Je to spôsobené pravdepodobne o 17 % nižším predajom bravčového mäsa v tretích krajinách, spôsobeným neochotou nakupovať zo strany najvýznamnejšieho zákazníka, Číny. V prípade hydinového mäsa sa očakáva pokles medzinárodného predaja z EÚ v roku 2022 o 2,2 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a to aj preto, že tovar z EÚ je na svetovom trhu v dôsledku zvýšených cien menej konkurencieschopný.

Na druhej strane sa v roku 2022 očakáva výrazný nárast dovozu mäsa do EÚ; Ten by sa mal v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšiť o 315 000 t na takmer 1,54 mil. t. Na domáci trh sa dostáva najmä viac hovädzieho a hydinového mäsa z tretích krajín, pričom vedúcu úlohu zohráva Brazília.

Komisia vidí, že celková spotreba mäsa - napriek vysokým spotrebiteľským cenám a klesajúcej kúpnej sile - klesne v porovnaní s rokom 2021 len o 0,5 %, čo je spôsobené len približne o 2 % nižšou spotrebou bravčového mäsa. Mierne zisky sa dokonca predpovedajú aj pre ostatné druhy mäsa. V nasledujúcom roku by úroveň spotreby mala zostať stabilná. Je to vďaka rastúcej populácii EÚ, keďže sa predpokladá, že priemerná spotreba na obyvateľa klesne zo 68,1 kg v roku 2021 na 66,9 kg v roku 2023.

Slováci jedia čoraz viac mäsa, spotreba sa dostáva na úroveň v západných krajinách. Dôvodom je zlepšujúca sa situácia v slovenských domácnostiach, ktoré si doprajú viac. Platí, že čím má rodina vyšší disponibilný príjem domácnosti, tým je aj väčšia spotreba mäsa aj mäsových výrobkov. V konzumácii mäsa sa už dostávame nad priemer 27 krajín Európskej únie, pričom spotreba na hlavu je u nás asi dvakrát vyššia, než celosvetový priemer.

Prechod na rastlinnú stravu (3 metódy)

Spotreba múky a obilnín

EÚ je v súčasnosti druhým najväčším konzumentom pšenice. Každý jej obyvateľ spotrebuje ročne až 250 kg. Zaujímavosťou je, že na Slovensku napriek rastúcemu trendu konzumácie pšenice a pšeničných výrobkov klesá dopyt po chlebe a bielych rožkoch.

Čo sa týka ostatných konzumovaných potravín na Slovensku, v roku 2019 sa oproti roku 2018 znížila hlavne spotreba masla (8,8 %), kyslomliečnych výrobkov (16,7 %) a konzumného mlieka (1,3 %), pšeničného pečiva (1,4 %) a chleba (1,3 %). Nevýrazné zmeny vo vývoji spotreby potravín zaznamenala spotreba vajec, obilnín v hodnote múky a strukovín.

Slovenskí mlynári už majú nakúpené takmer ideálne zásoby potravinárskej pšenice i ďalších obilnín. Slovenskí spotrebitelia tak budú mať dostatok múky vyrobenej z obilia vypestovaného na domácich poliach až do budúcoročnej žatvy.

Spotreba múk na Slovensku celoročne dosahuje okolo 64 kilogramov pšeničnej múky, 2,5 kilogramu ražnej múky a 1,5 kilogramu krúpov, krúpkov a ovsených vločiek a 1,2 kilogramu kukuričnej krupice na obyvateľa. V Európskej únii sa ročne spotrebuje celkovo cez 40 miliárd ton múky. Najväčšími spotrebiteľmi sú Nemecko, Taliansko a Francúzsko.

Slovenskí spotrebitelia podľa neho budú môcť siahnuť po slovenskej múke vo všetkých obchodných sieťach, ktoré zásobujú. „Pri múkach označených Značkou kvality SK garantuje výrobca pôvod pšenice zo Slovenska a jej proces výroby podlieha vyššej frekvencii kontrol priamo vo výrobných závodoch. Tie vykonáva Štátna veterinárna a potravinová správa,“ dodal Lapšanský.

Z celkových výdavkov na bezlepkové potraviny smerovala štvrtina na nákupy v akciových ponukách.

Ceny potravín a spotrebiteľské správanie

Slovenskí spotrebitelia pocítili výrazný nárast cien potravín v posledných rokoch. Štatistický úrad SR uviedol, že ceny slovenských potravín vzrástli od invázie Ruska na Ukrajinu o 19 percent. Z februárových 1,70 eura sa cena chleba dostala na 2 eurá. Napríklad kilogram múky zdražel z priemerných 61 centov pred inváziou na 90 centov.

Vzhľadom na vysokú váhu nevyhnutných platieb v spotrebnom koši, slovenský spotrebiteľ pocíti pokračujúci rast cien potravín a energií oveľa výraznejšie než priemerný Európan. Na poplatky, platby za vodu, elektrinu, plyn či iné palivá Slováci míňajú najväčšiu časť svojho rozpočtu z krajín EÚ. Kým na Slovensku minieme na bývanie 31 %, priemerný Európan 25 % výdavkov. Na potraviny dávame 18 %.

Dáta spoločnosti YouGov ukazujú, že produkty bez cukru sa stali pevnou súčasťou ponuky v obchodoch. V nákupnom košíku kupujúcich sa priemerne zjavia raz za dva týždne, pričom na nákupy týchto produktov kupujúca domácnosť počas sledovaného obdobia minula vyše 50 eur ročne.

Na Slovensko sa dováža o vyše 200 percent viac ukrajinských potravín ako vlani. V obchodoch si však väčšie množstvá ukrajinských potravín takmer nevšimnete - suroviny používajú najmä naši potravinári. Tí ich pôvod popisovať nemusia.

Spomedzi krajín Únie je Slovensko dokonca druhé najhoršie. Rebríček hodnotí cenovú dostupnosť potravín, ich fyzickú dostupnosť a stabilitu ponuky, kvalitu a bezpečnosť a napokon aj ohrozenie produkcie potravín v dôsledku klimatických zmien. Slovensko zlyháva najmä v ukazovateli fyzickej dostupnosti a stability ponuky potravín.

Až polovica Slovákov kupuje len najlacnejšie jedlo. Rekordne vysoká miera inflácie a s tým spojený rast cien zapríčinili, že väčšina Slovákov šetrí aj na kvalite jedla. Až 54,9 percenta opýtaných priznalo, že musia šetriť na strave aj na úkor kvality.

Slovensko patrilo v roku 2023 ku krajinám s najnižšími cenami potravín a nealkoholických nápojov v Európe. Spomedzi 27 krajín EÚ malo Slovensko druhé najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov. V prípade samotných potravín bola SR treťou najlacnejšou krajinou v EÚ. Z dát tiež vyplynulo, že SR malo v rámci EÚ najnižšie ceny mäsa a mäsových výrobkov (70 % z priemeru EÚ), mlieka, syrov a vajec (84 % z priemeru EÚ).

Z piatich potravín, ktoré sú vystavené na pultoch obchodov, sú tri dovezené zo zahraničia a iba dve sú slovenské. Tohtoročný prieskum nedáva najmenší dôvod na radosť, ešte roku 2011, keď PKS začala robiť prieskum, bolo zastúpenie slovenských a zahraničných potravín 50:50. Tohto roku agentúra Go4insight namerala výsledok 41,2 percenta.

Kvalita a pôvod zo Slovenska, to sú dva najdôležitejšie faktory, podľa čoho sa spotrebitelia rozhodujú pri nákupe potravín. Slováci a Slovenky chodia nakupovať najčastejšie do hypermarketov, stúpa však záujem o malé predajne a trhoviská.

Tabuľka: Porovnanie spotreby mäsa na Slovensku

Rok	Spotreba mäsa (kg/obyvateľa)
2015	cca 51
2018	64,3
2019	69,3
Priemer po pandémii	cca 70

Poznámka: Údaje sú orientačné a vychádzajú z dostupných štatistík a odhadov.