Spotrebiteľské Správanie pri Nákupe Mäsa na Slovensku: Trendy a Faktory Ovplyvňujúce Výber
Spotrebiteľské správanie pri nákupe mäsa je komplexná téma, ktorá zahŕňa rôzne faktory ovplyvňujúce rozhodovanie zákazníkov. Prieskumy zamerané na túto oblasť poskytujú cenné informácie pre maloobchodné reťazce, výrobcov a marketérov, ktorí sa snažia prispôsobiť svoje ponuky a stratégie potrebám spotrebiteľov. Medzi tieto faktory patria vek, preferencie, nákupné zvyklosti, ale aj vonkajšie vplyvy ako marketing a dostupnosť produktov.
Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite (SPU) v Nitre vznikli laboratóriá spotrebiteľského správania. Tie vďaka špeciálnym technológiám dokážu o spotrebiteľových emóciách zistiť viac, ako by sám priznal v dotazníkovom prieskume - a to vďaka skúmaniu jeho správania na základe podvedomých reakcií, teda mozgovej činnosti, potenia, reakcie očných zreníc či zmenám v tepovej frekvencii.
Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako sa mení spotrebiteľské správanie Slovákov pri nákupe mäsa, aké faktory ovplyvňujú ich rozhodovanie a aké trendy môžeme v súčasnosti pozorovať.
Vplyv Ceny a Inflácie na Spotrebiteľské Správanie
Po vlaňajšku je väčšina slovenských kupujúcich ešte viac citlivá na cenu. Spotrebiteľské správanie je žiaľ ovplyvnené infláciou a orientované na cenu. Pri nákupoch mäsa vyčkávajú na akcie, ktoré znižujú cenu v rozmedzí od 20 do 30 percent.
Nedeľný bravčový rezeň prestáva byť samozrejmosťou. V priebehu vlaňajšieho roka zdražel kilogram karé - z ktorého sa vyprážajú rezne - o 1,66 eura. Tretinové zvýšenie ceny, to je už tuhá káva pre bežných spotrebiteľov, pretože krok s karé, ľudovo karmenádľou, držali aj pliecko, stehno či bôčik. Tie zdraželi zhruba o štvrtinu. Zhruba o euro je drahšie ako pred rokom aj kurča, najväčší konkurent bravčoviny.
Zdá sa, že ľudia spohodlneli a najmä v ostatnom čase každý nákup naozaj preratúvajú do posledného centa. Šetria na elektrine, neoplatí sa im mäso strkať do mrazničiek. Nakúpia si to, čo ponúknu obchody v akciách.
Čím väčší dopyt je po lacných produktoch, tým klesá aj ponuka domácich výrobkov v regáloch a je nahrádzaná lacnejším importom.
Domáca Produkcia vs. Dovoz
Posledných sedem rokov konzumácia bravčoviny na Slovensku trvale stúpala. V roku 2021 celková spotreba mäsa dosiahla 71,1 kilogramu na obyvateľa, z čoho bravčovina tvorila viac ako polovicu, bez dvoch dekagramov rovných 40 kilogramov. Od roku 2015 do roku 2021 narástla jej spotreba o desať kilogramov.
Slovensko zažívalo bravčové hody, ale nie vlastnou zásluhou. Ak povedzme ešte v roku 1997 80 percent bravčoviny pochádzalo zo slovenských fariem, v minulom roku z každých desať predaných kilogramov to bolo už len 2,5 kilogramu. Teraz jeme väčšinu mäsa z dovozu zo západnej Európy. Stali sme sa konzumentmi jej prebytkov.
Je zaujímavé, že "Náš najspoľahlivejší odberateľ je posledných trinásť rokov istý maďarský bitúnok. Tam ide naše kvalitné mäso a na Slovensko prúdia prebytky z Nemecka, zo Španielska, z Belgicka. Nakupujú ho v celom spektre predajných sietí od supermarketov veľkých reťazcov po farmárske obchody.
Spotrebitelia by mali byť informovaní o výhodách lokálnych produktov a motivovaní k ich nákupu, čím podporia domácu ekonomiku. Zákazník by mal požadovať domáce výrobky, aj keď za vyššiu, ale opodstatnenú a spravodlivú cenu pre výrobcu. Cenu, ktorá zaručí, že netratí žiadny článok v dodoávateľsko-odberateľskom reťazci. Domáca produkcia má pritom pozitívny vplyv na zamestnanosť a ekológiu. Zároveň majú istotu, že produkty sú z tunajších surovín a nehrozia im povedzme rôzne alergické reakcie, ako sa to môže stať napr.
Nie je to len slovenský, ale celoeurópsky problém. Podľa Poláka by Slovensko potrebovalo komplexný zákon o ochrane pôdy, ktorý by vymedzil priestor pre bytovú výstavbu a farmy. Kľúčové je, aby sa ľudské sídla netlačili do blízkosti fariem. Sýtosť má ako všetko rub aj líce. Treba strpieť aj onen rub. Je ním hnoj, hnojovica, ktorú prichodí zapracovať do pôdy.
Keby sa mäso z týchto ošípaných spracovalo v slovenských mäsokombinátoch, zvýšilo by to domáci podiel na spotrebe mäsa na 40 až 45 percent, uvádza Peter Polák, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných.
Kvalita a Bezpečnosť Dovozového Mäsa
Ak z kilogramu slovenského mäsa odtečie spotrebiteľovi 20 centov, tak pri poľskom je to 40 centov. Sledujeme napríklad hmotnostné straty pri kuchynskej úprave mäsa,“ vysvetľuje výskumníčka Martina Gondeková. Najlepšie z rozborov dlhodobo vychádza slovenské mäso, lebo je najčerstvejšie. Pri ročnej spotrebe na úrovni 39-40 kilogramov spotrebiteľ pri dovozovom mäse môže stratiť oproti slovenskému dovedna 15 eur.
Nezanedbateľná je zdravotná neškodnosť bravčového mäsa. V roku 2017 zverejnila EMA - Európska lieková agentúra výskyt zvyškov antibiotík v bravčovom mäse. Kým v slovenskej bravčovine namerali 43,2 miligramu, v poľskej tri razy toľko, v nemeckej takmer päťnásobok toho, čo v slovenskej. V roku 2021 EMA merania zopakovala. Aká je však realita? V jasnej prevahe je už roky mäso z dovozu.
Aj keď potravinová bezpečnosť nemusí závisieť iba od domácej produkcie, je potrebné, aby bola zaručená kvalita a bezpečnosť potravín importovaných potravín, najmä z tretích krajín, kde neplatia pravidlá EÚ. Pri potravinách z tretích krajín zákazník nemá garanciu vstupných surovín, ale má garantovanú kontrolu na hraniciach EÚ a vnútroštátnu kontrolu.
V správe za rok 2021 poľský Najvyšší kontrolný úrad potvrdil, že Poľsko má najnebezpečnejšie potraviny v celej Európskej únii. Podľa kontrolórov je najčastejšie zisteným problémom prítomnosť baktérií salmonely a listérie. V Poľsku navyše vo veľkej miere používajú pri chove zvierat antibiotiká. Problémy s poľským mäsom sa na slovenskom trhu objavujú pravidelne, a to aj tento rok.
Medzigeneračné Rozdiely v Nákupných Preferenciách
Prieskum "Nákupné správanie generácií" vypracovaný pre spoločnosť BILLA agentúrou 2muse, zistil rozdiely v nákupnom správaní medzi mladšou (16-30 rokov) a staršou (nad 60 rokov) generáciou.
Slováci si jedlo radi vychutnávajú v spoločnosti iných ľudí, a to nielen počas blížiacich sa Vianoc. Mladí respondenti od 16 do 30 rokov, a rovnako aj starší opýtaní vo veku 60 a viac rokov, si k spoločnému stolu najčastejšie sadajú s najbližšou rodinou a príbuznými. Na rozdiel od tých skôr narodených si však mladšia generácia jedlo často vychutnáva aj v prítomnosti priateľov či kolegov v práci. Väčšina mladých respondentov (84 %) si tiež jedlo dokáže vychutnať osamote.
Starší respondenti zas súhlasili s tým, že spoločné stolovanie je dôležité najmä pre deti (95%), upevňuje vzťahy v rodine (95 %) a prináša pocit spolupatričnosti (88 %).
Z prieskumu BILLA ďalej vyplýva, že väčšina opýtaných Slovákov varí každý deň alebo niekoľkokrát do týždňa, pričom staršia generácia o niečo častejšie ako mladšia. Obidve skupiny ľudí rady pripravujú už odskúšané jedlá a uprednostňujú varenie z kvalitných surovín. Zatiaľ čo takmer polovica (46 %) starších respondentov však rada varí pre rodinu a príbuzných, rovnako sa vyjadrila iba tretina mladých (35 %).
Rozdiely medzi generáciami sa prejavujú aj v používaní slovenských produktov domácej a regionálnej výroby - pri varení ich určite preferuje 41 % starších respondentov, ale len štvrtina (26 %) mladých. Pre staršiu generáciu sú pri príprave jedál určite dôležité zdravé potraviny (41 %), pričom rovnako sa vyjadrilo 31 % neskôr narodených respondentov.
Kým každý tretí mladý respondent (32 %) uprednostňuje uvariť si rýchle jedlo, rovnako odpovedalo iba 17 % starších opýtaných zákazníkov. Takmer tretina (31 %) mladých respondentov deklaruje, že pri príprave jedál určite experimentuje, čo však neplatí o staršej generácii, z ktorej sa takto vyjadril iba každý piaty opýtaný (21 %). Mladí ľudia si tiež oveľa častejšie zvyknú prichystať jedlá, ktoré okúsili v zahraničí.
Mladšia generácia si skvelé jedlo spája napríklad s kuraťom so zemiakovou kašou, rezňom a šalátom, bryndzovými haluškami, ale aj pizzou, kebabom či čínskymi a ázijskými pokrmami. Staršie ročníky Slovákov teda pristupujú k príprave jedál skôr tradične, zatiaľ čo ich deti a vnúčatá sú zväčša otvorené novým chutiam a ingredienciám zo sveta.
Nákupné Preferencie a Faktory Ovplyvňujúce Výber
Z prieskumu vyplýva, že ľudia pri nákupe potravín dbajú najmä na kvalitné a čerstvé potraviny, a výrazne zaváži aj široký sortiment v predajni. Pre takmer všetkých opýtaných zákazníkov je dôležitá kvalita potravín v obchodoch, a rovnako aj možnosť výberu z veľkého sortimentu.
Drvivá väčšina opýtaných (91 %) vo veku 60 a viac rokov uprednostňuje slovenské výrobky, pričom rovnako sa vyjadrilo aj 82 % mladých respondentov. O pôvod produktov sa zaujíma 89 % starších oslovených, a v mladšej vekovej kategórii dbajú na pôvod výrobkov necelé tri štvrtiny opýtaných (73 %).
Kým obe generácie mladších a starších rovnako zisťujú informácie o výrobkoch, ktoré si vkladajú do košíka, rozdielne pristupujú k cene produktov. Cenu ako najdôležitejší faktor pri nákupe potravín deklarujú takmer tri štvrtiny mladých respondentov (71 %), no iba necelé dve tretiny starších oslovených zákazníkov (60 %). Pre viac ako polovicu mladých respondentov je pri nákupe dôležité, aby obchod často ponúkal zľavy a akcie, no u staršej generácie sa takto vyjadrilo iba 40 % opýtaných.
Alternatívy Mäsa a Rastlinné Produkty
Nárast počtu ľudí, vyhľadávajúcich rastlinné alternatívy, vedie výrobcov a maloobchodné reťazce k rozšíreniu ponuky. Dôvodov je mnoho - od environmentálnych až po tie zdravotné. Čísla hovoria jasne - každý 3. človek na Slovensku znižuje alebo zvažuje znížiť konzumáciu živočíšnych výrobkov. Spotrebiteľ a spotrebiteľka sa nechce ukrátiť ani o udalosti ako grilovanie - preto hľadá rastlinné alternatívy.
Pri nákupe rastlinných produktov je pre spotrebiteľov a spotrebiteľky najdôležitejšia chuť produktu. Aby rastlinné alternatívy zodpovedali spotrebiteľským požiadavkám, je potrebné sa zamerať na ich momentálne limity.
Názvy produktov ovplyvňujú ich predaj. U rastlinných alternatív považujú zákazníci a zákazníčky za atraktívne názvy, ktoré opisujú vlastnosti, pôvod alebo výzor produktu. Takto pomenované produkty sa predávajú lepšie, ako keď sú opísané ako „bez mäsa”, „vegánske” či „vegetariánske”.
Grilovanie zeleniny či tofu dnes už neodráža požiadavky moderných spotrebiteľov a spotrebiteliek. Tí požadujú rastlinné alternatívy na grilovanie, ktoré majú podobné senzorické a funkčné vlastnosti ako ich živočíšne náprotivky.
Vplyv Prostredia Predajne na Zákazníka
Práve na vyhodnocovanie faktorov prostredia a ich vplyv na zákazníka sa laboratóriá zameriavajú. Každá pridaná desatina stupňa Celzia môže mať vplyv na pohodu nakupovania alebo aj sedenia v kaviarni.
Keď si zoberieme nebalené produkty ako mäso, ovocie, zelenina a pečivo, tam práve hra so svetlom plní funkciu, akú majú pre ostatných výrobkoch obaly. Osvetlenie je tam jediný marketingový nástroj, ktorý vieme riadiť. Takisto má funkciu zvýraznenia ponuky. V laboratóriu máme svetelné rampy, ktoré sa dajú prispôsobiť a nasvietiť jednotlivé časti a tým sa dá skúmať, ako to človeka zaujme.
Cieľom odborníkov je vďaka technológiám v laboratóriu zlepšiť nákupné prostredie pre samotných zákazníkov, ale aj pre zamestnancov.
Treba brať ohľad aj na etický aspekt neuromarketingu a výskumu emócií. Môžeme skúmať, ako sa človek tvári, keď daný produkt vidí. Tí, čo vyrábajú a balia potraviny, môžu využiť výsledky vo svojej výrobe. Určite je ťažké povedať, ako sa spotrebitelia tvária, keď vidia slovenský produkt a Značku kvality SK, ale aj laboratóriá môžu prispieť k tomu, aby tieto produkty lákali zákazníkov k ich kupovaniu.
Provincia začína štúdiu o praktikách predátorského stanovovania cien
Záver
Spotrebiteľské správanie pri nákupe mäsa na Slovensku je ovplyvnené mnohými faktormi, vrátane ceny, pôvodu, kvality a preferencií spotrebiteľov. Rastúci trend rastlinných alternatív a vplyv prostredia predajne tiež zohrávajú dôležitú úlohu. Pochopenie týchto faktorov je kľúčové pre výrobcov, maloobchodníkov a marketérov, ktorí sa snažia uspokojiť potreby a preferencie slovenských spotrebiteľov.
tags: #spotrebiteľské #správanie #pri #nákupe #mäsa #Slovensko
