Správny čas na jedlo u detí: Rozvrh a dôležité rady pre rodičov

Dnešné deti ovládajú moderné technológie aj cudzie jazyky, no mnohé si z domu neodnášajú správne stravovacie návyky. Správne stravovacie návyky u detí sa budujú od najútlejšieho veku. Práve prvých pár rokov života dieťaťa je zásadných pre vytváranie vzťahu k jedlu a ovplyvňuje jeho stravovacie správanie aj v staršom veku. V období do 3 rokov sa nielen rozvíjajú chuťové preferencie, ale tiež sa tvorí základ pre zdravý rast a vývoj.

Informácií je v súčasnej dobe množstvo a názory sa aj v odborných kruhoch často líšia. Zorientovať sa v množstve odporúčaní vám pomôže pediatrička MUDr.

Je dokázané, že priskoré zavádzanie príkrmov pred ukončeným 4. mesiacom môže súvisieť s nárastom obezity u detí. Bežne sa prvé potraviny a príkrmy začínajú deťom na umelom mlieku ponúkať po ukončení štvrtého mesiaca, ale to neznamená, že dieťa nutne musí začať jesť aj iné potraviny.

Kedy začať s príkrmami?

Záleží to od viacerých faktorov. Tým prvým je, akou formou je dieťa kŕmené. Pokiaľ je čiastočne či úplne na umelom mlieku, je možné začať prikrmovať od ukončeného 4. mesiaca. Pokiaľ je plne dojčené, vtedy je možnosť využiť benefity z exkluzívneho dojčenia celých prvých 6 mesiacov a teda začať prikrmovať až po ukončenom 6. mesiaci.

Tu mi napadá, že mamičky občas nevedia, čo to znamená ukončený 4./6. mesiac. Ďalším faktorom je pripravenosť dieťaťa - najmä psychomotorická. To znamená, či už dokáže udržať hlavičku a pohybovať rukami. Takisto zaváži, či prospieva pekne, alebo sú váhové prírastky slabšie (tu u plne dojčených detí najprv samozrejme preferujeme podporu dojčenia, častejšie prikladanie, kontakt telo na telo, ale pokiaľ to napriek snahe nejde, tak sa radšej po ukončenom 4. mesiaci preferuje začatie s príkrmami ako nasadenie umelého mlieka). Ďalším faktorom je napríklad aj záujem dieťaťa o jedlo. Každopádne obdobie po ukončenom 4. mesiaci už je pre začiatok prikrmovania bezpečné. Odďaľovať by sa začatie prikrmovania zároveň nemalo na neskôr ako po ukončenom 6. mesiaci.

Medzi 17. a 26. týždňom života dieťaťa by mala obsahovať prvé nemliečne príkrmy. Okolo 6. mesiaca života dieťa začína prechádzať z výlučne tekutej stravy na pevnejšiu a rozmanitejšiu výživu. Výskumy potvrdzujú, že kvalita prvých príkrmov má vplyv na budúce stravovacie správanie aj riziko nadváhy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa odporúča začať s príkrmami okolo 6. Príliš skoré zavedenie (pred 4. mesiacom) môže zvýšiť riziko nadváhy a znížiť ochranný efekt dojčenia, zatiaľ čo príliš neskoré (po 7. months) môže viesť k nedostatku živín a problémom s prijatím nových textúr.

Dieťa vám dá samo vedieť, že je pripravené na rozšírenie jedálnička. Očividný záujem o jedlo: pri jedení vás dieťatko sleduje s jednoznačným záujmom. Vidíte, že je hladné: napriek častému dojčeniu či kŕmeniu.

Imunologické okno

V súvislosti s prvými príkrmami sa veľa píše o imunologickom okne. Pojem imunologické okno predstavuje obdobie zavádzania nemliečnych príkrmov v kritickom období (medzi 4. a 6.mesiacom) s cieľom znížiť výskyt alergických ochorení v detstve a dospelosti.

Téma „imunologického okna“ ešte nie je uzavretá a v tomto smere nie sú odporúčania jednotné. Všeobecne uznávaným názorom však je, že začiatok prikrmovania po ukončenom 4. mesiaci je bezpečný. Každopádne by využitie imunologického okna malo byť skôr vnímané ako prvý kontakt - azda olizovanie potravín. Ja osobne som zatiaľ v „tíme“ využitia exkluzívneho dojčenia plných 6 mesiacov a využitie imunologického okna u bežných detí neuprednostňujem.

Ešte prednedávnom niektorí pediatri odporúčali využiť tzv. imunologické okno, teda zavádzanie alergénov v potrave medzi 4. až 6. mesiacom života. Štúdia z roku 2019 poukázala na neopodstatnenosť tohto odporúčania, pretože sa za posledné desaťročia nepotvrdilo zníženie rizika potravinových alergií pri zavádzaní tuhej stravy pred ukončeným 6.

Ako zistiť, že je dieťa pripravené na príkrmy?

Vaša ratolesť vám prezradí viac ako tabuľky. Dieťa vám dá samo vedieť, že je pripravené na rozšírenie jedálnička. Očividný záujem o jedlo: pri jedení vás dieťatko sleduje s jednoznačným záujmom. Vidíte, že je hladné: napriek častému dojčeniu či kŕmeniu.

Prvé kroky pri zavádzaní príkrmov

S príkrmami začnite najskôr od ukončeného 4. mesiaca. Do tej doby by malo vaše dieťatko poznať len chuť materského či umelého mlieka. Dôležité je dieťaťu príkrm nenútiť, ale len ponúkať. Väčšina detí sa zaujíma o jedlo od 6. mesiaca, kedy sa nachádza v tzv. senzitívnej fáze. Pozoruje vás počas jedla a naznačuje, že by tiež rado ochutnalo.

Pri výbere prvého príkrmu sa stretnete s dvomi prístupmi. Jedni volia jednodruhové zeleninové príkrmy a druhí mliečne popr. nemliečne kaše, pokiaľ je dieťa alergické na laktózu. Zeleninové príkrmy by sa mali podávať v priebehu dňa, ideálne na obed, kedy nie je potreba dieťa zasýtiť na dlhší čas. Pre začiatok voľte radšej jednodruhový zeleninový príkrm a zostaňte pri ňom aspoň 3 dni pre prípad, že by sa u vášho drobčeka objavila potravinová alergia. Deťmi najlepšie prijímaná zelenina je mrkva, ale dobre poslúžia aj iné druhy zeleniny, ako je napríklad zemiak, brokolica, cuketa, tekvica, hrášok, fenikel alebo paštrnák. Výhodou zeleninových príkrmov je, že si dieťa hneď spočiatku, kedy sa s jedlom zoznamuje, nezvykne na sladkú chuť.

(Ne)mliečne kaše ponúkajte deťom pred spaním. Výhoda (ne)mliečnej kaše spočíva v chuťovej podobnosti s umelým/materským mliekom, takže prechod od dojčenia k príkrmom nie je taký divoký. Nevýhodou (ne)mliečnych kaší je sladká chuť, na ktorú si dieťa ľahko zvykne a odmieta potom iné, chuťovo menej atraktívne potraviny. Obsah cukrov v jednotlivých kašiach sa u každého výrobcu líši.

Podľa vyjadrenia Americkej asociácie pediatrov (AAP) až tak nezáleží na tom, čím začnete. Dôležité je príkrmy nekombinovať. Základné pravidlo je jednoduché: Pri jednom príkrme ostaňte 3 až 5 dní, až potom ponúknite ďalšiu novinku. Táto taktika má jednu veľkú výhodu.

Dôležité zásady:

• Bezpečnosť - dieťatko nikdy nekŕmte v ľahu. Ak nie je sediace, uložte ho na tento čas do kresielka alebo autosedačky (pre riziko dusenia). Venujte sa iba kŕmeniu, dieťa nenechávajte samo v stoličke.
• Trpezlivosť - kŕmenie si vyžaduje váš čas a najmä trpezlivosť. To, že to nepôjde hneď ako po masle, je prirodzené. A ak aj pôjde, je dobré sa nastaviť (tak ako v celom materstve), že sú obdobia… Jedenie sa v procese môže horšiť aj po tom, ako už dieťatko začne pekne jesť. Takisto každé dieťa je iné a treba sa prispôsobiť situácii.
• Príkladnosť - ak dieťa bude vidieť, že mamička a ocko si dosáľajú, večer jedia čipsy a pijú kolu, ťažko budeme chcieť niečo iné od neho, ťažko sa budeme snažiť vybudovať mu iné stravovacie návyky. Toto obdobie je skvelé na prehodnotenie vlastných stravovacích návykov. Deti sa totižto najlepšie učia nápodobou.
• Správne načasovanie - dieťa musí byť psychomotoricky a „vekovo“ pripravené. Začiatok prikrmovania je vhodný najskôr od ukončeného 4. mesiaca, naopak nie je vhodné dieťa cielene nechávať čisto na mliečnej strave po ukončenom 6. mesiaci.
• Pravidlo 1:3 - 1 potravinu vždy ponúkame 3 po sebe idúce dni. Vždy naraz zaraďujeme iba 1 potravinu! Toto je základné pravidlo, ktoré je podľa mňa dobré dodržiavať v každom prípade, hoci sú isté druhy potravín, ktoré majú veľmi nízku pravdepodobnosť na reakciu.

Ako postupovať pri zavádzaní jednotlivých potravín?

Neexistuje jeden správny postup pri prikrmovaní a kto vám tak bude hovoriť, tak sa do témy nevyzná. Ja osobne preferujem nasledujúcu schému, ktorá ale nie je jedinou možnosťou. Ako som spomínala, ciest je možných niekoľko. Vždy skúšať zaradiť iba 1 druh potraviny 3 dni po sebe. Začať so zeleninovým príkrmom. Pre začiatok samotný jeden druh, po vyskúšaní 2 - 3 druhov môžete kombinovať už zaradené druhy s novými druhmi zeleniny. Takto vyskúšať cca 5 druhov zeleniny, potom zaradiť mäso ako kvalitný zdroj železa. Zaradiť cca 3 - 4 druhy mäsa a potom pokojne zaradiť lepok. Potom prejsť na postupné zaraďovanie všetkých druhov ovocia, žĺtku, potom bielku, bielkoviny kravského mlieka, orechov… Deťom do jedného roka sa jedlo nedosáľa a neprisladzuje cukrom.

Tabuľky sú pre mnohých rodičov dobrý pomocník. Pokiaľ to rodičom vyhovuje - mať „tabuľkový návod“, tak sa ich pokojne držte. Odporúčania sú však úplne orientačné. Dieťa do roka má postupne mať zaradené všetky druhy zeleniny a ovocia, všetky druhy mäsa, mliečne výrobky, ryby, vajcia, lepok… Ideálne je začať sezónnymi čerstvými produktami. Na príklade ovocia by som to uviedla: na jar pokojne zaradiť čerešne, keď sú, v lete marhule či broskyne, na jeseň zasa slivky a hrozno. Mnohí odborníci upozorňujú na potrebu konzumácie lokálnych, pre daný geografický región typických potravín, ktoré sú pre organizmus najprirodzenejšie a najprospešnejšie. Áno, ideálne sú určite naše domáce slovenské produkty. Pokojne ich zamrazte či spravte výživy bez cukru v sezóne. V prikrmovaní do roka je veľmi dôležitá samotná pestrosť, to znamená vyskúšať všetky možné druhy, ktoré reálne používate v kuchyni.

Ovocie v strave detí

Na začiatok pre zníženie rizika reakcií je vhodné ovocie napariť a rozmixovať či popučiť. Pokiaľ je zaradenie bez reakcie, môžete ponúkať ovocie surové, ale dieťa si s niektorými druhmi určite neporadí bez vhodného servírovania - napríklad jablko môže byť surové, ale nastrúhané, dieťa bez zúbkov si s ním v inej forme ťažko poradí. Hrozno napr. prekrajovať, aby nedošlo k uduseniu sa celou bobuľou. Častý dotaz býva na banán - ten variť vôbec nemusíte od začiatku. Okolo 8. - 9. mesiaca dieťa nadobúda schopnosť uchopovať drobné predmety medzi prsty. Tieto druhy ovocia sú úžasne nabité vitamínmi. Určite do jedálnička detí patria. Názor, že bobuľovité ovocie by sa malo zaradiť až po ukončenom 1. roku, nie je v žiadnom oficiálnom odporúčaní, je to nejaký náš slovenský prežitok vyplývajúci možno zo strachu pred dusením sa alebo možnosti otravy pri zbere. Ak však bobuľovité ovocie správne servírujete a viete, aké na záhrade rastie, tak určite ho dieťaťu ponúknite.

Napríklad naše výživy BUBKO sú vyrobené len z čistého ovocia v BIO kvalite, bez pridania cukru, konzervantov či škrobov. Dôležité je to, že výživy BUBKO sú bez pridania cukru. To nespĺňa kvantum iných výživ, ktoré na obale píšu, že sú vhodné od ukončeného 6. mesiaca. BUBKO je 100 % ovocie, je to teda ideálna voľba kupovanej výživy. Obsahuje vždy jablko, banán a potom ďalšie druhy ovocia. Preto by som BUBKA zaradila do jedálnička až po zaradení jablka a banánu (aby naraz nebol zaradený viac ako 1 druh ovocia).

Mlieko a pitný režim

Dieťa do roka stále pije mlieko a pri príkrmoch stále hrá veľmi dôležitú úlohu. Zároveň však od začiatku prikrmovania deti učíme návyku na pitie čistej vody - v množstve postupne od jedného dúšku do 2 dcl denne do roka. Je to naozaj iba návyk.

Ideálny druh tekutín je čistá voda. Do prvých príkrmov sa môže použiť balená dojčenská voda, prípadne nesladený čaj. Pre niektoré deti predstavuje počas prvých rokov života významný zdroj tekutín materské mlieko. Minerálky by sa deťom postupne mali zaraďovať do pitného režimu až v staršom veku.

Množstvo príkrmov

Na začiatku prikrmovania postačia 2 - 3 lyžičky. Viac ani nie je vhodné skúšať podávať. Zažívací trakt dieťaťa sa musí zaťažovať postupne. Toto množstvo pomaly navyšovať podľa preferencií dieťaťa. V literatúre sa píše o množstve cca 150 - 200 g príkrmu v uvarenom stave. Ja však nie som zástancom váženia stravy, príde mi to stresujúce pre matku (a aj dieťa). Radšej sa riaďte dieťaťom a jeho preferenciami. Ak otvára pusu, jedlo mu ponúkajte, ak už kýve hlavou, myká sa, nejaví záujem, jednoducho jesť nechce, tak s kŕmením prestaňte. Na druhej strane sú deti, ktoré „nemajú dno“ a chcú jesť stále a veľa. Niekedy to končí až vracaním či bolesťami bruška.

Nezúfať, trpezlivo ponúkať a nerezignovať. Odmietaním si v určitej fáze (zuby, choroba) prejde určite každý rodič, je to súčasť tohto procesu. Dieťa čaká XY rokov v živote, počas ktorých jesť ešte bude až-až. Nemusí preto zjesť v prvom roku života všetko a hneď. Je to cesta, ktorá učí rodiča aj dieťa. Dôležité je brať obdobie do ukončeného 1. roka ako zoznamovanie sa s jedlom, stále môže prevládať mliečna strava. Pokiaľ dieťatko prospieva a psychomotoricky napreduje, je všetko v poriadku.

Ako často by mali deti jesť mäso?

Otázka, ako často by deti mali jesť mäso, je pre mnohých rodičov dôležitá. Správne stravovanie v detstve zohráva kľúčovú úlohu v ich vývoji a zdraví. Odborníci na výživu sa zhodujú, že pestrá strava je základ, no frekvencia konzumácie mäsa môže byť variabilná. V tomto článku sa pozrieme na odporúčania odborníkov, mýty o stravovaní detí a ako zabezpečiť vyvážený jedálniček pre vaše dieťa.

Dlhodobo platilo pravidlo, že deti by už od prvých príkrmov mali konzumovať mäso šesťkrát týždenne a jedenkrát týždenne ho možno nahradiť vajíčkom. V posledných rokoch sa však stávajú populárnejšie odporúčania konzumovať menej mäsa a viac jeho rastlinných náhrad. Judita Tkáčová sa s týmto veľmi nestotožňuje, pretože mäso považuje za dôležitú súčasť jedálnička.

Hovädzie a teľacie mäso sú jednými z najlepších zdrojov železa, a preto v detskej strave plnia významnú úlohu. Odporúčajú sa už do prvých príkrmov.

Pokiaľ ide o množstvo, vždy záleží na veku. Začína sa približne na 15 g surového mäsa, okolo roka sa to zdvojnásobí. Medzi ne patria malé kúsky ako semienka či oriešky v strave dojčiat a batoliat, lesné huby, ktoré môžu byť pre malé deti ťažko stráviteľné a v krajných prípadoch spôsobiť otravu, a takisto aj surové či nepasterizované živočíšne výrobky. Treba sa snažiť nepresladzovať, nepresoľovať a nepreháňať to s vyprážaním.

Obmedzenia v jedálničku

Vhodné je limitovať jednoduché cukry, ktoré sa nachádzajú v sladkostiach, cukre, ale aj v ovocí a džúsoch. Majú súvis s detskou obezitou a kazivosťou zubov. Dostatok cukru dieťa získa z kaší, ovocia a obilnín. Džúsy je dobré riediť, dieťa by ho malo vypiť do 150 ml denne. Z mliečnych výrobkov nie sú pre batoľatá vhodné plesňové, slané a tavené syry. Z mäsa nie sú vhodné údeniny, konzervy a mäso pripravované na ohni. Limitovať je potrebné soľ, ktorá zaťažuje detské obličky. Pre deti nie je vhodné dráždivé korenie a glutamán sodný, ani iné dráždivé chute. Samozrejme nie sú vhodné konzervačné látky, stabilizátory a farbivá.

• Celé orechy: Celé orechy môžu predstavovať riziko udusenia.
• Soľ a cukor: Nadmerné množstvo soli a cukru je pre detský organizmus nevhodné.

Čo robiť, ak dieťa odmieta zeleninu?

V prvom rade je dobré naňho netlačiť a ísť mu príkladom. Ponúkať mu rôzne formy zeleninových jedál a nechať ho vybrať si, čo mu chutí. Staršie deti môžeme zapojiť do prípravy, treba sa ich pýtať, čo by im chutilo, čo by chceli ešte do jedla pridať, aby to pre ne bolo lákavejšie. Niektoré deti si vytvoria vzťah k zelenine až neskôr, niekedy s tým jednoducho nič nenarobíme.

Finger food metóda

Dieťaťu sa môže s tými zoznamovať po ukončenom 6. mesiaci. Pripravte sa na to, že väčšina kašičky skončí mimo cieľa a obsah misky bude po celej kuchyni. Nevadí. Aj to je časť tréningu. Podľa odborníkov nezáleží na tom, koľko dieťatko zje. Niekedy je aj lyžička či dve tak akurát. Ak má dosť, otočí hlavu a zavrie ústa. Je to jasné znamenie, že skončilo.

Vo svete sa teší čoraz väčšej obľube metóda Finger Food (z ang. prstové jedlo). Táto metóda je najvhodnejšia pre deti od 6. do 9. mesiacov. Bábätko miesto kašičiek dostáva malé kúsky pevnej stravy, ktoré si môže samostatne vziať do rúk, preskúmať a samostatne jesť. Výhodou tejto metódy je, že bábätko sa oboznámi s prirodzenou štruktúrou pripravených jedál. Dbajte na to, aby kúsky jedla boli naozaj malé a dali sa ľahko požuť aj v prípade, že dieťatku sa len začínajú p...

Pre matky: Dojčenie a vyberavosť v jedle

Chcete, aby vaše dieťa nebolo vyberavé v jedle? Dojčite! Možno vás upokojí, že sa výskumami nezistila spojitosť medzi vyberavosťou v jedle a spomaleným rastom či psychickými poruchami. Známe varovanie: „Keď nebudeš jesť zeleninu, nevyrastieš,“ teda neplatí. Ďalšiu generáciu už takto strašiť nemusíme. S čím však takéto detské správanie súvisí?

Vyberavosť v jedle sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Môže ísť o jedenie malého množstva, o preferenciu určitého spôsobu prípravy jedla, odmietanie určitých potravín (hlavne zeleniny) a neochotu skúšať nové jedlá. Vedci zistili, že deti si zvykajú na rôzne jedlá omnoho skôr, než začnú skutočne jesť a dojčenie pri tom zohráva kľúčovú úlohu. Zložka stravy, ktorá je zodpovedná za chuť jedla totiž prechádza do plodovej vody v tehotenstve a do materského mlieka v období dojčenia.

Dieťa je takto už pri narodení navyknuté na určité chute, ktoré sa menia, a ďalej sa tento návyk upevňuje počas dojčenia. Materské mlieko má rôzne chuťové odtiene, ktoré odzrkadľujú stravu matky. V nedávnej štúdii sa zistilo, že deti, ktoré sú prvých 6 mesiacov života výlučne dojčené, teda okrem materského mlieka, ktoré získavajú pri dojčení nedostávajú žiadne iné tekutiny a jedlo, majú o 78 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú preferovať prípravu jedla určitým presným spôsobom, o 81 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú jedlo odmietať a o 75 % nižšiu pravdepodobnosť, že sa budú vyhýbať novým jedlám.

Vedci sa domnievajú, že strach skúšať nové jedlá môže byť aj prirodzený a plniť funkciu ochrany dieťaťa pred potenciálne jedovatými látkami. Už v tehotenstve a počas dojčenia môžete jesť rozmanité potraviny a nijako sa bezdôvodne neobmedzovať v jedle. Potom môžete svojim deťom od približne 6 mesiaca veku dávať rozličné jedlá, i keď by to bolo v malých množstvách. Na začiatku experimentovania s jedlom, ktoré začína približne okolo 6. ukončeného mesiaca, je pre deti normálne, že jedlo chytajú rukami, ovoniavajú ho, hrajú sa s ním, dávajú si ho do úst a vypľúvajú ho.

Ukázalo sa, že je vhodnejšie deťom opakovane dávať rôzne jedlá spôsobom, ktorý jedlo nevnucuje a nevyžaduje od detí, aby ho nakoniec aj zjedli. Práve naopak, nútenie detí do jedla v tomto citlivom období môže spôsobiť, že si osvoja zlý vzťah k jedlu vo všeobecnosti alebo budú vyberavé. V prípade, že dieťa niektoré potraviny odmieta jesť, môže pomôcť opakovane mu ponúkať veľmi maličké kúsky danej potraviny. Na deti tiež významne vplýva kolektív. Pokiaľ okolo seba vidí ľudí, dospelých aj deti, ktoré dané jedlo jedia a chutí im, je väčšia pravdepodobnosť, že ho bude ochotnejšie jesť a zvykne si naň. To isté platí aj naopak.

Ako by mala vyzerať zdravá, pestrá a vyvážená strava - jedna z kľúčových vecí pre správny vývin dieťaťa?

• Raňajky: Mali by byť štartom do nového dňa. Mali by tvoriť 20 až 25 % celkového denného príjmu energie. Ak však dieťa nechce raňajkovať, nenúťte ho. Pripravte mu na raňajky aj dostatok tekutín.
• Desiata: Je dôležitá súčasť stravovacieho režimu dieťaťa, má tvoriť 10 až 15 percent z denného príjmu energie. Kvalitná desiata pre školáka má obsahovať celozrnné pečivo, nátierku, prípadne syr, porciu ovocia, zeleniny a kvalitný nápoj. Pre detský organizmus vo vývoji je veľmi dôležitý dostatok vápnika, preto by malo byť súčasťou desiaty mlieko, probiotické a acidofilné výrobky, jogurty a syry. Ak dieťa trpí intoleranciou laktózy, prípadne mliečnej bielkoviny, poraďte sa s lekárom o potravinách, ktoré sú preň vhodné. Z ovocia a zo zeleniny striedajte druhy, ktoré má dieťa rado. Nezabúdajte na nápoj pre školáka, najzdravšia je čistá voda, striedajte ju s nesladeným čajom, vodou s domácim sirupom, čerstvými šťavami alebo nesýtenou minerálnou vodou. Nevhodné sú energetické a rôzne sladené nápoje.
• Obed: Mal by byť „zavŕšením“ hodovania prvej polovice dňa, keď by deti mali zjesť asi 60 % dennej energie. Obed by mal tvoriť 30 až 35 %. Školské jedálne majú k dispozícii tzv.
• Olovrant: Mal by tvoriť už len 10 % energetického príjmu. Ideálne je zamerať sa na potraviny, ktoré majú nižšiu energetické hodnotu a glykemický index.
• Večera: Mala by pokryť približne 15 až 20 % denného energetického príjmu, rovnako ako olovrant by aj večera mala byť dostatočne veľká, ale energeticky menej výdatná.
• Druhá večera: malo by ju dieťa dostať tri hodiny pred spaním. Ak je vaše dieťa aktívne od rána do večera, športuje a má celkovo väčší výdaj energie, môžete mu v prípade hladu ešte po večeri dať niečo ľahšie.

Deti ráno vstávajú v poslednej chvíli, a tak nemajú čas raňajkovať. Obedy v škole mnoho detí odmieta - chodiť do školskej jedálne nie je „in“. Alebo jednoducho „nemajú na obed čas“. Malé deti, ktoré sa s jedlom len zoznamujú, často odmietajú úplne všetko vrátane toho, čo ešte nedávno mali rady. Ide o normálny psychomotorický vývoja a rodičia by to nemali príliš riešiť a nemali by jedlo, ktoré momentálne dieťa odmieta, vyradiť z jedálneho lístka.

Čo sú deti takmer bez výnimky „ochotné“ konzumovať? Sladkosti. Sladká chuť je prvá, s ktorou sa v podobe materského mlieka stretávame, a vedie do istej miery k navodeniu pocitu bezpečia. V prírode sú sladké plody nositeľmi vyššieho množstva využiteľnej energie, a sú teda výhodné. Niečo iné je však situácia u mnohých detí, ktoré v podstate inú ako sladkú chuť odmietajú. Zelenina a ovocie sú u mnohých detí nepopulárne, pričom zelenina je na tom ešte o niečo horšie ako ovocie. Deti ovocie a zeleninu, prípadne jedlá z nich často nepoznajú a odmietajú ich ochutnať.

Učte ich striedmosti v konzumácii cukru, sladkostí a sladených nápojov.

Tabuľka odporúčaných denných dávok pre deti

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad odporúčaných denných dávok pre deti rôznych vekových kategórií. Uvedené hodnoty sú orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od individuálnych potrieb a zdravotného stavu dieťaťa.

tags: #správny #čas #na #jedlo #u #detí

Populárne príspevky:

• Ako upiecť gaštany
• Granitové drezy
• Recept na Dusené Zemiaky
• Recept na cibuľový sirup
• Príjmy Drotárov zo Zákopčia

Objednávajte na 0919 368 818

Denné menu
Stála ponuka
Ďalšie služby

O nás
Kontakt
Facebook