Starý hlinený hrniec: Výroba a použitie s nádychom tradície

Hlinené hrnce sú neodmysliteľnou súčasťou histórie varenia. Používali sa po stáročia na prípravu rôznych pokrmov. Ich popularita pretrváva dodnes vďaka ich jedinečným vlastnostiam a schopnosti obohatiť chuť jedál.

História a výroba hlinených hrncov

Hrnčiarstvo patrí k najstarším špecializovaným remeslám. Spracovanie hliny sa na Slovensku vyvíjalo v dvoch formách - ako hrnčiarstvo a majolika (označovaná i ako fajansa). Pestrosť výtvarného prejavu v slovenskom hrnčiarstve i majolike sa v plnej miere uplatňuje i v produkcii ÚĽUV-u.

Hrnčiarska výroba patrí k najnáročnejším tradičným technikám. Okrem toho, že vyžaduje nákladné vybavenie dielne, musí mať výrobca veľa odborných vedomostí i praktických skúseností .V sortimente sú zastúpené predovšetkým tradičné tvary, farebnosť a dekor charakteristické pre významné hrnčiarske strediská (napr. Bardejov, Držkovce, Pozdišovce, Šivetice, Pukanec, Ľubietová, Trstená, Nová Baňa). Hrnčiarske strediská boli na celom Slovensku. Vytvorili si vlastný sortiment a v ich výzdobe sa prejavujú zreteľné regionálne odlišnosti. Dnes sú hrnčiarske výrobky zastúpené taniermi a misami rôznych veľkostí, džbánmi, krčahmi, vázami, dózami, fľašami. Tradičné zdobné techniky - maľovaný, vyškrabovaný alebo reliéfny dekor - uplatnili výtvarníci pri čajových a kávových súpravách.

Materiály a techniky

Kamenina a keramika sú vyrobené z hliny, bez ťažkých kovov a syntetických polymérov. Hlinený riad potrebuje nižšiu teplotu varenia, pomalšie rozptyľuje teplo a rovnomernejšie ako kov. Pomalé a jemné varenie sa prenáša do potravín a šetrí živiny. A ešte sa uvádza jedno veľké plus - hlina neutralizuje kyslosť a tak prirodzeným spôsobom vyťaží sladkosť z potravín. To je zrejmé hlavne pri varení s kyslými zložkami.

Hlinený riad nájdete najskôr pod názvom rímsky hrniec (bez glazúry, s glazúrou). Bežnejšie a známejšie sú keramické hrnce z glazúrovanej keramiky, nazývané i sedliacke hrnce. Sú vyrobené z hliny a sú nereaktívne, absorbujú teplo dobre a varia rovnomerne.

Výhody varenia v hlinených hrncoch

Prečo vlastne piecť chlieb v keramickom hrnci? Bežné domáce rúry nevedia vyvinúť vyššiu teplotu ako 250°C. Chlebové pece ale dosahujú vyššiu teplotu a teda jediný spôsob je pomôcť si keramikou, ktorá teplo akumuluje a tým vie teplotu vytiahnuť o niečo vyššie. Vďaka veku zasa chlieb neuschne.

• Prirodzená chuť: Hlina neutralizuje kyslosť a zvýrazňuje sladkosť potravín.
• Rovnomerné varenie: Hlinený riad pomaly a rovnomerne rozptyľuje teplo. Tým zabezpečuje rovnomerné uvarenie pokrmu.
• Udržanie živín: Pomalé varenie šetrí živiny v potravinách.
• Univerzálnosť: V hlinených hrncoch sa dá pripraviť prakticky všetko, od polievok až po pečené mäso.

Test ohňom a žeravými uhlíkmi

Keramický hrniec sa volá Flame, tak som ho zoznámil so skutočným ohňom. Bol víkend, sobota ráno a vonku svietilo takmer jarné slnko. Vtedy kašlem na varenie a bežím do záhrady alebo porobiť niečo okolo domu. S malým bábom sa na varenie ale nedá úplne vykašlať, tak som kulinársky cirkus zobral so sebou von. Ako prvé som v sade provizórne rozložil kamene a založil oheň. Občasný vietor mi fúkal do ohňa, takže staré marhuľové konáre o pol hodinu spravili celkom slušnú pahrebu.

Za ten čas som do hrnca nakrájal na kocky cibuľu, cviklu, mrkvu a zeler. Prihodil som aj prepolené šampiňóny, bobkové listy, hojne cesnakových strúčikov a navrch poukladal kuracie nadstehná. Celé som to posypal rozmarínom, hrubou soľou a na záver polial trochou olivového oleja. Zakryl a odniesol do záhrady k ohňu. Medzičasom bola pahreba akurát, len tu a tam vyšľahol z polena plameň. Hrniec som uložil doprostred ohniska, obložil tlejúcimi polenami a nechal tak. Asi po pol hodine som skontroloval, spodok už začal byť hotový. Syčiaca para z hrnca sa v závane vetra zmiešala s poletujúcim popolom, tak som to celé znova uzavrel a nechal ešte 15 minút piecť. Za celý ten čas sme sa motali okolo domu a upratovali záhradu.

Kúsky kuraťa boli neskutočne šťavnaté a mal som trochu pocit, akoby bolo jedlo aj zľahka zaúdené.Rúčky boli naozaj horúce, tak som si musel preložiť pracovné rukavice dvojmo, aby som hrniec dostal z ohňa von. Kúsky kuraťa boli úplne šťavnaté a mal som trochu pocit, akoby bolo jedlo aj zľahka zaúdené. Finálny výsledok tak neskutočne voňal, že sme sa s milovanou doňho pustili rovno vidličkami. Keramický hrniec z toho vyšiel bez akejkoľvek ujmy, očmudenie som opláchol a bol opäť čistý.

Pri chlebe sa potvrdilo tvrdenie o odolnosti hrnca. Vyklopiť v podstate studené cesto do rozpálenej keramiky si koleduje o hlasné puknutie. Nekonalo sa. Ani teraz, ani po ďalších pečeniach.

Nechal som v hrnci na plameni orestovať cibuľu. Hrniec sa pritom správal ako fajnová keramická panvica, nič sa nepripekalo, cibuľa bola hotová rýchlo a dobre. Ďalej som pokračoval s koreňovou zeleninou, prekrojenými šampiňónmi a celé som to posypal za’atarom. Prakticky som z toho hrnca spravil tajine a králika nechal pomaly piecť v rúre.

Drotárstvo a oprava hlinených hrncov

Charakteristickým produktom vandrovných drotárov boli opravy keramických, porcelánových, sklenených či plechových nádob, prípadne hospodárskeho náradia z iných materiálov, napr. z dreva, prútia, zo slamy a pod. Drotári drôtom spevňovali nielen poškodenú, ale aj novú hrnčinu, aby zabezpečili jej vyššiu životnosť, a na opravy smaltovaného riadu začali využívať plech.

Drotárstvo ako špecifický druh ľudového zamestnania má na Slovensku pôvodne lokálny charakter. Objavilo sa pravdepodobne začiatkom 18. storočia v dvoch hospodársky a sociálne najzaostalejších horských oblastiach Slovenska s krajne nepriaznivými geograficko-klimatickými podmienkami - v oblasti spišského Zamaguria, ako aj v okolí Žiliny a na Kysuciach.

Remeselné zručnosti získané pri opletaní nádob zúročili drotári pri zhotovovaní úžitkových predmetov. Výrobky z drôtu plietli a drôty sa navzájom zväzovali, stáčali alebo spájali pevnými či voľnými očkami. Základom každého drôteného predmetu bola kostra z hrubšieho drôtu, ktorá zároveň určovala i jeho tvar a vypĺňala sa rôznymi druhmi výpletov, najčastejšie špirálovitým alebo lineárnym viazaným, v menšej miere slučkovým, vychádzajúcim zo šitej čipky, alebo sieťami prevzatými z techník opletania keramiky, sporadicky aj špirálovitým a lineárnym obtáčaným a košikárskym výpletom.

Menšie dierky na plechovom riade sa upchali rozklepanými nitmi (nitovanie), väčšie sa flekovali. Z vonkajšej i vnútornej strany nádoby sa na miesto poškodenia položila v strede prederavená záplata z okrúhleho alebo oválneho plechu tak, aby jej otvor lícoval s dierou na nádobe. Kladivom sa na nákovke vyformovala do tvaru nádoby a potom sa cez dierky prevliekol nit a rozklepal. Na lepšie zaistenie tesnosti nádoby sa pod flek dával múčny tmel a hlavička nitov sa v oboch prípadoch ešte zacínovala.

Keby vám náhodou táto nádoba pukla, viete ako by ju šikovný drotár opravil? Puknuté časti by zalepil striedkou chleba, potom hrniec zdrôtoval a vypálením to celé pekne zpiekol dokopy.

Drotár Adam Ježo pri práci. Zdroj: ÚĽUV

ÚĽUV a zachovanie tradícií

Výrobky z dreva sú najpočetnejšie zastúpené v sortimente ÚĽUV-u. Vyplýva to predovšetkým z toho, že podobné postavenie mali aj v tradičnej ľudovej výrobe. Drevo, ako najdostupnejší prírodný materiál, sprevádzalo človeka celým životom. Dokonale poznal jeho vlastnosti, ktorým prispôsobil techniky opracovania. Množstvo tradičných výrobkov je dodnes prameňom ďalšej tvorby.

Spracovanie drôtu v ÚĽUV-e nadväzuje na pôvodné drotárske umenie. V sortimente sú misy, podložky, odrôtovaná keramika.

Tabuľka: Porovnanie vlastností hlineného riadu

tags: #stary #hlineny #hrniec #vyroba #a #pouzitie

Populárne príspevky:

• Tipy pre výber sterilizátora
• Vplyv sladkého drievka na krvný tlak
• Kreatívna dekorácia torty
• Kreatívne nápady pre aranžovanie tekvice
• Inšpirácie pre makovú tortu pre deti