Stavba kachľovej pece na pizzu: Podrobný postup krok za krokom

Túžite po peknej kachľovej peci a radi by ste si ju postavili svojpomocne? Kachľová pec na pizzu je skvelý doplnok do každej záhrady či exteriéru. Umožňuje prípravu autentickej pizze s nezameniteľnou chuťou, ale aj chleba a ďalších pokrmov. Stavba takejto pece je remeselná práca, ktorá si vyžaduje zručnosť, trpezlivosť a dodržiavanie správneho postupu. Tento článok vás prevedie celým procesom stavby takejto pece, od plánovania až po finálne úpravy.

Prečo si postaviť kachľovú pec na pizzu?

Kachľová pec na pizzu ponúka množstvo výhod:

Autentická chuť: Pizza pečená v kachľovej peci má nezameniteľnú chuť vďaka vysokej teplote a rovnomernému prepečeniu.
Energetická úspora: Vykurovanie drevom je lacný a ekologický spôsob prípravy pizze.
Estetický prvok: Kachľová pec sa stane dominantou vašej záhrady alebo terasy.
Spoločenský zážitok: Príprava pizze v kachľovej peci je skvelá zábava pre rodinu a priateľov.

Plánovanie a príprava

Pred samotnou stavbou je potrebné dôkladné plánovanie:

Umiestnenie: Zvoľte vhodné miesto pre pec, s ohľadom na prístup, bezpečnosť a estetiku.
Rozmery: Určite si požadovanú veľkosť pece podľa vašich potrieb a priestorových možností.
Materiál: Vyberte kvalitné materiály, ako sú šamotové tehly, kachliarska omietka a izolácia.
Návrh: Nakreslite si podrobný návrh pece, vrátane všetkých rozmerov a detailov.

Výber materiálu

Šamotové tehly: Sú základným stavebným prvkom pece, pretože výborne akumulujú teplo a odolávajú vysokým teplotám.
Kachliarska omietka ST-H: Je krycia finálová hrubá omietka vyvinutá špeciálne pre kachliarske práce (omietanie akumulačných a izolačných stavieb). Ako jediná je vhodná aj pre vonkajšie použitie (záhradné krby, pece na pizzu, udiarne). Je odolná voči prudkým zmenám teplôt a má tepelnú odolnosť 200°C. Neobsahuje žiadne plastické látky ani chemické spojiva. Omietka je snehovo biela, nie je potrebné ju ďalej upravovať bielym náterom.
Kalcium-silikátové dosky: Pre vytvorenie obstavby krbu je možné použiť veľkoformátové kalcium-silikátové izolačné dosky. Nevýhodou kalcium silikátových dosiek je ich prašnosť a savosť.

Pri dobrej starostlivosti môžu klasické izbové kachľové pece z prelomu 19. a 20. storočia ešte aj dnes dobre vyhrievať aj veľké miestnosti, lebo majú výkon (podľa veľkosti) od 4 do 10 kW. Kúriť sa v nich dá nielen drevom, ale aj hnedým uhlím.

Stavba kachľovej pece krok za krokom

Pec staviame na základovú železobetónovú platňu. Platňa zároveň tvorí nehorľavú izolujúcu podložku (vyžadujú ju predpisy), ktorá presahuje pôdorys pece na jej prikladacej strane najmenej o 300 mm a na ostatných stranách najmenej o 150 mm. Pec musíme umiestniť tak, aby bola v miestach nad kúreniskom alebo nad strednou rímsou vzdialená od steny najmenej 10, najviac však 15 cm.

Základ pece a kúrenisko

Základ pece okolo kúreniska pri najstarších typoch ťahových pecí je vytvorený z veľkých kachieľ vysokých 60 až 80 cm, pri mladších sú to dva rady kachlí s výškou po 40 cm. Celkom naspodku pri dlážke však začíname stavať rozšírenú základnú časť z kachieľ asi o tretinu menších, ako sú ostatné kachle. Najprv zložíme na dlážke rámik z latovky, ktorý pevne zakotvíme, a do jeho vnútra staviame kachle. Pripravíme si rozpery z lát, ktorými rozoprieme vrchnú časť kachieľ. Vymurujeme ho plnými tehlami ukladanými do peciarskej hliny (hlinu nenahradí malta, lebo neodoláva vyšším teplotám). Dno zhotovíme zo šamotových plátkov 25 × 12,2 cm alebo z kvalitných bobrových škridiel položených naplocho do hliny. To isté platí o stenách popolníkovej šachty.

Veľkosť popolníka vyberáme podľa veľkosti roštu, ktorý má rozmery približne 18 × 29 cm. Popolník musí byť na každej strane o 2 cm širší a o 3 cm dlhší ako rošt a má mať zošikmenú zadnú stenu. Rozmery musíme upraviť podľa skutočného priestoru vrátane zabudovaných dvierok. Závisí to od typu ohniska - s rovinným roštom alebo násypné (polonásypné). V prípade ohniska s rovinným roštom ohniskovú časť postavíme podľa fotografických záznamov a náčrtov pôvodnej pece. Výmurovku zhotovíme zo šamotových tehál alebo plátkov a peciarskej hliny. Steny vnútri ohniska obmurujeme plátkami šamotu 25 × 12 × 4 cm.

Kto chce v peci kúriť prevažne uhlím, môže si upraviť ohnisko ako polonásypné alebo násypné. Uhlie však dosahuje vyššiu teplotu ako drevo a pec bude treba častejšie opravovať. Ohnisko sa nedá upraviť v peci, ktorej ohnisková časť je postavená z veľkorozmerných kachieľ. Pri prestavbe starších typov pecí stačí zameniť dvierkové kachle s kachľami vyššieho radu. Položíme ho na obyčajné tehly alebo na šamotové tehly, aby bol najmenej 8 cm od predného okraja dvierok na prikladanie a smeroval mierne šikmo dozadu, aby palivo pri prikladaní nevypadávalo. Ďalšiu vrstvu výmurovky zhotovíme zo šamotových tehál alebo plátkov a peciarskej hliny.

Držiaky - pätky dvierok - chránime pred prílišnym žiarom šamotovými plátkami hrubými 2,2 cm. Šamotové tehly v ohnisku spájame šamotovou vymazávacou hmotou, ktorú kúpime už pripravenú. Steny ohniska musíme smerom k roštu mierne zošikmiť, aby sa palivo a popol zosúvali na rošt a nepripekali sa na steny. Stenu vnútri spaľovacieho priestoru, okolo ktorej budú prúdiť horúce spaliny, treba chrániť pred žiarom, a preto ju celú, až po prieťahovú platňu zakryjeme plátkami šamotu 25 × 12 × 4 cm či šamotovými alebo inými žiaruvzdornými tehlami 25 × 12 × 6,5 cm.

Výhodnejšie ako polonásypné je vytvoriť násypné ohnisko. Základom je iné umiestnenie roštu, výmurovky a dvierok na prikladanie. Rozmernejšie dvierka na prikladanie, umiestnené pôvodne hore, budú teraz v spodnej časti pece. Do menších popolníkových dvierok sa bude prikladať. Rošt umiestnime asi uprostred nových spodných dvierok, ktorých svetlosť by mala byť aspoň 220 × 200 mm. Z tohto dôvodu nainštalujeme do nich prednú liatinovú prekážku proti vypadávaniu paliva. Vvytvoríme ju zo šamotových tehál alebo plátkov. Ak treba, medzi šachtu ohniska a kachle vložíme do výplňovej šamotovej hmoty šamotové plátky. Do pece s násypným kúreniskom vložíme aj zvratný ťah, ktorý chráni vnútro pece nad ohniskom pred žiarom. Pod novými vrchnými dvierkami na prikladanie vytvoríme zvnútra mierne zošikmenú plochu, po ktorej sa uhlie zosúva do šachty.

Stavbu spodných kúreniskových radov kachieľ zakončuje na takzvaných plzenkách rímsa, v ktorej sa pec zužuje. Zúženie je zabezpečené osobitným radom rímsových kachieľ s tretinovou výškou kachieľ použitých na stavbu pece.

Odovzdávanie tepla a odvádzanie spalín

Nad ohniskovou vrstvou ťahových pecí a plzeniek sa začína časť pece, ktorá odovzdáva vytvorené teplo a odvádza dymové spaliny. Spaliny odovzdávajú teplo stenám pece. Na dobrý ťah treba pri stavbe všetky miesta vnútri pece starostlivo začistiť peciarskou hlinou a uhladiť štetcom dostratena. Vhodné je vytvoriť priezor z dvoch rohových kachieľ. Na spodnej strane ho uzavrieme rovnou kachľou. Kachle priezorov sa vypĺňajú ako ostatné kachle. Priezor staviame súčasne s tým radom kachieľ, v ktorom je umiestnený.

Kachle v prvom rade nad kúreniskovou časťou pece starostlivo vyplníme peciarskou hlinou a vloženými časťami strešných škridiel, všetko zakryjeme peciarskou hlinou a dobre uhladíme. V ďalšom rade kachieľ musí byť aj čistiaci otvor. Pôvodné otvory na čistenie boli zakryté keramickými zátkami - kolieskami, neskôr sa zatvárali plechovými dvierkami. Kolieska osadíme do otvoru, ktorý v kachli vyvŕtame alebo vysekáme, a okraje starostlivo uhladíme.

Okolie otvoru pred osadením krycieho kolieska pretrieme pačokom (riedkou kašou) z tehliarskej hliny, na navlhčené krycie koliesko nanesieme peciarsku hlinu a opatrným vtláčaním s miernym pootáčaním ho vsadíme do pripraveného otvoru v kachli. Potom staviame rad s druhým priezorom. Od tohto priezoru možno kachle vypĺňať menej a dosiahnuť tak rýchlejšie zohriatie pece. Navlhčenú a odkvapkanú kachľu pretrieme pačokom a necháme obschnúť, aby materiál dobre prilipol, a potom vnútorný priestor vyplníme vrstvou peciarskej hliny hrubou iba 5 mm. Priestory v mieste dotyku kachieľ aj medzi rebrami dôkladne vyplníme peciarskou hlinou a odštiepkami škridiel alebo pásikmi narezanými zo škridiel. Takto pokračujeme v stavbe vrchnej časti pece. Staviame vždy jeden rad kachieľ s priezorom, ďalší potom s čistiacim otvorom. Pred vyústením do dymovej rúry vytvoríme vnútri pece v príslušnom rade kachieľ priehradku, ktorá predĺži cestu spalín do komína.

Dymová rúra a zakončenie pece

Klasické dymové rúry mali štvorcový priemer a boli zhotovené z rovnakého materiálu ako kachle. Novšie keramické rúry majú 400 až 600 mm s vonkajšími rozmermi 150 až 180 mm a s vnútornou svetlosťou od 120 × 120 mm do 150 × 150 mm. Vhodnou náhradou je dymová rúra z oceľového plechu hrubého aspoň 1 mm alebo z plechu z nehrdzavejúcej ocele. Keďže sopúchový otvor je kruhový a dodávané rúry sú hranaté, musíme dokúpiť tzv. Pripojenie novej okrúhlej rúry dymovodu do pece je ťažké, lebo málokomu sa podarí vyrezať kruhový otvor do kachieľ. Peciarska hlina sa na vyplnenie nehodí, lebo po vypálení vypadáva. Vzniknutými štrbinami potom pec nasáva falošný vzduch a, naopak, do miestnosti môže vnikať oxid uhoľnatý.

Dymovú rúru osadíme s malým presahom (5 až 7 cm) do kachle a vedieme mierne šikmo (5 až 10 °) nahor do sopúcha. Príklop - vrchnák pece je z hladkých rímsových kachieľ vysokých 70 až 120 mm. Pôvodné príklopové kachle sú zväčša poškodené. Nahradiť ich môžeme menšími základnými kachľami tak, že ich uložíme do peciarskej hliny podloženej hrubšou šamotovou doskou (3 až 7 cm). Na ne položíme upravené škridly a všetko zatrieme peciarskou hlinou.

Ak má pec korunu (ozdobnú hornú časť), musíme ju zložiť pred osadením príklopu. Postupne osadzujeme dve protiľahlé korunové kachle na kratšej strane pece a postupne ich zväzujeme ležatými drôtmi s priemerom 2,5 mm. Na túto prácu potrebujeme najmenej dvoch pomocníkov, ktorí budú po celý čas kachle pridržiavať. Potom vytvoríme príklop pece a uložíme ho. Zostáva už len kachle zvonka vyškárovať.

Kachle začneme skladať až po to, čo rozdelíme ich jednotlivé typy takto: kachle základu (sokla), rímsové kachle a kachle na vrchné uzavretie vrátane kachieľ koruny. Na spodnú časť patria vždy veľkorozmerové kachle. Kachle tmavšej farby sa vždy dávali na spodnú časť a svetlejšie kachle na vrchnú časť pece. Základným vodidlom môžu byť aj fotografie.

Šamotové tehly a ich využitie

Šamotová tehla je plná pálená stavebná tehla z materiálu, ktorý sa volá šamot. Je to keramický materiál, extrémne odolný voči vysokým teplotám. Vyrába sa z hliny s vysokým obsahom oxidu kremíka, oxidu hliníka a ďalšími prímesami (vápnik, horčík, železo), ktoré vylepšujú jej vlastnosti. Šamotové tehly vznikajú lisovaním, vďaka čomu majú vysokú tvarovú presnosť. Okrem šamotových tehál sa používajú aj šamotové platne a šamotová malta.

Šamotové tehly sa používajú predovšetkým ako vnútorný obklad spaľovacieho priestoru v krboch, peciach, kachliach a na výstavbu ohnísk. Vďaka svojim tepelnoizolačným a akumulačným vlastnostiam chránia kovové časti aj okolie vykurovacích telies pred vysokými teplotami. Sú vhodné aj na vonkajšie obklady kozubov, vonkajších grilov, ako aj pecí na chlieb, pizzu či keramiku. Svoje využitie nachádza šamotová tehla tiež v priemysle a stavebníctve - tam, kde je potrebná odolnosť voči chemikáliám. Uplatní sa tiež ako podklad pre ťažké stroje a zariadenia, keďže je odolná voči abrazívnemu opotrebeniu.

Typy šamotových tehál

Šamotové tehly sa líšia rozmermi, vlastnosťami a použitím:

Šamotová tehla C25 (250×124×64 mm): Dobre odoláva teplotným šokom a slúži na stavbu ohnísk, kachlí, krbov a grilov. Môžu sa použiť aj na výstavbu nadstrešných častí komínov.
Šamotová tehla C30 (290×140×65 mm): Má dobrú odolnosť voči vysokým teplotám, je farebne a materiálovo stála, s rýchlou akumuláciou a je vhodná aj do exteriéru.
Šamotové tehly P2 a P4 (250×120×20 mm a 250×120×40 mm): Sú vhodné na stavbu otvorených krbov, aj na všetky časti kachľových pecí.

Šamotové dosky a platne majú podobné vlastnosti ako klasické šamotové tehly, líšia sa však tvarom - majú väčšiu plochu a menšiu hrúbku. Šamotové platne sa podobne ako tehly vyrábajú lisovaním a majú jemnú štruktúru a brúsené hrany.

Najväčšou výhodou šamotových tehál je predovšetkým vysoká odolnosť voči teplu - odolávajú teplotám až 1600 °C.

Zásady správneho kúrenia

V dreve je viazané známe množstvo energie - záleží iba od vás, koľko z neho využijete a koľko stratíte. Okrem toho, spôsob kúrenia má rozhodujúci vplyv na účinnosť a životnosť pece. Správne kúriť sa treba naučiť. Nie je to nič zložité, ale treba poznať niekoľko dôležitých zásad a dodržiavať ich. Odmenou vám bude oveľa menej práce a výdavkov a oveľa viac tepla a pohody. Ako užívateľ krbu alebo pece môžete pri kúrení ovplyvňovať v zásade dva rozhodujúce parametre spaľovacieho procesu: kvalitu paliva (druh, vlhkosť a veľkosť dreva) a režim prívodu vzduchu. Ostatné dôležité parametre (tvar a rozmery ohniska, dymovodov a kvalita konštrukčných prvkov pece) sú dané výrobcom alebo kachliarskym majstrom a vy ich neovplyvníte.

Kúrte iba kvalitným suchým drevom: Najdôležitejší parameter palivového dreva je vlhkosť. Čerstvo spílené drevo obsahuje 50 - 60 % vody. Na kúrenie je potrebné používať drevo s obsahom vody pod 20 percent. To v praxi znamená, že drevo by ste pred spálením mali nechať schnúť asi dva roky, ideálne voľne prevetrávané vonku a prekryté iba zhora proti dažďu a snehu. Nekúrte natieraným, impregnovaným drevom ani drevotrieskou, lebo ich splodiny poškodzujú životné prostredie aj ohniská, dymovody a komíny, sú jedovaté a popol z nich nebudete môcť použiť v záhradách ako hnojivo! Pri správnom horení a vlhkosti dreva ostáva ohnisko nezačmudené a unikajúci dym z komína nie je takmer vôbec vidieť.
Ako zakladať oheň: Pri zakladaní ohňa sa drevo najlepšie rozhorí vtedy, keď k nemu priteká vzduch zo všetkých strán. Preto drevo pred zapálením uložte do ohniska tak, že na dno ohniska uložte väčšie nakálané polená hrúbky cca 10 - 12 cm. Na ne dáte asi 0,5 kg tenkých polienok alebo triesok (ideálne z mäkkého dreva) a medzi ne vložte pevný voskový podpaľovač. Papier používajte pri rozkurovaní čo najmenej, pretože z neho ostáva veľa popola. Drevo postupne prehára zhora nadol, horí dlhšie, čistejšie a komín sa rýchlejšie „naštartuje“. Pri tomto spôsobe zakladania ohňa vzniká oveľa menej dymu a emisií než pri tradičnom zapaľovaní (zdola papierom).
Ako a kedy prikladať: Najviac reklamácií a poškodení vzniká práve kvôli prekurovaniu vysokými dávkami dreva. Optimálnu dávku dreva je povinný stanoviť výrobca alebo kachliarsky majster v preberacom protokole. Ďalšiu dávku nevkladajte do ohniska skôr, než dohorí predchádzajúca dávka! Dávku a interval prikladania v tomto prípade stanovuje kachliarsky majster podľa konštrukcie krbu. Aj pri omietaných a kachľových peciach musí dávku dreva a interval prikladania stanoviť kachliarsky majster. Stanovená dávka dreva sa vloží správnym spôsobom do ohniska (hrubé polená dole, tenké hore), otvorí sa prívod vzduchu a zapáli sa podľa bodu 2. Dvierka sa počas horenia neotvárajú - výnimkou sú také dvierka, ktoré zároveň privádzajú do ohniska vzduch na horenie.
Ako regulovať prívod vzduchu a odvod spalín: Správne nastavenie prívodu vzduchu na horenie do ohniska a odvodu spalín z ohniska do komína je kľúčom k efektívnemu kúreniu. Pred zapálením ohňa v peci naplno otvorte komínovú klapku a prívod vzduchu do ohniska (ak má pec okrem dvierok do ohniska aj dolné dvierka na vyberanie popola, pootvorte ich). V prvej fáze horenia nikdy neuzatvárajte prívod vzduchu do ohniska ani komínovú klapku! Ale nekúrte dlho s naplno otvorenými prívodmi vzduchu do ohniska, aby ste pec príliš neprehriali. Keď už drevo dobre horí, postupne privierajte prívod vzduchu do ohniska. Keď zhasnú posledné plamene nad tlejúcimi uhlíkmi (tretia fáza horenia), úplne zavrite prívod vzduchu na horenie do ohniska aj komínovú klapku a nechajte dávku dohorieť. Po spálení uhlíkov má byť vnútorný povrch ohniska bledý - začmudené ohnisko signalizuje nesprávne horenie (vlhké drevo, nedostatok vzduchu počas horenia, predčasne uzavreté klapky a podobne).

Každý vykurovací systém si vyžaduje pravidelnú kontrolu, údržbu a čistenie. Pri peciach aj krboch kontrolujte najmä stav výmurovky ohniska a tesnenie dvierok a otvorov. Vyhláška č. 401/2007 stanovuje užívateľom krbov alebo pecí povinnosť zabezpečiť každé 4 mesiace kontrolu alebo čistenie dymovodov a komína. Čistenie a údržba je v kompetencii kominára, prípadne revízneho technika komínov. Dbajte na pravidelné vynášanie popola z popolníka alebo ohniska.

Alternatívne spôsoby vykurovania

Ak hľadáte alternatívne spôsoby vykurovania pre váš dom, môžete zvážiť nasledovné možnosti:

Radiátory: Vykurovanie radiátormi je vysokoteplotné vykurovanie. Radiátory je možné napojiť na vykurovací systém cez plynový podlahový alebo obyčajný sporák, kotol na biomasu, vykurovací olej alebo tepelné čerpadlo.
Podlahové kúrenie: Podlahové vykurovanie je plošné vykurovanie, potrubie je inštalované v podlahe, tesne pod finálnou podlahovou krytinou. Teplo ohriatej vody sa prenáša do poteru a z poteru do priestoru.
Stropné vykurovanie: Pri stropnom systéme je možné miestnosť vykurovať aj chladiť a oba spôsoby sa vyznačujú nízkou spotrebou energie. Stropné vykurovanie sa vykonáva tak, že sa do spodnej stavby, resp. zníženého stropu, nainštalujú špeciálne vykurovacie panely, cez ktoré sa inštalujú potrubia.
Stenové vykurovanie: Stenové kúrenie vyhrieva obvodové plochy miestností a pobyt v nich je veľmi príjemný.
Teplovzdušné vykurovanie: Teplovzdušné vykurovanie funguje tak, že sa do miestností vháňa ohriaty vzduch. Používa sa najmä pri pasívnych domoch.
Tepelné čerpadlá: Tepelné čerpadlá sú pre svoju nízku cenu veľmi obľúbeným spôsobom vykurovania. Môžu byť použité na vykurovanie alebo chladenie miestností.
Infračervené panely (IR panely): IR panely vyžarujú teplo sálaním a nezohrievajú vzduch, ale povrchy a telesá.
Plynové kúrenie: Plynové kúrenie je jedným z najbežnejších spôsobov vykurovania. Plyn môže byť distribuovaný verejným plynovodom alebo si plyn možno kúpiť a uskladniť ho v nádrži na skvapalnený plyn.
Kúrenie vykurovacím olejom: Veľmi rozšíreným spôsobom vykurovania je vykurovací olej. Kotly na vykurovací olej môžu byť vysokoteplotné, nízkoteplotné alebo kondenzačné.

Pri výbere podlahy ku kachľovej peci je dôležité zvážiť jej odolnosť voči teplu, jednoduchosť údržby a protišmykové vlastnosti. Gres je obľúbenou voľbou, pretože spĺňa tieto kritériá.

Typy gresu

Matný gres: Ponúka prirodzený vzhľad a dobré protišmykové vlastnosti. Je vhodný do interiéru aj exteriéru.
Leštený gres: Má elegantný a luxusný vzhľad, ale môže byť klzký. Vyžaduje častejšiu údržbu.
Glazovaný gres: Je odolný voči škvrnám a ľahko sa čistí.

Ako si postaviť pec na pizzu na drevo svojpomocne

tags: #stavba #kachľovej #pece #na #pizzu #postup