Štatistiky priemernej spotreby mäsa na osobu denne a jej vplyv na zdravie a životné prostredie
Mäso je vysoko hodnotná potravina, ktorá je dôležitým zdrojom výživy pre mnohých ľudí na svete. Momentálne však ľudstvo vo vyspelých krajinách sveta konzumuje príliš veľa mäsa. Koľko mäsa konzumujete denne? Človek však nie je mäsožravec, preto nemusí byť hlavnou zložkou našej potravy, dokonca bez ťažkostí prežije aj úplne bez neho.
V súčasnosti máme dôkazy, že konzumácia mäsa, najmä toho červeného, nám zvyšuje riziko rozvoja viacerých civilizačných chorôb. Mäso je súčasne výživnou potravinou a zároveň príčinou niektorých civilizačných chorôb. Závisí to od kvality, kvantity a formy jeho konzumácie ľuďmi. Mäso, tak ako aj ostatné zložky potravy, treba konzumovať s mierou.
Vysoká konzumácia červeného mäsa a spracovaného mäsa má dokázaný vplyv na rozvoj rakoviny hrubého čreva a konečníka. K spracovanému mäsu radíme všetky údeniny, párky, salámy, šunky. Ich príjem by nemal presiahnuť 50 g za deň, čo predstavuje približne jeden párok. Červeného mäsa by sme nemali zjesť viac ako 500 g za týždeň v uvarenom stave, čo je cca 700 g surového mäsa.
KURACIE MÄSO Z OVOCIA? | Prečo vegáni jedia náhrady mäsa | Jackfruit
Spotreba mäsa na Slovensku a vo svete
Produkcia mäsa stúpla za posledných 50 rokov až trojnásobne. V roku 2018 sme celosvetovo vyprodukovali až 340 miliónov ton mäsa ročne. Priemerný Slovák zje za rok 70 kilogramov mäsa, čo znamená približne 190 g mäsa každý deň. Spotreba medzi rokmi 2016 a 2020 stúpla až o 37 %. Konzumácia na Slovensku je približne 2-krát vyššia ako je celosvetový priemer.
Takáto vysoká spotreba má obrovský vplyv na životné prostredie a na druhej strane, produkcia takéhoto množstva mäsa núti farmárov upravovať klasické spôsoby chovu.
Vývoj spotreby mäsa na Slovensku
Mäso je výživná potravina, ale sama o sebe neobsahuje všetky pre nás potrebné výživné látky. Najviac to badáme na postupnom znižovaní množstva vlákniny v strave. Mäso a tzv. biele potraviny pomaly vytláčajú z jedálnička práve potraviny s vysokým obsahom vlákniny alebo horčíka.
Vplyv stravy na mikrobióm a genetiku
Čoraz viac klinických štúdií potvrdzuje nenahraditeľnú rolu pestrého mikrobiómu pre celkové fyzické aj duševné zdravie človeka. Na to potrebujeme nielen dostatok niekoľkých druhov prospešných baktérií z určitého probiotického produktu, ale ešte dôležitejšia je ich pestrosť. Pestrosť druhov baktérií v črevách úzko súvisí s pestrosťou našej stravy. Čím viac druhov potravín, tým lepšie. Nestačí jesť dookola pár druhov zeleniny, prílohy, mäso, mlieko a pár ďalších potravín. Snažte sa, aby vaša strava bola čo najrozmanitejšia.
Potrava je jedným z najdôležitejších faktorov prostredia, ktoré dokážu vplývať na naše DNA, čiže na naše gény. Vedná disciplína, ktorá sa touto problematikou zaoberá, sa volá epigenetika.
Príklad epigenetiky: Včelia kráľovná
Aký to má vplyv si vysvetlime na včelej kráľovnej. Včelia kráľovná a obyčajná včela sú geneticky úplne rovnaké jedince. Jediný rozdiel, ktorý ich oddeľuje je v strave. Budúcu včeliu kráľovnú ale kŕmia včelou kašičkou, obyčajná včela dostáva nektár a peľ. Obidva typy jedla poskytujú dostatok energie, ale včelia kašička je plná výživných látok schopných odomknúť, aktivovať isté gény, ktoré upravujú fyziológiu a aj plodnosť včelej kráľovnej.
Moderné farmárstvo pozmeňuje spôsob výživy chovaných zvierat. To musí vplývať aj na ich genetiku. A teraz si predstavte, že toto zviera s takouto výživou vy ďalej konzumujete. Vyberajte si preto radšej menej mäsa, ale z kvalitných zdrojov.
Kvalita bežne dostupného mäsa a vplyv na životné prostredie
S predchádzajúcim bodom súvisí aj kvalita bežne dostupného mäsa. Zvieratá sú chované predpripravenými zmesami, väčšinou bez možnosti pohybu. Väčšina chovov je navyše bez pobytu na dennom svetlo. Nielenže to spôsobuje utrpenie chovaným zvieratám, ale výživová hodnota mäsa sa znižuje. Ak budete mať niekedy možnosť konzumovať domácu sliepku z voľného výbehu, chovanú pol roka a nie 6 týždňov, uvidíte ten obrovský rozdiel. Zviera býva menšie, s nižším obsahom tuku, ale na druhej strane s vyvinutými pevnými svalmi, šľachami a kĺbmi. Vyvarením takéhoto mäsa získate do stravy kolagén, ktorý šťavu alebo polievku priamo zahusťuje bez nutnosti pridania škrobov alebo múky. Keď tento rozdiel zbadáte voľným okom, predstavte si, aký musí byť obrovský rozdiel vo výsledku porovnávania v tabuľke.
Znečistenie životného prostredia nemá vplyv iba na zvyšovanie teploty Zeme, ale má významne negatívny vplyv na naše celkové zdravie. Obrovská produkcia mäsa si vyžaduje veľa priestoru. Vedie k vypaľovaniu lesov a pralesov, pretože také obrovské množstvo zvierat potrebuje veľmi veľa potravy. A tú treba niekde pestovať. Aj vďaka tomu je ohrozených čoraz viac živočíšnych a rastlinných druhov na Zemi. Rastlinné monokultúry chránia farmári pred chorobami a škodným hmyzom chemickými postrekmi. Okrem škodcov zabíjajú aj prospešný hmyz a vyššie časti potravinového reťazca v prírode. Zvieratá aj rastliny strácajú svoje prirodzené životné prostredie, zdroje potravy a často to vedie k ich vyhynutiu.
Pestovanie plodín pre chovné účely, ich transport po zemeguli, metabolizmus zvierat, ich následný transport na jatky a na naše stoly produkuje enormné množstvá skleníkových plynov. V USA bolo v roku 2020 až 11 % skleníkových plynov vyprodukovaných práve pre poľnohospodárske účely. V krajinách s najvyššími mierami konzumácie mäsa na obyvateľa je nutné obmedziť mäso až o 70 %. Slovensko síce nepatrí k TOP krajinám, ale oproti celosvetovému priemeru sme vysoko. Skúsme každý znížiť konzumácia mäsa aspoň o polovicu. Ocení to nielen naše životné prostredie, ale čoskoro túto prospešnú zmenu spozorujete aj na svojom zdravotnom stave. Strava je základným aspektom ľudského života a má priamy vplyv na naše zdravie, životné prostredie a dokonca aj na genetickú výbavu.
Spotreba mlieka a výrobkov z neho na Slovensku stále nedosahuje odporúčané normy WHO. Slovensko vyprodukuje ročne 932 000 ton surového mlieka. Agrorezort pripravuje systémovú podporu pre potravinárov.
tags: #štatistiky #priemerná #spotreba #mäsa #na #osobu
